Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204729
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815204729.12

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: P.
T., nar. X. XX. XXXX a I. T., nar. X.XX.XXXX, deti rodičov: matky - Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XXX, toho času bytom V., V. E. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Slavomír
Bachynec, advokát, Podbiel 177 a otca - L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.V., R. XX/X, mal. deti bytom u
matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. Y.Á., T. L. D. I. V., v konaní o úpravu rodičovských

práv a povinností k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z v e r u j e mal. deti P. T., nar. XX.XX.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

II/ Otec mal. detí je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. deťmi každý nepárny týždeň v piatok, sobotu a
nedeľu v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v pondelok, stredu a štvrtok v čase od

8:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec mal. detí si deti prevezme v mieste bydliska matky a v určenom
čase ich matke v jej mieste bydliska odovzdá.

III/ Rodičia mal. detí sú p o v i n n í informovať sa navzájom najmenej 48 hodín vopred v prípade
vážnej prekážky, že styk otca s deťmi nebude z vážnych dôvodov realizovaný v určenom čase.

IV/ Otec mal. detí je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. T. sumou 100 EUR mesačne a na
výživu mal. I. T. sumou 120 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky
mal. detí, počnúc dňom 08.10.2015.

V/ Otec mal. detí je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 08.10.2015 do 26.10.2016

v sume 1016 EUR v mesačných splátkach po 50 EUR, splatných spolu s bežným výživným, do rúk
matky mal. detí.

VI/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VII/ Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu 3. 8. 2015 otec mal. detí žiadal, aby súd určil, že je otcom mal. detí P.
T. a I. T. z matky Q. T., aby mal. deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým,
že počas trvania striedavej osobnej sú obaja rodičia oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Navrhol, aby súd rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal.
deti sa výživné neurčuje a ďalej, aby súd upravil styk rodičov s mal. deťmi počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol tak, že rodič, ktorému končí aktuálne súdom

stanovený styk s maloletými, je povinný druhému rodičov, ktorému styk s maloletými začína, odovzdať
v deň odovzdania detí spolu s mal. deťmi aj ich kartičky poistenca a ich cestovné pasy, aby trvalýpobyt mal. detí bol A. XXX, aby súd rozhodol, že daňový bonus na deti je oprávnený poberať otec
mal. detí a že výdavky na mal. deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti znáša každý z
rodičov samostatne, pričom akékoľvek výdavky nad sumu 50 EUR spojené s ošatením, zdravotnou

starostlivosťou, záujmovými aktivitami, návštevou predškolského alebo školského zariadenia ( napr.
stravné v školskej jedálni, školské poplatky, poplatky za krúžky, študijné materiály, pomôcky, poplatky na
stužkovú ) a iné výdavky výslovne tu neuvedené budú znášať rodičia mal. detí v pomere 1/3 matka a 2/3
otec. Návrh odôvodnil tým, že s matkou detí sa pozná od mája 2012, kde táto sa mu postupne zdôverila
s tým, že túži po deťoch, ale so svojím manželom ich mať nemôžu a že jej manžel I. T. odmieta za týmto

účelom navštíviť odborníka. S matkou mal. detí sa dohodli, že skúsia mať dieťa spolu. Začali sa intímne
stýkať a v apríli 2014 mu matka mal. detí oznámila, že je tehotná a že čaká dvojičky. Dňa 4. 11. 2014
sa im narodili P. a dcérka I.. Mal. I. má vážne zdravotné problémy - Downov syndróm a srdcový defekt.
On sa už od začiatku podieľal na starostlivosti o deti a ponúkol matke mal. detí bývanie. S matkou mal.
detí žili v spoločnej domácnosti do mája 2015, kedy sa matka detí bez konkrétneho dôvodu rozhodla
opustiť spoločnú domácnosť a presťahovala sa do prenajatého bytu v V.. Po odchode matky mal. detí

zo spoločnej domácnosti matka mal. detí nerešpektuje ich dohodu o kontakte s deťmi, vyhovára sa,
že mal. P. mu nedá, lebo má údajne zdravotné komplikácie. On má stabilný príjem, vlastné bývanie,
vlastní murovanú chatku s terasou, záhradou a veľkým pozemkom, okrem toho je vlastníkom dvoch
motorových vozidiel.

2. Dňa 24. 8. 2015 došlo k určeniu otcovstva k mal. deťom súhlasným vyhlásením rodičov pred
matričným úradom, v dôsledku čoho otec mal. detí zobral návrh v časti o určenie otcovstva späť. Súd
uznesením č.k. 7C/226/2015-16 zo dňa 4. 9. 2015 konanie v časti o určenie otcovstva k mal. deťom
zastavil.

