Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116227252
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116227252.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX,bytomW.R.XXX,zastúpený:ProsmanaPavlovičadvokátskakancelária,s.r.o.,sosídlom
Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zaplatenie 1.463,15 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 15,72 € od 1.11.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 5.12.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloby o zaplatenie sumy 1.463,15 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.463,15 € od 1.11.2016 do zaplatenia z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu dňa 15.11.2007, na
základe ktorej mu žalovaný poskytol sumu 1.659,70 € a z titulu úveru žalovanému zaplatil 3.122,85
€, t.j. o 1.463,15 € viac. Zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa. Zmluva o úvere nemá zákonom
požadované náležitosti najmä nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“),

ktorej nedostatok má následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje
menu, v ktorej bol úver poskytnutý a v akej má byť splatený, chýba výšku úrokovej sadzby, údaj o
konečnej splatnosti úveru. Vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu
medzi prijatým plnením od žalovaného a zaplatenými splátkami. Rozsah zaplatených splátok vyplýva z
odpovede žalovaného zo dňa 6.9.2016. výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia prevzal žalovaný
24.10.2016 a v lehote do 31.10.2016 istinu nezaplatil, preto si od nasledujúceho dňa uplatnil úrok z

omeškania.

2. Súd vydal platobný rozkaz voči ktorému včas podal žalovaný odpor a následne súd uznesením zo dňa
5.9.2017 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 18.8.2017 vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti, nakoľko žalobca nebol spotrebiteľom pri uzatváraní Zmluvy o úvere a požiada
o postúpenie veci miestne príslušnému súdu podľa sídla žalovaného.

Ďalej namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkov
a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (uvedený nárok nie je predmetom konania).
K uzatvorenej zmluve o úvere uviedol, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju osobnúpotrebu. Uvedené prehlásenie sa nachádza na prednej strane zmluvy hneď vedľa podpisu dlžníka.
Zmluvu uzatvoril so žalobcom ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným IČO. Ďalej poukázal na
viacero rozhodnutí súdov v otázke posúdenia záväzkového vzťahu v obdobných prípadoch s tým, že

dôkazné bremeno preukázania, že úver nebol použitý na podnikanie zaťažuje dlžníka.
Namietolresiudicata,nakoľkovovecibolvydanýrozhodcovskýrozsudokStálymrozhodcovskýmsúdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 27.10.2008 sp. zn. 10678/08.
Vzniesol aj námietku premlčania, pričom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal
vo výške 3.107,13 € v subjektívnej lehote dňa 15.2.2014 a v objektívnej lehote dňa 15.2.2015. Na

podporu vznesenej námietky premlčania poukázal na viacero rozhodnutí súdov napr. Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016, Okresného súdu Prešov zo dňa 18.5.2017 sp. zn.
12C/110/2016, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.9.2015 sp. zn. 13Co/567/2015 a sp. zn.
13Co/557/2015, zo dňa 15.3.2016 sp. zn. 13Co/90/2015.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 21.9.2017 uviedol, že nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení
zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkov, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Z uzatvorenej
zmluvy nie je možné zo žiadneho ustanovenia ustáliť, že ju žalovaný uzatváral v rámci podnikateľskej
činnosti, zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. K námietke res iudicata uviedol, že rozhodcovská doložka na základe ktorej

konal rozhodcovský súd bola obsiahnutá len vo všeobecných podmienkach nebola podpísaná žalobcom
a preto je rozhodcovský rozsudok nulitným aktom. K námietke premlčania uviedol, že premlčacie
lehoty neuplynuli, subjektívna lehota začala plynúť okamihom, kedy bol informovaný svojim právnym
zástupcom o tom, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou, t.j. dňom 1.12.2016, kedy udelil plnú moc
svojmu zástupcovi. Vzhľadom na to, že bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo úmyselné uplatňuje

sa objektívna desaťročná premlčacia lehota, ktorá neuplynula. Úmysel odvodzoval od toho, že žalovaný
v rámci svojej činnosti poskytuje 15 rokov spotrebiteľské úvery, pričom má vedomosť, čo musí úverová
zmluva obsahovať a napriek tomu majú ním uzatvorené zmluvy nedostatky a následne žalovaný prijíma
od svojich klientov plnenie v súvislosti s úverovými zmluvami, ktoré sú z tohto dôvodu od počiatku
neplatné alebo bezúročné a bezpoplatkov a teda sa bezdôvodne obohacuje. Na podporu svojho tvrdenia

poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/20 a sp. zn. 3Co/138/2016.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2017 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. K
žiadnemu svojmu vyjadreniu nepripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani nenavrhol

doplnenie dokazovania. Rovnako ani žalobca okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe nenavrhol
doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v

jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, oboznámením sa
sožalobou,písomnýmivyjadreniamistránsporuaobsahomlistinnýchdôkazovpredloženýchsožalobou
a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 15.11.2007 súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu č. XXXXXXX,
podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk/1.659,70 €, ktorý sa zaviazal zaplatiť
zvýšený o sumu 43.600,- Sk/1.447,25 €, spolu 93.600,- Sk/3.106,95 € v 12 mesačných splátkach po
7.800,- Sk/258,91 € počnúc dňom 19.12.2007. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN, o konečnej splatnosti
úveru, výšku úrokov, ani rozpis splátok. Žalobca je špecifikovaný menom, rodným číslom, číslom

občianskeho preukazu, obchodným menom, miestom podnikania. V zmluve na neuvádza účel čerpania
úveru. Zmluva ďalej obsahuje len plnomocenstvo advokátovi na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z
bankového účtu dlžníka a vyhlásenie dlžníka, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, plnomocenstvami a
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru uvedenými na zadnej strane zmluvy. Predložená zmluva

neobsahuje druhú stranu.7. Z predloženej výzvy zo dňa 20.10.2016 súd zistil, že žalobca cestou právneho zástupcu vyzval
žalovaného na vrátenie istiny do 31.10.2016. Žalovaný vo vyjadrení k výzve zo dňa 3.11.2016 uviedol, že
výzvuprevzaldňa24.10.2016aďalejuviedol,žezmluvabolauzatvorenápodľaustanoveníObchodného

zákonníka a aplikácia Občianskeho zákonníka či iných zákonov na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.

8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.9.2016 súd zistil, že z titulu úveru eviduje platby žalobcu dňa
11.4.2008 vo výške 258,91 €, dňa 13.5.2008 vo výške 258,91 €, dňa 13.6.2008 vo výške 258,91 €, dňa

15.2.2012 vo výške 2330,40 € a dňa 7.4.2015 vo výške 15,72 €, spolu 3.122,85 €.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ma účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(1) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.(2)

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku
dňu 1.11.2016 vo výške 0,00%.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlejstraty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v
konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po

vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013-50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom
bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1.659,70 €. Žalobca
z titulu úveru uhradil žalovanému 3.122,85 € a to v 5. splátkach dňa 11.4.2008 vo výške 258,91 €, dňa
13.5.2008 vo výške 258,91 €, dňa 13.6.2008 vo výške 258,91 €, dňa 15.2.2012 vo výške 2.330,40 € a
dňa 7.4.2015 vo výške 15,72 €. Nebolo sporné, že dňa 24.10.2016 prevzal žalovaný výzvu na zaplatenie

istiny do 31.10.2016 a že istinu do rozhodnutia súdu nezaplatil žalobcovi.

15. Predložená zmluva o úvere neobsahuje prehlásenie uvádzané vo vyjadreniach žalovaným, že
peňažné prostriedky použije žalobca na podnikanie. Svoje tvrdenie žalovaný nepreukázal žiadnym

spôsobom napriek výzve a poučeniu súdu. Žalobca je v zmluve identifikovaný rodným číslo a číslom
občianskeho preukazu, teda ako bežný občan-spotrebiteľ a zároveň je identifikovaný aj ako podnikateľ
uvedením IČO a miestom podnikania. Z tejto identifikácie dlžníka sa nedá vyvodiť jednoznačný záver, že
by úver čerpal na účely podnikania a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že bol použitý na podnikanie, preto
súd dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľský úver. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na

námietku miestnej nepríslušnosti, nakoľko podľa § 19 písm. d) CSP je miestna príslušnosť súdu určená
trvalým bydliskom žalobcu.16. Nakoľko strany sporu uzatvárali spotrebiteľský úver, a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.), keďže žalovaný

pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania
a žalobca mal postavenie spotrebiteľa, pretože ako je uvedené vyššie bol poskytnutý úver za iným
účelom ako na podnikanie. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna
právna úprava, ktorou je ZoSU, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi

zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

17. Ďalej súd zistil, že uzatvorená zmluva neobsahuje RPMN, čo je podstatná náležitosť zmluvy o
úvere a ktorej nedostatok má za následok, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Z tohto dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal plnenie
bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia od žalobcu a skutočne poskytnutého
plnenia z titulu úveru, t.j. vo výške 1.463,15 € (3.122,85 € - 1.659,70 €). Súd sa z dôvodu nadbytočnosti
nezaoberal ďalšími namietanými chýbajúcimi náležitosťami zmluvy, nakoľko ich nedostatok nemá za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

18. Namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu sa súd nezaoberal, nakoľko predmetom
konania nie je neplatnosť úverovej zmluvy, ale vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Nie je sporné medzi stranami sporu, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok i keď toto tvrdenie
žiadna zo strán nepreukázala, rozhodcovský rozsudok súdu žiadna zo strán nepredložila. Z predloženej
úverovej zmluvy však nevyplýva, že by strany sporu individuálne vyjednali rozhodcovskú doložku,
ktorá je podmienkou pre vydanie platného rozhodcovského rozsudku. Rozhodovacou činnosťou súdov

všetkých inštancií je dlhodobo judikované, že bez preukázania individuálne vyjednanej rozhodcovskej
doložky je rozhodcovský rozsudok nulitným aktom a teda netvorí prekážku rozhodnutej veci. Naviac, ak
žalovaný vzniesol námietku veci rozhodnutej bolo jeho povinnosťou predložiť daný rozsudok. Nakoľko
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, súd pokračoval v konaní a na túto námietku neprihliadol.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.(ods. 1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.(ods. 2)

21. Nakoľko žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal dôvodnosťou
námietky a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný. V zmysle citovaných ustanovení
§ 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v danej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim
po splatnosti jednotlivých zaplatených splátok, špecifikovaných vyššie.

22. Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1),
ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno

oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula
aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčaciadoba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade
rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K

bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval
od začiatku, ako i plnením z absolútne neplatného právneho úkonu, dochádza okamihom poskytnutia
plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia
dobazačínaplynúťododňa,keďsapostihnutýdozvedel,žeplnilbezprávnehodôvodu,resp.zabsolútne
neplatného právneho úkonu a komu plnil.(prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s
vysvetlivkami, Iura Edition)

23. V danom prípade žalobca už v čase uzavretia úverovej zmluvy poznal všetky skutkové okolnosti,
poznal zmluvné podmienky, mal k dispozícii predmetnú zmluvu. Následne keď splácal jednotlivé splátky
nad rámec poskytnutej istiny, mal vedomosť i o výške plnenia i o tom, kto získal na jeho úkor bezdôvodné

obohatenie. Pokiaľ nemal vedomosť o zákonných náležitostiach zmluvy a ich následkoch, mal možnosť
poradiť sa s osobou znalou práva, tak ako to napokon i urobil. Nemožno preto prisvedčil argumentácii
zástupcužalobcuohľadomzačatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby,ktorápodľajehonázoruzačala
plynúť až po porade žalobcu s advokátom (keď žalobca je neznalý práva), keď súd v tejto súvislosti
poukazuje na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat

(neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva. Podľa § 2 Zákona č. 1/1993
Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových
zmlúv až do 31.12.2015), ,,o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. Súd je toho názoru, že uvedená zásada platí i pre

spotrebiteľa, napriek tomu, že je tzv. slabšou stranou v spore, nakoľko v opačnom prípade, ak by
uvedená zásada ustúpila ochrane spotrebiteľa, išlo by o jednostranné zvýhodnenie spotrebiteľa na úkor
veriteľa a prelomeniu základnej zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov upravenej v
ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka a narušeniu jedného zo základných princípov právneho štátu,
a to princípu právnej istoty.

24. Napokon jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf
65/2011) poukázal na tento právny princíp v zmysle: ,,práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“

25. V danom prípade teda nemôže byť na úkor žalovaného (v tom zmysle, že subjektívna premlčacia
doba začne plynúť až odvtedy keď sa žalobca poradil s advokátom...), že žalobca sa nezaujímal o
ochranu a výkon svojich práv od začiatku vzniku zmluvného vzťahu, keď už vtedy mu boli známe všetky
skutkové okolnosti (náležitosti zmluvy, ktoré sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemenili) a z

ktorých bolo možné usúdiť získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.

