Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/398/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230672
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114230672.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: D. Č., H.. W., A..

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX F., právne zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanej v 1. rade Y. C., A.. XX.XX.XXXX, bytom Ď. X,
XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom Jarková č. 63, 080 01
Prešov a žalovanému v 2. rade P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX F., v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade zamieta.
II. Zamieta vzájomný návrh žalovanej v 1. rade.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2014 žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX a to parcely
registra ,, C“ číslo XXXX/X o výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely
registra ,,C“ číslo XXXX/X o výmere 394 m2, druh pozemku záhrady a stavby rodinného domu so
súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra ,,C“ číslo XXXX/X, druh stavby 10, popis stavby
rodinný dom. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX v podiele 5/10, žalovaný v 2. rade je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX v podiele 5/10
a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť titulom vyrovnania podielu žalobkyni každému po
10.000Eurdošesťdesiatichdníodprávoplatnostirozsudku.Vžalobnompetitežalobkyňažiadalapriznať
náhradu trov konania. Žalobu vo veci samej žalobkyňa odôvodnila tým, že je vedená ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX v podiele 2/10, žalovaná v 1.
rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX v podiele

4/10 a žalovaný v 2. rade je zapísaný rovnako ako vlastník nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX
v podiele 4/10. Žalobkyňa listom zo dňa 10.09.2014 vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade na mimosúdne
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, avšak tí nepristúpili k dohode o vyporiadanie
nehnuteľností. Reálne rozdelenie tejto stavby možné nie je. Žalobkyňa nehnuteľnosť neužíva, v úmysle
žalobkyneniejezotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve,kčomutiežnikohonemožnonútiť.Nehnuteľností
zapísané na Liste vlastníctva číslo 1XXX užívajú iba žalovaní v 1. a 2. rade.

2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe žalobkyne vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
27.02.2015, v ktorom žalobu žalobkyne žiadala zamietnuť. Poukázala, že v tomto prípade existujú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§142ods.2Občianskehozákonníka,prektorésúdnepristúpi
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V rodinnom dome býva matka strán sporu,ktorá je zdravotne ťažko postihnutou osobou, je toho času vo vysokom veku a úplne odkázaná na
opatrovateľskú pomoc svojich príbuzných.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
17.02.2016, v ktorom žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že žije s matkou, ktorá je
ťažko zdravotne postihnutou osobou, stará sa o ňu a zároveň uviedol, že nemá finančné prostriedky na
vyplatenie požadovanej finančnej náhrady a to práve z dôvodu, že sa stará o matku, ktorá v predmetnom
dome býva a poskytuje jej nevyhnutnú starostlivosť.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a listinnými dôkazmi, a to Listom vlastníctva číslo
1257, výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 10.09.2014, darovacími zmluvami, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa je vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva

číslo XXXX, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov a to parcely číslo XXXX/X o výmere
414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely registra ,,C“ číslo XXXX/X o výmere 394
m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXXX postavenej na parcele číslo XXXX/X a to
rodinný dom v podiele 2/10. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú vedení na Liste vlastníctva
číslo XXXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností každý v podiele 4/10.

6. Výzvou zo dňa 10.09.2014 a rovnako výzvou zo dňa 29.09.2014 vyzvala žalobkyňa žalovaných v 1. a
2. rade na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 1. a 2. rade k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva nepristúpili.

7. Darovacou zmluvou spísanou dňa 11.10.2006 medzi P. W., matkou strán sporu, ako darujúcou a
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako obdarovanými, matka strán sporu darovala žalovaným
v 1. a 2. rade jej podiel z nehnuteľností ako sú špecifikované na Liste vlastníctva číslo XXXX a to z
parcely číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m4, parcely číslo XXXX/X záhrady
o výmere 394 m2 ako aj rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele registra ,,C“ číslo XXXX/1 v

Prešove obdarovaným žalovanej v 1. rade v podiele 3/5 a žalovanému v 2. rade v podiele 2/5 k celku.
Zároveň obdarovaní sa zaviazali v zmysle článku VI. uzatvorenej darovacej zmluvy poskytnúť doživotné
spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele číslo 1718/1 v Prešove na
ulici Orgovánová 1 so súčasťami ostatných nehnuteľností, ako aj poskytnúť primeranú pomoc v starobe,
chorobe a v iných prípadoch svojej matke P. W. bezplatne. Darovacia zmluva bola zapísaná Správou

katastra Prešov pod číslom V XXXX/XX dňa 16.11.2006.

