Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32P/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201766
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118201766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov matky: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. nad S. XXX, a otca
P. L., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti v R. Leopoldov, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal.
dcéru, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudokOkresnéhosúduTrnava11P/9/2015-51zodňa05.05.2015včastiurčeniavýživného
na mal. D. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné otca zvyšuje zo sumy 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 21.02.2018, ktoré je

povinný platiť do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2018 do 30.04.2018 v sume 143,27 eur súd povoľuje otcovi
splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 21.02.2018 sa matka maloletej D. L., nar. XX.XX.XXXX, domáhala určenia
výšenia výživného na maloletú dcéru, a to na sumu 130,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že
maloletá dcéra sa narodila v manželskom zväzku s otcom maloletej. V roku 2015 sa s otcom dieťaťa

rozviedla, pričom maloleté dieťa bolo zverené do jej starostlivosti. Otec bol zaviazaný platiť výživné vo
výške 27,12 eur. Od posledného určenia výživného náklady na maloletú podstatne vzrástli, nakoľko
maloletá je žiačkou 9 ročníka, a teda zvýšili sa náklady na štúdium a učebné pomôcky. Maloletá je
reprezentantkou v stolnom tenise, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Mesačné výdavky na cestovné
do školy a na tréningy je v sume 50,- eur mesačne, výdavky na súťaže 80,- eur mesačne. Z dôvodu
rastu sa zvýšili výdavky aj na ošatenie a hygienické potreby, a to na sumu 60,- eur mesačne. Maloletá
má mobil s paušálom 29,90 eur. Matka je v súčasnosti zamestnaná ako vykladačka tovaru v Billa s.r.o.,

s čistým platom 420,- eur.

2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018, kde uviedol, že sa nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, jeho zárobková činnosť v hrubom je 180,- eur, čo nie je dostatočná suma
nato,abyvyhovelmatkemaloletej.Otecďalejuviedol,žejepoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške
240,- eur mesačne, z ktorých si 120,- eur berie ústav. Uviedol, že mu zostáva celkovo suma približne
50,- eur mesačne. Súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti a s určením výživného vo výške 50,- eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov, a to či už
predložených stranami, alebo obsahom pripojených spisov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, pričom
rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:4. Procesný opatrovník maloletej súhlasil so zvýšením výživného, nakoľko má za to, že to je v záujme
maloletého dieťaťa.

6. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

8 Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

16. Z obsahu pripojených spisov 11P/9/2015 a 8P 45/2014 plynie, že matka bola v čase ostatného
rozhodnutia práceneschopná s príjmom do 06/2014 v sume 350,- eur mesačne, s príjmom v čase
vydania rozhodnutia vo výške 300,- eur mesačne v čistom, otec s invalidným dôchodkom v sume 235,-
eur, pričom v danej dobe v rámci pobytu v ÚVTOS pracoval. Obidvaja rodičia mali ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k staršej maloletej dcére P. L.. Otec aj matka boli povinný platiť staršej dcére 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

17. Matka na pojednávaní špecifikovala výdavky na maloletú dcéru: na stravu cca 100 eur, oblečenie
cca 50-60 eur, výdavky na školu - cestovné 30 eur (škola Boleráz), vreckové na ping pong a s týmto
spojené výdavky vo výške 30 eur na jeden víkend. Hygienické potreby a drogériu 40-50 eur, mes.

na školské pomôcky je cca 20,-eur, suma za výlety je podľa toho kam idú 10 eur, platím jej telefón,
keďže cestuje, založila som jej paušál 29,90 eur. Svoje výdavky matka špecifikovala na strava cca
100 eur, oblečenie 20-30 eur mes., doprava do práce 100 eur, hygienické , kozmetika 30-40 eur,
pričom bývanie platí priateľ. Predtým bývali u rodičov, od nedele bývajú sami. Matka nevlastnížiadne motorové vozidlo, príjem je 400 eur, nakoľko jej strhajú exekúcie. Inú príjem nemá okrem
toho ktorý uviedla, mám len rodinné prídavky na dcéru. V ostatnom jej pomáhali rodičia doteraz.
Staršia dcéra Miroslava je podľa matky samostatná, má deti založenú rodinu a v súčasnosti už k nej

nemá vyživovaciu povinnosť.

18 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. Okresného súdu Trnava 11P/9/2015-51 zo dňa 05.05.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2015, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky a

otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne. Na strane maloletej došlo k zvýšeným výdavkov súvisiacich s jej prirodzeným
vývojom a rastom, školskou dochádzkou ako aj s nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou, na strane
matky došlo k zmene pomerov v oblasti príjmov a otca a matky došlo k zmene osobných pomerov, kde
im obom zanikla vyživovacia povinnosť k teraz už plnoletej dcére.

19. Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na:
a/ odôvodnené potreby maloletého dieťaťa:
Maloletá je žiačkou deviateho ročníka, pripravuje sa na strednú školu, pričom od poslednej úpravy v

roku 2014/2015 prešlo prakticky 3,5 roka, kedy sa podstatne zvýšili výdavky na maloletú z dôvodu jej
fyzického rastu, ako aj psychologického dospievania. Matka špecifikovala súčasné výdavky na dcéru
na sumu viac ako 250,- eur (strava vrátane školy 100,- eur, oblečenie 50,- eur, ďalšie potreby - škola,
pingpong, hygienické potreby 50,- eur, cestovné do školy a na ping pong 30,- eur (súd uznal uvedenú
sumu, nakoľko maloletá má zľavu na tarifu), telefón v sume 10 eur (súd uznal uvedenú sumu za

