Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117218332
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117218332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nite, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vsporežalobcu:ŽelezniceSlovenskejrepubliky,Bratislava,sosídlom
Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Q. M., narodený XX.X.XXXX, bytom J.
W. N., V. 49X/X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2.
októbra 2017, č. k. 10C/50/2017-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 2.10.2017, č. k. 10C/50/2017-52 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania rozhodnutia o povinnosti žalovaného vypratať byt č. X s
príslušenstvom, nachádzajúci sa v stavbe "bytový dom" so súpisným číslom XXX na pozemku registra
E. XXXX/X v J. W. N. v katastrálnom území J. W. N., zapísanej na LV č. XXXX a odovzdať ho žalobcovi
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože uplynutím dohodnutej doby a to 28.2.2017 skončil
nájom zo zmluvy z 19.10.2015 č. XXXXXXXXX-X-XXXX-ZNB v znení jej dodatku z 6.9.2016, pričom
žalovaný byt žalobcovi neodovzdal.

1.2. Žalovanému proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.1. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
žalobca je správcom bytu č. 1, ktorý sa nachádza v stavbe „bytový dom" so súpisným číslom XXX na
pozemku registra E. XXXX/X v katastrálnom území J., zapísanej na LV č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve
Slovenskej republiky.

2.2. Na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej na dobu neurčitú bol nájomcom tohto bytu K. M., ktorý bol
zamestnancom žalobcu a zomrel X.XX.XXXX, pričom v čase jeho smrti s ním žil v spoločnej domácnosti
jeho syn, t. j. žalovaný, ktorý je tiež zamestnancom žalobcu, ktorý nemal vlastný byt, a preto sa stal
nájomcom tohto bytu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2.3. Predchádzajúci nájomca mal nedoplatky na nájomnom za obdobie 07/2014, ktoré boli celkom

zaplatené 1.12.2014 a 08/2014, ktoré boli celkom zaplatené 10.12.2014. Žalovaný mal rovnako
nedoplatky na nájomnom za obdobie 06 až 10/2011, ktoré boli celkom zaplatené 19.2.2013, za obdobie
od 08 až 12/2012 a 01 až 06/2013, ktoré boli celkom zaplatené 25.6.2014 a ku dňu vyhlásenia rozsudku
má mať nedoplatok 6,86 eura.3.1. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli
19.10.2015 zmluvu o nájme tohto bytu podľa čl. III. bod 3.1. zmluvy na dobu určitú do 30.9.2016, ktorú

zmluvné strany predĺžili dodatkom č. 1 k zmluve z 6.9.2016 do 28.2.2017.

3.2. Podľa čl. II bod 2.1. zmluvy o nájme bytu sa zmluva uzavrela z dôvodu prechodu nájmu po smrti
predošlého nájomcu, pretože žalovaný s ním žil v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nedisponoval
vlastným bytom. Žalovaný sa v čl. II. bod. 2.4. zmluvy zaviazal platiť žalobcovi riadne a včas nájomné

a preddavky spojené s užívaním bytu. Podľa čl. II bod 2.6. zmluvy nejde o byt služobný. Podľa čl.
IV bod. 4.2. zmluvy je nájomné splatné do 15. dňa v mesiaci. Podľa čl. V bod 5.1. zanikne nájom a)
uplynutím doby, b) písomnou dohodou strán c) písomnou výpoveďou, d) odstúpením od zmluvy a e)
zánikom predmetu nájmu. Žalobca sa v čl. VII bod 7.1. zmluvy zaviazal odovzdať byt žalovanému v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť žalovanému úplný a nerušený výkon práv pri užívaní bytu.

3.3. Žalobca vyzval žalovaného na odovzdanie bytu, ktorý žalovaný žalobcovi dobrovoľne neodovzdal.
Zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k výpovedi, ani k písomnej dohode medzi stranami
sporu o zániku nájmu a ani k zániku bytu, hoci je nesporne v havarijnom stave.