3. K návrhu sa vyjadrila matka mal. detí. Uviedla, že s návrhom na zverenie mal. detí do striedavej
starostlivosti nesúhlasí. Navrhuje styk otca s deťmi tak, že tento sa bude mať právo s nimi stretávať
párnu sobotu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. a nepárnu nedeľu v čase od 15,00 hod. do 18,00
hod, v deň menín a narodením detí v čase od 10,00 hod do 11,00 hod. za prítomnosti matky s tým,
že deti si prevezme v bydlisku matky. Ďalej navrhla, aby otec mal. detí bol zaviazaný prispievať na ich

výživu spätne od 4. 11. 2014 a to na mal. I. sumou 150 EUR mesačne a na mal. P. sumou 120 EUR
mesačne. Otec mal. detí sa o deti začal zaujímať vo väčšej miere až po podaní návrhu na súd, pričom
dovtedy tvrdil, že deti nie sú jeho, resp. po čase, že mal. I. nie je jeho. Keď mu umožnila zobrať si deti k
sebe, najskôr mu prehováral, že sa chce stýkať len so synom, lebo za I. sa hanbí. Dcéra je postihnutá
Downovým syndrómom a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Uvedomuje si, že deti nie je vhodné deliť

z dôvodu, že sú dvojičky a bude medzi nimi iné puto ako medzi bežnými súrodencami. Je názoru, že
deti sú vo veľmi útlom veku a potrebujú mať matku k dispozícii stále. Keď bol otec s deťmi sám, tak
jej volal aj niekoľko krát za hodinu, lebo sa o ne nevedel postarať. Trvá na obmedzení styku s deťmi
aspoň do veku, pokiaľ nebudú navštevovať materskú školu. Čo sa týka výšky výživného, otec mal. detí
má prostriedky na zabezpečenie svojich detí v uvedenej výške, nakoľko je živnostník v I.. Na mal. I. sú

zvýšené náklady na jej zdravotnú starostlivosť v súvislosti s jej postihnutím.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov mal. detí, znaleckým posudkom, vyjadrením
kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k
záveru, že je potrebné rozhodnúť, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len zákon o rodine ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 zákona o rodine:

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,

ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 zákona o rodine:
(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičom L. K., nar. X. X. XXXX a Q. T., nar. XX. X. XXXX sa dňa
X. XX. XXXX narodili mal. P. T. a mal. I. T.. Rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti a nedohodli
sa o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Rodičia mal. detí sa, napriek tomu, že otec detí

pôvodne navrhoval deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zhodli akurát na tom,
že deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky. S týmto návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník.
Zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky je aj podľa názoru súdu v záujme mal. detí, pretože
matka je s deťmi na rodičovskej dovolenke a deti, vzhľadom na svoj vek, sú toho času s matkou doma
v jej starostlivosti. Súd zároveň rozhodol, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok sú oprávnení

obaja rodičia, nakoľko je názoru, že je v záujme mal. detí , aby toto oprávnenie mali obaja rodičia, keď
počas konania nevyšlo najavo, že by bolo potrebné rodičovské práva niektorého z rodičov v tomto smere
obmedziť. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi, súd sa priklonil k návrhu otca mal. detí, ktorý
podporil aj kolízny opatrovník. Táto úprava vychádza zo znaleckého posudku znalca z odboru klinická
psychológia PhDr. Miloša Šlepeckého, PhD., ktorý súd v konaní vykonal. Znalec sa v tomto znaleckom

posudkuvyjadril,ževzhľadomnavekdetíbybolovzáujmeichzdravéhovývoja,abysasotcomstretávali
v čase, kedy je doma ( otec detí pracuje na dvojtýždňové turnusy v I. ) 1. týždeň v stredu a v nedeľu od
8,00 do 18,00 hod, 2. týždeň v utorok, stredu a sobotu v čase od 8,00 hod. do 18,00 hod. a 3. týždeň v
pondelok v čase od 9,00 hod. do 15,00 hod. Pokiaľ matka mal. detí s návrhom otca mal. detí na úpravustyku nesúhlasila a žiadala, aby súd obmedzil styk otca s mal. deťmi na maximálne 8 dní v mesiaci.
Súd jednak považuje takéto obmedzenie za nerealizovateľné z dôvodu, že takýto rozsudok by nespĺňal
atribút vykonateľnosti, a jednak aj z dôvodu, že na takýto postup nie je dôvod. Nielen súdny znalec pri

