Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201524
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4311201524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, so
sídlom Ku Bratke 3, Levice, IČO: 00 171 590, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so
sídlom J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Y., zastúpený
Mgr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Moravská 784/35, Vráble, o zaplatenie 226,95 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25.
augusta 2017, č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa
28. augusta 2017, č. k. 11C/88/2011-570, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 226,95 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 226,95 eura od
19.06.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Štátu Slovenskej republike priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 pri právnom posúdení podľa
§ 8a ods. 1, 2, 3 a 5, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1, 3, 4 a 6, § 14 ods. 1, 2, a 3, § 18 ods. 4, § 32c ods. 2 zák.
č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 5 ods. 1, 2 a § 7 ods. 1, 2, 3 a 10 vyhl.
č. 630/2005 Z. z., Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a § 517 ods. 2 Obč. zák., žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 156,67 eura a úrok z omeškania zo sumy 156,67 eura do zaplatenia, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti podanú žalobu zamietol.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 470 ods.
2 CSP tak, že s poukazom na celkový pomer úspech v rozsahu 38,06 % (procesný úspech žalobcu v
sume 69,03 % - procesný úspech žalovaného v spore 30,96 %) priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 38,06 %.

3. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd tak, že proti žalobcovi priznal štátu náhradu trov konania
v rozsahu 30,96 % (v tomto rozsahu bol žalobca v spore neúspešný) a proti žalovanému priznal štátu

náhradu trov konania v rozsahu 69,03 % (v tomto rozsahu bol žalovaný v spore neúspešný).

4. Opravným uznesením zo dňa 28.08.2017, č. k. 11C/88/2011-570 súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 224 CSP v dôsledku zrejmej nesprávnosti doplnil výrok rozsudku zo dňa 25.08.2017, č. k.11C/88/2011-550 v tom smere, že doňho zapracoval dátum 19.06.2009, od ktorého je povinný žalovaný
platiť žalobcovi úrok z omeškania ročne vo výške 9 % až do zaplatenia. Takisto boli opravené aj odseky
(body) 51. a 56. odôvodnenia predmetného rozsudku v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto opravného uznesenia.

5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie mal v spore preukázanú aktívnu legitimáciu
žalobu na podanie žaloby. Žalobca totiž Uznesením zo schôdze vlastníkov konanej dňa 27.11.2017
pre bytový dom XXXX, XXXX v Y. na ul. O. č. X, X, XX, XX a XX preukázal, že došlo k schváleniu

zmluvy o výkone správy podľa novely zák. č. 268/2007 Z. z., čo okrem iného vyplýva aj z bodu 1 písm.
t/ citovanej zmluvy. Išlo o schôdzu vlastníkov dvoch bytových domov. Pokiaľ išlo o bytový dom na
ul. O. č. XX, XX, a XX, tak predmetnej schôdze sa zúčastnilo XX vlastníkov z celkového počtu XX
vlastníkov, čo preukazuje pripojená prezenčná listina. Ak by pri hlasovaní nebola dosiahnutá 2/3-ová
väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu XX, XX a XX, mohli
vlastnícitohtobytovéhodomupostupovaťpodľa§14ods.3zák.č.182/1993Z.z..,avprípadenevyužitia

tohto postupu by ich právo zaniklo. Žalovaný svoje tvrdenie o neprerokovávaní zmluvy o výkone správy
na tejto schôdzi, v spore nijako nepreukázal. V predmetnej zmluve boli upravené ustanovenia, ktoré
nezodpovedali zneniu novelizovaného zák. č. 268/2007 Z. z. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome a zároveň aj správca, boli podľa § 32c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., zmluvy o výkone správy alebo
zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 01.07.2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2007. Tie

časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré zostali v rozpore s ust. tohto zákona, sú
po uplynutí tejto lehoty neplatné. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uznesenie prijaté na schôdzi
vlastníkov konanej dňa 27.11.2007 nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč.
zák., ako v spore tvrdil žalovaný. Predmetná zmluvy o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, t. j. aj pre tých, ktorí ju nepodpísali, ak zmluvu podpísala nadpolovičná

väčšina vlastníkov všetkých bytov.

