Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209971
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616209971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti S. U. nar. XX.XX.XXXX, L. U. nar. XX.XX.XXXX a D. U. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves deti rodičov matky D. W. nar.
XX.X.XXXX bytom V. XXXX/XX W. nar. XX.X.XXXX bytom Krompachy Stará Maša XXXX/XX v konaní o
návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 17.1.2019 č.k. 5P 43/2016-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre mal. Renátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zmenu výchovného prostredia u mal. L. U.,

nar. 28.XX.XXXX zastavil. L. deti S. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. X.X.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v
bežných veciach a matka je povinná prispievať na výživu mal. D., nar. X.X.XXXX mesačne minimálnym
zákonnýmvýživnýmvovýške30% zosumyživotnéhominimananeplnoleténezaopatrenédieťapočnúc
od 1.1.2019 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P 246/2014-30
zo dňa 20.4.2015 vo výroku o zverení mal. S. a D. do osobnej starostlivosti a vyživovacej povinnosti

na maloleté.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka proti výroku o výživnom na mal.
D., nar. X.X.XXXX a navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok o určení vyživovacej povinnosti matky na
mal. D.. V odvolaní uviedla, že maloleté deti D. a S. boli zverené do jej osobnej starostlivosti rozsudkom
súdu sp.zn. 5P 246/2014, o ktoré sa starala od roku 2015 do roku 2016, pričom otec detí L. U. jej
neplatil stanovené výživné a vznikol mu dlh na výživnom. S otcom detí L. U. nežije 12 rokov a od

uvedenej doby otec nikdy neprispel ani jednou korunou na žiadne zo svojich detí. V ďalšom uviedla,
že zabezpečuje starostlivosť o ďalšie dve deti, ktorých otcom je L. U., a to o L. U., nar. XX.XX.XXXX
a L. W., nar. XX.X.XXXX. Má za to, že by bolo spravodlivé, aby si navzájom s otcom maloletých detí
neplatili výživné. Cíti veľkú nespravodlivosť, aby platila na dcéru D., nar. X.X.XXXX výživné a otec L.
U. neplatil na svoje deti L. U., nar. XX.XX.XXXX a L. Holuba, nar. XX.X.XXXX žiadne výživné. Uviedla,
že riadne zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie maloleté deti J. U. (ročník XXXX), I. U. (ročník XXXX),
J. U. (ročník XXXX) a F. U. (ročník XXXX). Poberajú dávky v hmotnej núdzi - príspevok na živobytie a

doplatok na bývanie.

3. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Poukazuje na výsledky dokazovania počas konania a má
za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy, prihliadol na záujmy a
potreby maloletých detí. Navrhol odvolanie matky zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť

ako vecne správne.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Výroky rozsudku o zastavení konania o zmene výchovného prostredia u mal. L. U., nar. XX.XX.XXXX,
zverení maloletých detí S. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca, zastúpení maloletých detí, ako aj o trovách účastníkov neboli odvolaním napadnuté, nadobudli

právoplatnosť, preto nemohli byť predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo
veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcim sa určenia výživného na mal. D. od X.X.XXXX
odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine § 62 ods. 1, 2, 4, 5 vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa
svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k
tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa

vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku
druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho ktorého dieťaťa. Základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako
aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam
rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho

uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého
dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho
vek, spôsob prípravy ne jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Kritériá pre
určenie výšky výživného sú upravené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení

výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. K odvolacej námietke matky, ktorá cíti veľkú nespravodlivosť, aby platila
na výživu mal. D. minimálnym výživným odvolací súd uvádza, že podstata ust. § 62 ods. 3 Zákona o
rodine spočíva v stanovení minimálnej výšky výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič tomu dieťaťu,
ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Z

uvedeného vyplýva, že súd musí určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi t.j. v danom
prípade matke.11. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k odôvodnenému záveru, že v možnostiach a
schopnostiach matky je prispievať na výživu maloletého dieťaťa len v minimálnom rozsahu podľa §
62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované

možnosťami a schopnosťami rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť.

12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasastotožnilsjehoodôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).