Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 16T/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010065
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2518010065.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného O. K., pre

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra
2018, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
O.K., narodenýXX.XX.XXXXC.N.,trvalébydliskomestoN.,tohočasuvovýkonetrestuodňatiaslobody
v ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 02.10.2017 v čase od 11:42 hodiny do 11:45 hodiny v N. na ulici
R. XXXX/XX v obchodnom dome O. z predajne V., nachádzajúcej
sa na prízemí obchodného centra, odcudzil zo stojana vystavený tovar na predajnej
ploche, a to voľne položené hodinky zn. HUAWEI WATCH 2, čiernej farby, čím
spôsobil H.T.J. X.R. I..W..V.., A.. P. XX, D., IČO: 47136316, škodu vo
výške 299,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l) písmeno n), § 37 písmeno
m), § 38 odsek 3, § 43 Trestného zákona, na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej spoločnosti HTK
Invest s.r.o., Dr. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 47136316, škodu vo výške 299 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnáprokuratúraPiešťanypodalanatunajšísúd7.marca2018obžalobusp.zn. Pv63/18/2204
(ďalej len obžaloba) na O. K. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku
tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333

odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na
všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora,
ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na

podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o jeho
vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody.
K dokazovaniu
S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní

len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, v rámci ktorého vypočul obžalovaného a
oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané.
Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom vyplynulo, že je slobodný, bezdetný
a nemajetný. Doteraz nebol nikde zamestnaný, naposledy bol evidovaný na úrade práce do apríla 2018,

kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Žil zo sociálnych dávok. Ako motív spáchania trestnej činnosti
obžalovaný uviedol nedostatok finančných prostriedkov na svoju obživu. Dodal, že je závislý na drogách,
v minulosti užíval pervitín a marihuanu, naposledy užil tieto návykové látky v júni 2018. V minulosti mu
bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie, vykonal ho asi pred piatimi rokmi. Čo sa týka
nároku na náhradu škody, tento nárok uznáva a je ochotný škodu poškodenej spoločnosti nahradiť.

V záverečnej reči uviedol, že mu je skutku ľúto a bol by rád, keby mu súd opätovne uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie.
Z odborného vyjadrenia spoločnosti V. I. a.s. ohľadom hodiniek zn. HUAWEI WATCH 2 vyplynulo, že ku
dňu 2.10.2017 ich hodnota predstavovala sumu 299 Eur.
Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný prevažne pre

majetkovú trestnú činnosť. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy mal pevný
výstup 9.6.2017, kedy vykonal súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky v
strednom stupni stráženia, ktorý mu bol uložený vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/59/2014
za prečiny krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, krádeže podľa § 212
odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, porušovania domovej slobody podľa § 194

odsek 1 Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo 6.7.2018, sp. zn.
0T/18/2018, právoplatným a vykonateľným 6.7.2018, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 štyri mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Skutok

spáchal 3.7.2018. Výkon trestu mu bol nariadený 6.7.2018, nastúpil ho v ten istý deň predvedením.
Zo správy ZVJS vyplynulo, že obžalovaný aktuálne vykonáva od 03.07.2018 vyššie uvedený
nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že pevný výstup má 3.11.2018.
Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, pôvodným
povolaním manipulačný robotník, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol bez pracovného

pomeru, trvale bytom N.. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov
bolpredvedenýzoslobody06.07.2018. Jehosprávanieavystupovaniepočasvýkonutrestunebolovždy
na požadovanej úrovni, vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku - sebapoškodil
sa porezaním na predlaktí ľavej ruky, za čo bol i disciplinárne riešený. Aktuálne sa javí byť jeho správanie
a vystupovanie už na prijateľnej úrovni. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V kolektíve

odsúdených konflikty nevyhľadáva. Bol jedenkrát disciplinárne potrestaný. Počas doterajšieho výkonu
trestu nebol disciplinárne odmenený. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej
skupine "B". Nie je pracovne zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí. Vo voľnom čase
preferuje sledovanie televízie, počúvanie rozhlasových relácií a čítanie kníh. Nie je členom žiadneho
krúžku. Sociálny kontakt počas výkonu trestu udržiava s matkou, bratom a babkou prostredníctvom

korešpondencie, má plánovanú návštevu s matkou.
Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému k 30.01.2018 iné trestné stíhanie
neviedlo. Z lustrácie v databáze súdov a STA vyplynulo, že sa aktuálne voči obžalovanému už vedie
ďalšie trestné konanie, konkrétne na Okresnom súd Košice II pod sp. zn. 7T/52/2018 pre skutokkvalifikovaný ako prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1
Trestného zákona.
Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku 7 krát

priestupkovo postihnutý, z toho tri krát za priestupky proti majetku, tri krát za priestupky proti verejnému
poriadku a jeden krát bol priestupkovo postihnutý na úseku cestnej premávky.
Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, bezdetný. Trvalý pobyt má
evidovaný v meste N..
V správe o povesti z mesta Piešťany sa uvádza, že obžalovaný žije na území mesta Piešťany ako osoba

bez domova, že v byte na adrese W. X, N., ktorý byt patrí jeho matke, sa nezdržiava, chodí tam len
sporadicky sa okúpať, najesť resp. oprať si osobné veci.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec
ÚVTOS Leopoldov v 04/2017, predtým, ani potom ako zamestnanec evidovaný nebol.
K právnej kvalifikácii skutku
Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým,

