Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215831
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417215831.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci navrhovateľky: Bc. J. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. N. XXX, zast.: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti druhému účastníkovi: C. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. N. XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o určenie vyživovacej povinnosti na manželku, o odvolaní druhého
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 15. mája 2018, č. k. 6Pc/24/2017-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

C. Y. je povinný zaplatiť navrhovateľke výživné vo výške 408 eur za obdobie od 13. 10. 2017 do 27. 06.
2018 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil C.i Y., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj druhý účastník,
odvolateľ) povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 250 eur mesačne vopred, vždy do 15.-teho
dňa v kalendárnom mesiaci, počínajúc dňom 13. 10. 2017 s tým, že zaostalé výživné za obdobie od

13. 10. 2017 do 31. 05. 2018 v sume 823,23 eura je povinný platiť navrhovateľke v splátkach po 100
eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom 01. 06. 2018. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia povinnosti manželovi, ktorý sa zo spoločnej
domácnosti odsťahoval dňa 03. 09. 2017, platiť výživné v sume 250 eur mesačne. O navrhovateľku
ani dcéru sa nezaujíma a žiadnym spôsobom na nich neprispieva. Mal za to, že návrh je dôvodný.

Manželstvo obaja účastníci uzavreli dňa XX. XX. XXXX v T. a v manželstve sa narodila maloletá dcéra
M. Y. dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý jej otec a súrodenci darovali
a v ktorom má otec navrhovateľky zriadené právo doživotného bývania. Uvedený dom je zapísaný v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. U. N.. V dome počas manželstva obidvaja účastníci bývali až
do 03. 09. 2017, kedy manžel odišiel zo spoločnej domácnosti. V čase rozhodovania prebieha konanie
o rozvod manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 7P/370/2017, pričom návrh bol podaný dňa 08. 12.
2017. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol rozsudkom zo dňa 04. 04. 2018 a uložil

otcovi platiť výživné na maloletú dcéru po 120 eur mesačne. Z dokladov založených v spise zistil,
že navrhovateľka je toho času na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok
v sume 213,20 eura mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eura mesačne, spolu 236,72 eura
mesačne. Navrhovateľka má bežné výdavky, nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšejhodnoty pričom priemerné mesačné výdavky spojené s vedením domácnosti predstavujú sumu 600 eur
a to na stravu, ošatenie, hygienické potreby, náklady na telefóny, internet a televíziu. Príjem manžela
predstavuje sumu 1 195,89 eura, pričom jeho čistá mzda predstavovala len minimálnu mzdu cca v

sume 366,17 eura, resp. 404,05 eura a zvyšok predstavovalo stravné v priemernej sume 900 eur.
Manžel nevlastní žiadne nehnuteľné ani hnuteľné veci väčšej hodnoty a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Vzhľadom na vyššie uvedené príjmové a majetkové pomery oboch účastníkov a s prihliadnutím na to,
že navrhovateľka sa stará o domácnosť a o maloletú dcéru dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach manžela platiť výživné na navrhovateľku v sume 250 eur mesačne. Manželovi z jeho

príjmu v sume 1 195,89 eura po odrátaní vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v sume 120 eur
mesačne a po odrátaní súdom určeného manželského výživného v sume 250 eur mesačne zostane na
jeho živobytie ešte suma 825,89 eura. Zároveň rozhodol o povinnosti manžela zaplatiť navrhovateľke
zaostalé výživné za obdobie od 13. 10. 2017 do 31. 05. 2018 v sume 823,23 eura. Podľa zhodného
vyjadrenia oboch účastníkov na pojednávaní dňa 15. 05. 2018 platil navrhovateľke na základe uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 6Pc/24/2017-42 zo dňa 16. 10. 2017 výživné v sume 180 eur

mesačne za mesiace október 2017 až marec 2018, t. j. spolu sumu 1 080 eur (6 x 180 eur). Zaostalé
výživnétedapredstavujesumu823,23eura(153,23euralikvotnáčasťzamesiacoktóber2017,+7x250
eur za mesiace november 2017 až máj 2018 - 1 080 eur) a povolil ho manželovi splácať v splátkach po
100 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom 01. 06. 2018. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie druhý účastník, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny a
určenia vyživovacej povinnosti na manželku v sume 180 eur mesačne. Namietal, že nebol vypočutý
ohľadom jeho finančnej situácie a výdavkov, a preto je rozhodnutie neobjektívne. Mal za to, že v danej

