Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514223466
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514223466.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky:

D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX/X, W., zastúpená advokátom: Right Advice, s.r.o., IČO: 47
242 001, so sídlom Špieszova č. 3362/9, Bratislava, proti odporcovi: Zoznam, s.r.o., IČO: 36 029 076, so
sídlom Viedenská cesta č. 3-7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát so sídlom
Liptovská č. 2/A Bratislava a JUDr. Peter Bianchi, advokát, so sídlom Jakubovo nám. č. 13, Bratislava,
o návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný odstrániť článok s názvom ,,Erotické scény redaktorky z verejnoprávnej RTVS:
Nahá v tráve!" spolu so všetkými s ním zverejnenými fotografiami z internetovej domény topky.sk a zo

všetkých jej webových stránok, a to v lehote troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný sa navrhovateľke verejne ospravedlniť za zverejnenie článku s názvom ,,Erotické
scény redaktorky z verejnoprávnej RTVS: Nahá v tráve!" a k nemu pripojených záberov/fotografií
z filmu Správca skanzenu na úvodnej webovej stránke internetovej domény topky.sk, a tak, že po
dobu 7 po sebe idúcich kalendárnych dní počnúc prvým dňom po uplynutí lehoty troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zverejní nasledovný text: Spoločnosť Zoznam, s.r.o. sa touto

cestou ospravedlňuje pani D. S. za zverejnenie článku: Erotické scény redaktorky z verejnoprávnej
RTVS: Nahá v tráve! a k nim pripojených záberov/fotografií z filmu Správca skanzenu dňa 10.07.2014,
ktorými bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti pani D. S., pričom veľkosť písma
textu ospravedlnenia bude rovnaká, ako veľkosť písma textu predmetného článku.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľky náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 366 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a v sume 956,09 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko k rukám jej právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2014 domáhala, aby súd
odporcovi uložil povinnosť odstrániť článok s názvom ,,Erotické scény redaktorky z verejnoprávnej
RTVS: Nahá v tráve!" spolu so všetkými s ním zverejnenými fotografiami z internetovej domény topky.sk
a zo všetkých jej webových stránok, a to v lehote troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

ďalej povinnosť sa navrhovateľke verejne ospravedlniť za zverejnenie článku s názvom ,,Erotické
scény redaktorky z verejnoprávnej RTVS: Nahá v tráve!" a k nemu pripojených záberov/fotografií
z filmu Správca skanzenu na úvodnej webovej stránke internetovej domény topky.sk, a tak, že po
dobu 7 po sebe idúcich kalendárnych dní počnúc prvým dňom po uplynutí lehoty troch dní odo dňanadobudnutia právoplatnosti rozsudku zverejní nasledovný text: Spoločnosť Zoznam, s.r.o. sa touto
cestou ospravedlňuje pani D. S. za zverejnenie článku: Erotické scény redaktorky z verejnoprávnej
RTVS: Nahá v tráve! a k nim pripojených záberov/fotografií z filmu Správca skanzenu dňa 10.07.2014,

ktorými bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti pani D. S., pričom veľkosť písma
textu ospravedlnenia bude rovnaká, ako veľkosť písma textu predmetného článku. Súčasne si voči
odporcovi uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a žiadala o priznanie náhrady trov
konania.

Návrh bol okrem iného odôvodnený tým, že predmetný článok nemal žiadnu súvislosť so správami či
inými príspevkami redakcie zo dňa jeho zverejnenia. Mala za to, že autor článku zameral pozornosť
na jej osobu účelovo, pričom volil také slovné spojenia, pri ktorých bežný čitateľ nevyhnutne musel
mať vnímanie reality skreslené. Poukázala na charakter filmu Správca skanzenu, nakrúteného v roku
1988, ktorý mal premiéru dňa 23.05.1989, jeho kvalitné herecké obsadenie a skutočnosť, že ho režíroval
renomovaný režisér Štefan Uher, pričom scéna, pri ktorej autor článku použil slovné spojenie „erotické

hrátky“ v skutočnosti nebola scénou erotickou, čo by pochopil aj autor článku, pokiaľ by však film sám
videl. Navrhovateľka vo filme stvárnila rolu F., dcéry hlavného hrdinu T.. M., ktorého hral F. P., ktorá
sa nedokáže vyrovnať so zmenou v živote otca a problémy spojené s touto situáciou rieši fetovaním.
Avšak výrazové prostriedky použité v napadnutom článku navodzujú pre tých, ktorí film nevideli dojem,
že navrhovateľka v tomto filme účinkovala v erotických scénach, pričom s ohľadom na jej terajšiu

pracovnú pozíciu by malo byť v jej záujme, aby jej účinkovanie v tomto filme zostalo utajené. Článok
teda podľa navrhovateľky sledoval cieľ, aby návštevníci stránky po jeho prečítaní očakávali senzáciu v
tom zmysle slova, že navrhovateľka má za sebou minulosť, ktorá by ju ako redaktorku verejnoprávnej
televízie mala diskvalifikovať, čo usudzovala z účelovo použitých slovných spojení ako „nahá v tráve“,
„pikantnejšia minulosť“, či „erotické hrátky“, použite ktorých bez náležitej väzby na film, z ktorého zábery

boli zverejnené, u čitateľov vyvolali taký názor, že navrhovateľka v minulosti natáčala erotické scény
v pravom zmysle slova. Poukázala na to, že v predmetných scénach nebola nahá, čo napokon jasne
zachytávajúajpoužitéfotografie.Upozornenieautoračlánku,žesanavrhovateľkavenujezdravotníckym
témam nemá nič spoločné so zameraním predmetného článku okrem prvoplánovej snahy o navodenie
senzácie. Článok teda vnímala tak, že ide o „varovný prst“ farma firiem, ktorým jej príspevky často

nie sú proti vôli, a teda zverejnenie článku bolo na objednávku s cieľom škandalizovať jej osobu.
Dôvodnosť tejto domnienky odvodzovala aj zo skutočnosti, že autor článku neuviedol ani pravdivé fakty,
keď vznik filmu na rozdiel času jeho natočenia pred 26 rokmi zasadil do obdobia „zhruba pred tridsiatimi
rokmi“, čo navodzovalo zdanie, že navrhovateľka natáčala „erotické scény“ ako veľmi mladá. Za ďalší
príklad povrchnosti autora označila tvrdenie, že v archívoch by čitateľ márne hľadal nejaké ďalšie

dielo, v ktorom by navrhovateľka účinkovala, keď v skutočnosti účinkovala v niekoľkých televíznych
projektoch ako členka umeleckého súboru Lúčnica a tiež aj vo filme Svätopluk z roku 1989 v réžii
Jozefa Zachara. Mala teda za to, že autor článku cielene verejnosti podsúval nepravdivé tvrdenie,
podľa ktorého mala navrhovateľka účinkovať len v jednom filme a v žiadnom inom diele, čo malo
u čitateľov umocniť dojem, že má pred verejnosťou čo tajiť. Vyjadrila presvedčenie, že povrchnosť,

lajdáctvo a zlý úmysel odporcu vedený zjavnou snahou o lacnú senzáciu je dôvodom aj pre absenciu
podpisu autora pod predmetným článkom, pričom pred zverejnením článku nebola ani zo strany autora
kontaktovaná, nespýtal sa na jej názor na „erotické scény“ a teda nemala možnosť ani reagovať. Mala
za to, že to, čo si priemerný návštevník on-line magazínu z predmetného článku odniesol je názor,
že verejnoprávna televízia nemá prečo zamestnávať redaktorky s takouto „pokrivenou“ minulosťou.

Poukázala tiež na poslednú vetu predmetného článku, v ktorej autor poukazuje na skutočnosť, že v
súčasnosti spoločne s manželom Q. vychováva dcéru O., úspešnú plavkyňu, ktorú si čitatelia mali
zrejme vyložiť tak, že v minulosti vyznávala voľné mravy, ale teraz je už dobrá, má dokonca manžela
i dcéru, ktorá na rozdiel od jej matky niečo dokázala. Mala za to, že prirodzený cieľ on-line magazínu
Topky.sk osloviť čo najviac čitateľov sa dá dosiahnuť aj korektným spôsobom uverejňovaním pravdivých

informácií. Poukázala na to, že ako redaktorku verejnoprávnej televízie má verejnosť možnosť poznať
ju, avšak v žiadnom prípade jej postavenie nemožno dávať na rovnakú úroveň napr. s verejne činnými
osobami, pri ktorých je pochopiteľne záujem verejnosti o ich osoby vyšší a aj oprávnený. Uviedla, že
zverejnenie predmetného článku zasiahlo aj do života jej manžela dcéry, pričom navrhovateľka bola v
priamom kontakte ako aj v diskusii čitateľov pod predmetným článkom, ktorú odporcu neskôr z webu

odstránil, označovaná za ženu ľahkých mravom, ktorá si zarába niečím iným ako vlastnou hlavou či
dokonca za kurvu, ako to dokumentuje diskusia čitateľov k predmetnému článku. Nakoľko navrhovateľka
považuje zverejnenie predmetného článku a fotografií za zásah do práva na ochranu jej osobnosti
žiadala listom zo dňa 25.07.2014 konateľa odporcu, aby odporca bezodkladne odstránil predmetnýčlánok spolu s fotografiami a diskusnými príspevkami čitateľov z internetovej domény topky.sk a zo
všetkých jej webových stránok a tiež o verejné ospravedlnenie sa a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 10.000 eur, na čo odporca reagoval listom zo dňa 06.08.2014, v ktorom jej požiadavky označil

za bezdôvodné, celú situáciu bagatelizoval s odôvodnením, že navrhovateľka je redaktorkou RTVS a
herečkou, a tým sa nesporne stáva mediálne známou osobou, ktorá na seba púta záujem verejnosti,
lebo na základe vlastného rozhodnutia účinkuje v reláciách a filmoch, ktoré sú určené na verejné
predvedenie a z tohto dôvodu je oprávnené predpokladať aj zvýšený záujem verejnosti o jej osobu.
Takéto vyjadrenie však nekorešponduje s obsahom článku, kde sa konštatuje, že navrhovateľka hereckú

kariéru zavesila na klinec a pred kamerami už neskôr účinkovala len ako redaktorka. Vo vzťahu k
akceptácii expresívneho, provokujúceho či zveličujúceho titulku článku aj platnou judikatúrou Ústavného
súdu, na ktorú poukazoval odporca vo svojej odpovedi uviedla, že v danom prípade nebol naplnený
predpoklad použiteľnosti takéhoto záveru, keďže titulok nemal základ v pravdivosti obsahu článku ako
takého, keďže účinkovanie navrhovateľky vo filme Správca skanzenu nie je žiadnou tajnou minulosťou a
scénu nie je možné označiť za „erotické hrátky“. Zdôraznila, že v danom prípade nemal čitateľ možnosť

urobiť si správny záver o povahe scén preto, že odporca nezverejnil zvukovo - obrazový záznam
predmetnejscény,alelenfotografickézábery.Včasepodanianávrhubolpritomfilmnaposledyvysielaný
na druhom programe RTVS dňa 05.07.2009, pričom nie je v distribúcii, a teda verejnosť si ho nemá
možnosť zakúpiť na VHS či DVD nosičoch. Navrhovateľka sa s odporcom nedohodla na mimosúdnom
vyriešení sporu ani na osobnom stretnutí dňa 25.08.2014, pričom na jej následný list zo dňa 02.09.2014

