Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416010230.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti
obžalovanému O. D., narodenému dňa XX.XX.XXXX v I. K., trvale bytom I. - B. E. K., D. XX, prechodne
bytom I., K. 7, pre trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno c) Trestného
zákona číslo 140/1961 Zb. (ďalej aj len Trestného zákona) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v
Žiari nad Hronom dňa 30.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : O. D., narodený XX.XX.XXXX v I. K., trvale bytom I. - B. E. K., prechodne bytom v I., K.
7, taxikár v Hello Taxi, so sídlom v Bratislave,

sapodľa§285písmenoc)TrestnéhoporiadkuspodobžalobyokresnéhoprokurátoravŽiarinadHronom
zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 1 Pv 24/13/6613, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 26.11.2004 v čase medzi 16.15 h až 16.45 h na ulici V. X v I. K. sa nezisteným spôsobom dostal cez
oplotený pozemok k rodinnému domu s popisným číslom 7, kde rozbil sklo na vchodových dverách, ktoré
si odomkol kľúčom, ktorý bol v zámke z vnútornej strany, vošiel dovnútra, vyrazil uzamknuté dvere do
spálne, zložil zo steny zrkadlo a nezisteným spôsobom zaťal do ohňovzdornej skrine vsadenej do steny,

ktorú otvoril a na ktorej tiež poškodil kryt ovládacieho panelu a uzamykací mechanizmus, odkiaľ zobral
finančnú hotovosť vo výške 950.000,- Sk (31.534,22 €), čím spôsobil poškodenému O. A., narodenému
XX.XX.XXXX škodu vo výške 950.000,- Sk (31.534,22 €) a škodu poškodením zariadenia vo výške 100,-
Sk (3,32 €),

t e d a

- mal si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a uvedený čin mal spáchať vlámaním a uvedeným
činom mal spôsobiť značnú škodu,
- mal neoprávnene vniknúť do domu a prekonať prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

t ý m m a l s p á c h a ť

- trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno c) Trestného zákona číslo

140/1961 Zb.,

- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb.,

oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného O. A., narodeného XX.XX.XXXX v I. K.,

trvale bytom I. K., V. odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného O. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX v I.
K., trvale bytom v I. - B. E. K., D. XX, prechodne bytom v I., K. X bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 27.04.2016 pre trestný čin krádeže podľa § 247
odsek 2 písmeno a), odsek 5 písmeno c) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. spáchaný v jednočinnom

súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.09.2016 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného O. D., výsluchom svedka - poškodeného O. A., výsluchom
svedkyne J. D., výsluchom svedka A. D., výsluchom svedka A. D., výsluchom svedkyne A. K., prečítaním
výpovede svedka K. I. a svedka I. A. z prípravného konania ako aj prečítaním listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v trestnom spise a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný O. D. na hlavnom pojednávaní vinu zo spáchaného skutku v celom rozsahu poprel. Uviedol,
že svedok A. D. bol jeho kamarátom, pričom mal vedomosť o tom, že svojmu nevlastnému otcovi,
poškodenému O. A. brával peniaze. Nepopieral, že vedel o trezore a o peniazoch poškodeného, ale trval

na tom, že on žiadne peniaze nevzal. Uviedol, že nikdy nemal veľa peňazí ani si nepotrpel na zlaté veci.
Naopak, zlato nosieval poškodený. Ku vzťahu so svedkom A. D. uviedol, že tento vzťah bol spočiatku
kamarátsky, obidvaja sa denne stretávali u jeho rodičov v I. K.. Raz mu dokonca pomáhal aj natierať
strechu, za ktorú prácu dostal aj peniaze. Keď bol na návšteve u svedka A. D., pohyboval sa po celom
dome. Dodal, že „všetci vedeli,“ o tom, že poškodený má doma plechovú skriňu. Pamätal si, že svedok

A. D. sa do nej aj snažil dostať a poškodenému stále kradol peniaze. Poškodený si preto kúpil trezor na
číselný kód, aby sa svedok A. D. nedostal dnu. Svedok A. D. mu najprv tvrdil, že peniaze v trezore sú
jeho, potom zas hovoril, že ide o dedičstvo a on má od trezoru aj kľúč. Trezor sa raz snažil aj vypáčiť.
Pripustil, že svedok A. D. mu v rodinnom dome poškodeného ukazoval obidva trezory a tieto skutočne
aj videl. Naposledy bol u svedka A. D. deň pred tým alebo v ten deň ako menovaného svedka zatkli a

vzali do väzby. Hodnotil to ako zhodu okolností, že na mieste činu sa našla práve jeho pachová stopa. K
svojim pomerom uviedol, že od roku 2002 pracuje v Bratislave na zmluvu ako taxikár, pričom za obdobie
dva a pol roka robil v spoločnosti Yellow Taxi, potom v Expess Taxi a v súčasnosti robí v spoločnosti
Hello Taxi. V priebehu víkendu dokázal zarobiť od 8.000,- Sk do 10.000,- Sk, teda viac ako v tom
čase zarobil jeho otec. V novembri 2004 mu stačilo robievať cez víkendy, nakoľko vtedy bol v Bratislave

