Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010613
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119010613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a

prísediacich Ing. Miroslava Začka a Mgr. Petra Kovářa na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 11. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

1) ml. R. J., Q.. XX.XX.XXXX T. U. Q. U.,
trvale bytom N. XXX,
prechodne: N. O. F.,

do XX.XX.XXXX v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

2) ml. G. Y. N., Q.. XX.XX.XXXX T. Ž.,
trvale bytom W. S.,
prechodne : N. O. F.,
do XX.XX.XXXX v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

adresa na doručovanie: T. Č.. X, Y.

sa uznávajú za vinných , že

bod 1. obžalovaní ml. R. J. a ml. G. Y. N.

v čase okolo 21.00 hodine dňa XX.XX.XXXX v F., M. Č.. X, T. N. O., kde boli ako chovanci
obaja umiestnení na výkon ústavnej výchovy, po spoločnej dohode v priestore klubovne, 3. oddielu,
nachádzajúcej sa na druhom poschodí, pod hrozbou zbitia nútili ďalšieho chovanca Reedukačného
centra mal. J. R.. (narodeného r. XXXX) k opakovanému vykonávaniu klikov, čo odmietol a preto
následne potom ako mu dal obžalovaný J. facku, ho chytili tak, že každý z obžalovaných ho držal za
jednu ruku a jednu nohu, doniesli ho k oknu, ktoré otvorili, vyložili ho na vonkajšiu parapetnú dosku, kde

ho vyvesili z okna, že vo vnútri mal len nohy, pričom mu hovorili, či chce byť ,,dole", takto ho ponechali
približne 5 minút, kedy sa poškodený bránil, kopal nohami a plakal a počas toho zhasli v klubovni svetlo,
nato ho vytiahli z okna dovnútra a odišli na izbu,

bod 2. obžalovaný ml. R. J.

v čase okolo 10.00 hodine dňa XX.XX.XXXX v F., M. Č.. X, T. N. O. v priestore sociálnych zariadení,

potom, ako sa dozvedel, že mal. J. R.. Q. T. N.. XXXX, udalosti zo dňa XX.XX.XXXX oznámil ďalším
chovancom a majstrovi, tohto chytil rukami pod krk a najmenej jeden krát ho hlavou ,,tzv. hlavičkou“udrel do tvare, pričom sa mu vyhrážal, že ho za to, keď večer príde na izbu, zabije a odreže mu uši, čo
u poškodeného vzbudilo obavu o svoj život,

teda

v bode 1

obžalovaní ml. R. J. a ml. G. Y. N.

iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati,

v bode 2

obžalovaný ml. R. J.

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, resp. z osobitného motívu

- z pomsty,

čím spáchali

v bode 1

obžalovaní ml. R. J. a ml. G. Y. N.

zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

v bode 2

obžalovaný ml. R. J.,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona

a za sa odsudzujú:

obžalovaný ml. R. J.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/ a l/ Trestného zákona, nezistiac

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona a s použitím § 117 ods. 1 a
2 Trestného zákona a §41 ods. 1 a 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
27 (dvadsať sedem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prihliadnuc na

§ 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) a f) Trestného zákona per analogiam
sa obžalovanému ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v príkaze: nepriblížiť úmyselne k

poškodenému J. R., Q..: XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v
tesnej blízkosti miesta, kde je tento ubytovaný, ako aj vyhýbať sa osobnému alebo akémukoľvek
sprostredkovanému kontaktu s poškodeným v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuc na § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd u r
č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

obžalovaný ml. G. Y. N.

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ a l/ Tr. zák., nezistiac okolnosti podľa § 37

Trestného zákona a § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák. a s použitím § 117 ods. 1 a 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsať štyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prihliadnuc na
§ 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladajú aj primerané povinnosti spočívajúce v príkaze :

nepriblížiť sa k poškodenému ml. J. R., Q..: XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a

nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje
alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuc na § 119 ods. 1 Trestného zákona, súd u r č u j e
obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 07.03.2019 pod sp. zn. XPv
XXX/XX/XXXX-XX obžalobu na (aktuálne) obžalovaných ml. R. J., Q.. XX.XX.XXXX v U. Q. U., W. U.
N. XXX, R.: N.Q. O. F., T. W. Č. R. : Ú. G. Ú. S. a J.. G. Y. N., Q.. XX.XX.XXXX T. Ž., W. U. W. S., R. :
N. O. F., T. W. Č. R.: Ú. G. Ú. S. na skutkovom základe, že:,,

