Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207542
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716207542.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ E. V., K..
XX.XX.XXXX, O. G. Č.. XX, XXX XX W., v rade 2/ O. V., K.. X.XX.XXXX, O. W. XXX, XXX XX Š., proti
žalovanému: Q.. B. E., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. Vladimírom
Karásekom, advokátom so sídlom STRED 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 021 707, v konaní
o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Slovenskej republike sa priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v súvislosti so

znaleckým dokazovaním.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobou podanou dňa 4.7.2016 žiadali, aby žalovanému bola uložená
povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie, postavené na pozemku žalobcov parc.č.XXX/X, G.
R. Ú. Q., S. R. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/
sú spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č.XXX/X - G. V. a nádvoria o výmere 167 m2, zapísaných na

LV č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s Penziónom Čierna pani, z rozostavanou
prístavbou súpisné číslo XXX a pozemkami parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X U. XXXX/X, ktoré sú taktiež vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný
je vlastníkom susednej nehnuteľnosti a to pozemku parc.č.XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 654 m2, zapísaných na LV č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s Y. P. W.
Č. XXX, F. W. Č. XXXX, W. W. Č.W. XXXX U. V. V..Č..XXX, XXX/X, XXX/X. Právny predchodca

žalovaného vybudoval murované betónové oplotenie v šírke cca 50 metrov, ktoré oddeľuje susediace
pozemky. Kúpou predmetných nehnuteľností žalovaným vlastníctvo prešlo na neho, avšak ako vyplýva z
dokumentácie - Snímka z katastrálnej mapy, geometrického plánu č.22/11 ako z umiestnenia oplotenia v
teréne je nesporné, že oplotenie sa celým svojim telesom nachádza výlučne na nehnuteľnosti parc.č.KN-
C XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia ďalej uviedli, že sa snažili prostredníctvom
svojho právneho zástupcu opakovanými písomnými výzvami, žiadosťami o vyjadrenie zo dňa 15.2.2016

a 25.5.2016 žiadať o vyjadrenie žalovaného k predmetným skutočnostiam. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný nereagoval na ich ústne ani písomné výzvy, ktorými ho žiadali o usporiadanie záležitosti a
vyriešenieproblému(napríkladsanácieexistujúcehooplotenia,vybudovanieoplotenianovéhonahranici
pozemkov v súlade s ustanovením § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka podali žalobu na súd a žiadali,
aby žalovaný bol povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie postavené na ich pozemku parc.č. XXX/
X.2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu 3.10.2016 a
uviedol, že uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalobcovia poukazujú na geometrický
plán č.22/11 H.. B. K., z ktorého odvodzujú skutočnosť, že betónový múr oddeľujúci parcely účastníkov

konania zasahuje do parcely žalobcov. Uvedený geometrický plán bol vyhotovený za účelom zamerania
zmeny na stavbe parcely č.XXX/X a zameranie stavieb parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX.
Teda ani okrajovo sa Geometrický plán č.22/2011 nedotýka parcely č.XXX/X, ktorá je hraničnou
parcelou žalobcov s parcelou žalovaného XXX/X. Uvedený geometrický plán nemá žiadnu výpovednú
hodnotu, robil sa ako následné zakreslenie situácie H.. V. J.. Ani v spojitosti tieto dva dokumenty

nepreukazujú, že by stavba múru bola postavená na parcele č.XXX/X. Tvrdenia, uvedené v žalobe, že
by žalovaný konštatoval, že múr sa celým svojom telesom nachádza na parcele č.XXX/X nie sú pravdivé
a toto žalovaný popiera. K samotnému múru je nutné uviesť, že tento bol vybudovaný pred viac ako
štyridsiatimi rokmi právnou predchodkyňou žalovaného po dohode a so súhlasom predchádzajúceho
prevádzkovateľa susediacej reštaurácie (teraz stavba vo vlastníctve žalobcov od roku 2005). Múr bol
riadne postavený, bol vybudovaný na starej hranici, ktorá bola tvorená dreveným plotom. Tento múr

