Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010306
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2518010306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného Ľ. R.

pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Ľ. R., nar. XX.X.XXXX H. D., trvale bytom D., Č. XXX/X, t. č. R., C.. K. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

14.3.2018 v čase približne o 12.30 hod. v D. na ulici W. Č.. XX násilným konaním poškodil televízor

zn. „Samsung 32“, typ UE32M5002, hernú konzolu zn. „Sony Playstation 4 - 1 TB Slim“ a klávesnicu
k počítaču zn. „Kanec MultiSync Bluetooth“, ktoré natrvalo zničil, čím ich vlastníkovi K. E. poškodením
spôsobil škodu vo výške 530,- eur,
t e d a

zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á ch a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona,
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému nahradiť poškodenému K. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX škodu vo výške 530,- eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa odkazuje poškodený K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na
civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. Pv 322/18/2204 -10 na Okresný súd
Piešťany dňa 31.10.2018 obžalobu na Ľ. R. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1

Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.1.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 322/18/2204 -10 zo dňa 31.10.2018.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,

súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci
dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Poškodený si náhradu škody uplatnil v sume 690 eur za zničenie televízora, hernej konzoly a klávesnice.

Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
Podľa odborného vyjadrenia mal zničený televízor hodnotu 210 eur, herná konzola 290 eur a klávesnica
30 eur, teda spolu 530 eur.
Obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, za majetkovú aj násilnú trestnú činnosť na podmienečné

tresty, ktoré má zahladené, aj na nepodmienečné tresty, ktoré zahladené nemá. Posledné odsúdenie
bolorozsudkomOkresnéhosúduPiešťanyz13.4.2015voveci1T/176/2008,ktorývspojenísuznesením
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 30.7.2015, kde bol uznaný za vinného zo zločinu podľa §
148/1,2a)Trestnéhozákonaaprečinovpodľa§212/2f),§156/1,2a)Trestnéhozákona,abolmuuložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 4 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu

so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 16.7.2017.
Obžalovaný bol postihnutý za 2 priestupky v roku 2018, a to dňa 4.4.2018 za priestupok proti verejnému
poriadku a 3.6.2018 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktoré mu bola uložená bloková
pokuta 20 eur a 30 eur. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, pričom v mieste trvalého pobytu 20
rokov nebýva.

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal.

Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona,
lebo zo spôsobu vykonania činu (úplné zničenie viacerých vecí) a najmä jeho následku (výška škody),
ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (keďže obžalovaný býval v domácnosti s matkou poškodeného)
a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že
stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by nezabránil
páchateľovi v páchaní ďalšej majetkovej trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti viac krát odsúdený.
Obžalovaný bol 16.7.2017 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 4 mesiace,
pričom skutku v tejto veci sa dopustil dňa 14.3.2018, teda menej ako rok po prepustení z výkonu trestu,
čo svedčí o tom, že ani trest takto dlhého trvania neviedol k náprave obžalovaného.

Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vinu priznal a čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a jednu
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už za
trestnéčinyodsúdenýanievšetkyodsúdeniamázahladené,pričomnaposledybolodsúdenýrozsudkom

Okresného súdu Piešťany z 13.4.2015 vo veci 1T/176/2008.
S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam,
ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom stanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 245 odsek 1
Trestného zákona v trvaní do 1 roka menila tak, že horná hranica sa znižovala o jednu tretinu, teda súd
ukladal trest v trvaní do 8 mesiacov. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidívu vo

vzťahu k majetkovým trestným činom a posledné nepodmienečné odsúdenie na 7 rokov a 4 mesiace,
neviedlo k jeho náprave a nesplnilo svoj výchovný a individuálne preventívny účel, súd mu uložil trest,
zohľadniac aj mieru závažnosti skutku ako aj spáchané priestupky po spáchaní tohto skutku, a to vo
výmere 4 mesiace, teda v strede zníženej trestnej sadzby.

Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.
Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak

generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spôsobil trestným činom poškodenému K. E. škodu, ktorú si riadne a
včas uplatnil v sume 690 eur, pričom hodnota zničených vecí bola vyčíslená odborným vyjadrením v
celkovej hodnote 530 eur, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške

530 eur vyčíslenú podľa odborného vyjadrenia, nakoľko táto suma zodpovedá hodnote zničených vecí
v čase spáchania skutku. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý súd poškodenému
nepriznal, tohto odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna

Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a

to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh

(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za

právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.