že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia
vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí
výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa rozumie získanie
možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby,

užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície
vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať
podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi). Zmocnenie sa veci z hľadiska dikcie
ustanovení § 212 odseku 2 Trestného zákona predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu
k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od

páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci
zmocnením sa jej. Spôsobením malej škody sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škoda pod
túto hranicu bude zakladať iba priestupok podľa § 50 odsek 1 zákona o priestupkoch, ak nebudú
dané okolnosti uvedené v § 212 odsek 2 písmeno a) až f) Trestného zákona. Pri určení výšky škody sa
vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

S poukazom na vyššie uvedený právny rozbor je zrejmé, že skutok bol v obžalobe správne právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, keďže si obžalovaný prisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, konkrétne vo výške 299 Eur.
K námietke obžalovaného uvedenej v odpore, že hodnota odcudzenej veci nedosahovala sumu 299 Eur,
na ktorej námietke už na hlavnom pojednávaní obžalovaný netrval, považuje súd za potrebné uviesť,

že obžalovaný odcudzil vec priamo z predajne, v ktorej sa odcudzená vec v danom mieste a čase
predávala práve za sumu 299 Eur. Úmysel obžalovaného tak evidentne smeroval k odcudzeniu veci
v tejto konkrétnej hodnote bez ohľadu na to, za akú sumu sa taká vec predávala v tom čase v iných
obchodoch prípadne na internete.
Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15

písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujmy ním chránené. Ako motív páchania trestnej činnosti súd ustálil zištnosť.
Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny
korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku,
okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom

vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a
konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní
druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek
2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Vprípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Obžalovanému naopak

priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona).
V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1),
preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia
slobodyzníženímhornejhraniceojednutretinu,tedasúdsapohybovalprivýmeretrestuodňatiaslobody
až do 16 mesiacov (tzv. modifikovaná trestná sadzba).

Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Rovnako
dospel k záveru, že účel trestu by v tomto prípade nebol dosiahnuteľný bez jeho výkonu, preto
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere súd poukazuje na osobnosť
obžalovaného, najmä jeho trestnú minulosť, kde z odpisu registra trestov je zrejmé, že v minulosti
vykonal radu nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré ho evidentne od páchania ďalšej trestnej

činnosti neodradili. Niet dôvodu sa preto domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody
splnil svoj účel.
Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v strede
modifikovanej trestnej sadzby, ktorý považoval súd za primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak

na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest
zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
K neuloženiu súhrnného trestu
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým z nich a
posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého
páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných činov

alebo trestného činu spáchaného ešte skôr, mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov), a to
takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin
vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z tejto
definície vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere
viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po

tomto okamihu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktuálne súdený skutok z 02.10.2017 so skutkom
z 3.7.2018, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený Okresným súdom Piešťany vo veci
0T/18/2018,netvorízbiehajúcusatrestnúčinnosť(nejdeoviacčinnýsúbehtrestnýchčinov),lebotakému
posúdeniu oboch skutkov bráni trestný rozkaz vydaný v tejto trestnej veci (16T/20/2018), ktorý bol

obžalovanému podľa pripojenej doručenky doručený osobne 22.3.2018. Doručený trestný rozkaz má
účinky vyhláseného odsudzujúceho rozsudku. Na uvedenom nič nemení fakt, že uvedený trestný rozkaz
bol prednesením obžaloby zrušený, lebo už doručený trestný rozkaz upozornil obžalovaného na jeho
negatívne správanie. Tento okamih (22.3.2018) tak tvorí medzi oboma skutkami medzník, ktorý bráni ich
vzájomnému posúdeniu ako zbiehajúcich sa trestných činov s následným uložením súhrnného trestu.

Skutok spáchaný 3.7.2018, teda po 22.3.2018, t. j. po doručení trestného rozkazu vydaného v tejto veci,
predstavuje tzv. nepriamu recidívu. V tejto trestnej veci tak obžalovanému patrí podľa § 43 Trestného
zákona ďalší (samostatný) trest.
K výrokom o náhrade škody
S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si

nárok na náhradu škody poškodený riadne a včas uplatnil. Keďže ohľadom nároku nevyplynuli žiadne
pochybnosti, súd poškodenej spoločnosti uplatnený nárok priznal. Pre úplnosť treba uviesť, že nárok na
náhradu škody obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal čo do dôvodu aj výšky.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Aksa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má
odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.