bol vybudovaný po vzájomnej dohode z dôvodu hlučného správania sa hostí reštaurácie v nočných
hodinách. Takto vybudovaný múr ako hranica medzi susediacimi pozemkami bola rešpektovaná viac
ako štyridsať rokov a to až do podania žaloby žalobcami. Túto hranicu taktiež nikdy nespochybnili ani
žalobcovia od roku 2005 a to až do podania žaloby, resp. predžalobných výziev, čo predstavuje dobu
viac ako desať rokov. Takto vybudovaný múr rešpektoval hranicu medzi pozemkami ešte z obdobia

pred vybudovaním múru, tvorenú dreveným plotom, ktorá ani predtým nebola nikdy nikým spochybnená.
Tento stav je zásadný a hlavne záväzný pre každé ďalšie zameranie, zakreslenie geometrický plán,
vytyčovací náčrt a podobne. Tento stav nemožno odignorovať a vykonať zameriavanie podľa GPS
súradníc, ako to bolo pravdepodobne vykonané H.. J.. To je použiteľné iba a výlučne v prípade
chýbajúcich akýchkoľvek podkladov a máp, zanesených v katastri. Ak takéto podklady a mapy existujú,

tak sa musia tieto zohľadniť, keďže stav zapísaný v katastri je záväzný a musia sa tiež zohľadniť
určité tolerancie v dôsledku nie úplne presných spôsobom merania hraníc pozemkov pred príchodom
systému GPS a ich zanesenia do katastra nehnuteľností. Múr bol vybudovaný po vzájomnej dohode
na vtedajšej hranici, čo teda rešpektovali vtedajší vlastníci susediacich pozemkov a rešpektovali to aj
žalobcovia viac ako desať rokov. Žalobcovia tento stav rešpektovali aj po vypracovaní geometrického

plánu č.22/2011, čo predstavuje ďalších päť rokov od jeho vypracovania do podania žaloby. Odhliadnuc
od uvedeného, ak by aj múr zasahoval do pozemku žalobcov, z uvedených dôvodov prichádza do úvahy
uplatnenie ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného, keďže
možno konštatovať s poukazom na všetky okolnosti prípadu, oprávnenú držbu žalovaného, najmenej po
dobu štrnástich rokov dobromyseľnosť žalovaného v tom, že múr je vybudovaný na hranici susediacich

pozemkov, dobromyseľné nadobudnutie parcely od právnej predchodkyne žalovaného, rešpektovanie
skutočností, že hranica medzi pozemkami je múr, vybudovaný právnou predchodkyňou žalovaného,
rešpektovanie tohto stavu žalobcami do podania žaloby, ako aj ich právnymi predchodcami.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie listinnými

dokladmi - geometrickým plánom č.22/2011, výpisom z LV č.XXXX, XXXX, žiadosťou o vyjadrenie
žalobcov, adresovanou žalovanému zo dňa 15.2.2016, 25.5.2016, nákresom H.. J., čestným vyhlásením
Q. Z., Znaleckým posudkom č.6/2018 H.. U. Š. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcoviavpodanejžalobeakoajpredsúdomtvrdili,žežalovanýmábetónovýmúrik,tedaoplotenie,

ktoré sa nachádza na ich pozemku a to parc. C-KN č. XXX/X. Žalovaný túto skutočnosť poprel s tým,
že predmetné oplotenie sa nachádzalo na pozemku v čase, kedy on kupoval nehnuteľnosť a tento
stav bol rešpektovaný právnymi predchodcami žalobcov ako aj právnymi predchodcami žalovaného ako
hranica medzi susediacimi pozemkami. Na preukázanie žalobcami tvrdenej skutočnosti, že oplotenie,
t.j. betónový múr sa nachádza na ich pozemku, ktorý hraničí s parcelou žalovaného C-KN č.XXX/X bol