8. Darovacou zmluvou zo dňa 23.05.2014 darovala Janka Frankova žalobkyni svoj podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to v podiele 1/10. Táto darovacia suma
bola zapísaná na Správe katastra Prešov pod číslom zmeny 3958/14.

9. Na základe Uznesenia Okresného súdu Prešov číslo konania D 789/92, Dnot 67/93 nadobudli
žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade po svojom otcovi podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste
vlastníctva číslo 1257, a to rodinný dom súpisné číslo XXXX v rovnakom podiele po 1/5 z vlastníckeho
podielu poručiteľa a žalovaný v 2. rade v 2/5 z vlastníckeho podielu poručiteľa bez povinnosti vyplatiť

ustupujúcich dedičov.

10. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13.07.2015 nesúhlasila, že v tomto
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, poukázala na to, že finančná situácia žalovaného v
2. rade zavinená výkonom jeho podnikateľskej činnosti nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Tiež uviedla,

že žalovaná v 1. rade disponuje ďalšími nehnuteľnosťami, má možnosť zabezpečiť si svoje bývanie aj
inde, rovnako aj žalovaný v 2. rade.

11. Z komplexného posudku číslo XXXX/XXXXX - XXX Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo
dňa 15.12.2010 mal súd sa preukázané, že miera funkčnej poruchy P. W. je 70 %, je ťažko zdravotne

postihnutou osobou v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, ako aj v oblasti zvýšených
výdavkov a aj v oblasti sebaobsluhy. Rozhodnutím Úradu sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa
05.09.2013 bol priznaný žalovanému v 2. rade od 01.08.2013 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorou je P. W. v sume 139,46 Eur mesačne.12. Zo stanoviska Ing. F. P. zo dňa 11.05.2016 vyplýva, že reálne rozdelenie dvojpodlažného rodinného
domu zapísaného na Liste vlastníctva číslo 1257, katastrálnom územie Prešov, na ulica Orgovánová

číslo 1, nie je možné.

13. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.05.2016 poukázala na majetkové pomery žalovanej v 1.
rade, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX,
XXX, XXXXX, XXXX, XXX a na Liste vlastníctva Č. XXX. Žalobkyňa súdu uviedla, že napriek jej snahe

sa nepodarilo dohodnúť so žalovanými v 1. a 2. rade vo veci vyporiadania a zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že nemá finančné prostriedky a nemá žiaden majetok,
nie je pravdivé. Súdu predložila Listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností vrátane rodinného domu so súpisným číslom XXXX s tým, že boli nadobudnuté Kúpnou
zmluvou číslo V XXXX/XXXX. Nehnuteľností patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v 1.
rade a jej manžela. Okrem toho je vlastníčkou aj pozemkov na Liptove. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.

rade, ktorý uviedol, že nemá kde bývať, jeho tvrdenia nie sú pravdivé, nakoľko od roku 2009 do roku
2014 býval v byte u svojej priateľky. Jeho priateľka má byt. Do času, kým si jej sestra, žalovaná v 1. rade,
neprepísala pozemky a časť domu vlastnícky patriace ich matke na seba, bolo všetko v poriadku. Matku
navštevovala, chodila dvakrát do týždňa sestra ku nej. Problémy začali v roku 2006, kedy si žalovaná
v 1. rade poprepisovala pozemky. Zistila, že začali jej nadávať, ignorovať, zhoršili sa rodinné vzťahy.

Manžel žalovanej v 1. rade jej telefonicky oznámil, aby ich viac nenavštevovala. Keď prišla za matkou,
vyhnali ju. Vie, že matka trpí Parkinsonovou chorobou, rovnako trpí stareckou demenciou, má preludy
a trpí inkontinenciou. Žalobkyňa poukázala na neférové správanie sa žalovaných v 1. a 2. rade, keď ju
ako podielovú spoluvlastníčku nechcú pustiť na nehnuteľnosť, neumožňujú jej ju užívať a trvajú na tom,
aby platila daň z predmetných nehnuteľností.

14.Žalovanáv1.radesúduuviedla,žesožalobounesúhlasí,matkamáprávodožiťsvojživotvrodinnom
dome, o ktorý sa celý život starala a má k nemu citový vzťah. Už v minulosti brat žalovanej v 2. rade
zobral matku bývať do trojizbového bytu, ale z dôvodu silnej citovej naviazanosti matky k tomuto domu,
sa museli vrátiť. Brat zabezpečuje starostlivosť o ich matku od roku 2011. S prikázaním nehnuteľností

do jej podielového spoluvlastníctva nesúhlasí, nakoľko nemá finančné prostriedky na ich odkúpenie, je
nezamestnaná a zároveň je dlhodobo chorá. Žiadny zo súrodencov by nemal mať záujem na tom, aby
matka dožila svoju starobu niekde inde ako v tomto rodinnom dome. Žalobkyňa nikdy nemala záujem v
tomto dome bývať a nikdy do neho neinvestovala finančné prostriedky za účelom opravy a údržby. Voči
ním boli vedené súdne konania ohľadne nedoplatku za elektrinu a plyn, a keďže brat nemal dostatok

finančných prostriedkov, musela tieto poplatky zaplatiť sama, aby zabránila exekúcii.

15. Žalovaný v 2. rade súdu uviedol, že nemá finančné prostriedky na to, aby svojej sestre vyplatil
finančnú náhradu. Matka je ťažko zdravotne postihnutou osobou. Nevie, či by matka z morálneho
hradiska prežila, ak by došlo k predaju tohto rodinného domu. Pracuje päťkrát mesačne počas noci a

starostlivosť o jeho matku zabezpečuje jeho priateľka. Nemá žiadnu inú možnosť bývania okrem tohto
rodinného domu. Žiadna zo sestier sa o matku nestarala, v podstate sa celý život o matku stará sám.
Zdravotné problémy má asi od 58. roku veku. Matka bývala aj v byte jeho priateľky, ale bola citovo
naviazaná na predmetný rodinný dom. Po upozornení ošetrujúceho lekára, že matka môže ostať na
invalidnom vozíku, boli nútení vybudovať bezbariérový prístup v tomto dome. Keďže jeho priateľka

bývala v byte na 6. poschodí, kde bol úzky výťah, bolo v podstate nemožné zabezpečiť jej prepravu
invalidným vozíkom. Matka si svoj príjem odkladá, avšak používa sa na úhradu jej liečebných nákladov,
predovšetkým na zakúpenie liekov, plienok, zdravotníckych pomôcok. Od roku 2009 do roku 2014 bývali
s priateľkou a matkou v priateľkinom byte a následne sa vrátili do rodinného domu.

16. Dňa 27.05.2016 W. P. W. podpísané čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že býva v dome, ktorý si
s manželom postavili, kde vychovali ich deti a ku ktorému má citový vzťah. Vzhľadom na jej vek, choroby,
zníženú pohyblivosť, zvýšenú osobnú starostlivosť by bolo sťahovanie náročné tak po fyzickej, ako aj
po psychickej stránke nielen pre ňu, ale aj pre jej syna P. W., ktorý ju opatruje. P. W., matka strán sporu,
zároveň prehlásila, že si praje dožiť svoj život v pokoji v jej dome na ulici Orgovánová v Prešove.

17. Dňa 29.05.2017 bol súdu doručený Sprievodný list P. W., z ktorého vyplýva, že má 80 rokov, toto
prehlásenie píše pri plnom vedomí a svedomí. Ako matku strán sporu ju veľmi mrzí, čo sa deje okolo
rodinnéhodomu,ktorývybudovalaspolusosvojímmanželom.Pokojnesivňomnažívalaspolusosynomaž do času, kým sa do domu nenasťahovala jej dcéra C. v roku 2006. Tri roku ju uznávala ako matku,
pokým jej platila inkaso a prepísala všetky jej pozemky, ktoré vlastnila. Žalovaná v 1. rade ju oklamala pri
prepise, niekoľkokrát povedala len nikomu zo súrodencov nič nepovedz. Sľúbila, že sa o ňu postará. Po

niekoľkých mesiacoch ju požiadala, aby prispela na inkaso a vtedy začali problémy. Vyvrcholilo to tesne
pred Vianocami v roku 2010. Je ťažko zdravotne postihnutou osobou, nosí plienky a žalovaná v 1. rade
jej vypla prívod vody, preto sa museli odsťahovať do bytu, kde bývala 3 roky. Spolu so synom pochopili,
že ak sa nevrátia, žalovaná v 1. rade obsadí celý dom. Jej agresivita sa stále stupňovala, nielen že
prekopala mestský vodovod a šachtu zamkla na kladku, odpojila ich od plynu, bývala v dome a neplatila

elektrickú energiu, čím ich odpojila a vo veci sa viedlo aj súdne pojednávanie. Jej syn, žalovaný v 2.
rade, pochopil, že ak sa do domu nevrátia, tak žalovaná v 1. rade obsadí celý dom. Postupne zaviedli
energie, ktoré ona zničila v spodnej časti rodinného domu. Začala im vo všetkom brániť. Vyhrážala
sa a vykrikovala na nich z okna: „choďte odtiaľ preč !“ Neustále na nich volala políciu, dokonca aj jej
syn napadol pracovníkov VSE. Bola zároveň aj svedkom ako prišiel na dvor cudzí chlap a manžel jej
dcéry s dvoma synmi útočili na nich, kopali jej synovi do auta, vyhrážali sa mu likvidáciou, pokiaľ z domu

neodídu preč. Jej dcéra, žalovaná v 1. rade sa pri podpise darovacej zmluvy na rodinný dom, ako aj na
všetky jej pozemky zaviazala, že sa o ňu postará do konca života. Nič z toho však nie je pravda. Deväť
rokov ju nepozná, ignoruje ju, nepozdraví, psychicky ju týra. Neustále jej búcha nad hlavou, dokonca
si zadovážila vlčiaka, ktorý neustále breše pod je oknom. Dcéru, žalovanú v 1. rade, nezaujíma, či je
chorá, či je v nemocnici. Syna ženila a ani jej to neoznámila. Má zároveň dvoch vnukov, ktorých nikdy v

živote nevidela. Najchamtivejšia a najprefíkanejšia je jej dcéra, žalovaná v 1. rade, ktorej nejde o dobré
rodinné vzťahy, ale o to, aby všetko získala zadarmo.

18. Žalovaná v 1. rade dňa 24.052.017 predložila súdu čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že jej
finančná situácia je dlhodobo nepriaznivá, je dlhodobo nezamestnaná, bez príjmu a zároveň nemá

peňažné prostriedky. Peňažné prostriedky z predaja družstevného bytu investovala do rodinného domu
na ulici Orgovánová 1 v Prešove. Nemá žiaden príjem, ani úspory.

19. Súd dňa 23.10.2017 vypočul svedkyňu P. W., ktorá súdu uviedla, že tento rodinný dom postavili
spolu s manželom v 60. a 70. rokoch a odvtedy tu býva. Bývala ešte na Kútoch u svojich rodičov,

bol to rodičovský dom a bývali tam spolu s manželom. Potom spolu so svojim manželom postavili
dom na Orgovánovej číslo 1 v Prešove a tu sa presťahovali. Jej syn, žalovaný v 2. rade, jej poskytuje
všetku pomoc. Výpoveď žalovanej v 1. rade, že všetko musela predať na jej žiadosť, investovať do
tohto rodinného domu a že sa o ňu starala, nie je pravdou. Bývali v byte u priateľky jej syna na ulici
Jurkovičovej a vrátili sa na Šidlovec, pretože tu mala dom a chcela sa naspäť vrátiť na Šidlovec.

Celodennú starostlivosť jej poskytuje syn a jeho priateľka pani O.. Žalobkyňa sa o ňu nestará. Vôbec
si nevie predstaviť, že by mala bývať niekde inde, nakoľko 40 rokov budovali tento dom a chce v ňom
dožiť. Zároveň poberá dôchodok vo výške 300 Eur mesačne a nevie si predstaviť, aby mala ísť bývať do
domovadôchodcov.Čestnéprehlásenie,ktorésúdunapísala27.05.2016,vplnomrozsahusnímsúhlasí
a rozumie mu. Podpis bola osvedčovať na Meste Prešov. Všetko, vrátane sprievodného listu, ktorý súdu

napísala, je pravda. Pri písaní tohto listu bol prítomný aj jej syn, žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade
chce byt v tomto dome, kde býva, získať pre svojho syna. Má 81 rokov a nevie si predstaviť, aby mala
bývať niekde inde. Celodennú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej syn, ako aj jeho priateľka. Poberajú
na ňu opatrovateľský príspevok. Žiadna z jej dcér za ňou nepríde, neposkytujú jej žiadnu starostlivosť,
dcéry sa o ňu nezaujímajú, netelefonujú jej, neukazujú jej vnúčatá. Jedine jej syn jej poskytuje celodennú