1. Obvinení ml. R. J. a ml. G. Y. N.

obvinený ml. R. J. a obvinený ml. G. Y. N. v čase okolo 21.00 hodine dňa XX.XX.XXXX v F., M. Č.. X,
T. N. O., kde boli ako chovanci obaja umiestnení na výkon ústavnej výchovy, po spoločnej dohode v

priestore klubovne, 3. oddielu, nachádzajúcej sa na druhom poschodí, pod hrozbou zbitia nútili ďalšieho
chovanca N. O. J.. J. R.. (Q. N.. XXXX) k opakovanému vykonávaniu klikov, čo odmietol a preto následne
potom ako mu dal obvinený J. facku, ho chytili tak, že každý z obvinených ho držal za jednu ruku a jednu
nohu, doniesli ho k oknu, ktoré otvorili, vyložili ho na vonkajšiu parapetnú dosku, kde ho vyvesili z okna,
že vo vnútri mal len nohy, pričom mu hovorili, či chce byť ,,dole", takto ho ponechali približne 5 minút,

kedy sa poškodený bránil, kopal nohami a plakal a počas toho zhasli v klubovni svetlo, nato ho vytiahli
z okna dovnútra a odišli na izbu,

2. Obvinený ml. R. J.,

v čase okolo 10.00 hodine dňa XX.XX.XXXX T. F., M. Č.. X, T. N. O. v priestore sociálnych zariadení,
potom, ako sa dozvedel, že mal. J. R.. Q. T. N.. XXXX, udalosti zo dňa XX.XX.XXXX oznámil ďalším
chovancom a majstrovi, tohto chytil rukami pod krk a najmenej jeden krát ho hlavou ,,tzv. hlavičkou“
udrel do tvare, pričom sa mu vyhrážal, že ho za to, keď večer príde na izbu, zabije a odreže mu uši, čo
u poškodeného vzbudilo obavu o svoj život,“

Uvedené skutky boli v texte obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava právne kvalifikované ako:

v prípade obž. ml. J.ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (skutok v bode 1) a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. d) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona (skutok v bode 2),

v prípade obž. ml. N.,

ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (skutok v bode 1).

Obžalovaní ml. R. J. a ml. G. Y. N. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Tp/74/2018 zo dňa 29.10.2018 (v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 3Tpo/97/2018 zo dňa 27.11.2018) z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a

písm. c) Trestného poriadku (v prípade obv. J.), resp. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku (v prípade obv. N.). Väzba sa obvineným započítavala odo dňa obmedzenia osobnej slobody
(t.j. 25.10.2018). Uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: 4T/5/2019 zo dňa 22.03.2019 bolo rozhodnuté
o ponechaní oboch obžalovaných vo väzbe a bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň
11.04.2019.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní ml. R. J. a ml. G. Y. N.
poučení, že môžu ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku.

Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/
Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku:
- obžalovaný R. J. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Trnava zo dňa 07.03.2019, sp. zn. 2Pv 603/18/2007-52,

- obžalovaný G. Y. N. rovnako vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 07.03.2019, sp. zn. 2Pv 603/18/2007-52.
*** Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené

otázky obžalovaný R. J. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie
obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku), pretože
boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka,

objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná (vo väzbe k osobe odsúdeného, ktorý vinu uznal) k
výrokom o treste (o ochrannom opatrení a o náhrade škody nebolo potrebné rozhodovať).

K osobe druhého obžalovaného (G. Y. N.) súd postupoval obdobne - t.j. primerane podľa § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný N. odpovedal „áno“. Prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti,keďhoprávneposúdilzhodnetak,akobolposúdenývpodanejobžalobe(tak,akotovyplývaz

výrokovej časti tohto rozsudku), pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného
činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.
prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná (vo väzbe
k osobe druhého odsúdeného, ktorý vinu uznal) k výrokom o treste (o ochrannom opatrení a o náhrade

škody nebolo potrebné rozhodovať).

