Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113235260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasamosudkyňouMgr.LuciouMizerovouvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti
odporcovi: V. E., I.. X.X.XXXX, Z. V. XX, G., E. F.: V.. B. B., M. M. E. XX, Z., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: O. T. B. M., T. E.S., M. M. Š. I.. X, Z., R.: XX XXX XXX, E. F.: V.. B. B., M.
M. E. XX, Z., o zaplatenie sumy 1.612,86 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 239,52 eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkov na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpeniavsume159,89eur,dotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,krukámprávnehozástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.10.2013, doručeným súdu dňa 30.12.2013, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.612,86 eur spolu so zmluvnou

pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy 80,37 eur
od 20.8.2010 do 6.9.2010, zo sumy 80,37 eur od 20.9.2010 do 11.10.2010, zo sumy 80,37 eur od
20.4.2011 do 23.5.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.5.2011 do 23.5.2011, zo sumy 79,74 eur od 24.5.2011
do 6.7.201, zo sumy 80,37 eur od 20.6.2011 do 6.7.2011, zo sumy 0,11 eur od 7.7.2011 do 27.7.2011,
zo sumy 80,37 eur od 20.8.2011 do 28.9.2011, zo sumy 15,37 eur od 29.9.2011 do 11.10.2011, zo sumy
80,37 eur od 20.9.2011 do 11.10.2011, zo sumy 70,74 eur od 12.10.2011 do 7.11.2011, zo sumy 80,37
eur od 20.10.2011 do 7.11.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.11.2011 do 20.11.2011, zo sumy 80,24 eur

od 20.12.2011 do 11.3.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.1.2012 do 11.3.2012, zo sumy 80,37 eur od
20.2.2012 do 11.3.2012, zo sumy 76,35 eur od 20.4.2012 do 30.7.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.5.2012
do 30.7.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.6.2012 do 30.7.2012, zo sumy 16,00 eur od 31.7.2012 do
5.9.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.7.2012 do 5.9.2012, zo sumy 5,46 eur od 6.9.2012 do zaplatenia, zo
sumy 1.607,40 eur od 26.7.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku
z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur, len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo

sumy 1.612,86 eur do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 20.10.2013, prednesom
právneho zástupcu odporcu, oznámením o zosplatnení zo dňa 4.3.2012, pokusom o zmier, Žiadosťouo poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031015 zo dňa 8.7.2010,
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.
verzia platná 1.7.2010, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 8.7.2010, fotokópiou

doručenky, Kartou klienta č. zmluvy 8100031015, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcu
zo dňa 5.3.2015, vyjadrením odporcu zo dňa 24.9.2015, údajmi zo stránky www.nbs.sk opriemernejúrokovejmierezúverovbánkprispotrebiteľskomúvere,akoajoboznámením
sa s celým obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
navrhovateľa a vedľajšieho účastníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 8.7.2010 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8100031015, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý
úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške
80,37 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ

s odporcom dohodli na odklade splátok č. 12,20 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky
č. 43,44. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil
len sumu 1.762,68 eur. Pretože bol odporca v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace,
bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j.
okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka bolo odporcovi doručené dňa 8.3.2012. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 25.7.2012, kedy bol odporca povinný uhradiť
doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet
neuhradených splátok úveru, t. j. sumu 1.612,86 eur. Pretože sa odporca dostal do omeškania s
plnením svojich povinností, navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1

zmluvy vo výške 0,065 % denne z jednotlivých súm za dané obdobia. Navrhovateľ si zároveň zo sumy
omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania
neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
z. č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ si preto uplatňuje

len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a
úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych
prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút.
Vzhľadom na uvedené si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne so súm
omeškaných splátok za dané obdobia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie

odporcu so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500 eur, navrhovateľ odo dňa
nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.612,86
eur do zaplatenia. Pretože zo strany odporcu napriek opakovaným výzvam a upomienkam nedošlo k
splneniu jeho záväzkov, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Vedľajší účastník na strane odporcu, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014.
Navrhovateľ podal námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd uznesením
č. k., 22C/33/2015-37 zo dňa 25.6.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo E. O. T. B. M. je prípustné.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2015.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 uviedol, že Zmluva
o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 8.7.2010 je svojou povahou spotrebiteľskou
zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú sa na ňu
ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru.
Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju
dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní

Zmluvyorevolvingovomúvere,ktorétvoriaprílohukzmluve.Vyhlásenieneplatnejinkorporačnejdoložky
má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné
poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle
dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými extunc.Obsahzmluvynebolindividuálnedojednaný,nakoľkospotrebiteľnemoholpredpodpisomovplyvniť
jej obsah. Odporca teda mohol iba podpísať, resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie
o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru

a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver 1.284,25 eur, odporca navrhovateľovi zaplatil sumu
1.762,68 eur, preto nemá navrhovateľ s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 OZ nárok na zaplatenie žiadnej
sumy od odporcu. Vedľajší účastník poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu
prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým

mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky
a poplatky za poskytnutie úveru, svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Navrhovateľovi by tak vzniklo právo iba na zaplatenie

nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých odporcovi, pretože odporca vrátil navrhovateľovi
sumu 1.762,68 eur, zanikla povinnosť odporcu vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške,
keďže si splnil svoj záväzok. Navrhovateľ si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne z
neuhradenej výšky istiny. Zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou
ex tunc. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, výška zmluvnej pokuty by v prípade omeškania s platením
splátok bola ročne až vo výške 23,75 %, preto je neprimerane vysoká. Ustanovenie o zmluvnej pokute
je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Vedľajší účastník na strane odporcu
preto navrhoval, aby súd ustanovenie o zmluvnej pokute vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostivedľajšíúčastníknastraneodporcunavrhoval,abysúdnávrhvcelom

rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal právo na náhradu trov právneho
zastúpenia.

V priebehu konania prevzal právne zastúpenie odporcu, právny zástupca vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, a to dňa 24.9.2015. Dňa 28.9.2015 bolo súdu doručené jeho písomné vyjadrenie, ktoré

bolo obsahovo zhodné s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 5.3.2015.

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na písomné
vyjadrenie zo dňa 24.9.2015. Pretože navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1284,25 eur a
odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 1762,68 eur , nemá navrhovateľ nárok na zaplatenie požadovanej

sumy. Poukazoval na § 52 ods. 1 OZ, teda že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
uplatniť režim Občianskeho zákonníka, ďalej na § 53 ods. 1 OZ, upravujúci neprijateľné zmluvné
podmienky, skutočnosť, že zmluva nebola individuálne dojednaná a že výška úrokov a zmluvnej pokuty
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej poukazoval na § 3 ods. 1 a § 53 OZ na základe
čoho navrhovateľ nemá žiadny nárok voči odporcovi, ide tiež o porušenie dobrých mravov. Zo strany

navrhovateľa neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na
základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to navrhoval návrh v celom
rozsahu zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.612,86 eur spolu so zmluvnou pokutou

vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne z jednotlivých súm a za obdobia
vymedzené navrhovateľom v návrhu zo dňa 20.10.2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
(t. j. ku dňu 8.7.2010), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za dojednanie záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je

predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššejprípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe

zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iného,
pozn.) tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a
§ 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom(1).Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 8.7.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100031015, na základe ktorej navrhovateľ

poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1.500 eur, z ktorého odporca čerpal 1.284,25 eur, pričom
úrok bol dohodnutý vo výške 70,01% ročne. Odporca sa zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom
v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov
bola vo výške 70,01 % a priemerná RPMN predstavovala 70,01 %. Odporca zaplatil navrhovateľovi z
poskytnutého úveru sumu 1.762,68 eur, pričom sa s plnením mesačných splátok dostal do omeškania.

Oznámením o zosplatnení zo dňa 4.3.2012 upozornil navrhovateľ odporcu na možnosť zosplatnenia
dlhu. Pokusom o zmier oznámil navrhovateľ odporcovi, že došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok
dňa 25.7.2012.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od

svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ,
zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy ospotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa

uvádza len výška splátky 80,37 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny,
úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať
od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo

z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho
splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok
a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úkony a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a

poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s
jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)
ZoSÚ,atoročnúpercentuálnumierunákladov,nakoľkotátojevčasti5.uvedenáibaakopredpokladaná.

Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené
schválenie však odporca neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou
uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za
v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
ZoSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom

splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úverov, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a

pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol
navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
8.7.2010, ktoré oznámenie však odporca neprijal písomnou formou, a preto ho nemožno považovať za
písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi sa považuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani poplatku/odplaty

za odklad splatnosti splátok revolvingu, ale len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré
odporca z úveru čerpal. Keďže odporca zaplatil z poskytnutého (vyplateného) úveru vo výške 1.284,25
eur sumu až 1.762,68 eur, teda navrhovateľovi zaplatil viac, ako bol jeho oprávnený nárok, súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.612,86 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý bol rovnako uplatnený
nedôvodne, zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že zameral pozornosť aj na súlad dohodnutej výšky zmluvných úrokov s
dobrýmimravmi.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenaskutočnosť,ževjúlir.2010priemernáúrokovámiera
z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola 12,64 % a pri
nových obchodoch (t. j. pri nových úverových zmluvách) bola v tomto období 11,63 % (zdroj: www.nbs.sk