už odporca žiadnym spôsobom nereagoval.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uplatnené nároky navrhovateľky neuznal, návrh požadoval
zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade neboli naplnené základné
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko odporca vykonával svoje subjektívne právo priznané a chránené právnym poriadkom (čl. 12
ods. 4 a čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) s poukazom na to, že zákon právu na ochranu
osobnosti neposkytuje absolútnu ochranu. Poukázal na dôležité kritérium pre určovanie primeranosti
obmedzenia každého základného práva, ktorým je rovnováha verejného a súkromného záujmu. Uviedol,
že postavenie odporcu ako prevádzkovateľa spravodajskej webovej stránky na internete je z hľadiska

realizácie slobody prejavu takmer identické s postavením vydavateľa periodickej tlače, pričom je odlišná
iba technológia zverejňovania informácií. Ďalej poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva vo vzťahu k slobode prejavu ako jedného z hlavných základov demokratickej spoločnosti a
úlohu tlače ako verejného strážcu. Ďalej zdôraznil rozlíšenie osôb verejného záujmu a súkromných
osôb v právnej teórii i praxi, keď osoby verejného záujmu, ktoré sa nevyhnutne a spravidla vedome

otvorene vystavujú podrobnému skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti, môžu podliehať
širším a intenzívnejším zásahom do sféry svojej osobnosti ako súkromné osoby a musia prejaviť väčšiu
mieru tolerancie, ak sú predmetom informovania v tlačí (mutatis mutandis rozsudky Európskeho súdu
vo veciach Oberschlick proti Rakúsku z r. 1991 , Vereinigung demokratischer Soldaten Osterreichs
a Gubi proti Rakúsku z r. 1994 a Oberschlick proti Rakúsku z r. 1997). Poukázal tiež na znenie

nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 367/03 v zmysle ktorého osoby verejne činné (teda politici,
verejní činitelia, mediálne hviezdy a iní) majú nižší stupeň ochrany osobnosti ako iní občania, ktorí
nedisponujú takým ľahkým prístupom k médiám; majú omnoho ľahšiu možnosť vyvrátiť to, čo ony sami
považujú za výmysly; v záujme podpory verejnej diskusie sú médiá práve tým fórom, kde má dochádzať
k oponovaniu kontroverzných a zavádzajúcich názorov, pričom tým možno prípadnú ujmu napraviť,

alebo minimalizovať omnoho efektívnejším spôsobom, ako cestou súdneho konania. Citoval ďalší nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 453/03 podľa ktorého je vecou verejnou nielen všetka agenda
štátnych inštitúcií ako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov,
sudcov, advokátov, alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie, vecou verejnou je aj umenie vrátane
novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné

záležitosti môžu byť verejne posudzované. Slovné spojenia uvádzané navrhovateľkou je podľa neho
potrebné chápať v širšom kontexte zostavy textu napadnutého článku, z ktorého ich nemožno vytrhnúť
a potom im pripisovať difamačný význam. Poukázal na to, že v texte článku je navrhovateľka naopak
označená za sympatickú blondínku, o ktorej málokto vie, že účinkovala aj vo filme. Práve táto skutočnosť
bola označená expresívnym výrazom „Tajná minulosť!“, pričom toto nepovažoval za difamujúce, ale

uvedené v kontexte s informáciou, že sa navrhovateľka dlhodobo venuje profesii redaktorky. Informácie,
že navrhovateľka účinkovala vo filme, označenie filmu a iných osôb, hercov, s ktorými vo filme účinkovala
sú pravdivé, rovnako ako informácia, dokumentovaná fotografiami scén z filmu, že v niektorých scénach
filmu sa vyzliekla, čo je sprevádzané hodnotiacim úsudkom, že je to pikantná skúsenosť a ďalšímhodnotiacim úsudkom, že je to náročné, pre každú herečku. Ďalej za pravdivú označil aj informáciu
o tom, že v archívoch by čitatelia márne hľadali nejaké ďalšie dielo, pretože samotná navrhovateľka
potvrdzuje skutočnosť, že po roku 1989 už v hranom filme neúčinkovala a nevenuje sa kariére herečky.

Informáciu, že spoločne s manželom vychováva úspešnú dcéru je nepochybne nespôsobilá privodiť
navrhovateľke ujmu na jej osobnostných právach a výklad, hľadanie umelo vykonštruovaných záverov
v súvislosti s touto pre navrhovateľku priaznivou informáciou považoval za nenáležité. Taktiež zdôraznil,
že účinkovanie herečiek v hraných filmoch v erotických scénach s obnaženým telom či už čiastočne
alebo úplne nie je v našej spoločnosti v žiadnom ohľade vnímané negatívne, práve naopak mnohým

herečkám to zvyšuje ich popularitu, atraktivitu a diváci ich o to viac obdivujú. Charakter článku označil za
spravodajský, informujúci o doteraz verejnosťou nepoznaných, nevnímaných skutočnostiach týkajúcich
sa minulosti osoby verejného záujmu, z ktorého dôvodu mal za to, že na zverejnenie podobizne
navrhovateľky, vrátane fotografií scén z filmu, sa vzťahuje spravodajská licencia podľa ust. § 12 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Negatórny petit smerujúci k odstráneniu článku z webovej stránky považoval
zaneoprávnenúpožiadavku,nakoľkobytýmbolonegovanéprávoodporkynenasloboduprejavu,keďže

by sa jednalo o cenzorský zásah súdu, t.j. štátnej moci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov N. O., Q. S., T. P., B. N. a S.
M., oboznámil sa s obsahom článku uverejneného na webovej stránke internetovej domény topky.sk
dňa 10.07.2014, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi

konania a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 10.07.2014 bol na webovej stránke internetovej domény topky.sk v on-line magazíne uverejnený
článokstitulkom„ErotickéscényredaktorkyzverejnoprávnejRTVS:Nahávtrávenasledujúcehoznenia:
„D. S.Á. sa v minulosti odhalila pre kamerami.

BRATISLAVA - Takto ju nepoznáme! Meno D. S. je dobre známe divákom verejnoprávnej
televízie. Smpatická blondínka sa totiž venuje zdravotníckym témam, ktoré sú pravidelnou súčasťou
spravodajských relácií. Málokto však zrejme vie, že redaktorka má s kamerami aj oveľa pikantnejšiu
skúsenosť. V minulosti sa totiž pred nimi vyzliekla.
Tajná minulosť! D. S. sa dlhodobo venuje profesii redaktorky. Tú aktuálne vykonáva vo verejnoprávnej

televízii. Zhruba pred tridsiatimi rokmi jej však bola blízka aj rola herečky. Ešte ako slobodná totiž
účinkovala v dráme s názvom Správca skanzenu, kde sa objavila napríklad po boku F. P. či X. Š.. Režisér
spomínaného počinu si pre mladú dievčinu pripravil aj nakrúcanie odvážnych scén. Tie sú poriadne
náročné snáď pre každú herečku. Treba ale uznať, že D. ich skvele stvárnila a počas erotických hrátok
v tráve pôsobila profesionálnym dojmom.

V archívoch by ste však márne hľadali nejaké ďalšie dielo, v ktorom by S. účinkovala. hereckú kariéru
totiž zavesila na klinec a pred kamerami už neskôr účinkovala len ako redaktorka. Spoločne s manželom
Q. vychováva dcéru Karin, úspešnú plavkyňu. “
K článku boli v galérii uverejnené sprievodné fotografie, medzi fotografiami zo spravodajstva aj niekoľko
záberov z filmu Správca skanzenu zachytávajúce navrhovateľku v tráve s obnaženou hornou časťou

tela.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že o článku sa dozvedela v deň jeho zverejnenia, ráno o
8:30 hod. pred pracovnou poradou, kedy jej volala priateľka, že visí na topkách. Myslela si, že ide o
omyl, pretože za 15 rokov jej pôsobenia v RTVS a 18 rokov ako novinárky nikdy nebola predmetom

záujmu bulváru. V práci si článok pozrela, čo ju vnútorne zasiahlo a zasahuje dodnes. Za článkom
nevidela snahu spopularizovať jej osobu a oceniť jej profesionálne kvality ako herečky a redaktorky.
Autorka článku si zjavne nedala námahu čokoľvek si o nej naštudovať. Od roku 1984 alebo 1985
až do r. 1991 tancovala v Lúčnici a vo filme Svätopluk bol ako účinkujúci uvedený celý súbor. V deň
zverejnenia článku šla na tlačovú konferenciu zdravotnej poisťovne Dôvera, pričom ju jej tlačový hovorca

upozornil, aby si nezapínala počítač. Článok už ale predtým videla v práci a aj preto sa jej veľmi ťažko
robil rozhovor pri raňajkách s generálnym riaditeľom poisťovne, na ktorých nebola schopná ani nič zjesť.
Neskôr ju upozornila dcéra na diskusiu k článku, na základe obsahu ktorej je presvedčená o tom, že
šlo o účelových článok, ktorý splnil svoj cieľ. Mimoriadne sa jej dotkla jedna z reakcií v tom zmysle,
ako môže takáto žena ľahkých mravov robiť v RTVS a mala by skončiť ako O.. Poukázala na to, že

nebola moderátorkou, ale redaktorkou, ktorá sa snažila robiť poctivo svoju prácu a nebola zaujímavá
pre bulvár. Účinkovaním vo filme Správca skanzenu sa nikdy netajila a je na to hrdá, keďže si ju vybral
renomovaný režisér J., čo bola pre ňu česť. Zverejnenie článku nebolo príjemné ani pre jej manžela,
ktorý je v dôsledku svojich schopností úspešný vysoko postavený človek a považovala za nekorektnéspomenúť ho v súvislosti s jej takto prezentovanou minulosťou. Najviac ju ale mrzí dcéra, ktorú to taktiež
bolelo. Pýtal sa jej na to aj jej priateľ, nechce aby si ľudia mysleli, že jej dcéra má mamu bývalú porno
herečku. Tiež jej je nepríjemné, keď sa po zadaní jej mena na internet zjaví medzi prvými odkaz na

uvedený článok. Jeho zverejnenie dávala do súvisu s tým, že v januári 2014 pracovala na nepríjemnej
téme zo zdravotníckej a farmakologickej oblasti. Dostala informáciu že je v rezorte zdravotníctva z tohto
dôvodu veľmi nepohodlná a majú nájsť akúkoľvek špinu, ktorá by ju dostala z RTVS. Bolo to niekedy
vo februári alebo marci 2014. Predpokladala, že pokiaľ by niečo chcel a mohli použiť, použili by práve
toto. Vedeniu RTVS písomne oznámila takéto indície, na čo jej odpísalo, že budú stáť za ňou. Písala

tiež články o spornosti očkovania a komunikovala s Centrálou WHO ohľadom pôsobenia ich slovenskej
zástupkyne u nás. V tejto súvislosti nepovažovala ani za náhodné, že boli zverejnené fotografie v galérii
k článku výlučne spred štátnych inštitúcii. Nerozumela, prečo museli byť zverejnené mená jej rodinných
príslušníkov. RTVS ju napokon skutočne podržala a odišla z nej z vlastnej vôle najmä s ohľadom na
zdravotné dôvody, keď si založila živnosť. Chcela sa s odporcom dohodnúť a pôvodne mimosúdne
žiadala iba o ospravedlnenie a stiahnutie článku a fotografií. Navrhli jej, aby si to prepísala sama a