*** Výrok o treste ***Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o
treste oboznámením týchto listinných dôkazov:
- Znaleckého posudku MUDr. Dany Šedivej č. 1/2019 na osobu obž. J.,

- Znaleckého posudku MUDr. Dany Šedivej č. 2/2019 na osobu obž. N.,
- Správu Úradu práce, soc. vecí a rodiny č.l. 230 - na obž. J.,
- Správu Úradu práce, soc. vecí a rodiny č.l. 234 - na obž. N.,
- Správu ORPZ Komárno, č.l. 460
- Aktualizovaný odpis RT oboch obžalovaných

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Zo znaleckého posudku MUDr. Dany Šedivej č. 1/2019 resp. zo záverov znaleckého posudku na obž. J.u
vyplýva, že u obž. R. J. boli zistene poruchy psychiky a správania zapríčinene užívaním kanabinoidov,
škodlivé užívanie (abúzus) F12.1 podľa MKCHIO (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10.revízia), pričom

znalkyňa nemala k dispozícii zistenia, ktoré by dovoľovali u obžalovaného kódovať syndróm závislosti
na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách. U obž. J. nebola zistená
závislosť na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách, a keďže nebola
zistená závislosť na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách, znalkyňa
nenavrhla uložiť ochranné liečenie, ktoré by aj v prípade zistenia prítomnosti syndrómu závislosti bolo

nevykonateľné vzhľadom na disocialitu obžalovaného a neochotu zmeny životného štýlu. Obžalovaný
J. je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy a nie je potrebné ďalej
skúmať jeho duševný stav. Znalkyňa taktiež u obžalovaného J.u zistila disharmonický osobnostný
vývoj smerujúci k ťažkej psychopatizácii, pričom nejde o duševnu poruchu v pravom slova zmysle,
ale o povahovú výbavu s nevyvinutím vyšších citov, absenciou svedomia, nerešpektovanie autorít,

spoločenskýchamorálnychnoriem;poruchamisprávania-ajvzmysleagresivity,disociálnymsprávaním
a s neochotou poučiť sa z trestu.

Zo znaleckého posudku MUDr. Dany Šedivej č. 2/2019 resp. zo záverov znaleckého posudku na obž.

N. vyplýva, že u obž. N. boli zistene poruchy psychiky a správania zapríčinene užívaním kanabinoidov,
škodlivé užívanie (abúzus) F12.1 podľa MKCHIO (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10.revízia), pričom
znalkyňa nemala k dispozícii zistenia, ktoré by dovoľovali u obžalovaného kódovať syndróm závislosti
na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách. U obž. N. nebola zistená
závislosť na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách, a keďže nebola

zistená závislosť na omamných a psychotropných latkách, pripadne iných návykových latkách, znalkyňa
nenavrhla uložiť ochranné liečenie, ktoré by aj v prípade zistenia prítomnosti syndrómu závislosti bolo
nevykonateľné vzhľadom na disocialitu obžalovaného a neochotu zmeny životného štýlu. Obžalovaný
N. je plne ukotvený v realite, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy a nie je potrebné ďalej
skúmať jeho duševný stav. Znalkyňa taktiež u obžalovaného N.u zistila disharmonicky osobnostný

vývoj smerujúci k ťažkej psychopatizácii, pričom nejde o duševnu poruchu v pravom slova zmysle,
ale o povahovú výbavu s nevyvinutím vyšších citov, absenciou svedomia, nerešpektovanie autorít,
spoločenskýchamorálnychnoriem;poruchamisprávania-ajvzmysleagresivity,disociálnymsprávaním
a s neochotou poučiť sa z trestu.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny č.l. 230 - na obž. J. vyplynulo, že obžalovaný pochádza
z neúplnej rodiny a od roku 2013 bol postupne umiestnený do viacerých zariadení ústavnej výchovy
(Detské mestečko Trenčín - Zlatovce, Diagnostické centrum pre deti, Bratislava, Reedukačné centrum
Čerenčany, Detský domov Nové Mesto nad Váhom a Reedukačné centrum Hlohovec, v ktorom bol
umiestnený do začiatku výkonu väzby). Zo správy vyplynulo, že k zlepšeniu správania obžalovaného

a jeho prejavom došlo jednak po umiestnení do predchádzajúceho, ako aj aktuálneho Reedukačného
centra. Počnúc školským rokom 2017/2018 obžalovaný viackrát utiekol zo zariadenia. V školskom roku
2018/2019 nastúpil do 2. ročníka študijného odboru stavebná výroba.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny č.l. 234 - na obž. N. vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2011

bol postupne umiestnený do zariadení ústavnej výchovy (najskôr Detský domov Kollárovo a následne
od 03.05.2017 Reedukačné centrum Hlohovec, v ktorom bol umiestnený do začiatku výkonu väzby).
Zo správy vyplynulo, že aktuálne je voči obžalovanému vedené aj ďalšie trestné stíhanie - na OR PZv Komárne pre zločin sexuálneho zneužívania. Obžalovaný trávil posledné letné prázdniny na adrese
T. X, Y..