6.Rozhodujúcopodanejžalobesúdprihliadolnavýškuskutočnýchnákladov,ktorébolpovinnýžalovaný
žalobcovi za r. 2008 uhradiť, ako aj na výšku úhrad žalovaného a na účel platieb, ktorý žalovaný pri
platbách uviedol. V spore bolo preukázané, že žalovaný dňa 07.01.2008 uhradil 199,16 eura (6.000,- Sk)

a ako účel platby uviedol úhradu preddavkov za elektrinu, vodu a poistenie za r. 2008. Dňa 27.02.2008
žalovaný uhradil 1.327,74 eura (40.000,- Sk) a ako účel platby uviedol fond opráv. Dňa 13.10.2008
žalovaný uhradil 218,08 eura (6.570,- Sk) a ako účel platby uviedol fasáda, voda, poistenie a elektrina.
Celkovo uhradil žalovaný 1.748 eur.

7. Za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 vznikla povinnosť uhradiť žalovanému skutočné náklady
žalobcovi, ktorému vznikli za plnenia poskytované s užívaním bytu. Išlo o náklady na poistenie bytového
domu v sume 6,87 eura, náklady na prevádzku domu v sume 0,62 eura, náklady na činnosť zástupcov
vlastníkov v sume 9,09 eura, náklady na správu rodinného domu v sume 57,36 eura, náklady na služby
nevýrobnej povahy 1 euro, náklady na elektrickú energiu na spoločné priestory v sume 15,58 eura,

náklady spojené s vyúčtovaním v sume 8,65 eura, ústredné kúrenie (základná zložka 78,78 eura, vodné
a stočné 203,06 eura, náklady na zrážkovú (dažďovú) vodu v sume 8,02 eura, t. j. spolu v sume 389,03
eura. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv v
sume 381,70 eura, pričom celkovo skutočné náklady predstavujú 770,73 eura.

8. Súd akceptoval skutočné náklady v zmysle ich vyčíslenia v znaleckých posudkoch s výnimkou
nákladov - základná položka z ÚR, pričom podľa vyhl. č. 630/2008 Z. z., konkrétne § 7 ods. 3
písm. c/ sa musí použiť koeficient 0,5. Súd preto akceptoval vyčíslenie nákladov na ÚR tak, ako ho
vyčíslil žalobca a nie žalobkyňa. Pokiaľ ide o skutočné náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv
pre účely vyúčtovania vychádza sa z výšky predpísaných platieb, predpísaných preddavkov, pretože

náklady fondu sa nerozúčtovávajú na jednotlivé jednotky. Pre účely vyúčtovania sa výška predpísaného
preddavkurovnávýškeskutočnýchnákladov.Zohľadňujesatedato,žebolizaplatenépredpísanéplatby.

9. Pri rozhodovaní bolo zo strany súdu prihliadnuté k tomu, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu
1.327,76 eura a sumu 184,89 eura na úhradu fasády, t. j. do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný

si tak splnil povinnosť uhradiť žalobcovi z titulu vyúčtovania nákladov za r. 2008 úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv vo výške 381,70 eura z celkovo poukázanej sumy 1.327,76 eura. Z dôvodu,
žežalovanýuvedenésumyúčelovopoukázaldofondu,čozdôrazňovalvosvojichpísomnýchpodaniach,
nie je možné z uvedených súm rozúčtovať aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prihliadolk tomu, že na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mal žalovaný povinnosť uhradiť sumu 389,03
eura a v skutočnosti uhradil žalobcovi 232,36 eura., t. j. 7.000,- Sk (1.000,- Sk z poukázanej sumy 6.570,-
Sk a 6.000,- Sk). Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úhradami poskytnutými žalovaným na plnenia

spojené s užívaním bytu činí 156,67 eura (389,03 eura - 232,36 eura). Súd s poukazom na uvedené,
súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 156,67 eura. Vo zvyšnej časti
podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10.Súdurčilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcoviajúrokzomeškaniazosumy156,67euravovýške

9 % od 19.06.2009 do zaplatenia, pretože žalovaný bol v omeškaní s plnením tejto sumy od 19.06.2009,
keď už 03.06.2009 mal doručené rozpočítanie nákladov za r. 2008, keďže listom z 03.06.2009 je
datovaná reklamácia tohto rozúčtovania a žalobca stanovil lehotu na zaplatenie 15 dní.

11. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku ako aj v časti súvisiacich výrokoch o
náhrade trov konania a náhrade trov štátu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu,

aby rozsudok OS Levice zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 v napadnutej časti zmenil tak, že
žalovanýmubudepovinnýzaplatiť226,95euraspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy226,95
eura od 19.06.2009 do zaplatenia, všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal
žalobca voči žalovanému priznať právo na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Štát má proti žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 100%.

12.Pokiaľideovyčíslenienákladovnastudenúvodu(vodnéastočné),akoajnákladovnazrážkovúvodu
(dažďovú vodu), ktoré vyčíslil v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podľa vyčíslenia
znalkyne na sumu 6.117,28 eura, resp. na sumu 241,55 eura tak tieto nie sú správne, pretože súd
mal správne vychádzať z výšky nákladov za studenú vodu v sume 6.565,40 Sk a na dažďovú vodu

v sume 336,63 Sk, ako správne vyčíslil žalobca vo vyúčtovaní. Súd v tejto súvislosti nebral zreteľ na
vyhl. č. 210/2000 Z. z. a jej prílohy č. 8, ktorá hovorí o tom, že fakturačné meradlo umiestnené na
päte domu, je tým druhom meradla, ktoré má slúžiť dodávateľovi na vyúčtovanie skutočne dodaného
množstva vody, pre ten ktorý obytný dom. Toto fakturačné meradlo na päte domu spĺňa vyššie citovanou
vyhláškou stanovenú toleranciu merania + 10 % až - 10 %. Z uvedeného je možné prijať záver, že

rozúčtovanie spotreby vody sa nevykonáva iba na základe zistenej spotreby na meračoch v bytoch,
ale sa zohľadňuje aj odpočítaná spotreba na vstupe do domu pre celý bytový dom. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 5Co/852/2015 zo dňa 28.10.2019.

13. Takisto nie je možné súhlasiť ani so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu v tom

smere, že skutočné náklady tak, ako sú uvedené v bode 52, odôvodnenia napadnutého rozsudku mali
predstavovať 770,73 eura, nakoľko tieto boli v skutočnosti 788,73 eura. Žalovaný v r. 2008 nezaplatil do
fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 381,70 eura, ale iba sumu 329,42 eura. Rozdiel medzi týmito
sumami 52,28 eura predstavuje v r. 2008 platby na základe finančnej výpomoci zo strany správcu bytov
a nebytových priestorov, ktoré žalovaný nielenže odmietal, ale v roku 2008 z tohto titulu neuhradil ani

jeden cent.

14. Suma 1.512,65 eura, ktorou žalovaný prispel v r. 2008 do fondu prevádzky, údržby a opráv v r. 2008,
tak táto suma bola správcom bytového domu na O. XX, XX a XX rozúčtovaná na r. 2005 až 2009, pričom
na r. 2008 výška tohto príspevku bola jednoznačne určená sumou 329,42 eura. V tomto smere neobstojí

tvrdenie súdu, že ak žalovaný účelovo do fondu prevádzky, údržby a opráv zaslal sumu 1.512,16 eura,
tak potom z tejto sumy nie je možné použiť žiadne finančné prostriedky na úhrady spojené s užívaním
bytu, pretože je zmätočné a v príkrom rozpore s obsahom čl. 4 bod 9 zmluvy o výkone správy. Žalovaný
za r. 2008 zo skutočných nákladov vyčíslených v sume 788,73 eura uhradil iba 561,78 eura, takže jeho
nedoplatok predstavuje za tento rok 226,95 eura (788,73 eura - 561,78 eura).

15. Včas podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
žalovaný a to v jeho vyhovujúcej časti výroku a zároveň aj v častiach súvisiacich výrokov, t. j. o
náhrade trov konania a náhrade trov štátu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok OS Levice
zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.08.2017,

č. k. 11C/88/2011-550 podľa § 388 CSP zmeniť, žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalovanému
priznať nárok na náhradu prvoinštančných a zároveň aj odvolacích trov konania. V danom prípade na
udelenom plnomocenstve absentuje podpis druhého člena predstavenstva, okrem podpisu predsedupredstavenstva. Takisto aj návrh na začatie konania sa vyznačuje tým istým pochybením, ktoré je v
rozpore s ust. § 243 ods. 3 Obch. zák., čím zakladá závažnú procesnú vadu.