neskôr, keď pochopili, že to myslí vážne, po troch až štyroch dňoch stiahli diskusiu k článku a na internete
zostalo iba hlasovanie, či by sa čitatelia vyzliekli pred kamerou, čo sa tiež vzťahuje k obsahu článku. Vo
verejnoprávnej televízii pracuje od roku 1998 alebo 1999 do 10.10.2014, pričom bola najdlhšie činným
redaktorom v spravodajstve na Slovensku. Vzhľadom na tempo a množstvo práce sa jej však začali
kopiť zdravotné problémy a keďže sa aj spravodajstvo začalo uberať nie v súlade s jej predstavami,

dohodli sa na ukončení pracovného pomeru. V posledných 5 rokoch pôsobila v športe, spravodajstve a v
rannom magazíne, od r. 2011 výlučne v domácom spravodajstve, konkrétne v správach RTVS o 12., 16.
a 19. hod. Na obrazovke sa objavovala zvyčajne v standup-och - záverečnom, úvodnom alebo uprostred
reportáže. Bola to povinná časť spravodajstva v RTVS, keďže ich učili že v spravodajstve má byť vždy
zrejmý autor, pokiaľ nebola na kamere v predchádzajúcich rokoch sa jej meno zjavovalo v záverečnej

titulke. Vo filme Svätopluk stvárnila jednu zo šiestich kňažien, ktoré zavraždili ženu Svätopluka, spievala
v ňom na playback, nehovorila. Zmluvu s Kolibou v súvislosti s natáčaním filmu Správca skanzenu nemá,
nevedela uviesť, či tam bola klauzula o súhlase s distribúciou. Keďže ešte nemala 18 rokov, podpisovali
ju rodičia a nielen že nečítala zmluvu, ale nečítala ani scenár. Údaj, že film nie je v distribúcii a nemožno
ho zakúpiť na VHS a DVD získala z produkcie RTVS. Film bol vlastníctvom Koliby a sama sa k nemu

nemohla dostať, keď si ho chceli zakúpiť s manželom, takže si ho nahrala z vysielania STV.

Svedkyňa N. O., autorka článku vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou spoločnosti Zoznam,
s.r.o., momentálne na rodičovskej dovolenke a navrhovateľku pozná ako divák z vysielania RTVS. Čo
sa týka článkov, bežne sa s ľuďmi z jej okolia rozpráva o prominentoch a známych osobách a z takýchto

rozhovorov vychádzali podnety a inšpirácie pre jej prácu. Takto sa rozprávali aj o iných redaktorkách,
napr. o pani Ď. a O.. Jej zdroj pri bežnom rozhovore spomenul, že navrhovateľka, ktorá bola redaktorkou,
účinkovala v jednom filme z 80 tych rokov , ktoré mal on rád a sledoval. Pripadalo jej to ako zaujímavá
informácia pre čitateľa, a preto sa s tým ako s podnetom na článok obrátila na šéfredaktora. Potom
čo jej schválil, že o tom môže písať, si cez internet dohľadávala informácie o navrhovateľke. Pritom

narazila na stránku www.sexiženy.net, ktorá sa venuje odhaleným záberom z filmov našej aj zahraničnej
produkcie. Jej zdroj jej neskôr sprostredkoval pozretie filmu Správca skanzenu. Pozrela si ho u neho
a napísala následne predmetný článok, ktorý považuje za úplne v poriadku a stojím si za tým čo v
ňom uviedla. Podľa nej navrhovateľke rozhodne nemohol ublížiť, keď naopak informácia o účinkovaní
s pánom P. zvyšuje jej kredit a renomé. Sama vytvorila aj nadpis, ktorý jej šéfredaktor po konzultácii

schválil. Okrem podnetu pokyn od inej osoby na napísanie predmetného článku nedostala. Do článku
jej okrem bežnej editorskej činnosti nikto nezasahoval. Pod pojmom „erotické hrátky“ rozumie všetko
čo súvisí so zvádzaním opačného pohlavia. Nevedela, či jej zamestnávateľ pred jej článkom, resp. po
ňom zverejnil aj iné články o navrhovateľke. Svoje meno ako autora článku nie sú povinní uverejňovať.
Nevidela dôvodu a priestor na vyjadrenie navrhovateľky vzhľadom na informatívny charakter článku na

to, aby ju pred jeho zverejnením kontaktovala. Bol to štandardný postup, nevidela v tom nič nekorektné.
Uvedenie mena manžela a dcéry navrhovateľky odôvodňovala tým, že sa vždy snaží dať čo najviac
informácii o tom, o kom píše. K záveru, že v archíve by sa márne hľadal iný film, v ktorom účinkovala
navrhovateľka dospela na základe toho, že pri jej mene sa vo verejne prístupných zdrojoch - na internete
nachádza iba tento film. Web topky.sk sa nezameriava sa na konkrétnu skupinu, resp. okruh čitateľov,

je určený všeobecne mužom i ženám rôzneho veku. Ostatné fotografie v galérii k článku predstavovali
dostupné zábery navrhovateľky - printscreeny z reportáží. Ich skladba bola náhodná, nebolo to cielené.Svedok Q. S.B. manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že ho s úcty k manželke trápilo, keď
videl svoju najbližšiu rodinu plakať a riešiť čo a prečo sa stalo, prečo boli prezentované spôsobom
akým boli. Napriek tomu, že manželka očakávala objavenie diskreditujúcich informácií v bulvárnych

médiách, aj tak ju zverejnenie článku v deň jeho publikácie výrazne zasiahlo. Od rána, kedy bola o
článku informovaná od ich spoločnej rodinnej priateľky a susedky bola výrazne psychicky udupaná a
celý deň komunikovala s plačom. Jemu aj dcére cítila potrebu objasňovať situáciu, pričom jej to vzalo
veľa elánu a chuti do života aj v nasledujúce dni. Článok ako taký mal nepríjemný dopad aj na ich
rodinu. Dňa 10.07.2014 absolvoval viacero obchodných stretnutí s dlhoročnými obchodnými partnermi,

pričom zreteľne vnímal, ako im dlhšie trvalo kým nabrali odvahu osloviť ho v tejto súvislosti a začiatok ich
komunikácie bol zjavne strohý a formálny. Aj v práci na otvorenom pracovisku vnímal zvláštne reakcie,
mnohí z jeho kolegov jeho manželku poznajú a bezprostredne v deň zverejnenia článku sa ho pýtali, čo
to má znamenať, prečo bol článok zverejnený. Aj tí, čo ju nepoznajú v ten deň vyčkávali, či túto tému
nadhodiť a spýtať sa ho na to. Asi pol dňa im trvalo, kým sa odvážili spýtať sa ho o čo ide. Bolo pre
neho ťažko akceptovateľné, že ešte aj počas vianočných spoločenských podujatí v roku 2014 musel

stále vysvetľovať dovetky k článku a objasňovať ho. Sám od seba nevidel dôvod túto tému rozoberať
a sám ju ani neinicioval, ale bol na týchto akciách veľmi často dopytovaný do akej miery je informácia
v článku pravdivá, ako to vníma manželka a hlavne prečo bol takýto článok zverejnený. Od viacerých
známych, ktorí film nikdy nevideli dostal otázku, či manželka skutočne hrala v erotickom filme. Väčšina
jeho okolia film zjavne nevidela. V deň zverejnenia článku absolvoval popoludní pracovnú aktivitu na

Zlatých pieskoch, kde bolo asi 40 ľudí, z ktorých sa asi 30 osmelilo a začalo mu klásť uvedené otázky.
na neskorších spoločenských aktivitách na prelome rokov, na ktorých sa zúčastňovalo 200 až 300 ľudí
sa ho ešte stále asi 20 v priebehu jednej akcie medzi rečou na to pýtalo a to napriek odstupu piatich
mesiacov. Ešte 10.07.2014 zverejnenie článku rozoberal s manželkou predovšetkým na diaľku, keďže
bol pracovne mimo domu a vrátil sa až okolo 23.00 hod. Telefonicky boli ale v kontakte veľmi intenzívne,

pričom to malo vplyv aj na jeho pracovný výkon. Volala mu v ten možno aj 15 krát a asi 20 krát mu
písala SMS správy. Neustále sa u nej spúšťal plač miešaný s náznakmi vzdoru, pričom keď u nej prevážil
vzdor a hnev vyjadrila sa, že to nemôže nechať iba tak, na čo jej on prisľúbili svoju plnú podporu. V
najbližších dňoch po zverejnení článku hľadala podporu mimo rodinu a jeho zverejnenie preberala s
najbližšími možno štyrmi až šiestimi priateľmi dlhé minúty. On sám čítal článok hneď 10.07.2014 po tom,

čo sa o ňom dozvedel od manželky, hoci inak stránku, na ktorej bol zverejnený nenavštevuje. Taktiež
čítal diskusiu a odfotil si na mobil aj niekoľko príspevkov, konkrétne komentáre vyznievajúce hanlivo o
tom, či v tomto filme hrala alebo ležala, či skôr sa zľahka povaľovala. V ďalšom z komentárov jeho autor
uvádzal, že dovtedy ani netušil o jej existencii a kládol si otázku, prečo to, čo sa o nej dozvedel je, že
pred 30 rokmi ukazovala kozy na čo reagoval, že je treba nejako zabaviť slovenský plebs. Vo zvyšnej

diskusii boli na adresu jeho manželky použité aj hanlivejšie výrazy. Mal za to, že záver článku odkazujúci
na neho a na ich dcéru zasahuje aj do jeho práv a zámysel autorky považoval za sporný ako aj vôbec
sledovaný cieľ článku, najskôr generovať senzáciu a upútať pozornosť laickej verejnosti. Nestotožnil sa
s označením manželky za herečku, keďže herečkou nikdy nebola a ako tanečnica súboru Lúčnica iba
v tínedžerskom veku vystupovala na rôznych podujatiach. Ani pred inkriminovaným článkom a ani po

ňom sa o nej nikdy nepísalo na žiadnych bulvárnych stránkach, dokonca médiá, resp. bulvár absolútne
bez povšimnutia ponechali aj jej odchod z RTVS. Považoval teda za zvláštne, že za osobu verejného
záujmu bola považovaná v jedinej situácii.

Svedkyňa T. P., susedka a priateľka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka sa o

článku na Topkách dozvedela od nej. Keď si ráno v deň, kedy bol zverejnený pozerala správy, všimla
si nadpis o erotických scénach navrhovateľky. Ihneď jej volala, pričom ju zastihla na ceste do práce.
Volala jej hneď späť ako náhle si to prečítala, pričom bola v šoku z toho, čo v článku našla a najviac jej
vadilo, že tam bola spomenutá dcéra, ktorá si mohla myslieť, že mala erotickú minulosť. Bavili sa o tom
spolu aj neskôr, porozprávala jej o filme, ktorý svedkyňa nevidela. Navrhovateľka jej vravela, že vyhrala

konkurz, pričom išlo o niekoľko sekundovú, možno pol minútovú scénu, ktorú niekto vytiahol s úmyslom
uškodiť jej a poškodiť jej meno. Fotky boli vystrihnuté, čo aj svedkyni pripadalo nečestné, keďže išlo o
normálny film známeho režiséra. Navrhovateľku pozná 13 rokov ako ženu, ktorá chodí riadne do práce
a venuje sa rodine, pričom s ňou nikdy nebol spojený žiaden škandál. O to viac sa jej článok dotkol, čo
usudzujezjejprejavov-plakalapredňou,akosamápozrieťdoočíľuďom,sktorýmipripráciprichádzala

do styku, ak si myslia, že mala pornografickú minulosť. Hanbila sa za niečo, čo neurobila. Bolo jej to
veľmi nepríjemné aj v súvislosti s dcérou, s ktorou sa svedkyňa o tom ale nerozprávala keďže študuje v
zahraničí a tiež nevedela nakoľko by to bolo pre ňu citlivé. Svedkyňa sleduje bulvár zvyčajne ráno, kedy
si zvykne pozrieť emaily a prezrieť Topky zo zaujímavosťami. O tom, že navrhovateľka účinkovala vofilme Správca skanzenu vie už možno 8 rokov. Mala informáciu, že v ňom navrhovateľka hrala jednu z
hlavných úloh a viac sa o tom nebavili až kým nevyšiel predmetný článok. Až potom jej navrhovateľka
povedala, že tam bola táto krátka scéna, ktorú podľa hodnotenia svedkyne ťažko označiť aj za erotickú.

