Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222003
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208222003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu E Foto s.r.o., Vodičkova
682/20 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 15 488, vo veci organizačnej zložky: E Foto
s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7 Bratislava, IČO: 31 813 224, práv. zast. Advokátska kancelária
Cubinková,s.r.o.,Mickiewiczova2Bratislava,protižalovanémuAUPARKa.s.,Einsteinova18Bratislava,

IČO: 47 240 377, práv. zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava o zaplatenie 8.754,41
EUR s príslušenstvom a odvolaní obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave č.k. 24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k.
24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej
zamietajúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i
a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77 EUR
istiny s 10% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania
v sume 2.648,70 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu a v
časti týkajúcej sa zaplatenia 6.124,64 EUR s príslušenstvom žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako

prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových
priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č.
3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu
vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho predchodcu
žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku

6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd za to, že ku skončeniu daného zmluvného vzťahu
došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo
bol posledný deň trvania nájmu. Súd konštatoval, že nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom,
kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého
na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy
5.702,48 EUR (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 EUR (pred čiastočným

späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 EUR) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo
výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokomuplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu
vyjadrený v uznesení č.k. 3Cob/334/2011-242 z 5.decembra 2012. Skutkovú a právnu opodstatnenosť
nároku uplatňovaného žalobcom v danom konaní po čiastočných späťvzatiach žaloby v sume 8.754,41

EUR okrem námietky premlčania žalovaný ako takú nerozporoval, zo strany žalovaného však boli
vo forme procesnej obrany uplatnené na započítanie nároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej
výške 8.236,30 EUR, voči ktorým uplatnil žalobca námietku premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú, a to vzhľadom na potrebu uplatňovania právneho režimu Obchodného zákonníka
v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a s poukazom na znenie § 404 ods. 1 Obchodného

zákonníka. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1.
predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 EUR. V dôsledku omeškania
žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy
171.678,- Sk (5.698,67 EUR), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z

omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume
40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk
(5.698,67 EUR) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 EUR, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto
nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu
s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 EUR) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004,
pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za
obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- EUR. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu
zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 EUR (5.912,89 EUR + 40,75 EUR +
171,- EUR) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. V zostávajúcej časti súd

kvalifikovalobranužalovanéhoakonedôvodnúanepreukázanú,nakoľkožalovanýžiadnymrelevantným
spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov
v uplatňovaných výškach, žalovaný nepreukázal reálne vynaloženie nákladov predstavujúcich náklady
za osvedčenie právne významnej skutočnosti a pokiaľ ide o uplatňované náklady na trovy konania, v
tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že o týchto trovách dotknutých súdnych konaní právoplatne

rozhodli konajúce súdy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných
zákonných ustanovení súd rozhodol tak, že určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77
EUR s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 6.124,64 EUR s príslušenstvom súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Konštatoval ďalej, že prevažný úspech vo veci mal žalovaný, ktorému v priebehu
konania vznikli trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o trovách

konania súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého od 89%-ného úspechu
žalovaného odpočítal 11%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho súd priznal žalovanému náhradu 78%
vzniknutých trov konania v sume 2.648,70 EUR.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obidvaja účastníci konania.

Žalobca podal včas odvolanie do zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania,
navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom k žalovaným uplatneným
proti pohľadávkam v celkovej sume 6.124,64 EUR s poukazom na § 404 ods. 1 Och. zák., pričom v

rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom rozhodnutí riadne a určito neodôvodnil, ktoré z priznaných
vzájomných pohľadávok považuje za vzťahujúce sa k tej istej zmluve, prípadne k závislým zmluvám,
hoci zodpovedanie tejto otázky má pre vec podstatný význam. Namietal, že ním uplatnený nárok
na zaplatenie sumy 5.702,48 EUR nie je nárokom zo zmluvy ale majetkovým prospechom získaným
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a taktiež nárok na zaplatenie sumy 3.051,93 EUR, taktiež

nie je nárokom zo žiadnej zmluvy ale táto pohľadávka vznikla dňa 16.12.2004 poskytnutím plnenia
zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Vyslovil názor, že v danom prípade je možné aplikovať §
404 ods. 1 Obch. zák., nakoľko účastníkmi uplatnené nároky sa nevzťahujú k tej istej zmluve ani k
viacerým zmluvám, ktoré by mali povahu závislých zmlúv. Ďalej namietal, že premlčacia doba žalobcom
uplatnenýchpohľadávok začalaplynúťupohľadávkyvsume5.702,48EURdňom31.10.2004vzmysle§

394ods.1Obch.zák. aupohľadávkyvsume3.051,93EURdňom17.12.2004,pričomnárokvznikoldňa
16.12.2004 a beh premlčacej lehoty sa riadi § 391 ods. 1 Obch. zák.. Konštatoval, že splatnosť obidvoch
žalovaných pohľadávok nastala dňom 13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému),
keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie v súlade s§ 340 ods. 2 Obch. zák., ktorým sa riadi splatnosť žalobcových pohľadávok. Napokon konštatoval,
že u obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. v deň
uplatnenia predmetných pohľadávok na súde. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania uviedol,