„raj“ a dalo sa dobre zarobiť. Prácu taxikára robí necelých 19 rokov, pričom za zárobkovo najslabší
označil rok 2016. Pred rokom 2002 robil po víkendoch v reštauráciách barmana a kuchára. Do Banskej
Štiavnice chodieval častejšie v období, keď sa rozišiel s priateľkou, navyše doma nebolo potrebné za
nič platiť. Pripustil, že v minulosti hrával ruletu a aj si tým vedel zarobiť celkom pekné peniaze. V tom
čase nadobudol aj nejaké autá. Od roku 1996 do roku 2002 mal dokopy 15 áut a od roku 2004 mal cca

23 áut. Aktuálne vlastní autá v hodnote 75.000 €. Záverom uviedol, že vždy si zarábal vlastnou prácou
a nikdy nepociťoval finančné suchoty. Keď aj mal nejaké problémy, buď mu pomohla sestra, ktorá žije v
zahraničí alebo mu pomohli rodičia tak, že mu buď dali alebo požičali hotovosť. Raz mu rodičia dokonca
kúpili aj auto, Toyotu Avensis.

Svedok - poškodený O. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol v práci, keď
mu zavolala matka s tým, že im vykradli rodinný dom. Po príchode domov zistil, že sklenené vchodové
dvere do rodinného domu sú rozbité, vylámané boli aj dvere do spálne, v stene spálne bolo vylomené
zrkadlo, za ktorým bol rovnako vylomený aj trezor, kde mal uložené súkromné aj firemné peniaze, resp.
peniaze z tržieb. Uviedol, že v minulosti mu nevlastný syn, svedok A. D. spolu s obžalovaným ukradli

peniaze, ktoré mal v kovovej pokladnici pod posteľou. Dovtedy nepredpokladal, že by mu niečo ukradli.Po uvedenej skúsenosti kúpil trezor, ktorý zamuroval, pričom otvoriť sa dal iba špeciálnym kľúčom alebo
prostredníctvom kódu. K osobe obžalovaného uviedol, že tohto pozná, v inkriminovanom období sa
kamarátil a stretával s jeho synom, svedkom A. D.. Nevedel o tom, že by obžalovaný chodieval aj k nim

domov, nezaujímal sa o neho. Keď so synom A. D. v minulosti riešil krádež a dal synovi po papuli, syn
sa mu vtedy priznal, že s ním bol aj obžalovaný. Pripustil, že svedok A. D. si k nim domov vodil aj iných
kamarátov,obžalovanývšakunichdomavjehoprítomnostinikdynebol.Navyšeonbolvroboteod08.00
h do 17.00 h. O predmetnej krádeži hovoril aj so synom A. D., pričom sa ho pýtal, či o niečom nevie,
alebo nemá nejaké podozrenie. Syn mu vtedy priamo na nikoho nič nepovedal. Neskôr sa ale dozvedel,

že niekedy v lete bol jeho syn spolu s obžalovaným u nich doma. Obžalovaného potom vídal voziť sa
po meste na rôznych autách. S. A. D. mu navyše hovoril, že obžalovaný nikdy nemal peniaze. Sám mal
vedomosť o tom, že keď obžalovaný rozbil auto značky Škoda Felicia, nemal peniaze ani na opravu
a zrazu sa vozil na toľkých autách. Keď sa v jeho rodinnom dome našli pachové stopy obžalovaného,
nemal už o ňom žiadne pochybnosti. K trezoru záverom uviedol, že kľúče od neho mal iba on a jeho
manželka. Do času krádeže si nevšimol, že by v jeho izbe niekto bol, nepostrehol žiadne manipulácie

s trezorom. Pripustil, že svedok A. D. v jeho izbe bol aj po zabudovaní trezoru, izbu totižto nezamykal.
Jeho matka mu navyše hovorila, že svedok A. D. stále chodí do jeho izby, hoci na to nemal žiaden dôvod,
nakoľko mal svoju vlastnú izbu. Trezor pritom vymenil hlavne kvôli nemu, „aby zas niečo nevymýšľal. Mal
vedomosťotom,žeobžalovanýbolunichdomaajvtoleto,kedymuukradlipeniazeanevylúčilmutoani
svedok A. D.. Preto sa domnieval, že aj v prejednávanom prípade bol s jeho synom práve obžalovaný.