veci neboli splnené zákonné podmienky pre určenie výživného na manželku. Dodal, že domácnosť
navrhovateľky opustil z dôvodu neznesiteľných podmienok zo strany navrhovateľky a jej otca, ktorí
ho v dôsledku svojho neznesiteľného správania z tejto nehnuteľnosti v podstate vyštvali. Neustále
sa s manželkou hádali a pod tlakom všetkých týchto okolností sa odsťahoval k svojej matke, ktorej
prispieva na náklady na domácnosť sumou vo výške 300 eur. Ďalej uviedol, že jeho ďalšie výdavky sú

nasledovné: štvrťročne uhrádza poistenie za škodu vo výške 84,45 eura a mesačne splátku pôžičky
vo výške 15 eur, náklady na mobilný telefón vo výške cca 60 eur, splátku leasingu vo výške 70 eur,
50 eur na pohonné hmoty v súvislosti s dochádzkou do práce a návštevou maloletej M., 30 eur + 25
eur poistenie jeho vozidla, na hygienické potreby 30 eur, na ošatenie 40 eur, výživné na manželku na
základe neodkladného opatrenia vo výške 180 eur mesačne, výživné na maloletú M. vo výške 100

eur (na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7P/370/2017 od apríla 2018 - 120 eur
mesačne). Nad rámec výživného maloletej prispieva nákupmi potrebných vecí sumou vo výške 40 až
50 eur mesačne, pričom zvyšok finančných prostriedkov potrebuje na stravu a zabezpečenie aspoň
základnej hygieny v zahraničí. Po odrátaní všetkých výdavkov mu teda nezostane dostatok finančných
prostriedkov na úhradu výživného na manželku vo výške 250 eur mesačne, ako ani na úhradu splátok na

zaostalé výživného. Určenie vyživovacej povinnosti na manželku vo výške 250 eur mesačne považuje
za neprimerane vysoké a rozporné s dobrými mravmi s poukazom na príčiny jeho odchodu zo spoločnej
domácnosti, ako aj s poukazom na skutočnosť, že životná úroveň manželov by mala byť v zásade
rovnaká. Za adekvátnu výšku výživného na navrhovateľku považuje sumu 180 eur mesačne, ktorá
suma zodpovedá jej nákladom. Náklady navrhovateľky považoval za nadhodnotené aj s ohľadom na

jej tvrdenia v konaní vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod č. 11P/340/2017, v rámci
ktorého navrhovateľka deklarovala, že jej mesačné náklady predstavujú sumu vo výške 90 až 100 eur a
náklady na maloletú M. predstavujú sumu vo výške 60 eur, čo spolu vo výške cca 160 eur. Za procesné
pochybenie zo strany prvoinštančného súdu považoval aj tú skutočnosť, že na poslednom pojednávaní
zo dňa 15. 05. 2018 navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním príjmu otca navrhovateľky, ako aj zistením

konkrétnej výšky jeho participácie na nákladoch na domácnosť. V tomto smere sa prvoinštančný súd
s týmto návrhom nevysporiadal ani zamietnutím tohto návrhu, obmedzil sa len na vydanie uznesenia,
ktorým skončil dokazovanie.

3. K odvolaniu odvolateľa sa písomným podaním vyjadrila navrhovateľka a k námietkam odvolateľa

uviedla, že jeho tvrdenia považuje za účelové, pretože z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolateľ
sa k prejednávanej veci vyjadroval písomne počas celého konania, v ktorých popísal svoje príjmy a tiež
výdavky a tieto už posudzoval aj odvolací súd v uznesení z 15. 12. 2017. Následne boli pojednávania
odročené a to dňa 13. 03. 2018 z dôvodu nepripravenosti odvolateľa a nepredloženie potvrdenia opríjme, dňa 09. 04. 2018 z dôvodu neúčasti odvolateľa a ani jeho právneho zástupcu na pojednávaní a
pre chýbajúce potvrdenie o príjme druhého účastníka. Napokon dňa 15. 05. 2018 sa odvolateľ zúčastnil
pojednávania a aj vypovedal, teda mal možnosť sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu a v prípade, že

