Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200221
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4119200221.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: V. B., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U., adresa na doručovanie K. P., n. o., so sídlom M., Q. XX, proti žalovanému: T. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. XX, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble, Hlavná 1221,
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 11. januára 2019, č. k. 7C/2/2019-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 11.01.2019, č. k. 7C/2/2019-15, nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým zakázal žalovanému nakladať a disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX
vedenými Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., obec U., okres M., a to
rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavená plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2,
pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 478 m2, pozemku parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 492 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada

o výmere 271 m2 a pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 105 m2, a to až do
právoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejvedenejnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.7C/2/2019.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/,
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenými Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre katastrálne
územie U., obec U., okres M., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra „C“
parc. č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 724 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č.
XXX/X - záhrada o výmere 663 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere
478 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 492 m2, pozemku parcely

registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 271 m2 a pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/
X - vinica o výmere 105 m2 patria do BSM žalobkyne a žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný
je vedený ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností a odmieta uznať jej vlastnícke práva napriek
tomu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou za trvania manželstva s tým, že na
vyplatenie kúpnej ceny použil peňažné prostriedky, ktorému získal za predaj bytu v roku 2014, ktorý bol
jejvýlučnýmvlastníctvomaktorýžalovanémudarovalapočasmanželstva.Peniazezapredajbytupokryli

celú kúpnu sumu za rodinný dom. Všetko vybavoval žalovaný, nedisponuje ani darovacou zmluvou
a ani kúpnou zmluvou na predaj bytu a ani kúpnou zmluvou na dom. Z dôvodu násilného správaniažalovaného, ponižovania, požiadala o hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice
v M., z ktorého bola prepustená 29. 11. 2018. Následne jej bolo poskytnuté ubytovanie na utajenom
mieste v K. P., n. o., kde sa psychicky zotavuje. U. návrh na rozvod, konanie je vedené Okresným súdom

Nitra pod sp. zn. 24P/348/2018. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že v
súčasnostinemôžesnehnuteľnosťamidisponovať.Vzhľadomnato,žeideonehnuteľnostinadobudnuté
za trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov bol dom rekonštruovaný, má zákonné právo na tom,
aby bola bezpodielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností.

4. Žalobkyňa so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
nariadi žalovanému zákaz disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným
úradom M., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., obec U., okres M., a to rodinný dom súp. č. XX
postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 724
m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2, pozemku parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 478 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica

o výmere 492 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 271 m2, pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 105 m2, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, dôvodiac, že konanie vo veci samej môže trvať dlho a žalovaný má dostatok
času na to, aby so spornými nehnuteľnosťami nakladal. Navyše našla na internete ponuku žalovaného
na predaj predmetných nehnuteľností z 11. 12. 2018.

5. K návrhu pripojila rodný list V. B., sobášny list, výpis LV č. XXX pre kat. úz. U., návrh na rozvod,
prepúšťaciu správu zo dňa 29. 11. 2018 z FN M., Psychiatrická klinika, potvrdenie o pobyte, inzerát
na predaj rotavátora, inzerát na predaj domu v obci U. inzerát na predaj kladiva, inzerát na predaj
zváracieho invertora, inzerát na predaj miešačky. Z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. U. zo dňa 11. 01. 2019

vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XX postavený na pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, pozemku parcely registra „C“ parcela č. XXX/X - zastavená plocha a
nádvorie o výmere 7249 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2,
pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 478 m2, pozemku parcely registra „C“
parcela č. XXX/X - vinica o výmere 492 m2, pozemku parcely registra „C“ parcela č. XXX/X - záhrada o

výmere 271 m2, pozemku parcely registra „C“ parcela č. XXX/X - vinica o výmere 105 m2 je žalovaný,
titul nadobudnutia Kúpna zmluva V XXXX/XX-XXX/XX. Súčasne je vyznačená plomba na základe V -
121/2019. Z inzerátu o predaji na portáli bazos.sk z 11. 12. 2018 vyplýva, že na predaj je rodinný dom
v obci U. na pozemku 30 árov za kúpnu cenu 65 000 eur.

6. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa splnila
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože osvedčila potrebu neodkladne
upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listinnými dôkazmi osvedčila, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností realizuje úkony
smerujúce k ich prevodu. Z inzerátu na portáli bazos.sk vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sú ponúkané

na predaj. Z výpisu LV č. XXX pre katastrálne územie U. vyplýva, že prišlo k vyznačeniu plomby na
základe V - 121/2019. Žalovaný ako vlastník teda vykonáva (faktické alebo právne) úkony smerujúce
k ich prevodu. Vzhľadom k tomu, že je sporné, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu,
pričom táto otázka bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, mal súd za preukázané,
že je nevyhnutné pomery medzi stranami sporu dočasne upraviť neodkladným opatrením, ktorým sa

žalovanému zakáže nakladať a disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav súvisiaci s osvedčením dôvodnosti
nariadeného neodkladného opatrenia neobstojí v kontexte dôkazov predložených žalovaným k
odvolaniu a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Domnieva sa, že nariadenie neodkladného opatrenia je nesprávne z dôvodu, že naň nie sú splnené
zákonom stanovené podmienky. Nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán,

nariadenie neodkladného opatrenia nebolo osvedčené, neboli pravdivo opísané ani skutočnosti, ktoré
by mali dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne odôvodňovať. Na to, aby neodkladné opatrenie bolo
nariadené, musí byť preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, teda potreba
na uloženie povinnosti, prostredníctvom splnenia ktorej sa predíde vzniku tvrdenej ujmy, resp. ohrozeniupráva žalobcu, ktorý musí hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému má byť
prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana.

8. Zdôraznil, že žalobkyňa dňa 17. 06. 2009, teda pred uzavretím manželstva so žalovaným, previedla
na žalovaného na základe darovacej zmluvy vlastnícke právo k bytu č. XX na 6. poschodí vo vchode
s orientačným číslom XX bytového domu so súp. č. XXXX, a to vrátane spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 54/3126 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, ktorý je zapísaný
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre katastrálne územie F.. Vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného bol povolený bývalou Správou katastra M. pod V XXXX/XX dňa 16. 07.
2009. Predmetný byt žalobkyňa krátko predtým v roku 2009 ako pôvodná nájomníčka a členka bytového
družstva nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej bol
vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne povolený bývalou Správou katastra M. pod V XXXX/XX.
Žalobkyňa byt previedla na žalovaného z dôvodu, že žalovaný financoval všetky náklady (kúpnu cenu so
všetkými poplatkami) spojené s nadobudnutím bytu od bytového družstva, ako aj všetky náklady spojené

s bývaním v tomto byte. Poukazujúc na uvedené bol žalovaný výlučným vlastníkom predmetného bytu
a stal sa ním ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou (11. 09. 2009). Žalovaný byt kúpnou
zmluvou z 22. 09. 2014 predal. Kúpnou zmluvou z 22. 09. 2014 následne nadobudol do výlučného
vlastníctva nehntuľnosti zapísané na LV č. XXX vedenými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
pre katastrálne územie U., obec U., okres M., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely

registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 724 m2, pozemok parcely registra
„C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada
o výmere 478 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 492 m2, pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 271 m2 a pozemku parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/X - vinica o výmere 105 m2. Žalobkyňa súhlasila, aby uvedené nehnuteľnosti žalovaný nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva s prihliadnutím na to, že na kúpu nehnuteľností boli použité finančné
prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

9. Vzhľadom k uvedenému je žalovaný výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti
nadobudol kúpou počas trvania manželstva so žalobkyňou, pričom na ich kúpu neboli použité

finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale finančné prostriedky z výlučného
vlastníctva žalovaného. Listiny priložené k odvolaniu preukazujú pravdivosť uvedených tvrdení.
Žalobkyňa teda nemohla osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorý si uplatňuje podanou žalobou vo veci samej.
Ak aj žalovaný vykonáva úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,
je pritom zrejmé, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, pretože je preukázané, že tieto nehnuteľnosti

sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, teda na základe predložených dôkazov je nárok vo veci samej
potrebné posúdiť ako zjavne nedôvodný a nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navyše poznamenal, že otázka, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM
strán sporu je prejudiciálnou otázkou, ktorú si môže a musí súd vyriešiť v konaní o vyporiadanie BSM.
Na podaní osobitnej určovacej žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do

BSM sporových strán, žalobkyňa vzhľadom k tomu, že prebieha súdne konanie o rozvod manželstva,
po ktorom bude nasledovať aj konanie o vyporiadanie BSM, nemá naliehavý právny záujem. Žaloba
vo veci samej by mala byť zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňou
podaná určovacia žaloba vedie k rozmnožovaniu súdnych sporov, pričom nerieši celý obsah a rozsah
právnych vzťahov strán sporu. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

