Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226482
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115226482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov : matky E. S., štátnej občianky J., bytom T. nad Q., I.
II XX/XX a otca Y. S., štátneho občana J., bytom J., pr. L. X/XX, XXXXX T., o návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletý P. S., nar. XX.XX.XXXX , s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého P. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ýprispievať na výživu maloletého P. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa, s účinnosťou od 01.02.2018, ktoré je otec povinný prispievať
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh na výživnom za mesiac február 2018 n e v z n i k o l .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému P.. Navrhovala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a upraviť

vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v minimálnej zákonnej výške výživného. Netrvala na spätnom
určení výživného, ani na určení výživného od podania návrhu a navrhla, aby otcovi bolo určené výživné
od právoplatnosti alebo vyhlásenia rozsudku. Matka uviedla, že maloletý pochádza z jej manželského
vzťahu s otcom dieťaťa, ktoré manželstvo síce trvá, ale s otcom maloletého nežijú spolu už viac ako štyri
roky. Uviedla, že oni všetci sú občanmi J., a že ona sa aj so synom v auguste 2015 presťahovala na
X. a otec maloletého zostal bývať na J., ale už pred jej odsťahovaním nežili spolu. Matka poukázala na
to, že otec maloletého súhlasí so zverením maloletého do jej starostlivosti. Uviedla, že ona so synom

na X. býva v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Po príchode na Slovensko bola najprv
evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako uchádzačka o zamestnanie a poberala
dávky v hmotnej núdzi a od januára 2018 pracuje na živnosť ako H.. Maloletý má teraz XX rokov, je
žiakom X. ročníka ZŠ a venuje sa M.. Uviedla, že otec maloletého býva a pracuje na J., kde sú podstatne
nižšie zárobky a ešte má na to vplyv aj menový kurz. Poukázala na to, že kedysi otec maloletého na J.
zarábal v prepočte cca 150,-Eur mesačne a pri súčasnom kurze je to ešte menej. Preto žiadala otcovi

určiť minimálne zákonné výživné. Matka ďalej uviedla, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, sa otec so
synom osobne stretáva pomerne zriedka. Na jeho výživu prispieva, hoci nie pravidelne, ale podľa ich
dohody jej na jej žiadosť pošle aj vyššiu sumu, napríklad zaplatí synovi poplatky za hokej, alebo mukupuje veci, elektroniku a pod. a takýmito jeho príspevkami je minimálna výška výživného pokrytá, teda
neeviduje dlh na výživnom.

2.Otecmaloletéhosapojednávanianezúčastnil,svojuneprítomnosťospravedlnil.Hocisasúdunevrátilo
vybavené dožiadanie od príslušných štátnych orgánov z J., ale otec súdu poslal svoje písomné
vyjadrenie, z ktorého je zrejmé, že mal vedomosť o nariadených termínoch pojednávaní. Otec uviedol,
že súhlasí s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému P., so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky a s výškou výživného 27,50 Eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že boli
prešetrené pomery a vykonaný aj pohovor s maloletým a bolo zistené, že matka sa riadne stará o
maloletého a má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť. Maloletý sa im vyjadril, že chce bývať
s mamou, otec mu chýba, ale sú spolu v kontakte aj cez Skype a pod.

4.KeďževdanejvecisúvšetciúčastnícikonaniaobčanmiJ.aotecmaloletéhoakopovinnýzvyživovacej
povinnosti má bydlisko na J., súd najprv posudzoval právomoc a rozhodné právo na konanie v danej
veci. Rozhodným právom v tejto veci je právny poriadok slovenský a to v zmysle článku 30 ods.1 Zmluvy
medzi C. X. o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach - číslo
95/21983 Zb., v zmysle ktorého právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom

zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná na
základe článku 30 ods.3 citovanej Zmluvy, v zmysle ktorého na rozhodovanie o právnych vzťahoch
medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa
odsekov 1 a 2.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list, rodný
list, potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie ZŠ, list vlastníctva, oznámenie o evidencií matky v
zozname uchádzačov o zamestnanie, nájomnú zmluvu, rozhodnutie Ministerstva školstva SR o uznaní
vysokoškolského diplomu, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme otca, vyhlásenie otca
dieťaťa z čl. 24, potvrdenie o PnD, potvrdenie o dávkach v hmotnej núdzi, potvrdenie o návšteve školy,

vyhlásenie rodičov, rozhodnutie Súkromného Centra voľného času, faktúru hokejového klubu, čestné
vyhlásenie otca, osvedčenie o živnostenskom oprávnení matky, výpis z OR, faktúru a zistil nasledovný
skutkový a skutočný stav :