primeranú veku a potrebám dieťaťa), iné výdavky na zdravotnú starostlivosť atď. v sume 10,- eur, celkom
suma 250,- eur. Súd súčasne konštatuje, že v uvedených výdavkoch nie sú zarátané výdavky na bytovú
potrebu, ktorú matka zabezpečuje dcére bez súčinnosti otca.
Súd vyhodnotil výdavky vo výške 250,- eur mesačne ako maximálne vynakladané pre potreby maloletej
dcéry. Súd konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že vyčíslené náklady sú vyššie (aj keď súd neuznal

matke dieťaťa všetky výdavky tak ako tvrdila, resp. preukazovala), ale primerane ohľadom potrieb
dieťaťa tak, ako sú súdu známe z jeho praxe. Preto pri určovaní výživného bola najdôležitejším faktorom
skutočnosť, v akej výške sa otec na výdavkoch dieťaťa môže podieľať. Ďalej bude úlohou matky, aby
priznanému výživnému prispôsobila potreby dieťaťa.
b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca:

Otec je vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS, kde poberá príjem vo výške 180,- eur, súčasne poberá
invalidný dôchodok vo výške 240,- eur, má výdavky spojené s pobytom vo výkone trestu odňatia slobody.
Pri otcovi nastala zásadná zmena pomerov v tom, že už nie je povinný platiť výživné staršej dcére, ktorá
je osamostatnená a má dve maloleté deti.
c) schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, matke príjem podľa výsledku lustrácie v sociálnej

poisťovni narástol, a to až na sumu 546,- eur priemerne v čistom (viď lustrácia v Sociálnej poisťovni).
Súd konštatuje, že matka uvádzala nižší príjem z dôvodu exekúcii, avšak pre účely rozhodnutia súdu je
podstatný celkový príjem, a preto na exekúcie neprihliadol.
d/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté
dieťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb:

Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 546,- € (prepočítané podľa č.l.20-21), poberá
rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletú dcéru, ako aj jej bytovú
potrebu.
Vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie súd má za to, že je možné od otca spravodlivo požadovať, aby
výživné v rozsahu 90,- eur platil on, keďže mu zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére, ktorá sama

už má dve maloleté deti. Súd konštatuje, že otec bude hradiť len 36% výdavkov, pričom zvyšok bude
znášať matka, čo na druhú stranu je vyvážené rastom jej príjmu. Súčasne matka vynakladá vzhľadom
na svoj príjem na maloletú dcéru pomerne vysoké výdavky, čo však je jej rozhodnutím. Na druhej strane
aj keby súd znížil oprávnenú sumu výdavkov, tak tieto by podľa jeho názoru dosiahli sumu 180,- eur
mesačne, a z takto stanovenej sumy je otec povinný platiť polovicu. Súd súčasne nahliadal na okolnosti,

ktoré otec označil ako dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti nasledovne. Každý si má počínať tak,
t.j. dodržiavať zákony, aby sa nestalo to, čo otcovi, že musel nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody,
Ak sa tak stane, je to však problém otca, ktorý nemôže prenášať na maloleté dieťa v tom smere, že bude
žiadať nižšie výživné. Do väzenia sa dostal otec z dôvodu svojho postoja k životu a plneniu si povinností,pričom maloleté dieťa s tým nič nemá, a preto nemôže niesť zodpovednosť a následky za činy otca,
ktoré u neho spôsobili to, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Otec ak by nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, mohol by vykonávať prácu, ktorej je v Trnavskom kraji dostatok, pričom v súčasnosti je

verejne známe, že je akútny nedostatok pracovníkov v mnohých profesiách, pričom priebežne od roku
2013 výrazne stúpli aj platy pracovníkov. Otec na počínanie otca nahliadal ako na subjektívne sebou
zavinený stav, ktorý nie je dôvodom na zníženie výživného. Súd uvádza, že je v poriadku, že si otec chce
plniť svoje záväzky voči ústavu, avšak jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére má prednosť,
pred všetkými ostatnými záväzkami, a to najmä tými, ktoré si na seba zobral (resp. ich vyvolal) svojou

nezodpovednosťou. Súd vychádzal z toho, že aj pri zohľadnení invalidity otca, tento keďže pracuje vo
výkone trestu odňatia slobody, pracoval by aj mimo neho, a teda by reálne dosahoval príjem vo výške
ako v súčasnosti vo výkone trestu t.j. sume 200,- eur, a nie nižšej. Súd uvádza, že otec by podľa názoru
súdu uvedenú sumu dosiahol v čistom, a teda jeho príjem by bol vo výške 440,- eur mesačne a jeho
vyživovacia povinnosť by predstavovala len 20,45% jeho čistého mesačného príjmu, čo je v súlade s
rozhodovacou praxou súdov. Vzhľadom na uvedené súd, rozhodol tak, že otca zaviazal platiť výživné

vo výške 90,- eur mesačne. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu tj. 21.02.2018, pričom
nedoplatok bol vypočítaný ako rozdiel sumy 27,32 eur - v súčasnosti platné minimálne výživné a sumy
90,- eur, čo predstavuje sumu 62,68 eur za mesiac marec, sumu 62,68 eur za mesiac apríl a sumu 17,91
eur za mesiac február (spolu nedoplatok vo výške 143,27 eur).

19. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20.Podľa§232ods.4 zákonač.160/2015Z.z.,aksúduložilpovinnosťplniťopakujúcesaavbudúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

21. Súd umožnil otcovi splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným
podnásledkomstratyvýhodysplátokvprípadenezaplateniačoilenjednejsplátky.Súdotcovipripomína,

že rozhodnutie o výživnom je predbežne vykonateľné.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že návrhu matky bolo vyhovené len v časti, súd vo zvyšku jej nárok na
zvýšenie výživného zamietol.

23. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o nich.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§

38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).