Predtým o tom nevedela. Ako erotickú minulosť by si mohla vysvetliť slovné spojenie tajná minulosť,
keby navrhovateľku nepoznala. O filme v ňom nebolo fakticky nič, len obrázky s odhaleným poprsím. Ak
by bola prudérnejšia a nepoznala navrhovateľku, mohla by si myslieť, že robila filmy s takýmito scénami,
keďtakýtodojemunejpodporovalaajposlednáveta,sktorejakobyvyplývalo,žeterazriadnevychováva
dcéru, ale v minulosti to mohlo byť inak. V médiách o navrhovateľke mimo článku, ktorý je predmetom

tohto sporu nečítala nič, čo by ju pohoršilo alebo zaujalo, iba veci vo vzťahu k pracovným záležitostiam,
ktorým sa venovala ohľadom zdravotníctva, avšak na nič konkrétne si nespomínala. Na Google po čase
cez meno navrhovateľky okrem napadnutého článku našla články ohľadom jej dcéry ako športovkyne a
študentky a tiež list premiérovi, ktorý ale nečítala.

Svedkyňa B. N., priateľka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že v čase zverejnenia článku bola

na dovolenke v zahraničí, keďže má PR agentúru a sleduje denne tlač, nepamätala si, či si článok všimla
sama alebo ju naň upozornil niekto z jej okolia. V každom prípade navrhovateľke ihneď po jeho prečítaní
telefonovala. O článku už vtedy navrhovateľka vedela, v telefóne reagovala rozhorčene, bola nešťastná,
mala zmiešané pocity. Chvíľu riešila, prečo spomínajú jej dcéru, potom riešila, prečo vôbec takýto článok
vyšiel. Vyvolával veľa otázok a málo odpovedí. V tom čase mali iba profesionálny vzťah a poznali

sa cez tlačové konferencie, kam navrhovateľku ako redaktorku pozývala spolu s ostatnými novinármi.
Spriatelili sa až po jej odchode z RTVS. Článok riešili aj po jej návrate z dovolenky, navrhovateľku
zaujímalo vtedy najmä to, ako to na svedkyňu vplývalo, keďže sa pochopiteľne chcela chrániť - seba,
rodinu, prácu, hľadala dôvody, prečo bol článok zverejnený. Svedkyňu v článku rozhorčili dve vety,
ktoré si pripomenula pred pojednávaním. Keďže robí s PR, veľmi dobre vie, ako sa robí účelové PR. Z

ľudského aj profesionálneho hľadiska sa nedalo nevšimnúť, že to tak bolo. Z vety, v ktorej sa spomína, že
odvážne scény sú náročné snáď pre každú herečku, ale navrhovateľka ju stvárnila skvele, pre svedkyňu
vyplývalo, že je to síce problém, ale navrhovateľka je profesionálka, pre ktorú je to bežné lebo ich
stvárnila skvele. Pokračovanie, že by sme márne hľadali ďalšie dielo takisto podľa nej nie je v poriadku,
pôsobí dehonestujúco s cieľom uškodiť osobe, o ktorej sa písalo. Svedkyňa sa profesionálne vždy

snaží absolútne obmedziť hodnotenia, osobné vstupy a používanie slova ,,snáď“, keďže navrhovateľku
vo filme mohol hodnotiť iba kritik. Sama ho nevidela, na základe článku mohla hodnotiť iba fotky
navrhovateľky. Pre ľudí z PR agentúr v čase, kedy sa s navrhovateľkou kontaktovali čisto profesionálne
bola navrhovateľka postrach - mimoriadne spravodlivá a korektná vo vyjadreniach, veľmi profesionálna.
Neprichádzalo u nej do úvahy, aby uverejnila niečo v znení, ako by som to chcela napr. svedkyňa,

prípadne neuverejnila niečo, čo by nevyznelo práve najšťastnejšie. Hovorili o nej, že je veľmi spravodlivá
a to bez ohľadu na možné následky, či prípadné poškodenie kohokoľvek. Navrhovateľka vždy dala
objektívne možnosť vyjadriť sa každej dotknutej osobe a vždy si veľmi vážili jej prácu a bolo radi, ak
prišla na tlačovú konferenciu. Často spracovávala kontroverzné a pre zúčastnené osoby, o ktorých bola
reportáž veľmi nepríjemné témy. Na to, keď jej navrhovateľka hovorila o tom, že dostala informácie, že

majú na ňu vytiahnuť špinu svedkyňa navrhovateľku ukľudňovala s tým, že jej zamestnávateľ si váži
jej prácu, keďže si musí vážiť tak objektívneho zamestnanca akým bola, spracovávala vždy kvalitné
témy a to nie len po povrchu, ale do hĺbky. Vždy oceňovali jej snahu o objektivitu a aj v prípade
negatívnejšej reportáže súčasné zverejnenie aj toho dobrého, čo sa k téme dozvedela. Keď si pred
pojednávacou miestnosťou chcela pripomenúť inkriminovaný článok, vyhľadala ho cez Google, pričom

vypadol mi ako prvý článok. Svedkyňa vôbec nečíta bulvár a nepamätala si žiadny dehonestujúci článok
o navrhovateľke. Po odchode z STV prebralo Mediálne SK prebralo list premiérovi pôvodne z facebooku
s komentárom, autorom ktorého listu ale bola navrhovateľka. Negatívne odpovedala na otázku, či
za posledných 10 rokov zaregistrovala požiadavku na moderovanie veľkého eventu organizovaného
PR agentúrou, ktoré sú moderované mediálne známymi osobami, na jeho moderovanie Tomečkovou.

Svedkyňa je 10 rokov majiteľkou a PR manažérom vlastnej agentúry, pričom v tejto brandži pracuje 14
rokov. Téma zdravotníctva je prioritnou oblasťou, v ktorej pôsobí a fakticky predmet činnosti jej agentúry,
ktorásašpecializujeibanazdravotnícketémy,pričomnemážiadnychinýchklientovmimozdravotníctva.
Jej klientmi sú obchodné spoločnosti a Občianske združenia, napr. onkologické a tiež farmaceutické
firmy, ktoré sa venujú charite a PR, ďalej lekárske odborové spoločnosti, ktorých má najviac vo vzťahu

k prevencii, diagnostike a liečby v rámci medzinárodných kampaní. Na otázky právneho zástupcu
odporcučivnímalajednotlivévety,,Sympatickáblondínkasatotižvenujezdravotníckymtémam,ktorésú
pravidelnou súčasťou spravodajských relácií" a ,,Ešte ako slobodná totiž účinkovala v dráme s názvomSprávca skanzenu, kde sa objavila napr. po boku F. P., či X. Š." ako snahu poškodiť navrhovateľku
reagovala tak, že v týchto vetách vytrhnutých z kontextu snahu poškodiť navrhovateľku nevidela.

Svedok S. M., vedúci spravodajstva v RTVS v čase pôsobenia navrhovateľky uviedol, že navrhovateľku
pozná asi 3 roky, kedy nastupoval na svoju pracovnú pozíciu. Mali jednak pracovný vzťah nadriadeného
voči podriadenej a jednak rovnako ako s väčšinou členov redakcie neformálnejší priateľský vzťah v
rámci pracoviska, na čom si zakladá. V čase zverejnenia článku bol do toho zainteresovaný potom, čo
s navrhovateľkou hovoril a mal pocit, že tým bola značne zasiahnutá, keď mu večer po jeho uverejnení

telefonovala a žiadala ho o pár dní uvoľnenia z pracovných povinností, keďže si nevedela predstaviť, že
by potom mala prísť do práce. Chcela sa vyhnúť nepríjemnému pocitu pokiaľ by bezprostredne potom
mala ísť na tlačovú konferenciu, kde by mala pocit, že sa na ňu ľudia dívajú a rozprávajú o nej. V
ten deň večer spolu telefonovali 30 až 40min. Bola rozrušená, zjavne ju to vzalo, plakala do telefónu.
Cítila sa trápne aj pred kolegami v práci, kde sa to rozšírilo. Bola zjavne rozhodená, nechápala, prečo
sa to stalo práve vtedy v rámci súkromného rozhovoru vyjadrila svoj dojem, že to môže mať súvis s

citlivými témami na ktorých vtedy pracovala, a že to niekto voči nej vytiahol úmyselne. Sám článok čítal
až večer tesne pred ich telefonátom, po tom, čo ho na to upozornil kolega s tým, či to ešte nečítal, keď
v práci bola zvláštna atmosféra. Navrhovateľku upokojoval s tým, že také veci sa stávajú a bude sa
jej snažiť byť nápomocný v rámci možností. Pozná ju ako silnú ženu, ktorá možno nie vždy každému
sadla, ale vždy si ustála svoj názor. Rozoberali to aj na úrovni šéfov spravodajstva nasledujúci deň

na neformálnom stretnutí, kedy riešili, či k článku zaujať oficiálne stanovisko, od čoho ale upustili keď
dospeli k záveru, že by tým iba prikladali váhu médiu, ktoré to zverejnilo. Mrzelo ich ale, že ten titulok
bol koncipovaný tak, že bolo zdôrazňované postavenie navrhovateľky ako redaktorky verejnoprávneho
spravodajstva. Ako keby sa mal navodiť dojem, ako taký človek môže robiť v spravodajstve. Väčšina
ľudí si totiž otvorila iba fotky. Pripadalo im príliš exponované, že navrhovateľka pracovala v RTVS.