tak neurobil v rozsahu v akom chcel, tak tým len neuplatnil svoje právo, čo nie je vadou konania. Poprela,
že by ona sama a jej otec boli príčinami problémov v manželstve. Uviedla, že odvolateľ ju a dcéru
opustil preto, že sa chcel venovať iným voľno-časovým aktivitám ako tráveniu, aspoň toho mála voľného
času, ktorý mal s rodinou, a preto vyvolával hádky. Ďalej argumentovala, že súd v konaní o rozvod a
pri určovaní vyživovacej povinnosti odvolateľa ako otca prihliadol na jeho výdavky, ktoré netvoria ani

polovicujehopríjmov.Ďalejuviedla,žepriodchodezospoločnejdomácnostijejodvolateľnechalcca500
eur, z čoho ešte musela platiť výdavky. Trvala na tom, že súdom priznaná suma 250 eur je nevyhnutným
minimom pre jej potreby. Zvýraznila, že v konaní bol preukázaný príjem odvolateľa skoro 1 200 eur
mesačne a jej príjem v tom čase bol 236,72 eura mesačne. Potvrdila tvrdenia odvolateľa, že mu odmieta
možnosť návštevy maloletej inde ako v jej domácnosti z dôvodu, že o dcéru sa nezaujíma, nenavštevuje
ju pravidelne, dcéra ho prakticky nepozná a nie je naňho zvyknutá. Ďalším dôvodom je, že odvolateľ

a jeho rodičia sú ťažkí fajčiari a fajčia aj vnútri v dome a nesúhlasí s tým, aby dcéra čo i len krátky čas
zotrvávala v takom prostredí. Ak by mal odvolateľ o dcéru skutočný záujem, chodil by ju navštevovať aj
k nej, pričom mu poskytuje súkromie na styk s dcérou. K zisteniu príjmov jej otca uviedla, že jej otec jej
finančne prispieva do chodu domácnosti nad rámec aký by mal a bez jeho finančnej pomoci by nebola
vôbec schopná sa postarať o seba a dcéru. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odvolateľ písomným podaním, v ktorom uviedol, že súd prvej
inštancie sa mal zaoberať otázkou nielen jeho príjmov, ale aj jeho výdavkov a táto okolnosť mala byť
vyjadrená a zohľadnená aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to s poukazom na ustanovenie
§ 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj

CSP). V nadväznosti na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za objektívne, nakoľko
je v tejto otázke nepreskúmateľné. S prihliadnutím na obsah argumentácie navrhovateľky uviedol,
že pokiaľ súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyžiadaním si jeho výplatných pások priamo od
jeho zamestnávateľa, túto skutočnosť ovplyvniť nevedel a teda nie jeho pričinením bolo pojednávanie
opakovane odročované. Na prvé pojednávanie, v ktorom bol vyzvaný na predloženie potvrdení o

mzde, predložil tie, ktoré mal k dispozícii a v stave, v akom mu boli predložené zamestnávateľom.
V tomto smere odmietol tvrdenia o jeho nepripravenosti na pojednávanie, ktoré by malo byť príčinou
opakovaného odročovania pojednávania. Zvýraznil, že pri posudzovaní pomerov rodičov, v konkrétnom
prípade osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti, sa síce zohľadňujú aj benefity akými sú aj
tzv. diéty (cestovné náhrady), ale len ako faktor ovplyvňujúci životnú úroveň rodiča (osoby povinnej na

plnenie vyživovacej povinnosti), teda nie je možné z nich vychádzať priamo ako z príjmu, keďže tieto
primárne slúžia zamestnancovi na krytie zvýšených výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom
práce mimo územia Slovenskej republiky (strava, ubytovanie) a nie sú stabilné. Náhrady cestovných
výdavkov, ktoré patria zamestnancovi pri plnení jeho pracovných úloh sa nezahŕňajú do čistého príjmu
povinného rodiča (osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti) za účelom určenia, či zmeny

výšky výživného podľa zásad uvedených v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (Rc
55/1992). Prihliadať k takto získanej mzdovej zložke je možné len v rozsahu, v akom nebola povinným
rodičom (osobou povinnou na plnenie vyživovacej povinnosti) počas pobytu v zahraničí spotrebovaná a
k takémuto preukázanému zostatku nespotrebovanej náhrady cestovných výdavkov je možné prihliadať
len pri určení výšky výživného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu súdu. K okolnostiam jeho