do konania pribratý znalec z odboru geodézie a kartografie H.. U. Š., ktorej bola uložená znalecká úloha
určiť hranice medzi pozemkom parc. C-KN Č..XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q., G. K. J. Č..XXXX
S..Ú.. Q. a pozemkom V.. C-KN Č..XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q. G.Ý. K. J. Č..XXXX S..Ú..
Q.. V závere svojho znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že účastníci konania nie sú pôvodnými
vlastníkmi nehnuteľností tak, ako boli zobrazené v pôvodnej pozemno-knižnej mape z roku 1923, ale

tieto nehnuteľnosti získali až neskôr a to v hraniciach, ako boli ustálené následnými právnymi úkonmi
a polohovým určení nehnuteľností viď geometrický plán č.13955977-69/98 z roku 1998 a geometrický
plán č.41/2002 z roku 2002, ktorými bola určená hranica medzi pozemkami v číselnej forme a záväznom
súradnicovom systéme JT SK.geometrický plán č.13955977-69/98 si dali vypracovať navrhovatelia p. O. V. U. V. E.. Tento geometrický
plán bol spochybnený H.. B. K. pri ďalšom zameraní budov geometrický plán č.6/2011 a 22/2011 kvôli
posunu bodov PVPP cca 1 meter a to malo za následok aj posun podrobných bodov, ktorými bola

zameraná vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami C-KN č.XXX/X U. XXX/X. Z uvedeného vyplýva,
že nemožno brať geometrický plán č.13955977-69/98 ako podklad pri určení vlastníckej hranice medzi
parcelamič.XXX/XU.XXX/X.Geometrickýplánč.41/2002sinechalvyhotoviťprávnypredchodca Q..E.,
ktorýnáslednepreviedolnehnuteľnostiQ..B.E.vtakomstave,akobolizobrazenévgeometrickompláne
č.41/2002. Hranice nehnuteľností vo vlastníctve O. V. U. E. V. k dnešnému dňu neboli geometrickým

plánom nanovo definované v číselnej forme a záväznom súradnicovom systéme JTSK. Z tohto dôvodu
hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov O. V. U. E.Š. V. a nehnuteľnosťami vo
vlastníctve odporcu Q.. B.U. E. je definovaná geometrickým plánom č.41/2002.
Znalkyňa ďalej uviedla, že dňa 18.4.2018 bola v teréne na mieste samom, aby zamerala jestvujúci stav
za účasti žalobcov aj žalovaného. Tak isto vykonala zameranie okolitých parciel a kontrolné omerné
miery na predmetných parcelách ako aj okolitých parcelách z dôvodu identifikácie parciel, identických

bodov. Po vynesení nameraných údajov do mapy (príloha č.25 znaleckého posudku) konštatovala, že
vlastnícka hranica medzi parcelami C-KN č.XXX/X U. XXX/X bola určená spojnicou bodov 4300800297,
4300900476, 4300000083, 4300970477, 4700970010, 4300000086 a v grafickom náčrte je vyznačená
modrou farbou. Jestvujúce oplotenie medzi uvedenými parcelami je vyhotovené pevným múrikom o
šírke 0,33 m začiatok múrika smerom od hlavnej cesty tvorí vymurovaný stĺp a oplotenie je zamerané

v grafickom náčrte (príloha č.25 označené červenou farbou).

