Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201339
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111201339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci navrhovateľky K. D. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v J. na S. námestí č. X proti odporcovi S. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v H. č. XXX
zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul.
Tichej č. 18 za účasti matky navrhovateľky O. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na Jegorovovom námestí
č. 1 o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.1.2015
č.k. 22P 8/2011-123 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od 21.1.2011 do 30.4.2015 a dlžnom

výživnom.

Zrušujerozsudokvnapadnutomvýrokuozvýšenívýživnéhood1.5.2015dobudúcnosti,trováchkonania
a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku na 80 €
mesačne od 21.1.2011 do 31.8.2011 a na 100 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré zaviazal
odporcu platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 21.1.2011
do 31.1.2015 v sume 1.959,72 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 75 € mesačne a dlžné výživné žiadal povoliť
splácať v 10 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
v rámci dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne posúdil,

pretože určil výživné v neprimeranom rozsahu a nepovolil mu splácať dlžné výživné v pravidelných
mesačných splátkach. Súd sa náležite nevysporiadal s jeho finančnou situáciou, ktorá je zapríčinená
tým, že má problémy sa zamestnať. Žije v oblasti, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť a je málo
pracovných príležitostí. V minulosti sa stalo, že jeho zamestnávatelia mu nevyplatili mzdu, resp. jej
časti z dôvodu insolventnosti alebo bankrotu, v dôsledku čoho je zadlžený a súd sa s touto situáciou
nevysporiadal. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil, že prácu má len do 30.4.2015 a v priebehu
prvostupňového konania poukázal na to, že sú voči nemu vedené súdne exekúcie, ktoré nevládze

uhrádzať. Uviedol, že platí hypotekárny úver na dom, ktorý si zakúpil v obci H.. Jedná sa o starý rodinný
dom dedinského typu, ktorý zakúpil z dôvodu zabezpečenia si bývania, pretože mimo J. ho kúpil za
nižšiu kúpnu cenu. Predmetný dom je starý a permanentne potrebuje rôzne opravy a údržby. Uviedol,
že matke navrhovateľky zanechal vojenský byt v W., citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal nato, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia súd sa riadne nevysporiadal a nevyhodnotil jeho možnosti
a schopnosti, ako aj majetkové pomery. V porovnaní s matkou navrhovateľky sú jeho pomery horšie,
pretože nemá majetok a je značne zadlžený a najväčším jeho problémom je to, že nemá stabilné

zamestnanie, pretože zamestnávatelia ho zamestnávajú len na určitú dobu, resp. brigádnicky, a preto
žije v trvalej neistote. Matka navrhovateľky má stabilnú prácu, má byt, žije so svojím životným druhom,
čo naznačuje, že na domácnosť a životné potreby mu prispieva a on má len jeden príjem, aj to neistý.
Poukázal na to, že bolo potrebné zohľadniť aj tú okolnosť, že navrhovateľka je dospelá a svoje potreby
si môže zabezpečovať aj brigádnickou formou. Doposiaľ určené výživné riadne platí a dlh na výživnom

nemá. Uviedol, že navrhovateľka sa o neho nezaujíma, nekomunikuje s ním, nenavštevuje ho a ich
vzťahysúodcudzené.Zuvedenéhodôvodujeochotnýprispievaťnavýživunavrhovateľky75€mesačne
a dlžné výživné žiada umožniť v splátkach po 10 € mesačne spolu s bežným výživným.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu
k navrhovateľke, správne určil diferencovane aj počiatok plnenia zvýšeného výživného, vypočítal dlh

na výživnom a zákonne rozhodol o jeho splatnosti, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca

ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o zvýšení výživného do 30.4.2015. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne
porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola
preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, preto boli splnené podmienky pre
jeho zmenu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že zmenou pomerov v
zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo
druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v

tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie
výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní
o zvýšení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z

ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že súd pri určení výživného
musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší

príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, preto takéto konanie nesmie povinnej osobe
priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej
povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom, resp. aby bol bezdôvodne
dlhodobo nezamestnaný v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto
rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože
princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba

neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.
priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov účastníkov a ich dôsledným a podrobným
porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola preukázaná podstatná zmena
pomerov najmä navrhovateľky v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola žiačkou 3.

ročníka základnej školy a od 1.9.2011 nastúpila do 1. ročníka gymnázia. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti od
podania návrhu so zreteľom na výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky a konštatuje, že
zvýšené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku

a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý na
rozdiel od matky navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá a je primerané aj odôvodneným
potrebám navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu poukazuje na ust. § 62 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,

že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. potreby rodiča môžu byť uspokojované
až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby
dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne
má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného

s pomermi existujúcim v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
a zvýšené výživné za obdobie od 21.1.2011 do 31.8.2011 v sume 80 €, nakoľko navrhovateľka v tom
čase bola žiačkou druhého stupňa základnej školy a 100 € mesačne od 1.9.2011 do 30.4.2015, kedy
už navrhovateľka navštevuje strednú školu vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení

napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam odporcu po zohľadnení, že okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných
prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, a preto je
možné od neho spravodlivo žiadať rovnaký štandard, aby umožnil aj svojej dcére formou zvýšeného

výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať rovnakú životnú
úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne
nemohol prihliadnuť na záväzky odporcu, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a na tie úvery, ktoré si otec
zobral, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným v zmysle Zákona o rodine. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného za obdobie od

21.1.2011do30.4.2015avýrokodlžnomvýživnomvsúladesust.§160ods.1O.s.p.vzhľadomkpovahe
prejednávancej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania a osobným pomerom odporcu by nebolo
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože výživné je prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil

iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých výrokov rozhodnutia.Podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a napadnutého odvolania dospel k záveru, že nie sú
podmienky na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 1.5.2015
do budúcnosti, pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k objektívnej zmene pomerov
na strane odporcu spočívajúcej v zmene príjmu, pretože otec pracovnú zmluvu s Trevou s.r.o. má

uzavretú na dobu určitú do 30.4.2015. Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k objektívnej
zmene pomerov na strane odporcu spočívajúcej v zmene príjmu, nakoľko otec predložil súdu prvého
stupňa na nahliadnutie pracovnú zmluvu s Trevou s.r.o., z ktorej vyplýva, že jeho pracovný pomer
v spoločnosti trvá na dobu určitú do 30.4.2015. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého
stupňa sa v odvolacom konaní zmenil, právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať

od 1.5.2015 do budúcna, je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom
zistenia nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením
výsledkov tohto dokazovania rozhodol o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku od 1.5.2015
do budúcna a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutím
odvolacieho súdu o zvýšení výživného za obdobie od 1.5.2015 do budúcna na úplne novom skutkovom

základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne
nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia vec znovu prejednať, zistiť a
vyhodnotiť všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o rozsahu výživného od 1.5.2015 do budúcna,
trovách konania účastníkov, prípadne aj v širšom rozsahu, ak sa ukážu byť potrebným, vysporiadať
sa s odvolacími námietkami odporcu vo vzťahu k zvýšeniu výživného pre navrhovateľku od 1.5.2015
do budúcnosti, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa

ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od 1.5.2015 do budúcnosti
a rozsudok odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutkového stavu a boli spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.