4.1. Žalovaný k žalobe, ktorá mu bola doručená uviedol, že nemá vyriešenú bytovú otázku a k tomuto

vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že k predĺženiu zmluvy o nájme bytu nepristúpil z dôvodu
zlej platobnej histórie žalovaného a nevyhovujúceho technického stavu nehnuteľnosti, pričom žalovaný
nemá právny nárok na poskytnutie bytovej náhrady.

4.2. Žalovaný na predbežnom prejednaní sporu a na pojednávaní so žalobou nesúhlasil s tým, že nie je

pravda, že by mal on alebo jeho otec nedoplatky na nájomnom a z havarijného stavu bytu vinil žalobcu.
Uviedol, že v prípade zabezpečenia bytovej náhrady je ochotný byt dobrovoľne vypratať, ale inak nie,
pretože nemá vlastný byt. Namietal, že zmluvu o nájme vyhotovil žalobca, pričom on s ňou nesúhlasil.

5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovaného a z vykonaného

dokazovania zistil, že žalobca je správcom bytu č. 1, ktorý sa nachádza v stavbe "bytový dom" so
súpisným číslom XXX na pozemku registra E. XXXX/X v katastrálnom území J., zapísanej na LV č.
XXXX, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

6.1. Na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej na dobu neurčitú bol nájomcom tohto bytu K. M.,

ktorý bol zamestnancom žalobcu a zomrel X.XX.XXXX, pričom v čase jeho smrti s ním žil v spoločnej
domácnosti jeho syn, t. j. žalovaný, ktorý je rovnako zamestnancom žalobcu, nemal vlastný byt, a preto
sa stal nájomcom tohto bytu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predchádzajúci nájomca mal
nedoplatky na nájomnom za obdobie 07/2014, ktoré boli celkom zaplatené 1.12.2014 a 08/2014 ktoré
boli celkom zaplatené 10.12.2014. Žalovaný mal rovnako nedoplatky na nájomnom za obdobie 06 až

10/2011, ktoré boli celkom zaplatené 19.2.2013, za obdobie od 08 až 12/2012 a 01 až 06/2013, ktoré
boli celkom zaplatené 25.6.2014 a ku dňu vyhlásenia rozsudku má mať nedoplatok 6,86 eur.

6.2. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli 19.10.2015 zmluvu o nájme tohto bytu
podľa čl. III. bod 3.1. zmluvy na dobu určitú do 30.9.2016, ktorú zmluvné strany predlžili dodatkom č.

1 k zmluve z 6.9.2016 do 28.2.2017.

7. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 663, § 685 ods. 1, §
687 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. e/, ods. 5, ods. 6, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka

8.1. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný sa stal nájomcom bytu, ktorého správu vykonáva
žalobca na základe zákona č. 258/1993 Zb. o Železniciach Slovenskej republiky podľa § 706 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože žil s predchádzajúcim nájomcom v čase jeho smrti v spoločnej
domácnosti a nemal vlastný byt a ani to, že predchádzajúci nájomca mal uzavretú zmluvu o nájme
bytu na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný stal nájomcom priamo zo zákona smrťou

predchádzajúceho nájomcu.

8.2. Žalovaný vstúpil do postavania zomretého nájomcu a smrťou predchádzajúceho nájomcu prešli na
neho všetky práva povinnosti zo zmluvy o nájme uzavretej s predchádzajúcim nájomcom bez zmenyobsahu tohto nájomného pomeru a bez potreby uzatvárať novú zmluvu o nájme. Súd preto nájomný
vzťah medzi zmluvnými stranami považoval za nájomný vzťah uzavretý na dobu neurčitú a zmluvu o
nájme bytu, ktorá bola medzi nimi uzavretá takmer rok po smrti predchádzajúceho nájomcu považoval

za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza zákon a to konkrétne § 706 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

8.3. V konaní bola okrem toho spochybnená platnosť spornej zmluvy aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca tvrdil, že zmluvu nezavrel slobode a vážne, pričom bolo nesporné, že návrh

zmluvy pripravil žalobca a súd nemal za to, že by bola v záujme žalovaného, tak ako tvrdil žalobca.
Žalobca tvrdil, ale žalovaný namietal, že by bol on alebo predchádzajúci nájomca v omeškaní s platením
nájomného za čas dlhší ako tri mesiace, pričom súd by v prípadnom konaní o neplatnosť výpovede
posudzoval všetky okolnosti rozhodovanej veci a to z akých dôvodov a ako dlho sa nájomné neplatilo
a aké sú pomery žalovaného.

9.1. Medzi stranami nebolo sporné, že predmet nájmu je v havarijnom stave, ale bolo sporné čím
zavinením prišlo k takémuto stavu a či si žalobca plnil riadne svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti
podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa čl. VII bod 7.1. zmluvy udržiavať predmet nájmu
v stave spôsobilom na užívanie, ktoré skutočnosti by súd rovnako posudzoval v prípadnom konaní o
neplatnosť výpovede.

9.2. Súd teda nemal za to, že bola jednoznačne preukázaná existencia výpovedných dôvodov podľa
§ 711 písm. d) Občianskeho zákonníka a podľa § 711 písm. e) Občianskeho zákonníka tak ako
žalobca tvrdil, pričom žalovanému aj v danom prípade vznikol nárok na bytovú náhradu podľa § 712a
Občianskeho zákonníka, v prípade poskytnutia ktorého by dôvod tohto sporu medzi stranami odpadol.

9.3. Pretože však súd uzavretú zmluvu o nájme bytu z 19.10.2015 v znení jej dodatku vyhodnotil ako
neplatnú, a pretože žalobca nedal žalovanému z nájomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú písomnú
výpoveď, od zmluvy neodstúpil, predmet nájmu nezanikol a táto zmluva nezanikla ani písomnou
dohodou zmluvných strán, súd žalobu o vypratanie bytu ako nedôvodnú zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, ale pretože v konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli, tak mu ich náhradu proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok.

12.1. Uviedol, že žalovaný býval v predmetnom byte so svojím otcom, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a
na základe ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa z tohto dôvodu žalovaný stal nájomcom

predmetného bytu, v ktorom býval a užíval ho na základe pôvodnej nájomnej zmluvy. Neskôr z dôvodu
ďalšej úpravy vzájomných vzťahov zmluvných strán bolo nájomcovi navrhnuté uzavretie nájomnej
zmluvy, ktorou by sa upravila jestvujúca nájomná zmluva podpísaná ešte jeho otcom v čase keď žil.

12.2. Rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá vyjadruje plnú autonómiu vôle subjektov rozhodnúť

sa, aký typ zmluvy uzavrú a s akým obsahom, vždy však v súlade so zákonom, bola dňa 19.10.2015
uzatvorená nová zmluva o nájme bytu č. XXX XXX XXX-X-XXXX-ZNB.. V tejto zmluve sa zmluvné
strany rozhodli upraviť doterajšie vzájomné práva a povinnosti z predošlej nájomnej zmluvy, pričom v
tejto novej zmluve bolo v jej Čl. II ods.12.1. výslovne uvedené, že sa jedná o zmluvu o nájme bytu,
ktorého nájom bol predmetom prechodu na syna po zosnulom otcovi a žalovaný o tom po celý čas

vedel a svojím podpisom novej zmluvy potvrdil svoj súhlas so zmenou obsahu práv a povinností medzi
prenajímateľom a nájomcom.

12.3. Nová zmluva sa uzatvorila na rovnaký predmet nájmu a medzi rovnakými subjektmi, pričom v
nájomnej zmluve v Čl. VIII ods. 8.3. žalovaný vyhlásil, že si novú zmluvu o nájme prečítal, obsahu

porozumel a že zmluva bola uzavretá po vzájomnej dohode v súlade so zákonom, slobodne, vážne ,
určite a nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok.13.1. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolateľ v tom, že súd vyhodnotil prejav slobodnej vôle
dvoch zmluvných strán, ktorým preukázateľne došlo k úprave niektorých práv a povinností medzi
prenajímateľom a nájomcom, okrem iného aj k dojednaniu zmeny trvania nájomného vzťahu na dobu

určitú, ako absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

13.2. Podľa odvolateľa však uzatvorením novej zmluvy došlo jednoznačne a preukázateľne ku
vzájomnému konsenzu oboch zmluvných strán na úprave práv a povinností, čo bolo aj písomne
potvrdené. V tomto prípade nie je dôvodné skúmať, v koho záujme bolo vyhotovenie novej nájomnej

zmluvy a posudzovať z nej plynúce dôsledky pre jednotlivé zmluvné strany vzhľadom k jednoznačnému
konsenzu a obojstrannému podpisu novej zmluvy s výslovným uvedením, že je vyhotovená na
žalovaného ako zmluvnej strany z dôvodu, že v minulosti došlo k prechodu nájmu bytu z jeho otca na
neho ako nového nájomcu bytu.

13.3. Z toho dôvodu nie je možné nijakým spôsobom spochybniť ani platnosť zmluvy na základe § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvená absolútna neplatnosť právneho úkonu urobeného v
rozpore so znením tohto ustanovenia. Zároveň v tomto prípade je nedôvodné skúmať ust. § 711 OZ,
nakoľko v tomto prípade bol nájomný vzťah ukončený na základe skončenia platnosti zmluvy o nájme
bytu na dobu určitú a nie z dôvodu výpovede nájmu bytu zaslanej nájomcovi (žalovanému).

14. Žalobca na základe tohto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 391 CSP zrušil rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 02.10.2017 sp. zn. 10C/50/2017 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v

zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych noriem

a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti
podanej žaloby a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodnil. Odvolací
súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a preto sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

19.1. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že prieskumná
činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí
preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť
konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti

napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených
v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.19.2. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

19.3. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2

CSP, a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáha a z
akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a
akéskutočnostiznichsúdzistil,akýskutkovýstavbolsúdomzistený,aképrávnenormynavecaplikoval,
ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne

závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne rešpektuje základné právo strán sporu
na spravodlivý súdny proces.

20. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom
nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať
a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a

nemajú vlastný byt.

21. Citované ustanovenie § 706 OZ rieši prechod nájmu bytu v prípade smrti nájomcu. Ak nejde o
spoločný nájom bytu manželmi, nastáva prechod bytu tak, ako je uvedený v odseku 1, a teda že
spoločnými nájomcami sa stávajú deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí žili s nájomcom v

deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

22.1. V predmetnej preskúmavanej veci žil žalovaný s nájomcom K. M., ktorý bol jeho otcom, v čase
smrti nájomcu dňa X.XX.XXXX, v spoločnej domácnosti a nemal vlastný byt, takže smrťou nájomcu
zo zákona sa v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka stal žalovaný Q. M. nájomcom bytu ako

dieťa nájomcu.

22.2. Prechod práva nájmu bytu je právnym nástupníctvom, v dôsledku ktorého prechádzajú na osobu
ustanovenú v zákone práva a povinnosti predchádzajúceho nájomcu. Pôvodný nájomný vzťah nezaniká
a trvá aj naďalej so všetkými základnými obsahovými atribútmi, ako je predmet nájmu, výška nájomného

a určenie doby, na ktorú sa nájom dojednal. Za tohto stavu nie je preto potrebné uzatvárať novú nájomnú
zmluvu. Ak teda žalobca napriek tomu uzavrel so žalovaným novú nájomnú zmluvu, v ktorej zakotvil
nájom bytu na dobu určitú, je takáto žalobcom naformulovaná zmluva neplatná pre rozpor so zákonom,
pretože žalovanému nezakotvila nájom bytu na dobu neurčitú, ako to bolo v prípade predchádzajúceho
nájomcu K. M..

22.3. Keďže nájomná zmluva, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným je neplatná, nemohol sa žalobca
proti žalovanému úspešne domáhať vypratania predmetného bytu, a to dokonca bez bytovej náhrady

23. Z čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy vyplýva povinnosť všeobecných súdov v každom prípade, v

ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré tieto články zaručujú, skúmať s ohľadom na jeho konkrétne
okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu.
V tomto zmysle by vypratanie bytu žalovaným bez zabezpečenia bytovej náhrady bolo v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.24. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, keď všetky argumenty odvolateľa uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako

nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).