Záverom uviedol, že týždeň predtým, ako došlo k žalovanému skutku vzali jeho syna, svedka A. D. do
väzby. Podotkol, že keď neboli s manželkou doma, mali vo dvore pustené aj psy. Vlastnili mladého aj
starého vlčiaka. Domnieval sa, že páchateľ musel psov poznať, inak by sa k nim neodvážil pristúpiť. V
priebehu výsluchu tiež uviedol, že jeho matka už zomrela.

Svedkyňa J. D., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že na inkriminované obdobie,
kedy malo dôjsť k žalovanému skutku si nespomína. Zdôraznila, že obžalovaný nikdy nebol nútený
kradnúť. Bol vychovaný k statočnosti a k svedomitosti a doma mal podporu. Doma si uňho nikdy nevšimli
väčší obnos peňazí, navyše kedykoľvek mu pomohli a v rámci možností mu peniaze dali alebo požičali.
K osobe obžalovaného uviedla, že má učňovské vzdelanie, je vyučený kuchár - čašník. Po skončení

školy pracoval spolu so svojou sestrou A. K., rodenou D. v ich rodinnej reštaurácii, ktorú prevádzkovali.
Nakoľko obžalovaný mal neskôr pocit, že mu platia málo, odsťahoval sa do Bratislavy, kde spočiatku na
troch miestach robil kuchára. Prácu zmenil titulom väčších nárokov a odvtedy robil taxikára. Nikdy nebol
bez zamestnania. Reštauráciu zavreli v roku 2004 alebo v roku 2005, nakoľko jej matka potrebovala
starostlivosť a ona už mala len pár rokov do dôchodku. Nevedela s istotou uviesť, kedy obžalovaný

odišiel do Bratislavy. Uviedla, že to bolo už dávno a ona má teraz už 70 rokov. Obžalovaný odišiel
do Bratislavy asi tri alebo štyri roky pred zatvorením reštaurácie, pričom v Bratislave zostal dodnes.
Doplnila, že obžalovaný mal ako taxikár veľmi slušné príjmy, mal veľa áut, väčšinou ojazdených, jedno
z nich bolo značky Mercedes, čo si pamätá kvôli tomu, že na ňom boli za dcérou v Rakúsku. Pripustila,
že s manželom obžalovanému požičali dosť peňazí, avšak tieto im vždy vrátil. Zdôraznila, že finančná

disciplína bola v ich rodine na slušnej úrovni. Hoci požičané peniaze im obžalovaný nikdy nevrátil naraz,
tieto vždy splácal. O to, či obžalovanému požičal aj niekto iný sa nezaujímala. Nevedela uviesť, či mal
obžalovaný aj auto značky Renault Laguna. Pamätala si, že obžalovaný sa kamarátil so svedkom A. D.,
ktorého od nich neraz „odháňala“. Za obžalovaným totiž prišiel hocikedy aj skoro ráno a obžalovaný sa
po práci potreboval vyspať. Vadilo jej, že k nim chodil pomerne často a zvonil, a to z dôvodu, že ona sa

doma starala o svoju matku a tá potrebovala mať pokoj. Vznesenie obvinenia obžalovanému ich rodinou
poriadne zamávalo, pričom od samého začiatku tomuto obvineniu neverili. Obžalovaný pred nimi nikdy
nemal žiadne tajnosti, hoci pripustila, že mal aj „mladícke nerozvážnosti“. Bol lapaj ako chlapci v jeho
veku, ale nič podozrivé si nikdy nevšimla. Obžalovaný jej nikdy nespomínal, že by bol v rodinnom dome
svedka A. D.. Záverom poukázala na svoju výpoveď z prípravného konania, trvajúc na tejto výpovedi s

tým, že v tom čase si všetko určite pamätala lepšie a vypovedala detailnejšie a presnejšie.

