Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716201884
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716201884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členiek senátu:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. Y., adresa T. XXX, o zaplatenie 210,55
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 2C/73/2016-59
zo dňa 3.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 708, § 709 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 48 a § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

3. V konaní mal súd preukázané, že zmluvné strany uzavreli dňa 3.8.2008 nepomenovanú zmluvu v
zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zahŕňa znaky zmluvy o bežnom účte. Zmluva

o bežnom účte je absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola uzatvorená medzi žalobcom,
ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaným, ktorý bol v postavení spotrebiteľa,
preto súd posudzoval zmluvný vzťah medzi stranami ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave zmluvy o bežnom účte v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Súd mal v konaní
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Dexia banka Slovensko, a.s. a žalovaným bola

dňa 3.10.2008 uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť rastový osobný účet. Predmetom zmluvy nebolo
povolené prečerpanie na osobnom účte. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 1/2011 do 4/2013
mal súd preukázané, že v januári 2011 (k 31.12.2010) mal žalovaný na bežnom účte kladný zostatok
33,28 €. Žalovaný sa dostal do debetu v 1/2011 vyrúbením poplatku za dodatok k zmluve vo výške
33,19 € a ďalších bankových poplatkov. Celá žalovaná suma pozostáva len z vyrúbených bankových
poplatkov, ktoré však neboli dojednaná priamo v zmluve.

4. Súd sa oboznámil z výpismi z účtu žalovaného kde sú uvedené rôzne skratky a symboly banky,
ktoré nedávajú jednoznačnú informáciu o vzniku debetného zostatku na účte odporkyne. Výpisy z
účtu nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu. Strany v konaní sú povinné prispieť ktomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. Strany sporu majú v konaní

povinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosť,pretožalobcavzáujmesvojhoúspechumusíuviesťskutočnosti
odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkazy. Z
predloženýchvýpisovzúčtužalovanéhojednoznačne nevyplývačovšetkopredstavujúdebetnépoložky
a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného. Žalobca nedoložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých
by bolo zrejmé z akého dôvodu si vyrúbil poplatok za dodatok k zmluve 33,19 €, keď nedoložil súdu

dodatok k zmluve. Žalobca si vyrúbil sumu 101,72 € ako poplatok za správu úverového účtu, pričom
nedoložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že žalovanému poskytol úver a že bol medzi
stranami dojednaný poplatok za vedenie úverového účtu. Z týchto poplatkov by bolo možné akceptovať
jedine poplatok za vedenie bežného účtu v celkovej sume 111,72 € a poplatky za vklad v hotovosti 1€,
t.j. celkom 112,72 €. Úhrady žalovaného v celkovej sume 109,99 € + kladný zostatok na účte však v
plnom rozsahu pokrývajú sumu týchto poplatkov. Na ostatné poplatky podľa názoru súdu žalobca nemá

nárok, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

5. Vzhľadom k tomu, že účet žalovaného č. XXXXXXXXXX bol zrušený ku dňu 30.4.2013 a v čase
vykonanej úhrady platby 210,55 € zo strany žalovaného už účet neexistoval, žalobca preto sumu vrátil
žalovanému, nebolo možné akceptovať tvrdenie matky žalovaného o úhrady dlžnej sumy v prospech

žalobcu. Suma 210,55 € nebola pripísaná na účet žalovaného, ale bola vrátená späť odosielateľovi,
pričom peňažné prostriedky v sume 210,55 € sú uložené na účte W. V., nakoľko si ich žalovaný doposiaľ
neprevzal.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov prvoinštančného konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní
úspešný, nakoľko žaloba nebola podaná dôvodne, avšak žalovanému v konaní trovy konania nevznikli,
preto mu ich súd nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca s uplatnením odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP - z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov. S poukazom na znenie ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách zdôraznil,
že tento zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť

individuálne dojednané. Obdobne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, takéto pravidlo nezaviedol ani zák.
č. 129/2010 Z. z. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 (Home Credit c/a
Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a
náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť

obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
VOP, OP a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V
čase uzatvorenia zmluvy o účte (3.10.2008) nebol ešte v platnosti Zákon o platobných službách, pričom
Zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval.
Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle § 711

ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 13.12.2004 za vykonanie platieb je banka oprávnená
požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení k 13.12.2004 časť obsahu zmluvy možno
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky... alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Obchodný zákonník teda

taktiež nestanovil, že by všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v jedinom dokumente.
Následne odvolateľ odkázal na § 101 ods. 5 Zákona o platobných službách a odkázal na bod 4.1.1 a
25.5 VOP. V závere odvolateľ ustálil, že v zmysle vyššie uvedeného nie je daný dôvod na nepriznanie
poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klientky, nakoľko tieto dojednania sú súčasťou VOP
a sadzobníka, ktoré sú súčasťou zmluvy. Vzhľadom na to, že aj VOP, aj sadzobník poplatkov žalobca

pripojil ako dôkaz k návrhu na vydanie platobného rozkazu, mal za to, že dôkazné bremeno uniesol.
Žalobca je teda názoru, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.8. Žalovaný odvolanie nepodal, doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

9.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej

CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

10. Predmetnom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

bolo preskúmať rozsudok v celom rozsahu a to výlučne z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa
odvolateľa súd mal žalobu nesprávne zamietnuť z dôvodu, že žalované poplatky neboli dojednané
priamo v zmluve. Iné odvolacie dôvody žalobca neuplatnil. Neuplatnil teda odvolacie dôvody z kategórie
vád konania, nenapadol rozhodnutie po skutkovej stránke, ale iba výlučne po právnej stránke. Keďže v

kontradiktórnom sporovom konaní súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v zmysle § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania,
odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže a to ani keby takéto porušenia zistil.
Odvolateľ pritom pochybenia súdu prvej inštancie po skutkovej stránke nenamietal a odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) prípadne e) a g) CSP neuplatnil.

11. Je pravdou, že súd prvej inštancie v ods. 15 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uviedol
osamotenú vetu, že celá žalovaná suma pozostáva len z vyrubených bankových poplatkov, ktoré
však neboli dojednané priamo v zmluve, avšak žiadny následný záver z tejto vety podľa odôvodnenia
nevyvodil. Je možné sa pritom stotožniť s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že všetky náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v samotnom texte podpísanej
spotrebiteľskej zmluvy, ale časť z nich môže byť v súlade s právnou úpravou obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníku poplatkov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré nemusia byť
nevyhnutne podpísané zmluvnými stranami, ako tomu bolo aj v danom prípade. Súd prvej inštancie ale
svoj zamietajúci rozsudok podľa odôvodnenia založil na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení, keď poskytnutými dôkazmi, najmä listinnými, nepreukázal nárok na celú žalovanú
sumu, ktorá spočíva výlučne z bankových poplatkov. Súd pritom poukázal na predložené výpisy z účtu
žalovaného, v ktorých sú uvedené rôzne skratky a symboly banky nedávajúce jednoznačnú informáciu
o vzniku debetného zostatku na účte a ktoré nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu. Z
predložených výpisov podľa záverov súdu prvej inštancie jednoznačne nevyplýva, čo všetko predstavujú

debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného. Žalobca nedoložil žiadne listinné
dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé z akého dôvodu vyrubil poplatok za dodatok k zmluve v sume 33,19
Eur, keď tento dodatok nepreukázal. Vyrubil tiež sumu 101,72 Eur ako poplatok za správu úverového
účtu, pričom nedoložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že žalovanému poskytol úver a
že bol za vedenie tohto účtu dojednaný takýto poplatok. Súd prvej inštancie pritom považoval za

možné akceptovať jedine poplatok za vedenie účtu 111,72 Eur a poplatok za vklad v hotovosti 1,- Eur,
teda celkom 112,72 Eur, pričom úhrady žalovaného v celkovej sume 109,99 Eur a kladný zostatok
na účte v plnom rozsahu pokrývajú tieto poplatky. Na ostatné poplatky potom žalobca nemá nárok,
nakoľko neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie žalobca
v podanom odvolaní nijako nenapadol, ani podľa obsahu odvolania neuplatnil žiaden z odvolacích

dôvodov z kategórie skutkovej stránky v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) alebo g) CSP, uplatnil výlučne a
jedine odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Keďže žalobca odvolaním nenapadol preskúmavaný rozsudok po skutkovej
stránke a odvolací súd podľa vyššie uvedeného mohol prihliadať len na dôvody, ktoré boli uplatnenév lehote na podanie odvolania, závery súdu prvej inštancie neunesením dôkazného bremena žalobcu
zostali odvolaním nedotknuté, pričom odôvodňujú zamietnutie žaloby.

12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolaciemu súdu neostávalo iné ako po
vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
vo výrokoch vecne správny, včítane závislého odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o
náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 CSP potvrdiť.

13. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

19. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,

je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

21. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).