5. Súd mal preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2002 (čl. 162), že žalovaný nadobudol predmetné
nehnuteľnosti od predávajúcich X.K. Z. U. W.. pričom stav týchto nehnuteľností bol dokladovaný aj
čestným prehlásením Q.K. Z., matky predávajúcich, ktorá v čestnom prehlásení uviedla, že stavba múru

na Ulici kuzmányho v Martine predstavuje hranicu medzi parcelou č.XXX/X a susediacou parcelou XXX/
X, tento múr spolu s domom a pozemkami zapísanými na LV č.XXXX boli odpredané Q.. B. E. kúpnou
zmluvouzroku2002.Samotnýmúrbolvybudovanývroku1975podohodesriaditeľomš.p.Reštaurácie,
v ktorých správe bola susediaca Vináreň Čierna pani, keďže hostia v nočných hodinách rušili nočný
kľud, prehadzovali rôzne predmety cez plot na ich pozemok. Samotný múr bol vybudovaný na mieste

dreveného plotu ako pôvodnej hranice. Táto hranica bola rešpektovaná a v tomto stave po celú dobu
až do jej následného odsťahovania.

6. Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018 sa k múru na hranici
pozemkov vyjadrila tak, že v minulosti pokiaľ v susedstve reštaurácie bol rodinný dom, slúžiaci na

bývanie, žila tam rodina, žalobcovia rešpektovali tieto pomery bývania a hranice určenej plotom. Múr bol
postavený za týchto okolností a obidve strany to rešpektovali. Dnes už na strane žalovaného sa buduje
prevádzka, ide o podnikateľské subjekt, čím múr už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie
ako v minulosti. Problém, kvôli čomu bol múr postavený, dnes už nie je aktuálny. Tým, že by bol
odstránený múr medzi pozemkami a posunuté oplotenie na stranu žalovaného, získali by žalobcovia

priestor širší o cca pol metra a tak by mali k existujúcemu obslužnému priestoru 1,57 m rozšírenie o
cca 30%.

7. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že hranica bola rešpektovaná právnymi
predchodcami žalobcov aj žalovaného. Špekulácie o tom, ako boli tieto nehnuteľnosti kupované

a dohady sú ničím nepodložené vyjadrenia zo strany žalobcov. Ak znalkyňa v súčasnosti určila
hranicu podľa GPS súradníc, nemá to vplyv na súčasne existujúcu hranicu, ktorá bola výsledkom
predchádzajúcich meraní pred príchodom systému GPS a ktorá v sebe zahŕňa aj dovolenú odchýlku z
týchto predchádzajúcich meraní. Znalkyňa poukázala v znaleckom posudku aj na to, že hranica, resp.
posun bodov je cca 1 meter. Podstatné však je, ako nadobudol nehnuteľnosti žalovaný, a keď tieto

nadobudol na podklade geometrického plánu č.41/2002, od tejto doby svoje nehnuteľnosti užíva a je
dobromyseľný vo svojom užívaní vzhľadom na všetky okolnosti. Právny zástupca žalovaného mal za to,
že sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva v časti, v ktorej je oplotenie počas súčasných
hraníc postavené na parcele žalobcov.

8. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti v susedstve
žalobcov tak, že tieto boli definované geometrickým plánom č.41/2002. Pokiaľ išlo o betónové oplotenie
medzi susediacimi pozemkami podľa vyjadrenia predchádzajúcej majiteľky nehnuteľností, ktoré sú v
súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaného Q. Z. tak tento múr bol postavený v roku 1975 po dohode sriaditeľom štátneho podniku Reštaurácií, ktoré mali v správe Vináreň Čierna Pani a aby hostia nerušili
nočnýkľudaneprehadzovalipredmetycezplotnapozemkyrodinyZ.,bolvybudovanýmúratonamieste
dreveného plotu ako pôvodnej hranice na ich náklady. Riaditeľ reštaurácií súhlasil s jeho výstavbou.