spolužitia s navrhovateľkou uviedol, že domácnosť a dcéru opustil v dôsledku podmienok a správania
sa navrhovateľky a jej otca. Tvrdil, že o navrhovateľku sa staral, sprevádzal som ju aj na vyšetrenia k
lekárom, o čom v prílohe predložil potvrdenia. Zotrval na svojich tvrdeniach, že v konkrétnom prípade
je potrebné vzhliadnuť aj na korektív dobrých mravov v súvislosti so správaním navrhovateľky a jej
otca počas jeho pobytu v domácnosti navrhovateľky. K jeho stretávaniu s dcérou uviedol, že je bežné,

že chce so svojím dieťaťom tráviť čas bez prítomnosti navrhovateľky a mimo jej domácnosti, ku ktorej
má navyše negatívne spomienky. Otec navrhovateľky má možnosť tráviť čas so svojou vnučkou každý
deň, ale jeho rodina jeho dcéru v dôsledku konania a postoja navrhovateľky nemá možnosť vídať a
rovnako ako on, nemá možnosť vytvoriť si silné citové väzby k dcére. Tvrdenia o fajčení považoval
zo strany navrhovateľky za účelové. Sumu 700 eur, ktorú zanechal navrhovateľke pri odchode zo

spoločnej domácnosti považoval za spôsobilú pokryť náklady navrhovateľky a dcéry na obdobie dvoch
mesiacov a to z dôvodu, že navrhovateľka už v októbri iniciovala viacero súdnych konaní (určenie
výživného na manželku spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj úpravu práv
a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva spolu s návrhom na nariadenie neodkladnéhoopatrenia a napokon aj návrh na rozvod manželstva). Práve z tohto dôvodu uviedol, že túto sumu mohla
navrhovateľkapoužiťnaobdobiedvochmesiacov,keďžeužodoktóbrasadomáhalaurčeniavyživovacej
povinnosti na manželku, ako aj na maloletú dcéru aj návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení. Ďalej

namietal, že v konaní nebolo preukázané akou výškou finančných prostriedkov participuje na nákladoch
domácnosti otec navrhovateľky. Navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že ho zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 180 eur mesačne.

5. K duplike odvolateľa sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním, v ktorom opätovne poukázala na
preukázané výdavky odvolateľa, na jeho i svoje príjmy v rozhodnom období, vyjadrila sa k skutočnostiam
týkajúcimsajehoúčastinapojednávaniach.Vyjadrilasakspoločnémuspolužitiuakdôvodomrozchodu.
Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolateľ vo svojom ďalšom písomnom podaní zotrval na svojich prechádzajúcich tvrdeniach

uvedených v odvolaní a vo vyjadrení.

7. Navrhovateľka vo svojom ďalšom písomnom podaní zotrvala na svojich prechádzajúcich tvrdeniach
uvedených v jej písomných vyjadreniach.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom proti druhému účastníkovi, došlým súdu

prvej inštancie dňa 13. 10. 2017, domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 250 eur mesačne
dôvodiac skutočnosťou, že sú manželia, ktoré manželstvo uzavreli dňa 12. 11. 2016 v T. a z manželstva
pochádza maloletá dcéra M. Y., nar. XX. XX. XXXX. Manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval dňa
03. 09. 2017 a od toho času sa o navrhovateľku a dcéru nezaujíma a nijako na nich neprispieva, pričom
ona sama je na materskej dovolenke a jediným jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 213,20

eura mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Tvrdila, že manžel jej neprispieval na
výdavky na domácnosť a dieťa, preto jej pomáha finančne jej otec, inak by nevedela svoje potreby sama
zabezpečiť. Mesačné výdavky na domácnosť vyčíslila v sume 600 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na
stravu v sume cca 300 eure, z nákladov na ošatenie v sume 30 eur, nákladov na jej hygienické potreby v
sume cca 35 eur nákladov na hygienické potreby domácnosti v sume cca 50 eur, nákladov na hygienické

potreby dcéry v sume minimálne 100 eur, z nákladov na opravy súvisiace s užívaním domu v sume cca
30 eur, nákladov na mobil v sume 10,98 eura, nákladov na poistku dcéry v sume 36 eur, nákladov na
internet v sume 6,99 eura, nákladov na benzín v sume cca 15 eur, pričom platí polovicu nákladov na
vodu, elektrinu a plyn v sume cca 90 eur. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel má mesačný
príjem cca 1 500 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže

žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

11. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Z uvedenej citácie zákonného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť
medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (§ 67 ods. 2). Vyživovacia
povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu
existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenieposkytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. V prípade, keď manželstvo
vôbec nevznikne (zdanlivé manželstvo), nevzniká ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Až do vyhlásenia manželstva za neplatné súdom existuje vyživovacia povinnosť v prípadoch manželstva

uzavretého napriek existencii okolností vylučujúcich uzavretie manželstva. Takéto manželstvá právny
poriadok považuje za vzniknuté, avšak neplatné. Výnimkou sú prípady konvalidácie manželstva, t.j.
manželstvo uzavreté napriek okolnostiam vylučujúcim manželstvo sa bude považovať za platné na
základe dodatočného odstránenia nedostatku existujúceho pri uzavretí manželstva. Pokiaľ v priebehu
konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Vyživovacia povinnosť

nevzniká medzi druhom a družkou.

13. Pri právnej úprave vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z tradičnej filozofie vzťahov
medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, manžel a
manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak
vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený

a povinný na jej plnenie. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti
medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných
potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového
hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad

obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného
hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

14. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to

odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať

si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych
okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela.
Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje
povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad, keď sa manželka prestane starať o domácnosť a

žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej konania je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany
manžela; vtedy jej nárok treba považovať za oprávnený.

15. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy
vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia,

bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade"
rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba
namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých

povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto
výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného
vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov
napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu,
stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia

budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na
uvedené osobitosti. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť,
pričomužnehovoríospoločnejdomácnosti,nazákladečohomožnohodnotiťajprípadyoddelenéhožitia
v prípade starostlivosti o dieťa. Pri bezdetnom manželstve a oddelenom spolužití by nebolo možné vziať
do úvahy starostlivosť manžela - navrhovateľa o vlastnú domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho

zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
V súvislosti s ustanovením § 71 ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o
potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu Zákona o rodine, vytvára
priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnémurastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje
ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno
porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti

plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa
na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či
sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné
uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.

16. Pri určovaní rozsahu povinnosti prispievať na výživu manžela platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné možno určiť až od podania návrhu na súd. Podľa odseku 2

uvedeného zákonného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie popísané závery a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej,

dostatočne zisťoval pomery na strane účastníkov konania. Odvolací súd má za to, že dokazovanie
prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to, či v prejednávanej veci boli splnené
zákonné a skutkové podmienky na uloženie vyživovacej povinnosti manželovi voči navrhovateľke, a boli
spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výšky príspevku. Odvolací súd sa plne stotožnil
so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, pričom nezistil ani

jednu vadu v konaní pred súdom prvej inštancie namietanú odvolateľom v jeho odvolaní

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na závery vyjadrené v jeho
odôvodnení, a teda, že nárok navrhovateľky na výživné považuje i odvolací súd za dôvodný v priznanej
výške 250 eur mesačne, keď vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 10. 01.

1976 a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo právoplatne rozvedené. V manželstve sa narodila
maloletá dcéra M., nar. XX. XX. XXXX. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo tiež preukázané,
že navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý jej otec a súrodenci darovali a v ktorom má otec
navrhovateľky zriadené právo doživotného bývania. V tomto dome obaja účastníci spolu s dcérou bývali
aždodoby,kedydňa03.09.2017,manželsazospoločnejdomácnostiodsťahoval.Včaserozhodovania

súdu prvej inštancie navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský
príspevok v sume 213,20 eura mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Navrhovateľka
nevlastnila žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, pričom preukázala priemerné
mesačné výdavky spojené s vedením domácnosti predstavujú v sume 600 eur a to na stravu, ošatenie,
hygienické potreby, nákladov na telefóny, internet, televíziu. Súd prvej inštancie preskúmal dostatočne