Nechceli teda zaujať oficiálne stanovisko, hoci mali dojem, že to môže poškodiť redakciu, ako by tam
mali ľudí, ktorí mali za sebou divnú minulosť. Za navrhovateľkou ale stáli. On sám film nevidel, ale pozná
režiséra a rozprávali mu, že ide o normálny umelecký film a iba o jednu scénu, čo však z fotiek ku
článku nebolo jasné. Po opísanom telefonáte sa s navrhovateľkou po jej návrate do práce na túto tému
možno ešte niekoľkokrát rozprávali, ale konkrétne už tieto rozhovory nevedel zreprodukovať. Po článku

si navrhovateľka vyžiadala voľno, aké dlhé, už uviesť nevedel. Ako profesionál poznajúci zásady pri
žurnalistike na vysvetlenie pravidiel pri vzniku článku o konkrétnom respondentovi uviedol, že v závislosti
od charakteru článku sa postupuje tak, že ak by článok mohol zasiahnuť do súkromia a dotknutý človek
by sa eventuálne mohol súdiť, je prvou zásadou dať mu priestor na vyjadrenie; ak sa s ním nedá spojiť,
zasiela sa mu email a čaká sa aspoň deň s tým, že sa neskôr uvedie, že sa o to aspoň pokúsili. Pokiaľ

tatko médium nepostupuje je to veľmi nepríjemné a jednoznačné zlyhanie redaktora alebo redakčného
personálu.VRTVSsasnažilivždyvzáveresprávospravedlniťalebominimálnedodatočneuviesťnapr.v
spravodajstve na nasledujúci deň, že sa o to pokúšali. Z pohľadu tém bola navrhovateľka v RTVS v čase
jeho pôsobenia redaktorka v zdravotníctve spracovávajúca často témy, ktoré vyžadovali od redaktora
byť nepríjemný, či ísť do konfliktu v oblasti liekov a farmaceutických firiem a tiež týkajúcich sa nemocníc

a sťažností na ne si vyžadovali zvýšenú mieru konzultácií a väčšiu opatrnosť, z ktorého dôvodu sa
reportáže vyrábali dlhšie - 2 až 3 dni. Pred RTVS svedok pracoval v denníku SME ako zahranično-
politický redaktor. V rámci 5-dňového pracovného týždňa bola navrhovateľka v spravodajstve RTVS
na obrazovke 3-4 dni. Pri svojom tvrdení, že väčšina ľudí si pozrela len fotky vychádzal z toho, čo sa
dialo v redakcii, kde si väčšina kolegov pozrela iba fotky a prečítali si iba úvod, pričom vychádzal z ich

odpovedí, keď sa ich pýtal, čo sa deje. Nevedeli mu konkrétne povedať, o čo ide, iba že si pozreli fotky a
že navrhovateľka keď bola mladá, natočila takýto film. Navyše vychádzal aj z praxe novinára v SME, kde
im z analýz vychádzalo, ako funguje web, to znamená, že v prípade fotogalérie k článku je zaujímavejší
pre konzumenta a má viac kliknutí. Vyslovene lož alebo údaj, ktorý by nebol pravda a ani kritiku v článku
nenašiel. Sám by vôbec nevidel dôvod písať o tom, že navrhovateľka natočila film, ale ak už, chcel by

zistiť jej pohnútky a tiež, ako to vníma dnes, preto by ju ako autor článku kontaktoval. Pokiaľ hovoril o
divnej minulosti, vychádzal z toho, že v samotnom článku sa spomína tajná minulosť a dedukoval to
z titulku a formulácií, ktoré na to navádzajú. Píše sa v ňom, že erotické scény zvládla, čo budí dojem,
že išlo o erotický až pornografický film, ak si to čitateľ neprečítal celé. Navodzuje dojem, že sa ukazuje
minulosť, ktorú by človek na pozícií redaktora verejnoprávnej televízie nemal mať, keďže v ňom bolo

prílišzdôrazňované,žejeredaktorkouRTVS.Nevidelsúvislosťmedzitvrdenýmcharakteromfilmuatým,
že navrhovateľka bola redaktorkou. Na vysvetlenie rozdielu medzi redaktorom a moderátorom uviedol,
že moderátor vystupuje v televíznom spravodajstve, kde sedí v štúdiu a zahlasuje správy, moderuje
spravodajstvo, nechodí do terénu, nevyrába reportáže na rozdiel od redaktora, ktorý príde s určitýmnávrhom témy, ktorú spracuje a odovzdá reportáž po zostrihaní. Na obrazovke sa redaktor objavuje iba
vo forme tzv. standup-u v rámci svojej reportáže. Redaktor sa na obrazovke objaví na cca 30 sekúnd
v rámci celého spravodajstva, kým moderátor cca 10 minút. V žurnalistike nie je bežné, aby sa pod

článkom neuvádzal autor. Pokiaľ ide o krátky príspevok zvykne si autor uvádzať aspoň skratku alebo
ak ide o materiál vyjadrujúci stanovisko celej redakcie, označí sa skratkou R, resp. Red označujúci
redakciu. Zo skúsenosti zo SME.sk sa autor pod článok nepodpisuje v prípade ak ide o popis alebo
stručný komentár k videu s jeho obsahom, to zn. o krátky text bez autorského vkladu vo forme duševnej
hodnoty. Článok o navrhovateľke vzhľadom na jeho štruktúru považoval za autorský, pričom ak niečo

niekto napísal, nemal by sa za to hanbiť, pričom podpis slúži aj k tomu, aby niekto, kto by mal s článkom
problém, vedel na koho sa obrátiť.

Odporca súdu predložil analýzu scény z filmu Správca skanzenu (Š. Uher 1988), ktorú súd vykonal
ako dôkaz na pojednávaní dňa 06.08.2015 (prehral časť filmu od 01:00:00 hod. do 01:09:30, pričom
relevantné pasáže sú zachytené v 1 hod. 6 min. a scéna trvá 15 sekúnd od 01:06:08 do 01.06:23)

označenú ako Odborný posudok k scéne z filmu Správca skanzenu vypracovanú dňa 17.09.2015
vypracovanú Mgr. Evou Filovou, ArtD., filmovou historičkou pôsobiacou na Katedre audiovizuálnych
štúdií FTF VŠMU, autorkou monografie Eros, sexus, gender v Slovenskom filme, vydanej Slovenským
filmovým ústavom Bratislava v r. 2013. Súd sa napriek námietkam navrhovateľky oboznámil s jej
obsahom, keď nezohľadňoval subjektívne hodnotenia autorky posudku vzťahujúce sa k napadnutému

článku,ktoréautorkavyjadrilavprvomodseku,avšakprihliadalnaobjektívnuodbornúštúdiupredmetnej
scény a celého filmu z faktografického a historického hľadiska, pričom vzal do úvahy aj citované
kritiky a opis deja. Autorka v posudku uvádza, že predmetná scéna z filmu sa dá označiť ako erotická
z hľadiska súboru faktov a významov. Citujúc Q. P.: Štefan Uher 1930 - 1993, SFÚ 2002 uvádza,
že režisér J. sa erotickým scénam v podstate vyhýbal, a keď už ich musel nakrúcať, boli cudné. J.

stačil pri ľúbostných scénach náznak, zvyšok ponechával na divákovu fantáziu“. Vo vzťahu k nahote
uvádza, že ako jeden z najstarších umeleckých výrazových prostriedkov sa používa vo forme alegórie či
symbolu, pričom F. detinské zvádzanie „lovca zvukov“ H. je (v prípade inkriminovanej scény) pendantom
k milostnej scéne s jej otcom a macochou. … film Správca skanzenu sa radí k filmom účtujúcim
s minulosťou, tematizuje tabuizované, problematické oblasti (rok 1968, emigrácie, ničenie kultúrnych

hodnôt, drogová závislosť) a otázky etiky. Poukázala na rozdiel medzi erotikou a pornografiou, keď
za erotický môžeme považovať pohľad či letmý dotyk, príťažlivosť či sofistikovaný systém zvádzania,
odhaľovanie a zahaľovanie... Erotika je cudná aj zmyselná, má tisícky podôb. … Pornografia má najmä
jednu polohu - tou je sexus. Vo vzťahu k niekoľkosekundovej scéne zvádzania F. (D. O.) vo filme Správca
skanzenu konkrétne uvádza, že patrí medzi filmový príbeh v slovenskej kinematografii charakterizovaný

zlyhávaním v láske a prežívaním frustrácie z nenaplneného očakávania, keď sa zvádzanie míňa účinku.
Ak by mala autorka tento film zaradiť do svojej monografie, v ktorej sa mu nevenovala, zaradila by danú
scénu do podkapitoly „Detská a pubertálna erotika“. K filmu ďalej uvádza, že mal v čase uvedenia do
kín veľmi priaznivé ohlasy, získal Cenu československého filmu na XXVII. FČSF v Mladej Boleslavy a
Cenu za mužský herecký výkon ex aeguo (F. P.). Vyzdvihovaná bola aj výborne zvládnutá rola Pauly:

„Neľahkú úlohu citovo rozorvanej dievčiny, ktorá nechce dať najavo svoje duševné pohnutie zvládla
Lucia Križanová bezchybne rozhodne aj zásluhou režiséra. Jej herectvo bolo uveriteľné v celej zložitej
psychickej škále, od mladíckej trucovitosti, cez previnilosť, až po zúfalú potrebu lásky“. (Analýza filmu
Správca skanzenu z 26.2.1989, Oddelenie výskumu SFÚ). Dobová kritika neobišla ani predmetnú
erotickú scénu: Také v koncepci této postavy (dcery F.) se projevili důsledky zvolené epické šířky. Po

načrtnutých vztazích k druhé otcově manželce se vytráci z děje, aby se do něho v druhé části vrátila
i s důsledkem v podobě fetování. Nejde jen o konvenčnost tohto znau, ale ve spojení se scénou F.
erotické vyzývavosti se mění jeho funkce a účelnost.“ (Y. E.: Objektivem kritiky. In: Film a doba č. 1,
1990). V prípravnej literárno-dramaturgickej fáze prešla genézou aj erotická scéna Paulinho zvádzania.
V námete a literárnom scenári sa postava volala Bára. Námet hraného celovečerného filmu Skanzen

(august 1986): „Bára poslušne kráča za ním a keď si chlapec vyhliadne miesto na „odpočúvanie“,
ona sa zvalí do trávy a nehybne pozoruje oblohu. Richard nastaví anténu s mikrofónom a vráti sa
späť k Báre. Prekvapia ho obnažené prsia dievčaťa, jej vyzývavý pohľad a vzápätí i kŕčovitý pokus o
niečo, čo len vzdialene pripomína milostné dotyky. Bára zúfalo potrebuje pohladenie, ale zároveň nie je
sama schopná ani najjednoduchšieho, prirodzeného kontaktu. Milostná hra, ktorú sama vyprovokovala,

prerastie jej zásluhou do hysterického zápasu a skončí trápnym nezdarom. Plače schúlená a nevládna
v tráve. Richard ju neohrabane oblieka.“ Literárny scenár Správca skanzenu (august 1987, II. Verzia),
zhodujúci sa okrem mena postavy s Technickým scenárom Správca skanzenu z decembra 1987, ktorý
býva posledným konečným podkladom k nakrúcaniu: „Richard nasmeruje anténu do koruny stromov aprejde k Báre. Zostane nad ňou prekvapene stáť. Pozerá na jej mladé odhalené prsia. Kľakne si na dva
kroky od nej, odsadne na päty. Z Bárinej tváre sa vytratí počiatočná vyzývavosť a nahradí ju rozpačitá
neistota. - Dotkni sa ma... - povie ticho Bára. Richard nereaguje. Bára sa natiahne, zoberie jeho ruku

do svojich a priloží si ju na prsia. Richard si ruku pozvoľne vymaní z jej kŕčovitého stisku. Bára odvráti
tvár, vidno na nej, ako zúfalo potrebuje pohladenie. Schúli sa do trávy. Ticho plače.“ Prílohou posudku
bola i Dohoda o vytvorení hereckej úlohy vo filme zo dňa 09.03.1988 s podpisom Križanovej, z ktorej
autorka cituje (údajné) privolenie herca - herečky „použiť jeho výkony vo filme na verejné premietanie v
kinách, v televízii a jej propagáciu podľa uváženia Slovenskej filmovej tvorby“ (v skutočnosti sa takáto

klauzula v pripojenej dohode nenachádza). Ďalej autorka konštatuje, že v dobe internetu a digitalizácie
sa však stráca kontrola nad šírení diela, ktoré po jeho zverejnení (televíznom odvysielaní, vydaní na
DVD s poznámkou, že film Správca skanzenu zatiaľ na DVD nevyšiel) je zvyčajne pirátsky skopírované
a sprístupnené na obľúbených portáloch (youtube, uloz.to...). Iným spôsobom šírenia filmov a grabov
(printscreenov) z filmov sú „fandovské“ webstránky a blogy s vášňou pre zberateľstvo bizarných či
pikantných (erotických, pornografických...) scén. V danom prípade boli v napadnutom článku použité

práve graby z filmu. Napokon legitímnym spôsobom šírenia diela je písanie o kultúre, o kinematografii
a jej rôznych aspektoch, v neposlednom rade aj o erotike vo filme - či už bulvárnou alebo vedeckou
formu, za použitia grabov z filmu, nikdy nezverejnených pracovných fotografií a písomných dokumentov,
ktoré spravuje Slovenský filmový ústav. V závere odborného posudku uvádza vychádzajúc z evidencie
SFÚ rešerš objavovania sa filmu v televíznom vysielaní a vo filmových projekciách a to v televíznom

vysielaní v roku 1999, 2002 a 2012 a ďalej jeho premietanie v máji 2009 v rámci sprievodného podujatia k
výstave Slovenskej národnej galérie Osemdesiate, na seminári Filmového klubu Nitra v novembri 2009,
v júli 2009 na 35. letnej filmovej škole v Uherskom Hadišti, v máji 2012 na 14. filmovej prehliadke Kino
na hranici Ciezsyn/Český Tešín, vo februári 2014 s audio komentárom v Oddelení pre nevidiacich a
slabozrakých na Klariskej ulici v Bratislave a napokon v dve projekcie v marci 2015 (po podaní návrhu

v predmetnej veci) v Kino Lumier v Bratislave.

Odporca ďalej súdu predložil krátky článok zverejnený na topky.sk dňa 25.05.2005, kde sa spomína
D. S., ktorá sa objavila medzi svadobčanmi na svadbe T. H. zo Slovenskej televízie ako televízna
tvár a nadväzujúci článok z 05.06.2005, v ktorom sa navrhovateľka a jej manžel spomína v tom

zmysle, že Danu Roháčovú s manželom zoznámili. Ďalej poukázal na článok zo stránky www.pravda.sk
z 29.07.2012 s titulkom Rada RTVS rieši šikanovanie v spravodajstve.
Ďalej poukázal na definíciu erotiky podľa Všeobecného encyklopedického slovníka A - F, vydaného
OTTOVÝM NAKLADATELSTVÍM, s.r.o., Praha v r. 2005 ako a) zmyselnosť, vnímanie a prežitky so
silnou väzbou na sexuálne objekty a situácie; b) javy súvisiace so sexuálnou aktivitou, sprevádzané

silnými emocionálnymi zmenami; c) objektívne vnemy a subjektívne fantázie vzbudzujúce sexuálne
dráždivé súvislosti, neznamenajúce ľúbostnú túžbu. Ďalej poukázal na prvé odkazy pri zadaní mena
navrhovateľky do vyhľadáva MyWay, kde sa ako prvý odkaz objavil článok zverejnený dňa 27.03.2015
na hn.hnonline.sk s názvom Mama slovenskej plavkyne píše Ficovi: Uráža nás postoj štátu, dajte nám
pokoj vrátane článku citujúceho otvorený list navrhovateľky zverejnený na facebooku a ďalej článku

zo dňa 06.08.2015 zverejnený na www.dog.sk Moderátorka STV D. S. potrebuje
štvornohého terapeuta.

Súd sa oboznámil s prepisom emailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a D. T. zo dňa 1.4.2014 s
označením subjektu ŠPINA, adresovaný v kópii na S. M. s textom: Pôvodne som nechcela a nechcem to

ani vlastne rozoberať, povedala som to iba S. a bola by som rada, keby to tak aj ostalo medzi nami, ale
asi by ste o tom mali vedieť. Najsilnejšie farma firmy sa spojili a dali PR agentúre zákazku na nájdenie
nejakej špiny na moju osobu po reportážach o receptoch a TB s lekármi. Poplach má aj centrála WHO,
ktorej som počas prípravy reportáž poslala otázky, aké sú pravidlá na prezentáciu zástupcu WHO v
krajine na TB k liekov, výrobkom, vakcínam a podobne, ktoré platia farma firmy. Ale inak som úplne

pokojná, len prekvapená. D. T. reagoval e-mailom z toho istého dňa s odstupom 10 minút v znení: Lucia
to ustojíme. Ďakujem, že ste mi to povedali. Akonáhle by ste mali informáciu akúkoľvek ďalšiu informáciu
povedzte mi to prosím. Stojím za Vami. L.

Vychádzajúc priamo z údajov zverejnených na internetovej stránke Topky.sk ,

ide o online magazín spoločnosti Zoznam, s.r.o, pričom www.topky.sk využívajú
spravodajstvo z databázy TASR, SITA a ČTK.Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených
zložiek osobnosti sa v uvedenom ustanovení uvádza príkladmo. Popri práve na ochranu života, zdravia
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na ochranu ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, súkromného a rodinného života (garantované i v článku 19
Ústavy Slovenskej republiky).

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Ostatne citované zákonné ustanovenie upravuje t.z. zákonnú licenciu . Rozsah licencie a spôsob jej
výkonu sa vymedzuje na základe dvoch znakov. Určujúcim je predovšetkým účel použitia, ktorý sa
môže vzťahovať len na účel uznaný týmto právnym predpisom (napr. použitie podobizne na filmovú
reportáž o živote tejto osobnosti). Ďalším kritériom je požiadavka primeranosti použitia zákonnej
licencie v tom zmysle, aby (pokiaľ ide o rozsah i spôsob použitia licencie) nedošlo k rozporu medzi

použitím a oprávneným záujmom občana. Predmety, ktoré možno na základe tejto licencie použiť, sú
podobizne,obrazovésnímkyazvukovézáznamy,nievšak(narozdielod§12ods.2)osobnépísomnosti.

Z hľadiska poskytnutia právnej ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že

neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej
osoby.

Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná.
Neoprávneným zásahom nie sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným spôsobom,

adresované príslušným orgánom.

Do osobnostných práv fyzickej osoby chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka môže
vydavateľ periodickej tlače neoprávnene zasiahnuť zverejnením difamujúcich skutkových tvrdení (najmä
zverejnením nepravdivých skutočností), týkajúcich sa fyzickej osoby, či publikáciou neprípustných

hodnotiacich úsudkov o tejto osobe (napr. neprípustnou kritikou občana, alebo jeho konania) a to nielen
v publicistickom útvare vyjadrujúcom stanovisko oznamovacieho prostriedku či jeho redaktora, ale aj v
článku, ktorý stanovisko periodika ani jeho autora nevyjadruje, pokiaľ sú v ňom obsiahnuté údaje, ktoré
sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Je namieste dôsledné rozlišovanie faktov a hodnotiacich úsudkov. Kým pravdivosť prvých je možné
dokázať, správnosť druhých preukázať nie je možné.

Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu. Spravidla ide o rozširovanie nepravdivých alebo
pravdu skresľujúcich skutočností. Určujúcim charakterom neoprávnenosti informácie jej difamujúci,

dehonestujúci, prípadne až degradujúci charakter. Porušenie práva na česť a dôstojnosť môže byť
spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktorú môžu objektívne spôsobiť ujmu na cti a dôstojnosti
dotknutého subjektu v očiach ostatných osôb. To, či je určité tvrdenie difamujúce treba posudzovať
nielen podľa použitých výrazov, formulácií, ale aj z celkového dojmu s prihliadnutím na všetky okolnosti
a súvislosti, za ktorých k tvrdeniu došlo.

Hodnotiaci úsudok predstavuje subjektívny tvrdenie, vyjadrujúce osobný názor toho, kto hodnotiaci
úsudok vyslovuje. Právne akceptovateľný je taký hodnotiaci úsudok, ktorý je vecný, konkrétny a
primeraný čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa.

Základným rozdielom medzi faktom a hodnotiacim úsudkom je v originalite hodnotiaceho úsudku.
Hodnotiaci úsudok má totiž v sebe tvorivé prvky autora v tom zmysle, že vytvorí určitý jemu vlastný
logický záver (t.j. jeho vlastný hodnotiaci úsudok) na základe určitých informácií. Takéto podklady by mali
byť uvedené, aby bolo umožnené vytvorenie si vlastného názoru, vlastného hodnotiaceho úsudku. Obezložky hodnotiaceho úsudku (podklady a vyvodenie logického záveru) musia tvoriť jednotný kompaktný
celokamusiabyťlogickyspojené-logickynasebanadväzovať.Hodnotiaciúsudoknemožnochápaťtak,
že nepodlieha žiadnym pravidlám, nakoľko v takom prípade by sa vytvoril inštitút, ktorý by ad absurdum

znegoval právo na ochranu osobnosti.

Tam,kdejeurčitévyjadreniehodnotiacimúsudkom,môžeprimeranosťzasahovaniadoprávanaslobodu
prejavu závisieť na tom, či pre napadnuté vyjadrenie existuje dostatočný faktický podklad, pretože aj
hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný.

Hodnotiaci úsudok zverejnený v tlači môže byť považovaný za ako taký nielen vtedy, ak je sprevádzaný
skutočnosťami, na ktorých sa zakladá. Nevyhnutnosť súvislostí medzi hodnotiacim úsudkom a
skutočnosťami, ktoré ho podopierajú sa môže meniť prípad od prípadu podľa špecifických okolností.

Použite zákonom demonštratívne vymenovaných prostriedkov právnej ochrany osobnosti fyzickej osoby

prichádza do úvahy bez ohľadu na zavinenie neoprávneného zásahu, pretože v danom prípade
prichádza do úvahy objektívna zodpovednosť. Občianskoprávna sankcia by bola vylúčená iba v prípade,
ak by zásah spočíval v skutkových tvrdeniach, ktoré sa preukážu pravdivými, avšak súčasne by nemohlo
ísť o také skutkové tvrdenia, ktoré zasahujú do sféry osobnosti chránenej právom. Ak sa dotýkajú tejto
sféry sú totiž aj pravdivé tvrdenia neoprávneným zásahom.

Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, pričom Ústavou upravené (a pritom jediné) obmedzenia ich výkonu sú upravené v jej čl. 26
ods. 4 . Medzi tieto obmedzenia patrí aj „ochrana

práv a slobôd iných“. Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy
medzi právom na informácie na strane jednej a právom na ochranu osobnosti toho, o ktorom sa
informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich
osobnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv.

Medzi osoby verejného záujmu možno zaradiť všetky kategórie osôb z politického, športového alebo
kultúrneho života, bez ohľadu na to, či sú týmito osobami dlhodobo alebo krátkodobo, resp. či sa jedná o
absolútne alebo relatívne osoby verejného záujmu. Už tradične sú za absolútne osoby verejného záujmu
považovaní v užšom zmysle politici a v širšom ponímaní aj športovci, vedci, spisovatelia, herci, speváci
alebo iné osoby zo šoubiznisu, na ktoré sa upriamuje pozornosť verejnosti a ktoré sa týmito osobami stali

zväčša na základe vlastného rozhodnutia. Za relatívne osoby verejného záujmu označujeme subjekty,
ktoré sú prechodne stredobodom pozornosti na základe udalosti, ktorú verejnosť zaujíma, bez ohľadu
na to, či je prijímaná pozitívne alebo negatívne. Spoločné pre obidve skupiny absolútnych aj relatívnych
osôb je to, že sú známe a priťahujú pozornosť verejnosti vďaka činnosti alebo skutkom, ktoré sa s
týmito osobami spájajú a ktoré ich odlišujú od ostatných osôb, hoci len na prechodné obdobie. Osoba

verejného záujmu sama nevyhnutne a otvorene vystavuje podrobnému skúmaniu zo strany médií a
širokej verejnosti každé svoje slovo a skutok a musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie, najmä ak ona sama
robí verejné vyhlásenia, ktoré pripúšťajú kritiku. Avšak aj osoby verejného záujmu majú osobitné právo
na súkromie a taktiež právo na rešpektovanie ich cti, dôstojnosti a dobrého mena a je žiaduce ich vnímať
a posudzovať individuálne, pričom potreba takejto ochrany musí byť v rovnováhe so záujmami otvorenej

diskusie o prejavoch takejto osoby.