Takto určená hranica bola rešpektovaná po celú dobu a to až do odsťahovania sa pani Z. z tohto miesta.
Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že v minulosti pokiaľ rodinný
dom žalovaného slúžil na bývanie a v minulosti tam žila aj rodina a žalobcovia rešpektovali tieto
pomery bývania a hranice určenej plotom. Múr bol postavený za určitých okolností, ktoré v danej dobe
obidve strany rešpektovali. Dnes sa však situácia na strane žalovaného zmenila, tento si tu buduje

podnikateľský subjekt, čím múr už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie ako v minulosti.
Problém, kvôli čomu bol múr postavený už dnes nie je aktuálny. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ
betónový múr bol postavený na hranici medzi susediacimi pozemkami v roku 1974 a rešpektovaný,
následne aj právnymi nástupcami, múr bol postavený v čase, kedy nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve
žalobcov patrila Reštauráciám štátnemu podniku a susediaci pozemok patril rodine Z.. V súčasnej dobe
je stav taký, že rodina Z. predala nehnuteľnosti žalovanému a namiesto štátneho podniku Reštaurácie

vlastní objekt s prevádzkou reštaurácií žalobcovia. Tak, ako bolo už uvedené žalobcovia rešpektovali
túto hranicu aj v čase, kedy susednú nehnuteľnosť kúpil žalovaný. Pokiaľ teda vlastníci rešpektovali
hranicu a na hranici, na ktorej bolo drevené oplotenie, následne bol vymurovaný betónový plot, bola
realizovaná hranica v teréne medzi pozemkami s tým, že podľa znaleckého posudku bola hranica
medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve strán sporu definovaná geometrickým plánom č.41/2002 a v

zmysle tohto murované oplotenie sa nenachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Ak dnes je
inými metódami meraná hranica pozemkov tak, ako to urobila znalkyňa, nemožno tvrdiť, že bez
ďalšieho na základe nového merania systémom GPS by malo dôjsť k zmene hraníc medzi pozemkami,
ktoré boli susediacimi pozemkami, ktoré boli dlhodobe rešpektované, takto zamerané geodeticky a
polohove určené nehnuteľnosti kúpil v roku 2002 žalovaný na základe kúpnej zmluvy B. a na list

vlastníctva č.XXXX bol nový vlastník zapísaný pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX. Z uvedeného
vyplýva,žežalovanýkúpilnehnuteľnosti,ktorébolizamerané,polohovogeodetickyurčenéjehoprávnym
predchodcom. Žalovaný takto nehnuteľnosti nerušene užíval rovnako ako minimálne od roku 1974
jeho právny predchodcovia. V prípade, že by aj betónové oplotenie neprechádzalo hranicou medzi
oboma pozemkami, ale nachádzalo sa na pozemku vo vlastníctve žalobcov (na základe nového merania

systémom GPS), žalovaný mal vedomosť, že hranica pozemku prechádza v mieste murovaného
oplotenia. Túto nehnuteľnosť nerušene užíval od roku 2002, teda nesporne by danú časť vydržal,
pretože žalobcovia podali žalobu dňa 4.7.2016, žiadosti, ktoré písali žalovanému pred podaním žaloby
boli taktiež z roku 2016. Do tejto doby zo strany žalobcov, na ktorých bolo dôkazné bremeno nebolo
dokladované, že by sa nestotožňovali s hranicou medzi susediacimi pozemkami a žiadali by odstrániť

betónové oplotenie s tým, že podľa ich vedomostí malo prechádzať pozemkom v ich vlastníctve.

9. Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou,
alebo kto vykonáva právo pre seba.

10. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo prináleží, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v susedstve žalobcov s vedomím
hranice pozemkov, ktorá prechádzala v mieste, kde bol vybudovaný betónový múrik. Túto hranicu
rešpektovali strany sporu dlhú dobu tak, ako aj ich právni predchodcovia. Nesporne žalovaný bol

oprávneným držiteľom nehnuteľností v mieste murovaného oplotenia a splnil zákonom stanovené
podmienky pre vydržanie a to tým, že bol oprávneným držiteľom po dobu viac ako desať rokov.
Po zistení skutkového a právneho stavu veci samej súd žalobu žalobcov zamietol.

13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku

a súd vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%, pretože bol v konaní plne úspešný. Štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania
súvisiacich s úhradou nákladov, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov na znaleckú odmenu
znalkyni, ktorá bola pribratá do konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.