Zo správy ORPZ Komárno (č.l. 460) vyplýva, že voči obž. G. Y. N. je aktuálne vedené trestné stíhanie
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, menovaný je
v danej veci v procesnom postavení obvineného a aktuálne prebieha znaleckého dokazovanie ohľadom
osoby poškodenej, pričom skončenie konania v danej etape nie je možné odhadnúť.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Základná trestná sadzba pre obžalovaných predstavuje 4 roky až 10 rokov, vo svetle § 117 ods. 1
Trestného zákona, v zmysle § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, súd
musel postupovať tak, že posúdil, ktorá z modifikácií trestnej sadzby má prednosť. Uvedený prepočet

bol vykonaný nasledovne:
- základná sadzba trestov odňatia slobody v mesiacoch : 48 mesiacov - 120 mesiacov,
- pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim ( § 38 ods. 2 a 3 Trestného poriadku), ak poľahčujúce
okolnosti prevládajú: 48 mesiacov - 96 mesiacov,
- krátenie sadzieb na polovicu pri mladistvých : 24 mesiacov - 48 mesiacov (maximálna výmera nebola

prekročená) - výmera pre obž. N., - t.j. 2 roky - 4 roky;
- výmera po aplikácii § 41 ods. 2 Trestného poriadku - viacčinný súbeh - 24 mesiacov -64 mesiacov,
výmera pre obž. J., t.j. 2 roky - 5 rokov, 4 mesiace.

Už nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že obaja obžalovaní v princípe nepopreli
spáchania skutku resp. skutkov, pričom nepriznali iba nepodstatnú časť skutkov, ktorá nemala význam
pre právnu kvalifikáciu. Navyše kategoricky popieraná skutočnosť (t.j. že obžalovaný visel z okna dolu
hlavou) bola následne zo skutkovej vety ešte v priebehu prípravného konania vypustená prokurátorom
- v súlade s výpoveďami obžalovaných. K priebehu skutku 2, tento obžalovaný J. čiastočne priznal,

pričom pôvodne popieral jeho motív. Po nariadení a otvorení hlavného pojednávania však súd prihliadol
k úprimnému priznaniu oboch obžalovaných k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, ako aj s poukazom
na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (viď nižšie) a vyhlásenia na hlavnom
pojednávaní, že obaja obžalovaní sú vinní zo spáchania skutku resp. skutkov uvedených v obžalobe,
pričom tieto vyhlásenia súd aj prijal; bolo možné považovať za dôvodné pomerne mierne posudzovanie

skutku resp. skutkov súdom.

R 11/1985: Ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody - hoci aj krátkodobého - mladistvým
je mimoriadne citlivým problémom, nakoľko mladiství sú osoby bez väčších skúseností, u ktorých sa
dovršuje ich rozumový a mravný vývoj. Nezrelosť najmä mladších kategórií mladistvých patrí k hlavným

príčinám ich zlyhania a spáchania trestnej činnosti, ktorej dôsledky spravidla nepremyslia. Na druhej
strane sú práve u mladistvých podstatne priaznivejšie predpoklady na ich nápravu, hoci len použitím
miernejších výchovných prostriedkov.