V danom prípade súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v súvislosti s uverejnením
napadnutého článku s jeho titulkom a zverejním napadnutých fotografií - grapov, resp. printscreenov z
filmu Správca skanzenu došlo k neoprávnenému zásahu do troch aspektov práva na ochrany osobnosti

navrhovateľky a to k zásahu do jej práva na česť, dôstojnosť a dobré meno.

Vprvomradesasúdprihodnotenízásahuzameralnacharakterpredmetnéhočlánku.Podľainternetovej
encyklopédie wikipédia je spravodajstvo definované nasledovne: „Spravodajstvo je súhrn publicistických
prejavov, ktoré širokej verejnosti vecne, stručne a presne približujú aktuálnu alebo neznámu udalosť.

Spravodajstvo má spĺňať niekoľko atribútov. Najvýznajmenjšie sú aktuálnosť, profesionálnosť a
objektívnosť. V spravodajstve novinár spracuje aktuálnu udalosť jednoducho, stručne, vecne a bez
komentovania. Jeho úlohou je odpovedať na šesť základných otázok: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako?
Prečo?.“Vychádzajúc z uvedenej definície súd dospel k záveru, že napadnutý článok nemožno hodnotiť ako
článok spravodajský, keď udalosť zo života navrhovateľky, na ktorú sa kľúčovo zameral a ktorú

demonštroval zverejnenými grapmi, nespĺňala atribút aktuálnosti, nebola spracovaná profesionálne
a objektívne, z ktorého dôvodu neobstojí argumentácia odporcu, že sa naň vzťahuje zákonná
spravodajská licencia v zmysle ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Charakter článku je teda
potrebné hodnotiť ako bulvárny, t.j. „orientovaný primárne na senzácie, katastrofy a zaujímavosti zo
šoubiznisu, politiky, všedného života či regiónov, intenzívne pracujúci s emóciami čitateľa, snažíaci sa

zaujať či šokovať“ (medialne.etrend.sk/slovnik). Bulvárny charakter článku je zjavný z účelového výberu,
kompozície a spôsobu podania informácií, s ktorými pracuje.

Súd zohľadňoval, že hoci je možné navrhovateľku, ktorá v čase zásahu pracovala ako redaktorka
spravodajstva verejnoprávnej televízie považovať za osobu verejného záujmu, ako taká má tiež
nepochybne právo na ochranu jej osobnostných práv. Hoci článok ako taký nemá vyslovene negatívne

ladenie, neobsahuje kritiku, naopak snaží sa navodiť dojem vyzdvihovania kvalít navrhovateľky ako
neherečky, akcentácia na jej „tajnú minulosť“ a erotickú tematiku („nahá v tráve“) nemajú absolútne
žiaden súvis jej serióznou profesionálnou kariérou a pôsobením v médiách, konkrétne vo verejnoprávnej
televízií, ktorá v opozícii voči rozvinutému komerčnému systému má za cieľ udržať kultúrne poslanie a
tradíciu hodnôt vo vysielaní, a teda predpokladá vyšší morálny a osobnostný kredit jej zamestnancov.

Mediálnu publicitu v zmysle bulváru navrhovateľka až do zverejnenia článku nepochybne sama
nevyhľadávala (bulvárne články, v ktorých sa spomína vyslovene okrajovo v súvislosti s inou osobou
verejného záujmu, na ktoré odporca poukázal sú zjavne staršieho dáta, resp. ďalší má vyslovene
spravodajský charakter; rozhovor zverejnený na www.dog.sk a prebratý príspevok
z facebooku sú až z obdobia po podaní návrhu v predmetnej veci). Jej účinkovanie na prahu dospelosti

vo filme nie je možné vzhľadom na časový odstup ani jej profesionálne pôsobenie považovať za
záležitosť verejného záujmu, pričom marginálna sekvencia z filmu (v trvaní 15 sekúnd), na ktorý sa
článokzameralaktorúvyzdviholpripojenímgrabovjenepochybnevytrhnutázkontextuceléhofilmu,ako
hodnotného umeleckého diela s omnoho hlbšou tematikou, pričom sa nedá vyhnúť dojmu (potvrdenému
v časti zo zachovanej diskusie k článku), že k tomu došlo s cieľom škandalizovať navrhovateľku

ako moderátorku verejnoprávneho média. Hoci scénu demonštrovanú grapmi z prísne lexikálneho
hľadiska možno označiť za erotickú, z článku nemožno jednoznačne vyvodiť, že v podaní režiséra v
celkovomkontextevyznievalacudneashlbšímsymbolickýmvýznamomanepredstavovalaprvoplánovú
erotiku, ako sa mohlo bežnému čitateľovi, ktorý film nevidel, javiť po prečítaní článku. Naopak v
kontexte so sprievodnými fotografiami informácia síce stricto senzu pravdivá vyznieva skreslene a

dehonestujúco, keď vulgarizuje erotické zábery z filmu, ktoré v ňom boli zasadené v umeleckom
kontexte. Predmetný článok nepredstavoval článok o kultúre, resp. o kinematografii a jej rôznych
aspektoch všeobecne, prípadne nerozoberal erotiku vo filme ako výrazový umelecký prostriedok, kedy
by zverejnenie uvedenej informácie a fotografií/grabov z filmu bolo skutočne legitímne. Článok ako
taký sa zameriaval výlučne na osobu navrhovateľky, pričom zverejnené informácie vytrhnuté z kontextu

ich povrchným podsunutím čitateľovi bez znalosti deja filmu boli zneužité s cieľom vzbudiť či vyrobiť
senzáciu a vyznievajú voči navrhovateľke šikanózne. Dej filmu, zasadenie predmetných scén neboli
známe širokej verejnosti a v článku neboli spomenuté, a teda čitateľ si nemohol vytvoriť objektívny obraz
o charaktere pôsobenia navrhovateľky v uvedenom filme. Nahota bola v predmetnom filme bola použitá
ako výrazový umelecký posudok, avšak článok svojím podtextom navodzuje dojem, že šlo o erotické

scény vulgárnejšieho charakteru, a teda bežnému čitateľovi rozhodne neumožnil dospieť k úsudku
vyplývajúcemu zo znaleckého posudku, že v skutočnosti predmetné scény zobrazovali detinské konanie
hlavnej predstaviteľky, ktorú stvárnila navrhovateľka, ktoré je možné zaradiť do detskej a pubertálnej
erotiky.Vrozporesodbornýmposudkom,vktoromsakonštatuje,ževDohodeovytvoreníhereckejúlohy
vo filme zo dňa 09.03.1988 s podpisom Križanovej sa nachádza privolenie herca - herečky „použiť jeho

výkony vo filme na verejné premietanie v kinách, v televízii a jej propagáciu podľa uváženia Slovenskej
filmovej tvorby“, súd v predloženej dohode takúto klauzulu nenašiel. Ak by však aj bola štandardnou
súčasťou takýchto zmlúv z uvedeného obdobia, nebolo by možné takýto súhlas herca vztiahnuť na
napadnutý článok, nakoľko formuláciu „podľa uváženia Slovenskej filmovej tvorby“ je možné chápať
ako udelený generálny súhlas na použite výkonov herca Slovenskej filmovej tvorbe, čo však rozhodne

nemožno stotožňovať s „uvážením“ súkromného média. Pokiaľ by článok chcel zachovávať čo i len
zdanie spravodajského charakteru, bolo by namieste, aby jeho autorka dala priestor na vyjadrenie sa
aj navrhovateľke, na osobu ktorej bol zameraný, k čomu však nedošlo, čo tiež jednoznačne svedčí o
jeho bulvárnom charaktere. Vzhľadom na absolútnu neaktuálnosť predmetnej informácie, skutočnosť,že navrhovateľka nikdy nepôsobila ako herečka a v neskoršom období sa venovala žurnalistike vo forme
seriózneho televízneho spravodajstva, v čase zverejnenia napadnutého článku dokonca so zameraním
na závažné spoločenské témy zdravotníctva, sa javí načasovanie zverejnenia článku ako prinajmenšom

diskutabilné, bez akéhokoľvek súvisu s formou možného záujmu verejnosti o osobu navrhovateľky.
S poukazom na všetky uvedené kritériá súd podrobiac napadnutý článok testu pomernosti (viď nález
Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.: IV. ÚS 23/05) pri posudzovaní primeranej rovnováhy medzi
právom na informácie na strane jednej a právom na ochranu osobnosti navrhovateľky dospel k
záveru, že zásah do práv navrhovateľky bol neproporciálny, keď bol tento neoprávnený zásah do

práva na česť, dôstojnosť a zachovanie dobrého mena spôsobilý v značnej miere znížiť dôstojnosť a
vážnosť navrhovateľky ako fyzickej osoby v spoločnosti, resp. v jej profesionálnom živote, pričom právo
verejnosti na zverejnené informácie, za súčasného zohľadnenia neprimeranej a neprofesionálnej formy
zverejnenia, neprevažuje nad právom navrhovateľky na zachovanie jej občianskej a profesionálnej cti,
dôstojnosti a dobrého mena. Pokiaľ je za základ, resp. jadro doktrinálnej úvahy proporcionality potrebné
považovať slušnosť, súd musí skonštatovať, že napadnutý zásah zo strany odporcu sa svojou formou

vymykal z jej medzí.

Súdnespochybňujenutnosťrešpektovaťurčitéšpecifikáinformačnýchmédií,určenýchpreinformovanie
najširšej verejnosti, ktoré v určitých prípadoch musia - predovšetkým s ohľadom na rozsah jednotlivých
príspevkov a čitateľský záujem - pristupovať k určitým zjednodušeniam (či skresleniam), a nie je

možné bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie, či skreslenie musí nevyhnutne viesť k zásahu do
osobnostných práv dotknutej osoby. Možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitia
relatívne ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé. Táto miera
je však limitovaná skutkovými okolnosťami uvedenými v článku, ktoré použitie týchto prostriedkov či
výrazov umožňujú, t.z. musí mať základ v skutkovom deji, z ktorého vychádza. A hoci nie je možné

trvať na absolútnej presnosti skutkových tvrdení a jednoznačnosti hodnotiacich úsudkov a klásť tak na
novinárov vo svojich dôsledkoch nesplniteľné nároky, je nevyhnutné sledovať, aby celkové vyznenie
určitej informácie zodpovedalo pravde, čo v danom prípade podľa názoru súdu nebolo naplnené. V
tejto súvislosti súd mutatis mutandis poukazuje tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
61/2000, podľa ktorého absencia dostatočného skutkového opisu deja do takej miery, že to čitateľovi

neumožňuje urobiť si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých skutočností a tieto čitateľovi neznáme
okolnosti môžu mať vplyv na právo chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ, majú za následok, že v
skutkovom deji opísané skutočnosti sú nepravdivé.