22Cdo/1031/2009 z 3.februára 2011. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že do nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve žalovaného bolo počas manželstva investované, tieto investície vykonávali zo spoločných
prostriedkov. Uvedené však má byť zohľadnené v rámci konania o vyporiadanie BSM v zmysle § 150
Občianskeho zákonníka.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, uvádzajúc, že žalovaný predostrel súdu
skreslenú a nepravdivú verziu svojho príbehu. Opätovne poukázala na problematické prvé manželstvo.
Žalovaný uvedené pomery poznal. Po rozvode uvedeného manželstva sa žalovaný nasťahoval k
žalobkyni do jej bytu, kde bývala aj so svojím synom. Žalovaný sa taktiež rozvádzal a s bývalou
manželkou sa musel finančne vyrovnať, čo ho zrejme poznačilo. Hoci sa im v roku 2008 narodila

spoločná dcéra V. žalovaný so žalobkyňou nechcel uzavrieť manželstvo. Presviedčal ju však, aby sa ako
členka bytového družstva a výlučná nájomníčka bytu usilovala o prevod vlastníctva bytu od bytového
družstva,čoajurobilaavroku2009sastalavýlučnouvlastníčkoubytu.Pokiaľideotvrdeniažalovaného,
že uhradil kúpnu cenu za byt, uvedené nie je pravda. Byt bol prevedený na základe Zmluvy o prevodevlastníctva a družstvu sa uhrádzala len anuitná časť, ktorá s ohľadom na vek bytového domu nebola
vysoká. Žalovaný ju strašil, že z dôvodu dlhov jej exmanžela prídu o strechu nad hlavou, preto mu
byt obratom darovala. Žalovaný využil jej nevedomosť o právnych veciach a získal uvedený byt, na

ktorý by inak nikdy nemal právny nárok. K predaju bytu žalovaný pristúpil v roku 2014, kedy sa vrátil z
výkonu trestu, ktorý mu bol uložený za násilné správanie sa voči nej. Nepracoval a boli bez finančných
prostriedkov, jej v práci bránil a mali existenčné problémy. Následne predal byt a kúpil lacný dom v
U., prinútil ju podpísať čestné prehlásenie. Uvedený rodinný dom stál 36 000 eur, pričom žalovaný
tvrdil že stál 38 000 eur. K dokumentom a peniazom nemala prístup. Po jej druhej hospitalizácii na

psychiatrii začal žalovaný realizovať kroky k predaju uvedených nehnuteľností, čo ju primälo podať
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Nesúhlasilaanistvrdenímžalovaného,ženemánaliehavý
právny záujem na určení, ktorého sa domáha žalobou vo veci samej, a to s ohľadom na už opísané
skutočnosti týkajúce sa s nadobudnutím nehnuteľností. iba podanou žalobu na určenie vlastníckeho
práva predmetných nehnuteľností sa môže odstrániť spornosť práva a neistota v právnom vzťahu.

11. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa
v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených v podanom odvolaní. Tvrdenia žalobkyne v podanom
písomnom vyjadrení sú účelové a nepravdivé. Nie je pravdou, že bol priateľom jej exmanžela, nestrašil
ju exekúciou majetku pre dlhy exmanžela žalobkyne a taktiež nevyužil ani jej právnu nevedomosť za
účelom získania bytu, výlučnou vlastníčkou ktorého bola žalobkyňa. V odvolaní podrobne opísal spôsob

nadobudnutia jednotlivých nehnuteľností a na preukázanie svojich tvrdení predložil aj listinné dôkazy.
Žalobkyňa vo vyjadrení nepoprela uvedené tvrdenia žalovaného. Žalobkyňa sa snaží svojimi tvrdeniami
účelovo vzbudiť dojem o jej údajnej nevedomosti, čo však potvrdzuje, že nehntuľnosti nadobudol
žalovaný tak, ako to uviedol. Vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
spochybňovali preukázané tvrdenia žalovaného. Zotrval aj na svojej argumentácii ohľadom nedostatku

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej žalobe vo veci samej.

12. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila
žalobkyňa, konštatujúc, že nebude opakovať to, čo už uviedla. Poznamenala len toľko, že jej
spolunažívanie so žalovaným je poznačené násilím voči nej, za čo bol aj odsúdený na výkon trestu

odňatia slobody. Správanie sa žalovaného voči nej ju priviedlo až na oddelenie psychiatrie, kde
bola opakovane hospitalizovaná. Zopakovala, že žalovaný organizoval najskôr jej nadobudnutie bytu
vo F., neskôr jeho prevedenie zo žalobkyne na žalovaného a následne jeho predaj. Za získané
finančné prostriedky následne kúpil rodinný dom v obci U., pri ktorom nesúhlasil, aby bola žalobkyňa
spoluvlastníčkou, a to aj napriek tomu, za aké prostriedky nehnuteľnosti nadobudol. Domnieva sa, že má

naliehavýprávny záujemnatom,abysapredmetnénehntuľnostižalovanémunepodarilopredaťtak,ako
to plánoval. Po právoplatnom skončení konania o rozvode sa chce domáhať zákonného vyporiadania
spoločného majetku. Do pozornosti odvolacieho súdu dala aj množstvo SMS správ a telefonátov, ktorými
ju žalovaný žiada, aby žalobu vzala späť, s tým, že ju vyplatí. Je presvedčená, že žalovaný tak koná
z dôvodu, že si je vedomý nároku žalobkyne, ktorého sa podanou žalobou domáha. Záverom navrhla

odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou na určenie

vlastníckeho práva, ktorú podala na Okresný súd Nitra dňa 10.01.2019, domáhala určenia, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ,vedené Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre katastrálne
územie U., obec U., okres M., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 724 m2, pozemok parcely registra „C“
parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada

o výmere 478 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 492 m2, pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 271 m2 a pozemku parcely registra „C“ parc.
č. XXXX/X - vinica o výmere 105 m2 patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne
a žalovaného. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala súd, abyžalovanému uložil zákaz nakladať a disponovať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, a to až do
právoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejvedenejnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.7C/2/2019.
Preskúmaním doručených listín do súdneho spisu mal súd prvej inštancie za osvedčenú potrebu

dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, v dôsledku čoho rozhodol napadnutým
uznesením tak, že neodkladné opatrenie nariadil.

15.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

16.1. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16.2. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

16.3.Podľa§ 325ods.2písm.d/CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,abyniečovykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16.6. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

16.7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16.9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je

prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným
povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú

však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom
rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatreniepôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho
právoplatnosťou).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí

aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej
ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno

spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

20. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je Civilný sporový poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo
na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto
práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo

veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie
subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych

skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné

vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho
stavu.

21. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru

ako súd prvej inštancie, majúc za nedostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
tak,akotožiadalažalobkyňavžalobedoručenejprvoinštančnémusúdudňa10.01.2019,súčasťouktorej
bol aj Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd žalovanému zakázal
disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, vedenými Okresným úradom M., katastrálny
odbor, pre katastrálne územie U., obec U., okres M., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku

parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 724 m2, pozemok parcely
registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 663 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X
- záhrada o výmere 478 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 492 m2,
pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 271 m2 a pozemku parcely registra„C“ parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 105 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, vedenej na Okresnom súde M. pod sp. zn. 7C/2/2019.

22. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva (čl.
20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v
zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného
života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia
venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu

do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala
návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie
neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných
práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č.

209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom
neprimerane, tvrdenému zásahu do práv žalobkyne, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje
do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe
veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

23.1. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to
jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná
kumulácia nie je vylúčená (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 160/2018).
23.2. Odvolací súd sa v predmetnej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovanému
neodkladnému opatreniu bolo potrebné vyhovieť, a to z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom

žalobkyňa osvedčila naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, a to najmä
vzhľadomnapreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Keďženehnuteľnosti
podľa tvrdenia žalobkyne patria do bezpodielového spoluvlastníctva oboch strán sporu, kým nedôjde k
dohode alebo k súdnemu rozhodnutiu o vyporiadaní spoločného majetku, prípadne k spôsobu určenia
užívaniavecisúdom,spravujesavýkonvlastníckychprávstránkonaniaustanoveniamiobezpodielovom

spoluvlastníctve manželov. V prípade vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
obaja manželia úplnými vlastníkmi veci, v danom prípade nehnuteľností (rodinného domu a pozemkov),
pričom vlastnícke právo jedného je obmedzené vlastníckym právom druhého. Obaja manželia majú
právo užívať predmetné nehnuteľnosti spoločne, rovnako ako aj spoločne uhrádzať náklady spojené s
ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutne

potrebné, aby nariadenie neodkladného opatrenia bolo odôvodnené vážnymi okolnosťami, v dôsledku
ktorých možno druhému z manželov, teda tomu, voči ktorému nariadené neodkladné opatrenie má
smerovať, zakázať disponovať s predmetnom jeho vlastníctva a takýmto spôsobom obmedziť jeho
dispozíciusmajetkom.Niejevsúladesozákonomstav,keďjedenzmanželovobmedzuje,resp.vylučuje
druhého z manželov z možnosti užívať spoločný predmet bezpodielového spoluvlastníctva, preto takéto

rozhodnutie súdu musí vychádzať zo závažných dôvodov osvedčených v tomto prípade žalobkyňou.

24. V predmetnej veci bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žalovaný vykonáva faktické
a právne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to vychádzajúc
z inzerátu na predaj rodinného domu spolu s pozemkom na portáli bazos.sk a taktiež aj zo zápisu plomby

na LV č. XXX pre katastrálne územie U. na základe V-XXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa
by mohla utrpieť ujmu na svojich právach v súvislosti s nehnuteľnosťami, o ktorých tvrdí, že patria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ,žalobkyne a žalovaného, domnievajúc sa pritom, že s
ohľadom na vzťahy medzi nimi by sa svojich práv v prípade predaja nehnuteľností nedomohla. Žalobu
ako aj Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia chronologicky odôvodnila s poukazom na spôsob

nadobudnutia nehnuteľností žalovaným, ako aj tým, že hoci žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol za
trvania manželstva do výlučného vlastníctva, do nehnuteľností sa investovali aj ich spoločné prostriedky,
na náhradu ktorých má zákonný nárok. Predajom nehnuteľností žalovaným v čase, kedy žalobkyňa
nemá reálny dosah na predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva (žalobkyňa sa po hospitalizácii
na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v M. nachádza v K. P., n. o.) by jej hrozila ťažko

napraviteľná ujma. Žalobkyňa okrem iného svoje tvrdenia preukázala aj priloženými listinnými dôkazmi.

25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného uvedené v odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľom
tvrdené skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd zohľadní všetky okolnostirozhodujúce pre posúdenie a určenie, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu. Ďalšie
námietky žalovaného v súvislosti so skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu na strane
žalobkyne ako základného predpokladu úspešnosti v konaní vo veci samej, predmetom ktorého je

určenie určitej skutočnosti, by v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia prekročilo rozsah
dokazovania súdu, preto sa odvolací súd v tomto štádiu konania uvedenými skutočnosťami nezaoberal.
Odvolací súd sa obmedzil len na posúdenie skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho žalobkyňa žiadala nariadiť, a to či je daná dočasná
potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu a či navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade

žalobkyňa, tvrdené skutočnosti osvedčila.

26. Odvolací súd pripúšťa, že aj vzťahy medzi manželmi možno upraviť neodkladným opatrením, treba
však rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch strán sporu pri nadobúdaní, disponovaní
ako aj užívaní spoločného majetku, hoci spravidla nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by
jeden z manželov bol úplne alebo dočasne vyradený z užívania vecí ohľadom na dôsledky takéhoto

neodkladného opatrenia, prípadne by mu bolo zakázané s majetkom patriacim do BSM zakázané
disponovať. Žalobkyni preto nemožno uprieť možnosť domáhať sa dočasnej úpravy pomerov strán
neodkladným opatrením, ktorým by bolo dočasne zakázané žalovanému nakladať a disponovať s
nehnuteľnosťami, pri ktorých je sporné, či patria, resp. nepatria do masy BSM, a to do času, kým
sa rozhodnutím vo veci samej nerozhodne o určení, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu, a to najmä za predpokladu, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa
osvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôrazňuje, že
skutočnosti týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v súvislosti s určením,
či tieto nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu budú predmetom dokazovania vo veci samej, a preto

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol , keďže v zmysel §
262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

27.2. K trovám konania odvolací súd dodáva, že keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, čo je aj tento
posudzovaný prípad, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje.

S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne prvoinštančný súd vysporiada až v rozhodnutí vo
veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné
opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto
rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné
opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom

v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).