starostlivosť. Od kedy sa žalovaná v 1. rade nasťahovala do tohto rodinného domu, vzťahy sú nulové.
Tento dom predať nechce, chce v ňom dožiť. Má rozum a všetko, čo považovala za potrebné uviedla
v tomto liste. Žalovaná v 1. rade ju pýtala, aby na ňu previedla svoj spoluvlastnícky podiel, darovala jej
ho, vtedy spolu dobre vychádzali, a preto to takto urobila. Keď prevádzala svoj podiel na svojho syna,
nebála sa, lebo mu verila.

20. Dňa 01.02.2017 bol súdu doručený vzájomný návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v
širšom slova zmysle žalovanej v 1. rade, ktorá si uplatnila nárok na náhradu pomernej časti nákladov
vynaložených na opravu a úpravu rodinného domu v celkovej výške 5.665,83 Eur.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:22. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

24. Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

25. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.

26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

28. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú vedené ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo 1257, okres Prešov, obec Prešov,
katastrálne územie Prešov a to parcely registra ,,C“ číslo XXXX/X o výmere 414 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, parcely číslo XXXX/X o výmere 394 m2, druh pozemku záhrady a
rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/X rodinný dom, a to žalobkyňa v podiele
2/10, žalovaná v 1. rade v podiele 4/10 a žalovaný v 2. rade v podiele 4/10.

30. Darovacou zmluvou zo dňa 11.10.2006 previedla P. W., matka strán sporu, svoj podiel na

nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX na žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2.
rade, a to žalovanej v 1. rade v podiele 3/5, t.j. podiel 3/10 k celku a žalovanému v 2. rade v podiele
2/5, t.j. podiel 2/10 k celku do podielového spoluvlastníctva. Zároveň v článku VI. zmluvy sa obdarovaní
zaviazali poskytnúť doživotné spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu súpisné číslo XXXX, na
parcele číslo XXXX/X v Prešove, na ulici E. X, so súčasťami a s používaním ostatných nehnuteľností,

ktoré sú predmetom tejto zmluvy, poskytnúť darkyni primeranú pomoc v starobe a chorobe, ako aj v
iných prípadoch bezplatne. Darovacia zmluva bola zapísaná Správou katastra Prešov pod číslom Q.
XXXX/XX dňa 16.11.2006.

31. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

32. Súd je toho názoru, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré súd
nezrušíanevyporiadapodielovéspoluvlastníctvo.Prizrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníckasúd v zásade je povinný rešpektovať zásadu, v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť proti jeho vôli
vlastniť vec a zotrvávať vo vlastníckom, spoluvlastníckom vzťahu k určitej veci. Pokiaľ však z prierezu
konania a okolností, ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci, vyplývajú konkrétne osobitné dôvody, pre

ktoré by zrušenie a následne vyporiadanie spoluvlastníctva nebolo v súlade so všeobecnou zásadou
spravodlivosti, respektíve by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky, súd je povinný na tieto
prihliadnuť aj proti vôli podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu
spoluvlastníctva. Kritériá, ktoré môže súd zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, sú čisto
na úvahe súdu, pričom súd prvého stupňa svoje úvahy musí argumentačne podporiť aj ustálenou

judikatúrou.

33. Podľa ustálenej judikatúry súdov za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprikročí k
vyporiadaniu a zrušeniu podielového spoluvlastníctva súdna prax považuje zdravotný stav, prípadne
vek odporcov, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v dome, pričom nemá dostatok
možností uspokojiť svoje bytové potreby inak, jeho osobné väzby na nehnuteľnosť a podobne.