16. Naďalej zotrváva na svojom stanovisku ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom v tejto časti považuje za nedostatočné.
Súd nebral zreteľ na to, že išlo o spoločnú schôdzu vlastníkov dvoch bytových domov, čo je v rozpore
s ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. z predloženej prezenčnej listiny zo schôdze konanej dňa 27.11.2007
nevyplýva, že sa o zmluve hlasovalo a že bola aj schválená. Súd vôbec nezdôvodnil, prečo akceptoval

tvrdenie (námietku) žalobcu ohľadne výmery podlahovej plochy 19,7 m2, ako aj námietku ohľadom
rozúčtovania nákladov na ústredné kúrenie.

17. Žalobcove tvrdenie, že zostatok z jednorazového účelového príspevku, resp. že platby boli
započítané od r. 2005 až 2009, pričom za r. 2008 malo ísť o sumu 329,42 eura je nielen absurdné, ale
aj v rozpore s Obč. zák., ktorý platí aj pre OSBD P.. Takisto ide o tvrdenie, ktoré si od poruje samotnými

dôkazmi predloženými žalobcom. Z čl. VI. bod 2 a bod 7 zmluvy o výkone správy vyplýva, že zostatok
zo sumy 1.327,76 eura uhradený do fondu prevádzky, údržby a opravy dňa 28.02.2008 v prípade,
ak nebol použitý v r. 2008, môže prejsť formou zostatkov len do nasledujúceho roku a nie spätne do
roku 2005. Súd sa s uvedenou skutočnosťou, ako s procesnou obranou žalovaného musí vysporiadať,
keďže o úhradách žalovaným sú preukázateľné dôkazy, ktoré ani súd nespochybňuje. Aj so znaleckého

posudku znalkyne U.. J. P. vyplýva, že prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu
nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú, ale prechádzajú formou zostatkov
do nasledujúceho roka.

18. Z odôvodenia napadnutého rozsudku, ktoré je absurdné, absentuje odpoveď na najzákladnejšiu

otázku, ako sa súd vysporiadal s celou skutočne uhradenou sumou 1.745,01 eura na zodpovedanie,
ktorej má žalovaný ako účastník konania legitímne právo, súd absolútne odignoroval. Súd na margo
odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úhradami žalovaného
predstavuje 156,57 eura, ktoré mu je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť. Týmito nedostatkami
odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie,

ako aj porušenie legitímneho očakávania zo strany súdu, aby sa v konaní zaoberal elementárnymi
dôkazmi preukazujúcimi absenciu žalovaného nároku a aby dal na túto skutočnosť relevantnú odpoveď,
ako sa s tým vysporiadal.

19.Žalobca vpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniužalovanéhouviedol,ževzhľadomnavýsledky

vykonaného dokazovania navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, ako uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 31.08.2017. Námietky zo strany žalovaného ohľadne
neplatnosti právneho úkonu uvedené v bode VI. jeho odvolania považuje za nesprávne, nemajúce oporu
v žiadnej právnej norme, čo jasne vyplýva aj z príslušných ustanovení CSP. Suma 1.512,65 eura bola
žalovanému započítaná v súlade s čl. IV. bod 9 zmluvy o výkone správy do fondu prevádzky, údržby a

opráv domu do rokov 2005 až 2009, pričom sa tak stalo v súlade s požiadavkou žalovaného, ktorý za
roky 2005 až 2007 do tohto fondu neprispel ani 1 centom.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby
rozsudok OS Levice zo dňa 28.05.2017 č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s jeho opravným uznesením

zo dňa 28.08.2017, č. k. 11C/88/2011-570 podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanú žalobu zamietne v
plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania v plnom
rozsahu. Žalobca v 6 až 8 bode odvolania odôvodňuje nesúhlas s rozhodnutím súdu ohľadom určenia
výšky úhrad žalovaným. Takisto nesúhlasí s prihliadnutím súdu na účel platieb, ktoré žalovaný uviedol,
ako aj opätovne rozpisuje rozúčtovanie jednorazového účelového príspevku uhradeného žalovaným do

fondu prevádzky, údržby a opráv v r. 2008 do rokov 2005 až 2009. S týmto tvrdením žalobcu nie je možné
absolútne súhlasiť pre dôvody, ktoré žalovaný podrobne rozpísal vo svojom odvolaní zo dňa 11.09.2017
a to konkrétne v bode II a v bode III podaného odvolania, ktorých sa žalovaný plne pridržiava, a ktoré
zároveň preukazujú nedôvodnosť argumentácie žalobcu v 6. až 8. bode jeho odvolania. Žalovaný si je
vedomý, že medzi údajom vodomera na päte domu a súčtom údajov na bytových vodomeroch môže

byť rozdiel spôsobený rôznymi príčinami, avšak na uvedené pamätá práve vyhláška č. 210/2000 Z. z.,
o tolerancii pretečeného množstva vody + 10 %.21. V následných písomných vyjadreniach k písomnému vyjadreniu žalobcu a to zo strany žalovaného
zo dňa 20.11.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa 21.11.2017, zo dňa 20.11.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa
24.11.2017, zo dňa 07.12.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa 11.12.2017, zo dňa 05.08.2018, ktoré došlo

KS v Nitre dňa 21.08.2018 a v písomných vyjadreniach k písomným vyjadreniam žalovaného zo strany
žalobcu zo dňa 21.11.2017, ktoré došlo OS Levice dňa 21.11.2017, zo dňa 28.11.2017, ktoré došlo KS
Levice dňa 29.11.2017, zo dňa 04.12.2017, ktoré došlo OS Levice dňa 04.12.2017 sa obidve strany
sporunavzájompísomnevyjadrovaliksvojimpísomnýmodvolaniam,pričomvzáveresvojichpísomných
podaní každá zo strán uvádzala, že navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť v intenciách navrhovaných

odvolacích petitov, t. j. zo strany žalobcu a aj žalovaného.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním obidvoch strán sporu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Odvolací súd
následne dospel k tomu záveru, že podané odvolanie zo strany žalobcu vyhodnotil ako dôvodné a

podané odvolanie zo strany žalovaného ako nedôvodné. Vzhľadom na takto zaujatý záver a s poukazom
na ust. § 388 CSP o obidvoch podaných odvolaniach odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie
napadnutého rozsudku.

23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom
nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia

hmotnoprávnych predpisov, z ktorých však nevyvodil úplne správny záver, najmä pokiaľ ide o zvyšnú
zamietajúcu časť žaloby, vo finančnom vyjadrení týkajúcu sa zamietnutia žaloby žalobcu ohľadne
zaplatenia sumy 70,28 eura (226,95 eura - 156,67 eura).

25. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho odvolaní ohľadne

nákladov na studenú vodu (vodné a stočné) a za zrážkovú vodu (dažďovú), ktoré majú predstavovať v
úhrne sumu 6.565,40 Sk za vodné a stočné a sumu 336,63 Sk za dažďovú vodu, a nie sumy 6.117,28
Sk a 241,55 Sk, z ktorých na základe znaleckého posudku znalkyne Y. J. vychádzal súd prvej inštancie.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koeficient spotreby studenej vody vo výške 1,18058 vznikol z
rozdielu nameraných hodnôt na päte domu, pričom meradlo na päte domu je rozhodným a taktiež aj

jediným fakturačným meradlom v danom bytovom dome a súčtu stupačkových vodomerov a spotrieb
zaznamenaných bytovými vodomermi. Na základe rozdielu medzi fakturovaným množstvom studenej
vody z päty rodinného domu a medzi súčtom zistených hodnôt na podružných meračoch na stúpačkách
a aj bytoch vznikol následne koeficient 1,18058, a ktorý potom správca správne upravil spotrebu vody
v jednotlivých bytoch v danom obytnom dome. Vo finančných prostriedkoch predstavuje tento rozdiel

v neprospech žalobcu v prípade studenej vody sumu 14,87 eura (448,12 Sk ako rozdiel medzi sumou
akceptovanou súdom, prvej inštancie, t. j. 6.117,28 Sk a sumou 6.565,40 Sk určenou za spotrebu
studenej vody žalobcom) a v prípade dažďovej vody sumu 3,15 eura (95,08 Sk ako rozdiel medzi sumou
241,55 Sk akceptovanou súdom prvej inštancie a sumou 336,63 Sk určenou žalobcom za zrážkovú
vodu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na obsah rozhodnutia vydaného v odvolacom senáte

KS v Nitre 5Co a to konkrétne v rozhodnutí sp. zn. 5Co/852/2015 zo dňa 28.10.2016.