Súd v prípade oboch obžalovaných vyhodnocoval, či nie je možné dosiahnuť účel trestu aj iným ako

nepodmienečných trestom odňatia slobody, ako mu to káže ustanovenie § 117 ods. 2 Trestného zákona.
V prípade oboch osôb obžalovaných mal súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj inak ako
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

V prípade obžalovaného N., tento dosiahol vo výkone väzby plnoletosť, nevyhnutne opustí priestor

Reedukačného zariadenia a pokračovanie v trestnej činnosti na poškodenom resp. na spolu
umiestnených osobách bude minimalizovaný. Obžalovaný v podmienkach slobody zrejme nebude
prichádza do obdobných kritických situácií, navyše samotný výkon väzby zjavne mal na osobu mladého
človeka odstrašujúci účinok (hoci tento nebol jeho primárnym účelom).V prípade obžalovaného J., tento skutky spáchal vo veku 16,5 roka, samotné skutky sú prejavom
pomýleného poňatia spoločenského života obžalovaným a zrejme mali za cieľ jeho zábavu resp. v

druhom prípade zamedzenie neželaných následkov vlastného správania. Už samotný výkon väzby bude
mať (resp. je dôvodné očakávať, že bude mať) pre obžalovaného charakter pripomenutia, aké následky
môže mať pre jeho osobu správanie za hranou zákona.

V prípade skutku 1, ide o zločin, ktorého spoločenská škodlivosť je vyššia a to bez ohľadu na skutočnosť,

že ide o svojský prejav skupinovej dynamiky špecifického spoločenstva chovancov reedukačného centra
a obaja obžalovaní mali tendenciu svoje správanie zľahčovať. V prípade skutku 2, uvedený má charakter
prečinu a je prejavom čiastočne patologicky štruktúrovanej osobnosti obž. J..

Vzhľadom na fakt, že obaja obžalovaní boli v čase spáchania skutku resp. skutkov netrestaní a mladiství,
súd považoval za dostatočný podmienečný trest, za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad

ich správaním. Pri výmere trestu súd zohľadnil viacčinný súbeh v prípade obž. J.u, keď mu uložil vyšší
trest a dlhšiu skúšobnú dobu a v prípade obž. N., tomu uložil trest, aby aj prípadne ďalší konajúci súd
(vzhľadom na priebeh prípravného konania), mal možnosť uložiť súhrnný podmienečný trest - ak bude
tento uznaný vinným a bude to konajúci súd považovať za vhodné a účelné. Z hľadiska obmedzení
oboch obžalovaných, týmto súd uložil primerané obmedzenia :

V prípade obž. J.
- nepriblížiť úmyselne k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v tesnej
blízkosti miesta, kde je tento ubytovaný, (nakoľko nie je v kompetencii súdu rozhodnúť o zmene miesta
ústavnej výchovy obžalovaného, je potrebné aspoň minimalizovať riziko vzniku podobného správania
obžalovaného voči poškodenému)

- vyhýbať sa osobnému alebo akémukoľvek sprostredkovanému kontaktu s poškodeným v akejkoľvek
forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami.

V prípade obž. N.:
-nepriblížiťsakpoškodenémunavzdialenosťmenšiuakopäťmetrovanezdržiavaťsavblízkostiobydlia
určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje - uvedené
súd považoval za dostatočné vzhľadom na ukončenie ústavnej výchovy obžalovaného.

Súd v prípade obžalovaných po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u oboch dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/ a j/ Tr.
zák.) a žiadnu priťažujúcu okolnosť (priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných
činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. súd obž. J. nemohol priznať, keďže by to bolo v rozpore so zaužívanou

rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom na aplikáciu asperačnej zásady pri ukladaní úhrnného
trestu) a vzhľadom k ich postoju v predmetnej trestnej veci (ako bolo uvedené vyššie), dospel k záveru,
že obžalovaným postačuje uložiť podmienečné tresty s probačným dohľadom .

Takto uložené tresty obžalovaným zohľadňujú všetky kritériá, ktoré Tr. zák. pri ukladaní trestu ustanovuje

(§ 34 a nasl. § 97 ods. 1 a nasl., resp. § 117 ods. 2 Tr. zák.), pričom je dôvodné očakávať, že u
obžalovaných splnia svoj účel : jednak vychovať obžalovaných na riadnych občanov, pričom trest má
zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený
trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do
rodinného a sociálneho prostredia. Pri uložení druhu a výmery trestu teda súd vychádzal zo zásad

ukladania trestov uvedených v ustanovení §34 Trestného zákona ako i v § 97 ods. 1 a 3 Trestného
zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v
prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že v prípade mladistvého obžalovaného má
trest predovšetkým vychovať ho na riadneho občana.

*** Výrok o náhrade škody ***Nakoľko riadne a včas nebol uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu škody, súd o tomto nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.