). S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá
úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným
spôsobom, viac ako päťnásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské
úvery za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012 vyslovil názor, že neprimeranou a preto

odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci zákon výslovne najvyššiu prípustnú výšku úrokov
z úveru neupravuje, neznamená to, že výška úrokov je ponechaná len na dohodu strán a neexistujúžiadne jej obmedzenia. Pri dohode o úrokoch z úveru tiež platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky pri zmluvách o úvere (a zvlášť pri spotrebiteľských) sú

považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám zmluvách, a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedené je treba zvlášť posudzovať pri spotrebiteľských úveroch, keď spotrebiteľ je prevažne
odkázaný na poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pričom predkladané
zmluvy majú charakter formulára (ako to bolo aj v tomto prípade), sú dodávateľom vopred pripravené,
pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v Zmluve o

spotrebiteľskom úvere vo výške 70,01 %, je preto vzhľadom na priemernú úrokovú mieru z úverov bánk
pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov k 7/2010 vo výške 12,64 %, potrebné
kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a
preto je Zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne
neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa odporca zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 70,01 % ročne) nemôže vzniknúť

navrhovateľovi žiadne právo a odporcovi zodpovedajúca povinnosť.

Ďalej predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si
navrhovateľ uplatnil podľa článku 14 ods. 14.1 vo výške 0,065% denne zo sumy 80,37 eur od 20.8.2010
do 6.9.2010, zo sumy 80,37 eur od 20.9.2010 do 11.10.2010, zo sumy 80,37 eur od 20.4.2011 do

23.5.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.5.2011 do 23.5.2011, zo sumy 79,74 eur od 24.5.2011 do 6.7.201,
zo sumy 80,37 eur od 20.6.2011 do 6.7.2011, zo sumy 0,11 eur od 7.7.2011 do 27.7.2011, zo sumy
80,37 eur od 20.8.2011 do 28.9.2011, zo sumy 15,37 eur od 29.9.2011 do 11.10.2011, zo sumy 80,37
eur od 20.9.2011 do 11.10.2011, zo sumy 70,74 eur od 12.10.2011 do 7.11.2011, zo sumy 80,37 eur
od 20.10.2011 do 7.11.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.11.2011 do 20.11.2011, zo sumy 80,24 eur od

20.12.2011do11.3.2012,zosumy80,37eurod20.1.2012do11.3.2012,zosumy80,37eurod20.2.2012
do 11.3.2012, zo sumy 76,35 eur od 20.4.2012 do 30.7.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.5.2012 do
30.7.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.6.2012 do 30.7.2012, zo sumy 16,00 eur od 31.7.2012 do 5.9.2012,
zo sumy 80,37 eur od 20.7.2012 do 5.9.2012, zo sumy 5,46 eur od 6.9.2012 do zaplatenia, zo sumy
1.607,40 eur od 26.7.2012 do zaplatenia.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu,
že odporca si nesplnil povinnosť riadne a včas splácať jednotlivé splátky úveru, keď z bodu 14.1
Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031015 zo dňa 8.7.2010 vyplýva,

že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 23,725 % p.a.).

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej

výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto prípade považoval súd za neopodstatnený.

Medzi účastníkmi totiž k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo. V danom prípade Zmluva o
revolvingovom úvere urobila svojou súčasťou Zmluvné dojednania formou odkazu na ne. Tieto obsahujú
v článku 14 ods. 14.1 ustanovenie o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania sú napísané veľmi malým
a hustým písmom, dojednanie o zmluvnej pokute nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká
v rámci iných ustanovení. Zmluvné podmienky sa pritom mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej na konci zmluvy. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky,
ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí
hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existujenezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s
uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy, a preto dojednanie
o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné

dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v
často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa

(napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ
urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého
„v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V

uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej
forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §
40 ods. 1 OZ, a preto súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol.

Navyše takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí ani v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
FormulárZmluvnédojednaniaZmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFICREDITSlovakias.r.o.
verzia platná 1.7.2010, tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031015
zo dňa 8.7.2010, bol navrhovateľom evidentne vyhotovený vopred, odporca zmluvu o revolvingovom
úvere podpísal bez možnosti ovplyvniť text tohto formulára, ktorý obsahuje vopred naformulovaný

jednostranný záväzok odporcu ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za
každý deň omeškania do zaplatenia. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť
obsah Zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere vrátane
dojednania o zmluvnej pokute, mohol iba uvedenú Zmluvu spolu so Zmluvnými dojednaniami odmietnuť

akocelok,alebojuakocelokprijať,vrátanedojednaniaozmluvnejpokute,apretopredmetnédojednanie
o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad
porušeniapovinnostínavrhovateľaakoveriteľaniejevZmluvnýchdojednaniachtvoriacichneoddeliteľnú
súčasťZmluvyorevolvingovomvôbecdojednanýprípadnýnárokodporcuakospotrebiteľanazaplatenie
zmluvnej pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom

prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia
jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Navyše predmetná sankcia je neprimerane vysoká, keďže vyžaduje od
odporcu v prípade omeškania s úhradou splátok úveru alebo jej časti zaplatiť sumu vo výške 0,065 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania, to je celkom 23,729 % ročne, ktorá výška zmluvnej pokuty, je

aj vzhľadom na obvyklú výšku úrokov v danom období, ako bolo uvedené vyššie (cca 12,64 % ročne)
ako sankcia neprimerane vysoká. Ustanovenie o zmluvnej pokute v Zmluvných dojednaniach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
Predmetná zmluvná pokuta pritom už bola viacerými právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov

SR judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda nie je možné ju uplatňovať.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť,
a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný v celom
rozsahu a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a v konaní plne úspešnému odporcovi priznal
právo na náhradu trov právneho zastúpenia. V priebehu konania prevzal právne zastúpenie odporcu V..

B. B., ktorý je rovnako právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Právny zástupca
odporcu pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty veci pozostávajúcej z
istiny 1.612,86 eur a zmluvnej pokuty 1.200 eur, teda spolu 2.812,86 eur. Súd výšku uplatnenej zmluvnej
pokuty ku dňu svojho rozhodnutia t. j. dňa 22.10.2015 vypočítal v celkovej výške 1.276,01 eur, pretoak právny zástupca odporcu pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal z nižšej sumy pokiaľ ide o výšku
zmluvnej pokuty, súd mu priznal odmenu z uplatnenej výšky. Súd priznal odporcovi právo na náhradu
trovkonania,spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnejslužby,atozaprevzatie

a prípravu zastúpenia zo dňa 24.9.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení)
po 111,21 eur, ktorý úkon právnej služby však súd znížil o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
nakoľko išlo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb (odporca a vedľajší účastník), t. j. odporcovi
súd priznal za tento úkon sumu 55,61 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a účasť
na pojednávaní dňa 22.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) po 111,21 eur, k tomu režijný paušál

8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.). Súd odporcovi nepriznal náhradu za jeho právnym zástupcom uplatnený
úkon právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.9.2015, nakoľko toto vyjadrenie je obsahovo
totožné s vyjadrením, ktoré podával právny zástupca za vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Tento
úkon právnej služby bol teda neúčelný. Ďalej odporcovi patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1
cit. vyhl., za cestu na pojednávanie 22.10.2015 - Bratislava - Trnava a späť v trvaní 2 hodín, t. j. 4 x
13,98 eur = 55,92 eur. Odporca si uplatnil tiež náhradu cestovného podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky v

spojení s z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Právny zástupca odporcu však na preukázanie
výdavkov na cestovné predložil kópiu technického preukazu vozidla, ktorého vlastníkom je spoločnosť
T. H., M.. M. L..T.. F. X. V.. Z. V.. Právny zástupca odporcu tak nepreukázal svoje oprávnenie použiť
predmetnémotorovévozidlo,anijehoskutočnépoužitienacestunapojednávaniedňa22.10.2015.Preto
právnemu zástupcovi odporcu nebolo možné priznať cestovné náhrady za použitie tohto motorového

vozidla, ním uplatnený nárok na náhradu cestovného je vzhľadom na predložený technický preukaz
nepreskúmateľný, nepredložil tiež doklad z ktorého vychádzal pri stanovení cien pohonných látok.
Celkom tak trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 239,52 eur (183,60 eur+ 55,92 eur).
S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa
zaplatiť náhradu trov konania odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je

navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie
uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného odporcu. Súd v

súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na
náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to
za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 30.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení) po 71,73 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie
zo dňa 5.3.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 71,73 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16

ods. 3 cit. vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 159,89 eur.
V tomto prípade súd pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal z návrhu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý za tarifnú hodnotu veci považoval len nárok na
zaplatenie istiny v sume 1.612,86 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporcovi v spore bola účelná,
keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 poukázal na všetky nedostatky

Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporcu v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa
5.3.2015 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, T.

E. O. T. B. M. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust.
§ 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to,

že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods.
1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v

konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012,
zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené
trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú
moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj
vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva

osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho
zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s
ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh
navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Pretože bol odporca v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením §

142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania,
ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.