26. Pokiaľ ide o samotnú výšku príspevku žalobcu do fondu prevádzky, údržby a opráv za r. 2008, tak
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje tento príspevok za poskytnutý v sume 329,42eura, ako preukazuje rozvrh celkového príspevku žalovaného v sume 1.512,65 eura na roky 2005 až
2009. K rozdeleniu sumy 1.512,65 eura na roky 2005 až 2009 je potrebné uviesť, že sa tak stalo na
základe čl. IV bod 9 zmluvy o výkone správy, ako aj s prihliadnutím na samotný obsah písomných podaní

žalovaného adresovaných žalobcovi zo dňa 26.02. a 12.10.2008. Z dokazovania vo veci vykonaného je
takisto možné ustáliť aj to, že žalovaný na rozdiel od ostatných vlastníkov bytov v danom obytnom dome,
neprispel do fondu prevádzky, údržby a opráv žiadnou finančnou sumou. Ak žalovaný do predmetného
fondu za r. 2008 zaplatil preukázateľne sumu 329,42 eura, tak potom rozdiel medzi takouto sumu
a sumou 381,70 eura, ktorú uvádzal súd prvej inštancie, ako výšku príspevku žalovaného do fondu

prevádzky údržby a opráv za r. 2008, predstavuje 52,28 eura (381,70 eura - 329,42 eura). Suma 52,28
eura predstavuje vlastne výšku platby, ktorou by sa mal žalovaný z titulu splátky za rok 2008 podieľať
na splácaní finančnej výpomoci, ktorú majiteľom bytov v danom obytnom dome poskytol žalobca vo
výške 170.000,- Sk so započítaním termínu splácania od 01.08.2008. Žalovaný prispel žalobcovi v
roku 2008 celkovo sumou 1.745 eur, pričom do fondu prevádzky, údržby a opráv mu bola zarátaná
na obdobie rokov 2005 až 2009 suma 1.512,46 eura. Rozdiel medi týmito dvoma sumami predstavuje

sumu 232,35 eura, ktorá žalovanému spolu so sumou 329,42 eura bola žalobcom zarátaná na úhradu
skutočných nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za r. 2008. Žalobca tieto skutočné náklady
vyčíslil vo výške 788,73 eura, pričom žalovaný z nich žalobcovi za tento rok zaplatil spolu sumu 561,77
eura (329,42 eura + 232,35 eura). Rozdiel medzi sumou skutočne vyčíslených nákladov žalobcom za
r. 2008 v sume 788,73 eura a sumou skutočne zaplatenou žalovaným žalobcovi na tento účel, t. j.

561,77 eura predstavuje sumu 226,95 eura, ktorú s poukazom na ust. § 388 CSP zaviazal vrátane 9 %
ročného úroku z omeškania od 19.06.2019 až do zaplatenia, odvolací súd zaplatiť žalovaného žalobcovi
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K tejto sume je možné dospieť aj tým spôsobom, že k
sume 156,67 eura, ktorú žalobcovi priznal prvoinštančný súd sa priráta suma 70,28 eura predstavujúca
zamietnutie žaloby v jej zvyšku. Táto suma (70,28 eura) v súčte predstavuje v neprospech žalobcu

určené vyúčtovanie na spotrebu studenej vody v sume 14,87 eura, vyúčtovanie za zrážkovú vodu v
sume 3,15 eura a nezaplatenie splátky za r. 2008 v sume 52,28 eura žalovaným za poskytnutie finančnej
výpomoci žalobcom (14,87 eura + 3,15 eura + 52,28 eura = 70,30 eura po zaokrúhlení).

27. Na margo žalovaným namietaného nedostatku procesného plnomocenstva vystaveného pre

právneho zástupcu žalobcu v tomto spore JUDr. W. D. (advokáta), ako aj podaného žalobného návrhu
z toho istého dôvodu, odvolací súd poznamenáva, že tieto námietky nepovažoval za opodstatnené.
Takisto aj k námietkam žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 28.09.1997
v spojení s jej dodatkom zo dňa 27.11.2007 odvolací súd zaujal pozitívne stanovisko v rámci svojho
rozhodnutia zo dňa 14.01.2009, sp. zn. 5Co/151/2008.

28. O náhrade trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,
2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanému, pretože
mal v obidvoch konaniach plný úspech.

29. O náhrade trov štátu v danom spore rozhodol s prihliadnutím na čl. 4 CSP tak, že akceptujúc
neúspech žalovaného v tomto spore, k tejto povinnosti v plnom rozsahu zaviazal žalovaného.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).