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5CDo 169/95, rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCDo 3/2004 publikovaného v Súdnej praxi číslo 64/2004, rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22CDo 2517/2006, právo na zrušenie spoluvlastníctva je
imanentným súkromnoprávnym nárokom ktoréhokoľvek spoluvlastníka vychádzajúceho zo slobody vôle

a toto právo môže byť obmedzené len na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu. Výnimočnosť
obmedzenia tohto práva spoluvlastníka nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli je daná
v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré súd výnimočne nepristúpi k zrušeniu
a vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci. Tieto dôvody
hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporcu

ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom navrhovateľa zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

35. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v predmetom rodinnom dome na prízemnom podlaží žije ťažko
zdravotne postihnutá matka všetkých súrodencov P. W., ktorá je osobou s vysokým vekom, s takmer

úplnou odkázanosťou na opatrovateľskú pomoc svojich príbuzných. O matku sa stará žalovaný v 2. rade
spolusosvojoupriateľkou.Matkažalovanýchv1.a2.radedarovaladňa11.06.2006svojspoluvlastnícky
podiel na predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že títo jej poskytnú doživotné
spolubývanie a spolunažívanie rodinného domu a pomôžu jej v starobe a chorobe a to bezplatne.
P. W. tak ako súdu vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, je osobou s vysokým vekom, nevie si

predstaviť bývať v inej nehnuteľnosti, nakoľko v tomto rodinnom dome vychovala svoje deti, prežila
svoj život v manželskom zväzku spolu so svojim manželom 40 rokov, je pre ňu nepredstaviteľné,
aby mala bývať v inej nehnuteľnosti, respektíve v domove dôchodcov. Súd konštatuje, že bolo by v
rozpore s dobrými mravmi, ak by došlo pri naplňovaní vôle žalobkyne získať finančné prostriedky z
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k odňatiu možnosti matky strán sporu na dôstojné dožitie

zvyšnej časti svojho života v rodinnom dome, o ktorý sa celý život starala, ktorý sa svojím manželom
vybudovala, vychovala v ňom svoje štyri deti. P. W., matka strán sporu, vo svojej svedeckej výpovedi,
ako aj v listoch a čestných prehláseniach, ktoré súdu predložila, jednoznačne prezentovala svoju vôľu
dožiť dôstojne svoj život v tomto rodinnom dome, ku ktorému má silný citový vzťah. Súd je toho
názor, že práve vôľa matky strán sporu dožiť posledné obdobie svojho života v predmetnom rodinnom

dome, sa pre súd javí ako najdôležitejšou skutočnosťou pre aplikáciu dôvodu hodného osobitného
zreteľa pre ktorý súd neprikročil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Citový vzťah matky strán
sporu k predmetnej nehnuteľnosti, je pre súd rozhodujúci pred finančnými záujmami žalobkyne titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

36. V zmysle ustálenej judikatúry súdov dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú vysoký vek
spoluvlastníkov,ichvôľadožiťvpredmetnejnehnuteľnosti,skutočnosť,žesaonehnuteľnosťvždystarali,
len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia.
Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné uviesť, že v dôvodoch hodných osobitného zreteľa sú
zahrnuté aj dobré mravy.

37. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktorév historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Zmyslom tohto ustanovenia je
zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno

definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp.
zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo
výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je

dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca
motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na
ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce
z právnych noriem.

38. Súd mal za to, tak ako to už bolo vyššie konštatované, že za dôvod hodný osobitného zreteľa
považoval právo matky strán sporu dožiť v predmetnej nehnuteľnosti dôstojne svoj život, ďalej
skutočnosť, že predmetný rodinný dom vybudovala matka žalobkyne a žalovaných spolu so svojím
manželom, prežila tam väčšinu časť svojho života, vychovala svoje deti a v neposlednom rade

previedla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaných, ktorí sa
zaviazali poskytnúť jej nevyhnutnú pomoc v starobe chorobe a zabezpečiť jej právo dožitia v uvedenej
nehnuteľnosti a to bezodplatne. Vypočutá svedkyňa má silný citový vzťah k rodinnému domu. Finančný
záujem žalobkyne titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa názoru súdu nemôže mať
prednosť, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobkyne

nazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Zdôvodu,žesúdpristúpilkzamietnutiunávrhu
na zrušenie a vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti, súd zamietol aj vzájomný návrh žalovanej v 1.
rade titulom širšieho vyporiadania, ktorý stratil opodstatnenie.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. podľa ktorého, výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je daný charakterom tohto sporu alebo charakterom procesnej situácie. Súd stranám sporu
nepriznal náhradu trov konania v súlade s týmto citovaným zákonným ustanovením, nakoľko dôvod
hodný osobitného zreteľa videl v rodinných väzbách žalobkyne a žalovaných, keď ide o spor medzi

súrodencami a nedá sa v tomto prípade hovoriť o úspechu žiadnej zo strán. Z tohto dôvodu súd vyslovil,
že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.