Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:6614209961.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: maloletého X. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa matky: H. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XX, proti mužovi, ktorého
otcovstvo má byť určené: W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, U., t. č. O. T. XX, R. republika,

o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 11.08.2016 č. k. 25C/246/2015-203 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej
povinnosti W. D. voči mal. X. S., nar. XX. XX. XXXX, v časti zročného výživného a náhrady trov konania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že W. D. je otcom mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX z
matky H. A., rod. S., mal. X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok a W. D. uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej za ten-ktorý príslušný rok, ktoré je povinný
platiť od 26.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 26.04.2013 do 31.08.2016 povolil W. D. splácať v mesačných

splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka sa s domnelým otcom
spoznalivmáji 2008,druhýpolrokroku2008žilispolunaubytovniaintímnesastýkali,pričomvdecembri
2008 matka zistila, že je tehotná, o čom informovala i domnelého otca. Tento ju i počas tehotenstva u
rodičov, kde bývala navštevoval, naďalej sa intímne stýkali a tesne pred pôrodom ju prestal navštevovať

a po pôrode s ňou kontakt prerušil a na výžive dieťaťa sa ničím nepodieľal. Opierajúc sa o ust. § 86, §
94 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
rodine)určil,žedomnelýotecjeotcommal.dieťaťa,pretoževrozhodnomobdobíprepočatiesasmatkou
intímne stretávali a spoločne žili až do zistenia jej tehotenstva. Dodal, že domnelého otca vypočuť
nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil a nemohol vykonať tak ani znalecké dokazovanie. S
ohľadom však na dokazovanie vykonané výsluchom matky, svedkov a písomného vyjadrenia svedkyne,

ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal za to, že otcom mal. X. je W. D. (ďalej len otec).
Následne, riadiac sa ust. § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-3, § 65 ods. 1 a § 75 ods.
1 Zákona o rodine mal. X. zveril do starostlivosti matky, ktorá sa o neho stará, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa od 26.04.2013 mesačne v sume 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťaťa v zákonom aktuálnej výške, poukazujúc na to,
že i keď potrebám mal. dieťaťa by bolo vhodnejšie vyššie výživné, pomery otca sú neznáme, a preto

výživné určil najnižšie v zákonom stanovenom rozsahu. Návrh v časti, v ktorej matka požadovala vyššie
výživné, ako aj výdavky počas gravidity zamietol, keďže nebolo možné o nich objektívne rozhodnúťa neboli dokladované a styk s mal. dieťaťom neupravil, pretože to účastníci nežiadali. Rozhodnutie o
trovách konania oprel o ust. § 52 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania z dôvodu, že v konaní boli pomerne rovnako úspešní a žiadne trovy im nevznikli.

3.Protirozsudkupodalaodvolaniematkalenvčastitýkajúcejsaurčeniapočiatkuvyživovacejpovinnosti,
žiadala ho zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. X. výživným odo dňa jeho
narodenia. Poukázala na to, že na pojednávaní výslovne uviedla, že výživné žiada od narodenia syna,
pričom návrh písala sociálna pracovníčka, ktorá sa pri uvedení dátumu, od kedy žiada výživné, pomýlila.
4. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako
i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
6. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva k mal. navrhovateľovi X. S., nar.
XX.XX.XXXX a úprava práv a povinností rodičov k tomuto mal. dieťaťu. Napadnutým rozsudkom súd
určil, že W. D. je otcom mal. navrhovateľa, ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že

táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu
mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej
za ten-ktorý príslušný rok, ktoré je povinný platiť od 26.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň zročné výživné za obdobie od 26.04.2013
do 31.08.2016 povolil W. D. splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod

hrozbou straty výhody splátok a vo zvyšku návrh zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania
v časti týkajúcej sa určenia otcovstva, zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v
časti určenia vyživovacej povinnosti, ako i v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len napadnutá časť týkajúca sa určenia
počiatku vyživovacej povinnosti otca a na ňu nadväzujúci výrok o zročnom výživnom a o náhrade trov

konania.
7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), pričom podľa prechodného ust. § 395 ods. 1 CMP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 395 ods.

2 CMP). Nová právna úprava tak dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté
predo dňom účinnosti Civilného mimosporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla
ustanovenýmiv§396CMP.Civilnýmimosporovýporiadokvdruhejčastivštvrtomdieleupravujekonania
vo veciach určenia rodičovstva, pričom za takéto konanie označuje i určenie otcovstva (§ 105 písm. b/

CMP), ktoré konanie sa začína len na návrh (§ 107 CMP).
8. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. V súdenej veci obsah spisu preukazuje, že návrhom bolo požadované okrem určenia otcovstva k
mal.navrhovateľovi, upraviťivýkonrodičovskýchprávapovinnostíauložiťdomnelémuotcovipovinnosť
prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200 eur od 26.04.2013. Podľa zápisnice spísanej dňa
24.01.2014 na Okresnom súde Lučenec, matka pri svojom výsluchu výslovne uviedla, že pokiaľ ide o

počiatok plnenia vyživovacej povinnosti domnelého otca, v návrhu ide o preklep, ktorý si nevšimla a
výživné žiadala priznať od narodenia mal. dieťaťa. Základom odvolania matky bola výlučne jej námietka,
že na túto okolnosť súd prvej inštancie neprihliadol a výživné určil až odo dňa označeného v návrhu.
11. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktoré
sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použije i v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, v

odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,
aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia je súd povinný formulovať odôvodnenie svojho
rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosťrozhodnutia a zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V
prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj stanovisko
občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.12.2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právnych
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.
13. V danom prípade však rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia

počiatku vyživovacej povinnosti otca voči mal. navrhovateľovi, vyššie popísané kritéria nespĺňa a to
pre úplnú absenciu dôvodov v tomto smere. K otázke určenia počiatku vyživovacej povinnosti súd
prvej inštancie v odôvodnení uviedol len jedinú vetu, v ktorej konštatoval, že „návrh bol podaný dňa
30.04.2013 a od 26.04.2013 žiadala navrhovateľka výživné na dieťa od domnelého otca a zverenie
dieťaťa, pričom zjavne nemohlo ísť o preklep, ale o špecifikovanú požiadavku“. Nie je tak zrejmé,
aké právne závery z tejto konštatácie vyvodil, a ako sa procesne vyporiadal so zmenou návrhu v

tomto smere, učinenou matkou ústne do zápisnice v intenciách § 42 ods. 1 v tej dobe platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutianeposkytolžiadnuprávnuargumentáciuvovzťahukurčeniupočiatkuvyživovacejpovinnosti
na mal. navrhovateľa, jeho rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné. Za danej situácie, keď
právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z

potreby transparentnosti spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia odníma tak účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v konaní a teda i porušuje jeho
právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa tak dostal mimo limitov práva na spravodlivý
proces, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, pričom

k naplneniu práva na spravodlivý proces tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu
v napadnutej časti, ako i na ňu nadväzujúcich častí označených v enunciáte tohto rozhodnutia.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti

otca v súlade so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 77 ods. 1 Zákona o rodine, čoho predpokladom
bude doplnenie dokazovania v tomto smere výsluchom matky, ako i o zročnom výživnom, pričom svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené. Zároveň rozhodne i o náhrade
trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému

podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí

d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu