Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118210761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118210761.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa - dlžníka:
Venas Group, a.s., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919, o návrhu na povolenie
reštrukturalizácie, o odvolaní navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
14.11.2018 č.k. 32R/1/2018-300 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: Venas
Group, a.s., so sídlom: Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predložený posudok čo do obsahu v časti zhodnotenia právnych
úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť,
nie je jasný a zrozumiteľný, nakoľko tento vôbec neuviedol, či pre potreby daného zhodnotenia
skúmal obdobie 5 rokov spätne, alebo nie, pričom ak by v sledovanom období prípadne došlo k
odporovateľnému právnemu úkonu, toto zistenie by mohlo mať vplyv na správcom vyslovený záver o
tom, či reštrukturalizáciu dlžníka odporúča alebo nie. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie

zato, že nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie dlžníka na základe ust. § 116 ods.
2 písm.b/ ZKR.

3. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, že v podkapitole „Podrobné zhodnotenie
právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku“ sa správca obmedzil

iba na zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadcu vo
vzťahu k Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 2.4.2014, avšak žiadnym spôsobom v tejto podkapitole
a ani v inej časti posudku správca výslovne neuviedol, či v sledovanom období k iným právnym úkonom
dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadcu došlo alebo nie. Vzhľadom na uvedené súd
preto predložený posudok čo do obsahu v časti zhodnotenia právnych úkonov dlžníka so spriaznenými
osobami, ktoré mohli viesť k úpadku považoval za nejasný, a preto mal za to, že tu nie sú splnené

podmienky pre povolenie reštrukturalizácie dlžníka.

4. K podkapitole posudku „Podmienky zachovania prevádzky dlžníka“ súd zistil, že opatrenia potrebné
na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka sú výlučne viazané
na reštrukturalizačné konanie dlžníka, a to v rozsahu zastavenia výkonu záložného práva jedným z

dlžníkových veriteľov, zastavenia, resp. predídenia exekúcií na majetok dlžníka a umožnenia splácania
záväzkov dlžníka v predĺžených lehotách splatnosti aj s príp. znížením celkového objemu záväzkovpodľa schváleného reštrukturalizačného plánu (str. 56-57 predloženého posudku). Z uvedeného bez
akýchkoľvek pochýb vyplýva, že dlžník pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň jej
podstatnej časti pred prípadným povolením jeho reštrukturalizácie neprijal a ani nemá v pláne prijať

žiadne iné vhodné opatrenia, ktoré by predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň
jej podstatnej časti zachovali, okrem opatrenia v rozsahu tom, že podal na súd návrh na povolenie
svojej reštrukturalizácie. Z uvedeného je preto zrejmé, že dlžník sa v otázke zachovania prevádzky
svojho podniku alebo aspoň jej podstatnej časti spolieha výlučne na účinky začatia reštrukturalizačného
konania (ust. § 114 ZKR), pričom bez svojho aktívneho prístupu očakáva, že mu reštrukturalizačné

konanie pomôže. V danej otázke mal súd za to, že dlžník doposiaľ neprijal žiadne iné vhodné opatrenia
na zachovanie prevádzky svojho podniku alebo aspoň jej podstatnej časti, ktoré by mali povahu v jeho
činnosti, napr. aktívne pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie neurobil žiadne opatrenia
zamerané na zvýšenie svojich príjmov a na zníženie svojich výdavkov, žiadnym spôsobom nemal snahu
zefektívniť svoje hospodárenie, príp. vykonať iné vhodné opatrenia. Preto tu je dôvodná pochybnosť, či
v posudku opísané opatrenia reálne zabezpečia zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň jej

podstatnej časti (absentuje tu dôvodný/opodstatnený predpoklad vyžadovaný ust. § 109 ods. 3 písm.f/
ZKR), pretože samotná reštrukturalizácia poskytuje ochranu len pôvodným záväzkom, teda tým, ktoré
sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou, a teda nové záväzky, ktoré vzniknú dlžníkovi po začatí
reštrukturalizačného konania nepožívajú právnu ochranu a veritelia si môžu pohľadávky vymáhať okrem
iného aj formou exekučného konania, čím by mohla byť reštrukturalizácia dlžníka zmarená.

5.Súdprvejinštanciepoukázalajnasprávcomuvedenéskutočnostikzabezpečeniuodbytugranulatovej
podstielky, že s výrobou tejto podstielky môže dlžník začať na svojej peletizačnej linke hneď po
tom, keď v dôsledku zastavenia výkonu záložných práv obnoví bezproblémové inkasovanie svojich

pohľadávok voči svojim odberateľom. Ďalšou komoditou, ktorá by mala mať výrazný podiel na
dlžníkovej podnikateľskej činnosti je kaolín, spracovanie ktorého a jeho následný predaj by mal byť
ďalším z rozhodujúcich dlžníkových výrobných programov. Rozbeh takéhoto výrobného programu
je tiež závislí od priaznivej ekonomickej situácie dlžníka, ktorou by bolo aspoň pravidelné inkaso
svojich pohľadávok z dlžníkovej výrobnej a obchodnej činnosti. Dlžník má k dispozícii cca 30.000 t

kaolínu s takým obsahom metakaolínu, ktorý po svojom spracovaní je vhodný na použitie v betónoch,
cementových kompozitoch, pri výrobe obkladačiek a žiaruvzdorných materiálov. Z uvedeného je zrejmé,
že dlžník aktívne v čase pred povolením reštrukturalizácie nevyužíva svoje výrobné kapacity, vrátane
vstupnej suroviny, ktorú má k dispozícii len z dôvodu obavy pred výkonom záložného práva svojim
zabezpečeným veriteľom. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dlžník už v čase pred podaním

návrhu na povolenie reštrukturalizácie účelovo koná tak, aby znížil objem svojich tržieb, čim by mohol
okrem iného umelo navodiť stav platobnej neschopnosti a následného úpadku, aby tak mohol využiť
reštrukturalizačné konanie vo svoj prospech účelovo a špekulatívne, pričom tým, že doposiaľ aktívne
nevyužíva svoje výrobné kapacity je zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň jej podstatnej
časti pravdepodobne ťažko realizovateľne (navyše tu nie je garancia, že nové produkty, s ktorými dlžník

doposiaľ nemá skúsenosti budú napr. požadovanej kvality, aby pre ne zabezpečil skutočný odbyt -
reštrukturalizácia dlžníka neznamená, že sa dlžník pokúsi na základe nového výrobného programu o
zachovanie prevádzky svojho podniku, ale v čase povolenia reštrukturalizácie tu musí byť dôvodný
predpoklad, že svojou podnikateľskou činnosťou skutočne bude môcť byť zachovaná jeho prevádzka,
príp. aspoň jeho časť, uvedené je potrebné najmä preto, aby v prípade „pokusu“ o reštrukturalizáciu sa

v čo najväčšej miere eliminovalo prípadné prehĺbenie úpadcu dlžníka vznikom nových záväzkov, čím by
sa pre prípad neúspechu reštrukturalizácie len znížila miera uspokojenia jestvujúcich veriteľov.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa návrh na povolenie reštrukturalizácie dlžníka javí ako účelový,

bez snahy dlžníka uspokojiť svojich veriteľov vo väčšej miere, než by tomu bolo napr. v konkurze.
Súd prvej inštancie zistil, že správca pri spracovaní posudku vychádzal z finančnej a obchodnej
situácie dlžníka k 31.8.2018, pričom posudok je datovaný dňom 19.9.2018. Správca v čase jeho
poverenia dňa 13.9.2018 pracoval už s neaktuálnymi podkladmi o finančnej a obchodnej situácii dlžníka.
Obsah predloženého reštrukturalizačného posudku nie je jasný ani zrozumiteľný, keďže pre povolenie

reštrukturalizácie absentuje podmienka definovaná v ust. § 116 ods. 2 písm.b/ ZKR, ust. § 116 ods. 2
písm.e/ ZKR a v ust. § 109 ods. 3 písm.f/ a g/ ZKR. Preto reštrukturalizačné konanie zastavil.7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - dlžník.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka Venas Group
a.s., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom povoľuje.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a s týmto
nesúhlasí z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ CSP. Odvolateľ poukázal nato,
že z obsahu posudku na str. 45 jednoznačne vyplýva, že správcom neboli zistené také úkony, ktoré

by mohli byť označené za úkony bez primeraného protiplnenia resp. s úmyslom niekoho zvýhodniť,
prípadne s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Správca pri zaobstarávaní podkladov pre vypracovanie
tejto kapitoly reštrukturalizačného posudku preveroval celé obdobie existencie dlžníka, t.j. obdobie od
jeho vzniku až po vypracovanie posudku. Ako to aj vyplýva z obsahu posudku a to aj s prihliadnutím
na jeho podkapitolu 2.1. Vznik a história dlžníka, dlžník bezprostredne po svojom vzniku (t.j. po
30.1.2013) až do nadobudnutia časti podniku od spoločnosti Venas, a.s. Košice (na základe zmluvy

zo dňa 2.4.2014) vykonával len obchodné a sprostredkovateľské činnosti. Keďže k výraznejšiemu
rozvoju výrobnej činnosti dlžníka došlo až po spomínanej kúpe časti podniku, až v tomto období začal
dlžník nadobúdať významnejšie majetkové hodnoty. Všetkým prípadným úbytkom takýchto majetkových
hodnôt správca venoval náležitú pozornosť, čo je uvedené aj na str. 45 posudku, kde správca uvádza,
že k úbytku dlžníkovho majetku dochádzalo najviac v súvislosti s predajom ním vyprodukovaných

výrobkov, resp. predtým nakúpených komodít a teda takto dochádzalo k úbytku dlžníkových aktív najviac
v súvislosti s plnením jeho hlavných predmetov činností. Z obsahu posudku je v tejto súvislosti zrejmé,
že správca nezistil žiadny taký právny úkon dlžníka, pri ktorom by bolo možné s odbornou starostlivosťou
predpokladaťjehoodporovateľnosť.Vtomtosmerepretoanižiadnytakýtoúkonnemoholbyťpredmetom
správcovho podrobného zhodnotenia, tak ako to predpokladá ust. § 110 ods. 1 písm.g/ ZKR.

9. Podľa odvolateľa z obsahu posudku je zrejmé, že spriaznené osoby práve svojim majetkom pristúpili k
zabezpečeniu dlžníkovho majetku vo forme ručenia resp. zriadenia zmluvy o záložnom práve, čo vyplýva
zozneniaposudkunajehostrane47a48.Vhistóriidlžníkatedasospriaznenýmiosobaminedochádzalo

k uzatváraniu právnych úkonov, ktoré by mohli viesť k jeho úpadku, ale naopak boli zaznamenané
úkony smerujúce skôr k zabezpečeniu zhodnotenia dlžníkovho majetku. V tejto súvislosti išlo najmä o
nasledujúce spriaznené osoby: F. Q., N. Q., I. Q. s.r.o., Streda nad Bodrogom, MVR s.r.o., Streda nad
Bodrogom.

10. Súd vyslovil aj pochybnosť, že v posudku opísané opatrenia reálne zabezpečia zachovanie
prevádzky dlžníka, alebo aspoň jej podstatnej časti. Dlžník pre zachovanie prevádzky svojho podniku
alebo aspoň jej časti pred prípadným povolením reštrukturalizácie neprijal, ani nemal v pláne prijať iné
opatrenia, ktoré by predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo aspoň jej podstatnej časti

zachovali, okrem opatrenia spočívajúcom v podaní návrhu na povolenie svojej reštrukturalizácie.

11. Závery súdu nezodpovedajú jednak celkovej ekonomickej situácii v akej sa dlžník nachádza a
ani nezodpovedajú obsahu samotného reštrukturalizačného posudku. Zo známej rozhodovacej praxe

slovenských súdov v podobných veciach jednoznačne vyplýva, že úlohou reštrukturalizačného konania
je poskytnúť ochranu dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť v konečnom dôsledku v záujme
veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie ako sa
predpokladá v likvidačnom konkurze. Súd je pri rozhodovaní o povolení reštrukturalizácie oprávnený a
povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z tohto hľadiska súd preskúmava obsah celého

posudku a na základe tohto urobí záver, či sú, alebo nie sú splnené predpoklady na povolenie
reštrukturalizácie.

12. Z obsahu reštrukturalizačného posudku je zrejmé, že autor v ňom uviedol viacero opatrení prijatých

dlžníkom na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku dlžníka. Dlžník prijal
opatrenia na zníženie nákladov a maximálne úspornú prevádzku. Vo výrobnej činnosti dlžníka je
nevyhnutné ešte výraznejšie optimalizovať jeho interné firemné procesy, čo je možné len zvyšovaním ich
efektivity, a v tom, že bude nevyhnutné zabezpečiť chod dlžníkovej prevádzky výlučne z tržieb získanýchz vlastných výkonov a pritom postupne dosiahnuť ziskové hospodárenie. Posudzovaný subjekt sa
musí zamerať na zabezpečovanie nových odberateľov a to tak na našom ako aj na zahraničnom
trhu. V posudku je uvedené, aj opatrenie spočívajúce v tom, že dlžník má prípadný podielnicky zámer

minimálne na obdobie nasledujúcich troch rokov, ktorý vychádza najmä z už uzatvorených rámcových
kúpnopredajných zmlúv so svojimi osvedčenými dodávateľmi a odberateľmi tak tuzemskými ako aj
zahraničnými. Ďalšími opatreniami, ktoré prijal dlžník za účelom zachovania prevádzky sú: uplatnenie
tzv. vnútropodnikových krížových dotácii po strediskách dlžníka, kde ekonomicky najvýkonnejšie
stredisko výroby elektriny pravidelne dotuje ostatné výrobné strediská (str. 33 posudku); uplatnenie

nároku na zaplatenie sumy vo výške 664.672,04 eur s prísl. žalobou na Okresný súd Košice I z dôvodu
vylepšenia svojej finančnej situácie (str. 33-34 posudku); presadenie predaja dlžníkom vyrobeného
extra-panenského repkového oleja oceneného značkou kvality SK GOLD na pultoch významných
obchodných reťazcov SR (str. 34 posudku); začatie s modernizáciou peletizačnej linky aj za účelom
výroby granulovanej podstielky novej generácie z trávy miscanthus (ozdobnica čínska - slonia tráva
- str. 35 posudku); uzatvorenie rámcovej kúpnopredajnej zmluvy na predaj metakaolínu v práškovej

a zrnkovej forme s poľskou firmou BRUK-BET Sp. z.o.o., Žabno (str. 35 posudku); iniciatíva dlžníka
smerujúca k návrhu novej dohody o výške a splatnosti splátok na splácanie OTP bankou Slovensko,
a.s. poskytnutých úverov (str. 36 posudku).

13. V záujme ozdravenia svojej firmy dlžník prijal opatrenie spočívajúce vo výmene stanice na výrobu
tepla a v prevádzke Streda nad Bodrogom navýšil v mesiacoch október a november 2018 objem výroby
o 12%.

14. V odvolaní dlžník poukázal na to, že zníženie výrobnej činnosti, ktorá by mala zabezpečiť ďalšie
pokračovanie v prevádzke podniku dlžníka len na výrobu granulátovej podstielky a na spracovanie
kaolínu, ako to ustálil konajúci súd bode 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia tu vôbec nie je namieste.
Z obsahu posudku totiž jednoznačne vyplýva, že v týchto prípadoch ide len o časť výrobnej činnosti
dlžníka, ktorú má dlžník ako jedno z opatrení na zabezpečenie pokračovania v prevádzke svojho

podniku pripravené. Súd prvej inštancie pri posudzovaní reálnej možnosti dlžníka zachovať prevádzku
svojho podniku, buď zámerne, alebo len nedopatrením opomenul v posudku uvedenú jednu z hlavných
výrobných činností dlžníka, a o jeho reálne fungujúcu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, produkciu
ktorejmágarantovanúpríslušnýmizmluvami uzavretýmisVýchodoslovenskoudistribučnou,a.s.Košice
a Východoslovenskou energetikou, a.s. Košice. V tejto súvislosti súd prvej inštancie rovnako opomenul

dlžníkovu reálnu kapacitu na výrobu oleja na technické, ako aj potravinárske účely, ako aj na vedľajšie
produkty z tejto výroby, t.j. repkové výlisky. V týchto výrobných činnostiach dlžník bez prerušenia, tak
pred podaním návrhu na začatie reštrukturalizácie, ako aj po jeho podaní pokračuje (viď. str. 57 až 60
posudku).

15. K výhrade súdu prvej inštancie obsiahnutej v bode 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
týkajúcej sa toho, že správca už v čase jeho poverenia dňa 13.9.2018 mal pracovať s neaktuálnymi
podkladmi o finančnej a obchodnej situácii dlžníka, dlžník uviedol, že túto považuje v celom rozsahu
za neopodstatnenú. Štandardné postupy pri účtovaní jednotlivých účtovných položiek za použitia

príslušného účtovného softvéru ani neumožňujú realizovať výstup z účtovníctva vo forme údaja o
celkovej finančnej a obchodnej situácii účtovnej jednotky k príslušnému dňu v rámci kalendárneho
mesiaca. Takéto údaje bolo možné z účtovníctva dlžníka získať a následne správcovi predložiť len
ku koncu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Aj z týchto dôvodov správca pri spracovaní
posudku vychádzal z finančnej a obchodnej situácie dlžníka ku dňu 31.8.2018. túto skutočnosť preto

nemožno pokladať za nesplnenie zákonnej podmienky na to, aby poverený správca vyslovil záver, že
reštrukturalizáciu dlžníka odporúča.

16. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie dlžníka podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

17. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.18. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, s právnym posúdením veci, ako aj so zdôvodnením rozhodnutia
sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nevyporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery.

20. V odvolaní poukázal odvolateľ len opätovne na jednotlivé body posudku, s ktorými sa podľa jeho
úvahy súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal. Vznesením námietok odvolateľom v odvolaní vo vzťahu
kodôvodneniurozhodnutiasúduprvejinštancieodvolateľlenvyjadrovalsvojnesúhlassvýsledkomsúdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho
nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu rozhodnutia. Samotné odvolanie neobsahuje relevantné

dôvody, ktoré by odôvodňovali záver, že boli splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie
dlžníka tak, ako to predpokladá ust. § 116 ods. 2 ZKR.

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zásadnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť to,

či v konaní boli splnené predpoklady pre zastavenie reštrukturalizačného konania v intenciách podľa
záverov súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd po preskúmaní reštrukturalizačného posudku dospel k rovnakému záveru ako súd

prvej inštancie, že reštrukturalizačný správca v posudku nerozviedol možný spôsob uskutočnenia
reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný posudok nie je možné považovať za dostatočne zrozumiteľný a
jasný čo spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť daného reštrukturalizačného posudku a tým
nie sú naplnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.