26. V zmysle uvedeného, v danom prípade žalobca mohol svoje právo z úverového vzťahu uplatniť
na súde dňom nasledujúcim po zaplatení splátky vo výške 2.330,40 € dňa 16.2.2012, nakoľko až jej

zaplatením sa žalovaný bezdôvodne obohatil a následne i nasledujúcim dňom po zaplatení splátky vo
výške 15,72 € dňa 7.4.2015. Žalobu podal žalobca na súd 5.12.2016, a z tohto dôvodu len splátka
zaplatená dňa 7.4.2015 nie je premlčaná a a len v tejto časti súd žalobe vyhovel. Splátka zaplatená dňa16.2.2012 je premlčaná v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá uplynula 16.2.2015 a objektívnej, ktorá
uplynula dňa 16.2.2016.

27. Čo sa týka argumentácie zástupcu žalobcu, že v danom prípade sa aplikuje 10 ročná premlčacia
doba, keďže ide o úmyselné obohatenie, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný ako nebankový subjekt
uzavrel niekoľko takýchto zmlúv, musí mať vedomosť o náležitostiach i o následkoch v prípade, že
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, preto ak prijímal plnenie nad rámec poskytnutého úveru,

bezdôvodne sa vedome obohatil, keď vedel, že mu takéto plnenie nepatrí...., súd sa nestotožňuje s
týmto názorom, keď v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka úmysel (či už priamy
alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia“.(prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami,
Iura Edition)

28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, teda, že
veriteľovi za poskytnutie úveru patrí odplata, preto, ak si žalovaný ako veriteľ dohodol odplatu a prijímal
takéto plnenie bolo to v súlade so zákonom a zmluvou. Skutočnosť, že zmluva nemá zákonné náležitosti
z ktorého dôvodu sa následne považuje zmluva za bezúročnú a bezpoplatkovú, je iba sankciou za to,

že zmluva nemá zákonom požadované náležitosti. Nemožno preto mať za to, že prijímaním platieb
od žalobcu ako dlžníka v zmysle uzavretej zmluvy došlo na strane žalobcu vedome a úmyselne k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré by mu vôbec nepatrilo, resp. že neuvedenie zákonných náležitostí
v spotrebiteľskej zmluve, čo má za následok jej bezúročnosť, vedie k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu v prípade, ak veriteľ prijíma i splátky odplaty - úroku, a to s poukazom na vyššie uvedenú

argumentáciu súdu.

29. Žalobca namietol, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie
§ 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon

subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť,
že v konaní účastníkom konania opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej

pohľadávke,nemožnopokladaťzakonanie,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi,pretožeinštitútdobrých
mravov je zákonným inštitútom a prispieva k istote v právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však
výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť
druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému
by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom

v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné
vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z
okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce
(určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia

námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol
odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku
premlčania (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009).

30. V posudzovanom prípade žalobca okolnosti, pre ktoré by uplatnenie námietky premlčania malo byť
v rozpore s dobrými mravmi, odvodzuje z konania žalovaného, ktorý poskytuje úvery od roku 2001,
ktorý neuvádza podstatné zákonom požadované náležitosti do úverových zmlúv. V zmysle ZoSU je
neuvedenie podstatných náležitostí zmluvy sankcionované jej bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou,
čím vylučuje úmysel veriteľa bezdôvodne sa obohatiť neuvedením podstatných náležitostí do zmluvy,

pretože je postihnutý za toto konanie vo forme obmedzenia jeho nárokov vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. Žalovaný sa ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol obrátiť na súd
ihneď potom, ako realizoval úhrady žalobcovi, ktoré presiahli skutočne čerpanú výšku úveru (nad
sumu 1.659,70 €). Poukázaním na spôsob podnikania žalovaného žalobca nepreukázal okolnosti takejvýnimočnej intenzity v čase vznesenia námietky premlčania, ktoré by odôvodňovali neumožnenie práva
vzniesť námietku premlčania v danej veci zo strany žalovaného.

31. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v nepremlčanej časti istiny 15,72 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% z istiny od 1.11.2016, nakoľko nebolo sporné, že žalovanému bola dňa
24.10.2016 doručená výzva na zaplatenie žalovanej istiny do 31.10.2016 a teda od 1.11.2016 bol v
omeškaní. Vo zvyšku istiny a príslušenstva súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľačl.4ods.1CSP,aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovnéhoustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu

vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a contrario i za použitia
analógiepodľačl.4ods.1CSP.Vychádzalzrozhodnutiavovecisamej,tedazoskutočnosti,žežalobcovi
bola priznaná suma 15,72 € s úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 0,95 €. Žalobca bol v
konaní čiastočne úspešný v 1% a žalovaný v 99%, t.j. celkový úspech žalovaného je 98% (99-1). Súd
prevažne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady

vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).