pomery aj na strane odvolateľa, v konaní bolo preukázané, že príjem odvolateľa predstavuje sumu 1
195,89 eura, tak ako je to zrejmé z jeho mzdových listov za obdobie od júla 2017 do februára 2018,
pričom jeho čistá mzda predstavovala len minimálnu mzdu cca v sume 366,17 eura, resp. 404,05 eura
a zvyšok predstavovalo stravné, ktoré mesačne predstavovalo sumu v priemere 900 eur. Odvolateľ
nevlastnil žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty a nemal inú vyživovaciu povinnosť. Z

takto zistených skutkových pomerov a za súčasnej aplikácie zhora citovaných zákonných ustanovení a
ich právneho výkladu, súd prvej inštancie správne zistil pomery u oboch účastníkov konania, prihliadol
v predmetnej veci nielen na celkové pomery oboch účastníkov, ale i na skutočnosť, že navrhovateľka
sa stará o domácnosť a o maloletú dcéru, preto návrhu navrhovateľky vyhovel konštatujúc, že je v
možnostiach a schopnostiach odvolateľa platiť výživné na navrhovateľku v sume 250 eur mesačne ako

i na maloletú dcéru účastníkov. Odvolací súd v zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
príjmové pomery odvolateľa sú niekoľko násobne vyššie ako príjmové pomery navrhovateľky, ktorá sa
stará o domácnosť, ako i o výchovu maloletej dcéry účastníkov, teda je v možnostiach odvolateľa plniť
si vyživovaciu povinnosť voči manželke. Odvolateľovi z jeho príjmu v sume 1.195,89 eur po odrátaní
vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v sume 120 eur mesačne a po odrátaní súdom určeného

manželského výživného v sume 250 eur mesačne zostane na jeho živobytie ešte suma 825,89 eura.
Odvolací súd tiež považuje sumu výživného na manželku 250 eur na jednej strane primeranú potrebám
navrhovateľky a na strane druhej zodpovedajúcu príjmovým a majetkovým pomerom odvolateľa, pričom
zároveň neohrozuje životnú úroveň odvolateľa.19. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.
7P/370/2017-93 zo dňa 04. 04. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2018, bolo manželstvo

účastníkov konania rozvedené a bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bola mal. M. zverená na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok a otec je povinný prispievať na jej výživu v sume 120 eur mesačne. Vzhľadom
na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nadobudol rozsudok o rozvode účastníkov konania
právoplatnosť, došlo k ukončeniu obdobia za ktoré má druhý účastník platiť výživné na navrhovateľku.

Odvolací súd pri akceptácii manželského výživného vo výške 250 eur, rozhodol tak, že za obdobie
od 13. 10. 2017 (kedy bol podaný návrh o určenie výživného na manželku) do 27. 06. 2018 (kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode účastníkov) je povinný druhý účastník zaplatiť výživné vo
výške408eur.Keďžeodvolateľnavrhovateľkeplatilvýživnézastanovenéobdobievzmyslenariadeného
neodkladného opatrenia a zaplatil celkovo 1 720 eur, ktorú sumu mal zdokladovanú výpismi z účtov /č.
l. 253-256 spisu/, stanovil za obdobie od 13. 10. 2017 do 27. 06. 2018 zaplatenie sumy 1 720 eur. Pri

súdom určenej vyživovacej povinnosti v sume 250 eur mesačne od 13. 10. 2017 do 27. 06. 2018 mal
druhý účastník navrhovateľke zaplatiť od 13. 10. 2017 do 31. 10. 2017 sumu 153,23 eura (250 eur : 31
dní = 8,065 x 19 dní mesiaca október = 153,23 eura), za november 2017- máj 2018, teda 7 mesiacov
x 250 eur sumu 1 750 eur, od 01. 06. 2018 do 27. 06. 2018 sumu 225 eur (250 eur : 30 dní = 8,33 x
27 dní je 225 eur), teda spolu za toto obdobie sumu 2 128,20 eura. Po odpočítaní odvolateľom reálne

zaplatenej sumy 1 720 eur navrhovateľke je odvolateľ povinný zaplatiť navrhovateľke zaostalé výživné v
sume 408 eura (2 128,23 - 1 720 = 408 eura). To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).