6. Maloletý P. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú od roku 2014. Maloletý sa

narodil na J., je občanom J., ale od augusta 2015 žije spolu s jeho matkou na X., s čím jeho otec súhlasí.
Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk sa maloletý s otcom stretáva pomerne zriedka, cca 1 až 2 x ročne
a sú v kontakte aj prostredníctvom internetových sociálnych sietí. Otec prispieva na výživu maloletého
podľa dohody s matkou dieťaťa, platí mu poplatky hokejového krúžku, kupuje mu veci. Maloletý má v
súčasnosti XX rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ, kde navštevuje Q. S.. Maloletý navštevuje M. O., kde

ročný poplatok doposiaľ predstavoval 100,-Eur a pre rok 2018 poplatok predstavuje 150,-Eur ročne. Tiež
navštevuje šachový a gitarový krúžok s poplatkami 10,-Eur ročne pre každý krúžok. Maloletý je zdravý.

7. Matka býva v spoločnej domácnosti len s maloletým synom, bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo
vlastníctve jej matky. Ich náklady bývania predstavujú cca 145,-Eur mesačne. Od 30.9.2015 bola matka

maloletého evidovaná na ÚPSVaR Trenčín ako uchádzačka o zamestnanie a od XX/XXXX do XX/
XXXX poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 210,70 až 273,70 Eur mesačne. Aktuálne od 01/2018
pracuje na živnosť ako recepčná a vykonáva administratívne a tlmočnícke služby so zárobkom 820,-
Eur mesačne brutto, z ktorej sumy platí zákonné odvody na zdravotné poistenie 64,-Eur mesačne; teda
jej čistý mesačný príjem predstavuje 755,-Eur. Poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Okrem

maloletého P. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka vlastní X-ročné auto zn. Q., iný majetok
väčšej hodnoty nevlastní.

8. Otec maloletého býva na J.. Podľa udania matky nemá otec okrem maloletého P. iné vyživovacie
povinnosti. K jeho aktuálnym majetkovým pomerom sa matka nevedela vyjadriť. Z predloženého

potvrdenia zamestnávateľa otca maloletého vyplynulo, že od 12/2006 je otec maloletého zamestnaný na
J. vo Vedecko-výrobnom podniku T. P. N. s.r.o., kde podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa z 9.10.2015
dosahuje hrubý mesačný príjem 1 500,-UAH brutto, t.j. 1.297,95 UAH netto. Menový kurz sa mení, podľaudaniamatkyuvedenásumajehomzdyvminulostipredstavovalacca150,-Eurmesačneapriaktuálnom
menovom kurze je to ešte menej. Aktuálny kurz predstavuje 1,-Euro/34,603 UAH.

9. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)

zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

12. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods.1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

16. Podľa § 2 písm. c) z. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm c)
81,66 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.17. Podľa § 1 písm. c) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
173/2017 Z. z. o úprave súm životného minima, sumy životného minima upravené podľa § 5 ods. 2 písm.

b) zákona sa ustanovujú takto: c) suma podľa § 2 písm. c) zákona je 91,06 eura.

18. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava
rodičovských práv a povinností k maloletému P. je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloletého do
jej osobnej starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky.

Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého
riadne stará a má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť. Poukázal na to, že maloletý sa tiež
vyjadril, že chce bývať s mamou, hoci otec mu chýba. Preto súd rozhodol o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého a voči jej
starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady. Súčasne zhodne zo znením § 28 Zákona o rodine súd
rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia,

pretože obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.

19. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. S poukazom na zárobkové
pomery otca maloletého a objektívne nízke zárobkové pomery v mieste bydliska otca maloletého, mu
súd určil minimálnu zákonnú výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu

na jeho schopnosti a možnosti, a ktorá podľa slovenských právnych predpisov ( § 62 Zákona o rodine)
predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, teda aktuálne 30% zo sumy 91,06
Eur. Výška minimálneho zákonného výživného tak aktuálne predstavuje sumu 27,32 Eur mesačne.

20. Hoci výživné sa v zmysle § 77 Zákona o rodine v zásade určuje od začatia súdneho konania, v

danej veci matka maloletého na pojednávaní uviedla, že nežiada určiť výživné spätne, ani od začatia
konania,alelenodprávoplatnostialebovyhláseniarozhodnutiasúdu,pretožeotecdobrovoľneprispieval
na výživu maloletého a ona neeviduje dlh na výživnom, súd preto určil výživné od 1.2.2018 a súčasne
vyslovil, že za mesiac február nevznikol otcovi dlh na výživnom pre maloletého.

21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín

(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z

rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).