Významná úloha tlače, resp. všeobecne hromadných oznamovacích prostriedkov v štáte, ktorý sa riadi

zákonmi a jej právo informovať verejnosť o otázkach spoločenského života je nespochybniteľná. Nesmie
však prekročiť určité stanovené hranice, medziiným tie na ochranu dobrého mena, z jej podstaty
vyplýva aj spôsob, ktorý je v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou poskytovať informácie a
myšlienky k veciam verejného záujmu. (mutatis mutandis rozsudok Castells v. Španielsko z 23. apríla
1992, Séria A, č. 236, str. 23, ods. 43). Sloboda prejavu nemôže byť bezbrehá. Novinárska etika

stanovuje jej hranice. Ak by súd neuznal právo na ochranu osobnosti navrhovateľky, znamenalo by to,
že jednému právu, t.z. právu na informácie, by bola bezdôvodne daná prednosť pred právom iným -
právom na ochranu osobnosti navrhovateľky. Vyhovenie návrhu, ktorý má oporu v Občiansko-právnych
predpisoch nemôže predstavovať cenzúru ako neoprávnený mocenský zásah štátu do slobody tlače,
resp. slobody prejavu a práva na informácie.

Úlohou odporcu ako prevádzkovateľa, zodpovedajúceho za obsah vydania online magazínu bolo, aby
pred publikáciou zverejnené informácie posúdil a zhodnotil, či ich zverejnením môže zasiahnuť do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľky, teda či týmto zverejnením mohlo dôjsť k zníženiu jej vážnosti, cti
a dôstojnosti v očiach značného množstva čitateľov.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkamáfyzickáosobaprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosťvzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka).

Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu. Okrem
morálneho plnenia spočívajúceho v ospravedlnení alebo v odvolaní znevažujúcich výrokov spravidla
tam, kde k nim došlo, nastupuje v prípade, pokiaľ takéto zadosťučinenie nie je postačujúce so
zreteľom na znížené dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti a to nielen v bežnej ale v
značnej miere, možnosť uplatnenia peňažnej satisfakcie. Takéto právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch prichádza do úvahy aj vtedy, keď už morálna satisfakcia nie je aktuálna.

Podmienku zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere je možné
vyjadriť tak, že musí ísť o takú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby, ktorú pociťuje -
objektívneposúdené-akozávažnú.Zatakétozávažnéujmyodôvodňujúcefinančnézadosťučineniesúv
súdnej praxi považované predovšetkým ujmy, ktoré vznikli prostredníctvom hromadných oznamovacích

prostriedkov, ktoré ako potvrdzujú skúsenosti, majú spravidla široký vplyv na verejnosť so značným
ohlasom. Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy je účinným vyvažovacím právnym nástrojom v úsilí
čeliť nežiadúcim neoprávneným zásahom do osobnosti fyzických osôb a to predovšetkým zásahom
sledujúcim škandalizačné osočujúce a ohováračské ciele, resp. cieľ vyvolať senzáciu za účelom
dosiahnutia, resp. zvýšenia zisku.

Na naplnenie kritéria objektívneho ohrozenia osobnostných práv sa vyžaduje vznik hrozby konkrétneho
nebezpečenstva zníženia vážnosti fyzickej osoby v očiach širšej verejnosti. To znamená, že stačí, aby
sa znevažujúce tvrdenie dostalo na vedomie tretím osobám. Za obzvlášť nebezpečné zásahy je možné
považovať tie, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače, resp. čoraz častejšie vo forme elektronických

médií ako hromadných informačných prostriedokov. Uverejnenie nepravdivých či difamujúcich tvrdení
o určitej osobe v hromadných informačných prostriedkoch môže totiž spôsobiť veľmi závažnú ujmu vo
sféreosobnostifyzickejosobyamôževiesťažkjejúplnémuznemožneniu,keďževtakýchtoprípadochje
potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že zverejnením difamujúcich údajov dochádza k zníženiu vážnosti
a dôstojnosti fyzickej osoby vo vzťahu k značnému množstvu čitateľov.

Výšku peňažného zadosťučinenia, ktoré má byť poskytnuté za účelom reparácie následku
neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, určuje súd na základe voľnej úvahy, pri
ktorej však prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Takéto určenie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami

spravodlivosti. Súd musí mať za preukázané, že v danom prípade existujú okolnosti dokladajúce, že v
konkrétnom prípade nie je postačujúce morálne zadosťučinenie a to najmä z hľadiska intenzity, trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých poškodenej osobe, vzhľadom na jej postavenie v rodine
a spoločnosti. Pre určenie výšky je rozhodujúci návrh samotnej postihnutej osoby, pretože konanie
o ochranu osobnosti je návrhovým konaním. Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia tak tvorí

maximálnu hranicu, ktorú súd môže priznať. Hľadiská, z ktorých pri rozhodovaní o výške nemajetkovej
ujmy súd vychádza mu však nebránia, aby postihnutej fyzickej osobe za účelom primeraného vyváženia
a zmiernenia vzniknutej nemajetkovej umy priznal menej, než požaduje, prípadne jej návrh v tomto
smeru v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd považoval v danom prípade za postačujúce zistenie, že zásah zo strany odporcu bol objektívne
spôsobilý narušiť resp. ohroziť práva navrhovateľky chránené ustanovením § 11 OZ a neoprávnene
zasiahol do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. Pri posudzovaní objektívnej
spôsobilosti zásahu súd vychádzal z prostredia, z intenzity, povahy a spôsobu neoprávneného zásahu,
z charakteru a rozsahu zasiahnutých hodnôt osobností, z trvania a rozsahu ohlasu v spoločnosti

ako aj z obsahu a formy zásahu, ktorý spočíval v uverejnení pravdu skresľujúcich informácií a zo
zvulgarizovaných fotografií - grabov z filmu zachytávajúcich eroticky pôsobiace zábery bez zákonnej
spravodajskej licencie, presahujúcej informačné ciele a v neadekvátnom znevažujúcom hodnotiacom
úsudku. Uvedené mal za dostatočne preukázané navrhovateľkou prezentovanými dôkazmi. Intenzitu
zásahu súd posudzoval predovšetkým s prihliadnutím na to, že online magazín, ktorý predmetný článok

uverejnil má masívnu sledovanosť. Závažnosť miery intenzity súd vyvodzoval aj od spoločenského a
profesionálneho postavenia navrhovateľky, ktoré je závislé na jej dobrej povesti.Preto v danom prípade súd návrhu vyhovel v časti konštatovania neoprávnenosti zásahu do práva
navrhovateľkynaochranujejosobnostiakoiuverejnenianavrhovateľkoupožadovanéhoospravedlnenia
ako aj v časti upustenia od ďalšieho trvania zásahu, ktoré je možné dosiahnuť jedine požadovaným

odstránením článku a sprievodných fotografií z webových stránok a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Ospravedlnenie súd odporcu zaviazal uverejniť spôsobom požadovaným v návrhu, ktorý
považoval za primeraný forme zásahu.

Súd mal za to, že v prejednávanej veci sú splnené zákonom stanovené podmienky aj pre priznanie

primeraného zadosťučinenia v peniazoch - materiálnej satisfakcie - nakoľko mal za to, že charakterom
zásahu v danom prípade došlo k neoprávneným zásahom k nemajetkovej ujme závažne postihujúcej
navrhovateľku a k zníženiu jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere.

Závažnosť ujmy vzniknutej navrhovateľke vyvolanej zásahom odporcu súd vzhľadom na celkovú povahu
zásahu ako aj jednotlivé okolnosti posudzoval ako objektívnu, nakoľko za obdobných okolností by

masovému šíreniu prejavu osobnej povahy, nepravdivej informácii a prehnaného hodnotiaceho úsudku,
nezodpovedajúceho skutočnosti, ako tomu došlo pri uverejnení napadnutého článku, nechcela čeliť
žiadna osoba, ktorej spoločenské i profesionálne pôsobenie je založené na jej dobrej povesti.

Pri úvahe o výške primeranej peňažnej satisfakcie, ktorá by bola v súlade s požiadavkou spravodlivosti

k okolnostiam, za ktorých k neoprávnenému zásahu do cti, dôstojnosti a povesti navrhovateľky došlo,
súd vychádzal zo závažnosti ujmy spôsobenej navrhovateľky, čo do jej intenzity, rozsahu, trvania a šírky
ohlasu na verejnosti.

Konkrétne prihliadal na skutočnosť, že k zásahu došlo v masovokomunikačnom prostriedku s

celoslovenským dosahom a bezprostredne malo široký ohlas, čo mal súd za preukázané predloženou
časťou zachovanej internetovej diskusie, kde niektoré príspevky mali značne ironizujúci a znevažujúci
charakter a tiež výpoveďou svedka Vladimíra Tomečka, ktorý potvrdil rezonovanie témy v širšom
spoločenskom okruhu jeho známych so značným časovým odstupom po zverejnení článku. Súčasne
súd zohľadňoval i možný dopad ohlasu zverejnenia napadnutej fotografie, informácie a úsudku do sféry

pracovného života navrhovateľky a to s poukazom na už vyššie uvedené postavenie navrhovateľky ako
redaktorky spravodajstva verejnoprávnej televízie plniacej špecifické spoločenské úlohy s adekvátnymi
zvýšenými nárokmi na jej zamestnancov. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že ochrana práva dotknutej
osobypôsobíúčinneapreventívnenielen voči rušiteľovi, ale aj na všetkých ostatných,ktorízamýšľajú
urobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv iba v prípade priznania primeraného finančného

zadosťučinenia, zodpovedajúceho možnostiam zodpovedného subjektu.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené činitele, súd považoval navrhovateľkou požadovanú výšku
nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur za plne primeranú vyššie uvedeným kritériám a preto návrhu aj
v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke,
ktorá mala v konaní úspech v celom rozsahu priznal ich plnú náhradu a to v celkovej výške 1.322,09
eur, spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 366 eur ako
aj náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 956,09 eur za 6 úkonov právnej služby v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Pri určovaní výšky náhrady
trovprávnehozastúpeniasúdvychádzalzpríslušnýchustanovenícitovanéhoprávnehopredpisu,pričom
tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 cit. predpisu je 91,29 eur za
jeden úkon, v súlade s ust. § 10 ods. 8 v spojení s ods. 1 cit. vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty

sporu 2.000 eur, t.j. zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
od 663,88 do 6.638,78 eur vo výške 41,49 + 9,96 eur za ďalších začatých 331,94 eur prevyšujúcich
sumu 663,88 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa s poukazom na vyššie uvedené vzniklo právo na
odmenu nasledovne:

prevzatie a príprava zastúpenia (22.07.2014) ................................eur.....91,29
písomné podanie na súd - návrh vo veci samej (09.10.2014) .............. 91,2eur
účasť na pojednávaní (29.05.2015 - od 12.00 do 15.25 hod) ..............182,58 eur
účasť na pojednávaní (06.08.2015)............................................eur........ 91,29účasť na pojednávaní
(25.09.2015 - od 09.15 do 11.30 a od 12.40 do 14.15 hod) ...............182,58 eur
účasť na pojednávaní (05.11.2015).............................................eur........91,29

režijný paušál (2 x 8,04 eura + 6 x 8,39 eura)...............…………..........66,eur

Spolu: 796,74 eur
20% DPH: 159,35 eur

Spolu s DPH: 956,09 eur

Náhradu trov konania je odporca v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.