vypracovaní znaleckého posudku, ale aj pri rozhodovaní o návrhoch rodičov na nariadenie predbežného
opatrenia aj súd vychádzal z toho, že síce je styk otca s deťmi upravený počas celého mesiaca, ale
otec mal. detí deti navštevuje len v čase, keď nie je v práci v I., pretože polovicu mesiaca je v práci a
polovicu doma. Ani matka mal. detí netvrdila, že otec detí sa s nimi stretáva po celý mesiac, teda aj v
čase, keď je na dvojtýždňovom turnuse v I.. Súd je názoru, že styk otca s mal. deťmi, tak ako ho upravil v

rozsudku, rešpektuje právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku
s obidvomi rodičmi ( § 24 ods. 4 zákona o rodine ). Čo sa týka výživného, otec mal. detí uviedol, že
je ochotný platiť výživné 170 až 180 EUR mesačne na obe deti. Pri určení výživného súd vychádzal
z toho, že mal. deti sú v útlom detskom veku, kedy sú doma v starostlivosti matky. Matka mal. detí s
nimi býva v V. v prenajatom 2-izbovom byte. Jej príjmom je rodičovský príspevok 254 EUR a prídavok
na deti 47,04 EUR mesačne. Matka má v súvislosti so zdravotným stavom mal. I. ( Downov syndróm )

zvýšené náklady na cesty na lekárske vyšetrenia. Súd preto výživné na mal. I. určil vyššou sumou.
Otec mal. detí je živnostník, pracuje ako opatrovateľ v I.. Jeho príjem je 1000 EUR mesačne, z čoho
platí odvody poisťovniam 210 EUR a dopravu 100 EUR mesačne. Vlastní 1-izbový byt, ktorý aktuálne
neobýva, pretože býva v spoločnej domácnosti s priateľkou Q. Y. v jej byte v B.. Otcovi mal. detí pribudla
v septembri 2016 vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ktoré má s Q.Í. Y.. Otec mal. detí vlastní okrem

bytu záhradnú chatku s pozemkom a 3 autá. Súd je názoru, že otec mal. detí je schopný platiť určené
výživné, nakoľko má pravidelný príjem zo živnosti a svoju finančnú situáciu by si dokázal zlepšiť aj napr.
prenájmom bytu, ktorý neužíva, alebo predajom niektorého z áut. Vychádzajúc z aktuálnych pomerov
rodičov a mal. detí súd považuje určené výživné za primerané. Pokiaľ matka mal. detí žiadala určiť
výživné spätne odo dňa narodenia detí, argumentujúc tým, že otec detí menil svoje stanoviská ohľadne

otcovstva mal. detí a že v čase narodenia detí žili s otcom detí v spoločnej domácnosti a predpokladala,
že spolu budú žiť ako rodina, súd v týchto tvrdeniach, ktoré sa čiastočne ani v konaní nepreukázali,
nevidí dôvod hodný osobitného zreteľa, aký má na mysli § 77 zákona o rodine. Tvrdenia matky detí
sú navyše aj vzájomne si protirečiace, keď na jednej strane tvrdí, že otec detí menil svoje stanoviská
ohľadne otcovstva detí a na strane druhej tvrdí, že predpokladala, že s otcom mal. detí budú žiť spolu ako

rodina. Toto jej presvedčenie potom nemalo reálne základy a zrejme bolo len jej želaním, keďže nikdy
nerozporovala tvrdenie otca detí, že pred splodením detí mali dohodu, že spolu žiť nebudú ani nebudú
tvoriť partnerskú dvojicu. Objektívne matke mal. detí nič nebránilo, aby návrh na určenie výživného dala
skôr. Súd preto určil výživné odo dňa doručenia vyjadrenia matky mal. detí k návrhu, kde si prvý krát
uplatnila výživné na deti. Z dokazovania vyplynulo, že otec detí doposiaľ na výživu detí matke zaplatil

1950 EUR, súd ho preto zaviazal na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie, od ktorého súd
priznal výživné, do dňa vyhlásenia rozsudku, vo výške 1016 EUR. Zameškané výživné súd povolil otcovi
mal. detí splácať v splátkach, vzhľadom na jeho aktuálny príjem a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má
a súčasne je súd názoru, že povolenie splátok zameškaného výživného neohrozí riadnu výživu mal. detí.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 51 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku tak, že
náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. V konaní vznikli trovy konania štátu, ktoré súd
štátu nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že matka mal. detí sa stará o dve mal. deti a jej
príjmom je len rodičovský príspevok a v prípade otca mal. detí zobral do úvahy, že v časti o úprave styku
otca s mal. deťmi súd rozhodol v súlade s návrhom otca mal. detí, ktorý korešponduje so znaleckým

posudkom, za ktorý vznikli štátu trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších