Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226940
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116226940.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., Č.
B. XX/A, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21,
proti žalovaným: 1. O.. E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., Č. B. XX/A, 2. O.. E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T.,
D. XXXX/X, zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dunajská 48,

o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
zo dňa 7. septembra 2018 č.k. 25C/204/2016-92

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania žalovaného v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade n
e p r i z n á v a náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 7.9.2018 č.k.
25C/204/2016-92 zastavil konanie, žalovanému v 1. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania a
žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobkyni.

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144 až 146 ods. 1 CSP na základe späťvzatia žaloby

žalobkyňou z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho zaniklo ex lege
bezpodielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného v 1. rade a došlo ex lege aj k zastaveniu všetkých
exekučných konaní.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc z procesného zavinenia
žalobkyne na zastavení konania, ktorá zobrala žalobu späť a priznal preto žalovanému v 2. rade voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku, ktorým súd žalovanému v 2. rade priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnej výške, v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla

napadnutý výrok uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť
tento výrok tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania
uviedla, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
21/2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v 1. rade. Podľa ustanovení zákona 7/2005 Z.z.
jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je aj zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako
aj zastavenie všetkých exekučných konaní. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v

1. rade preto došlo ex lege aj k zastaveniu exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Deákom na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v prospech žalovaného v 2. radeako oprávneného proti povinnému - žalovanému v 1. rade, kde exekučným titulom boli právne úkony,
ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila,
ani sa nepodieľala na vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, a teda žiadnym spôsobom

nezavinila zastavenie exekučného konania. Zastavením exekučného konania zanikol právny záujem
na určení neplatnosti exekučných titulov, z ktorého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu späť a tieto
skutočnosti súd nevzal do úvahy. V prípade pokračovania v konaní by bola žalobkyňa neúspešná pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanom určení. Keďže žalobkyňa nezavinila zastavenie
konania, nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Aj

keby došlo z jej strany k procesnému zavineniu zastavenia konania, je namieste aplikácia ust. § 257
CSP, ktorej sa domáha vzhľadom na okolnosti, pre ktoré zobrala žalobu späť a ktoré nastali nezávisle
od jej vôle. Vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade došlo bez ohľadu na jej vôľu počas
konania o jej žalobe, a preto platenie trov konania žalobkyňou žalovanému v 2. rade by bolo v rozpore so
zásadami spravodlivosti. Spravodlivé je minimálne také rozhodnutie, aby žiadna zo strán nemala nárok
na náhradu trov konania. Náhradu trov odvolacieho konania si žalobkyňa neuplatnila.

6. Žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa
19.11.2018, nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a dospel k záveru, že v
napadnutom výroku uznesenia nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie,
z ktorého dôvodu zmenil napadnutý výrok uznesenia (§ 388 CSP).

8. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP vychádzajúc
zo záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby, a preto priznal
úspešnému žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.

9. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia neposudzoval splnenie podmienok v zmysle ust.
§ 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2.rade z dôvodu prípadnej existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Žalobkyňa pritom už v späťvzatí žaloby navrhla nepriznať účastníkom náhradu trov konania z

dôvodu, že k zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného
v 1.rade, v dôsledku ktorej skutočnosti ex lege došlo aj k zastaveniu exekučného konania, vedeného na
návrh žalovaného v 2.rade proti žalovanému v 1.rade na základe exekučných titulov, ktorých neplatnosti
sa žalobkyňa domáha v tomto prebiehajúcom konaní.

11. V odvolacom konaní sa žalobkyňa opakovane domáha aplikácie ust. § 257 CSP, teda nepriznania
náhrady trov konania žalovanému v 2.rade vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, za ktoré považuje dôvody späťvzatia žaloby, ktoré nastali nezávisle od jej vôle a týkali sa
výlučne skutočností medzi žalovaným v 1. a 2.rade navzájom. Žiadala zohľadniť, že žalobu podala
dôvodne a až počas konania o jej žalobe došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného v 1.rade,

a teda ex lege k zániku bezpodielového spoluvlastníctva jej a žalovaného v 1.rade, ako aj ex lege k
zastaveniu exekučného konania na základe exekučných titulov, ktoré boli podkladom na vykonávanie
(už zastavenej) exekúcie. Bola preto nútená zobrať žalobu späť, inak by bola v konaní neúspešná.

12. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiťtrovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného

zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

14. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

15. Odvolací súd zhodne s argumentáciou žalobkyne v odvolaní dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré
došlo k späťvzatiu žaloby, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
v zmysle ust. § 257 CSP.

16. Žalobkyňa síce z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť,
avšak okolnosti, za ktorých k tomuto späťvzatiu došlo, odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP.

17. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti zmenky a vyhlásenia žalovaného v 1.rade,

urobeného do notárskej zápisnice, na základe ktorých bola vedená exekúcia na návrh žalovaného v
2.rade ako oprávneného proti žalovanému v 1.rade ako povinnému a táto sa vzťahovala na majetok
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade. Vyhlásením konkurzu na
majetok žalovaného v 1.rade, ktorá skutočnosť nastala nezávisle od vôle žalobkyne, došlo zo zákona
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.rade a zo zákona došlo aj k

zastaveniu všetkých exekučných konaní, vrátane exekučného konania vedeného žalovaným v 2.rade
proti žalovanému v 1.rade. V dôsledku zastavenia exekučného konania, ako aj zániku BSM zanikol
právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti exekučných titulov, ktoré boli podkladom na vykonávanie
exekúcie, aj na majetok žalobkyne a pokiaľ by žalobkyňa bola ďalej v konaní pokračovala, bola by
neúspešná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň by v

pokračovaním v tomto konaní došlo k vzniku ďalších neúčelných trov konania. Práve vzhľadom na
okolnosti, ktoré nastali nezávisle od jej vôle a bez jej pričinenia, rozhodla sa zobrať žalobu späť a v
ďalšom konaní, ktoré už nebolo právne významné z hľadiska ochrany jej práv, nepokračovať.

18. Vyššie uvedené skutočnosti (okolnosti prejednávaného sporu) odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP

a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2.rade, z ktorých dôvodov odvolací súd v zmysle ust. §
388 CSP zmenil napadnutý výrok uznesenia o trovách konania žalovanému v 2.rade tak, že žalovanému
v 2.rade nepriznal náhradu trov konania.

19.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania si
však neuplatnila, žalovaný v 2.rade bol v odvolacom konaní neúspešný a zároveň mu trovy odvolacieho
konania ani nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).