že všetky priznané trovy nepovažuje za účelne vynaložené a žiadal použiť pri rozhodovaní o trovách
§ 150 ods. 1 O.s.p.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku a to do sumy 1.637,21 EUR podal včas odvolanie žalovaný, navrhol
v tejto časti rozsudok zmeniť a priznanú sumu 2.629,77 EUR použiť o túto sumu, ktorá predstavuje

uplatnené prevádzkové náklady. Poukázal na to, že žalobca aj po platnom a účinnom odstúpení zo
strany žalovaného od zmluvy o nájme naďalej užíval nebytové priestory /pôvodný predmet nájmu/ t.j. od
1.11.2007do22.2.2005.Konštatoval,žeajpočastejtodobyužívaniaboližalobcovizostranyžalovaného
poskytované všetky služby, ktoré sa mu poskytovali počas trvania nájmu. Uviedol, že dodanie služieb
je nesporné, nakoľko bez nich by žalobca nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť v priestoroch.
Zdôraznil, že jednoznačným až laickým porovnaním uplatneného návrhu a fakturovaných súm je jasné,

že žalovaným uplatňovaná suma vlastných prevádzkových nákladov ako aj spoločných prevádzkových
nákladov plne zodpovedá doterajším fakturovaným hodnotám, ktoré boli žalobcom uhradené pred
skončením nájmu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevypočul svedkov, ktorí mohli objasniť skutočnosti
ohľadne prevádzkových nákladov spojených s užívaním priestorov.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaným predložené faktúry nepreukazujú
rozsah bez právneho dôvodu dodanej a navrhovateľom spotrebovanej vody a elektrickej energie v
období od 1.11.2004 do 22.2.2005. Pokiaľ ide o žalovaným predložený dôkaz - rozpis spotreby vlastných
prevádzkových nákladov žalobcu v rozhodnom období uviedol, že predmetná listina nie je datovaná, nie
jeznejzrejmé,ktojuvyhotovilaniejepodpísaná. Poukázalnato,žetakétonedostatkymáajžalovaným

predložený sumár prevádzkových nákladov za rok 2005 a aj rozpis spoločných prevádzkových nákladov.
Poukázal na to, že žalovaný žiadal rozhodnúť na základe listín ním predložených a keďže bol poučený
podľa§120ods.4O.s.p.nie súužsplnenézákonnépodmienkynavykonanienímnavrhnutýchdôkazov.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti

ale iba čo do zaplatenia sumy 1.637,21 EUR a v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že
rozsudok je iba v časti vecne správny, keď v zamietajúcej časti súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil a preto nezistil dostatočne skutkový stav.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil so

závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z
dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto v tejto časti (o zaplatenie 1.637,21
EUR, v ktorej žalovaný rozsudok napadol) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval obranu žalovaného v

časti týkajúcej sa vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za nepreukázanú, keď ani podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal reálne
vynaloženie nákladov v rozsahu v akom ich uplatňoval proti žalobcovi. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že žalovaným predložený dôkaz označený ako sumár prevádzkových nákladov
ani rozpis vlastných prevádzkových nákladov nemožno považovať za dôkaz preukazujúci žalovaným

uplatňované nároky, keď z obsahu týchto listín nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, nie sú podpísané a nie je
preskúmateľné, z čoho jednotlivé položky reálne vychádzajú a overiť tak, že zodpovedajú skutočnosti.
Žalovaný sa na pojednávaní dňa 2.4.2014 vyjadril, že doklady preukazujúce vykonanie odpočtov, na
základe ktorých boli vyčíslené vlastné prevádzkové náklady nemá k dispozícii ale boli vyhotovené
na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a týchto navrhol vypočuť. Ani

odvolací súd nepovažuje doplnenie dokazovania týmto smerom za účelné, keďže sa nároky žalovaného
týkajú obdobia od 1.11.2004 do 22.2.2005, od obdobia ktorého uplynulo vyše 10 rokov a je nanajvýš
nepravdepodobné aby si zamestnanci žalovaného po tak dlhý čas pamätali hodnoty namerané v rokoch2004 a 2005. So zreteľom na uvedené ani odvolací súd návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania
nevyhovel.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa považoval za dôvodnú obranu žalovaného z titulu zmluvných pokút a úroku z
omeškania v celovej výške 6.124,64 EUR (5.912,89 EUR + 40,75 EUR + 171,- EUR) a z toho
dôvodu vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok žalobu v časti zamietol. Žalobca sa k obrane
žalovaného podrobne vyjadril prípisom zo dňa 3.12.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd
prvého stupňa vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú a tento svoj záver stroho odôvodnil

len potrebnou aplikáciou úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku a odkazom na § 404 ods. 1
Obch. zák. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že záver súdu prvého stupňa o včasnom uplatnení
jednotlivých nárokov žalovaného a o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania nemožno pre
nedostatočnosť odôvodnenia preskúmať, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy
presnezačalaplynúťpremlčacialehotaprijednotlivýchžalovanýmuplatnenýchnárokoch,čiichžalovaný

uplatnilpredskončenímuplynutiapremlčacejdoby,prečobolopotrebnévdanomprípadeaplikovať§404
ods. 1 Obch. zák. a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Za tohto stavu nemožno dospieť
k bezpečnému záveru, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním v rozsahu v akom ho konštatoval
súd prvého stupňa.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a
súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa §
221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné sa obranou žalovaného opätovne
zaoberať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.