Svedok A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným boli známi, kamaráti, bývali v
susedstve, na jednej ulici v Banskej Štiavnici. Z rečí v Banskej Štiavnici sa dozvedel, že obžalovaný mal
vykradnúť poškodeného. V inkriminovanom čase sa s obžalovaným nestretávali ani spolu nechodili na

kávu. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný sa stretával so svedkom A. D. a tiež o tom, že menovaný
svedok v roku 2004 bral rodičom veci. Pripustil, že bol v rodinnom dome poškodeného, počul aj o tom, že
poškodený mal doma zabudovaný trezor. Uvedený trezor ale nikdy nevidel. Pamätal si akurát na nejakú
skrinku poškodeného. Obžalovaný nikdy nespomínal, že by chodil do rodinného domu poškodeného.O skutočnostiach, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní vedelo celé mesto Banská Štiavnica. Bolo
to veľké haló a o tom, o čom svedčil pred vyšetrovateľom, by vypovedal každý tretí človek z mesta.
Záverom uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo.

Svedok A. D., nevlastný syn poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa
zoznámili v podniku Aljaška a skamarátili sa. V obžalovanom videl svoj idol. Ďalej uviedol, že s
obžalovaným sa stretávali aj v období roku 2004, chodili do baru Aljaška, a to aj v čase pred krádežou
u poškodeného, ako aj po predmetnej krádeži. Uviedol, že obžalovaný bol u nich doma naposledy v

mesiaci november, ešte predtým ako bol on vzatý do väzby dňa 04.11.2004. Neskôr spontánne uviedol,
žeobžalovanýbolunichdomaasivseptembrialebovoktóbri2004,pričomspolusapohybovalipocelom
rodinnom dome. Obžalovanému vtedy dokonca z frajeriny ukázal otcov v stene zabudovaný trezor. Boli
spolu v izbe jeho nevlastného otca a matky, kde bol trezor zabudovaný za zrkadlom, pričom predtým
bol pod posteľou. Do izby rodičov sa s obžalovaným následne už nedostal. Navyše od septembra už
nemal kľúčik. Ďalej uviedol, že v čase, keď sa stretával s obžalovaným, tento nebol na tom bohvieako,

nemal dosť peňazí, bol to bývalý gambler, ktorý hrával na automatoch. V bare platieval buď on, alebo
obžalovaný. Vzápätí uviedol, že pred jeho vzatím do väzby bol obžalovaný u nich asi pred mesiacom aj
týždeň a dokopy bol u nich dvakrát alebo trikrát. Pripustil, že k nim domov chodili aj iní jeho kamaráti,
rovesníci, napríklad O. K., A. G., B. B., P. B. a O. D.. Záverom uviedol, že o trezore spomedzi jeho
kamarátov vedel iba obžalovaný, preto nevedel uviesť, kto iný by trezor mohol otvoriť. Dodal, že do

rodinného domu poškodeného sa dalo dostať aj napriek tomu, že vo dvore boli psy. On sa do izby svojich
rodičov dostal tak, že na poličke v sprchovacom kúte našiel kľúč, odomkol si izbu a potom kľúčik vrátil
naspäť. Bolo to v čase, keď už bol namontovaný trezor. O krádeži sa dozvedel až vo väzbe z listu svojej
matky, ktorá mu napísala, že ich vykradli a vzali im všetky peniaze.

K rozporom oproti výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal, že na sto percent bol obžalovaný
u nich doma pred polrokom než ako ho vzali do väzby uviedol, že zrejme vypovedal v strese a „polroka,
to nevychádza“ a po nahliadnutí do zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania skonštatoval, že
musí ísť o preklep a „pol roka určite nepovedal“. Zdôraznil, že pravdivo svedčil na hlavnom pojednávaní.
Uviedol, že obžalovanému trezor ukázal hneď krátko po tom, ako ho poškodený namontoval do steny.

Pamätá si to aj preto, že dával dole zrkadlo, ktoré trezor zakrývalo. Vtedy mohol byť august alebo
september 2004, nakoľko rodičia boli v tom čase na pracovnom stretnutí. Následne už obžalovaný u
nich doma nebol.

Svedkyňa A. K., predtým D., rodená D., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že

obžalovaný koncom roku 2004 pracoval v Bratislave ako taxikár. V uvedenom období sa mu celkom
darilo, bol to mladý, slobodný chalan bez záväzkov, bez manželky či partnerky a v práci bol spokojný.
Taxikára robil už od roku 2002 a pamätala si to preto, lebo v tom roku odchádzala do zahraničia a
obžalovaný sa už vtedy živil takouto prácou. Do roku 2004 bol obžalovaný zamestnaný v rodinnej
reštaurácii aj ako kuchár - čašník. Podotkla, že obžalovaný mal stále nejaké vozidlá, možno až dve za

rok. Vždy to však boli ojazdené vozy, avšak obžalovaný ich vedel predať tak, aby na nich nič netratil. Od
roku 2002 požičala obžalovanému peniaze vždy keď ich potreboval, ktoré peniaze jej obžalovaný vždy
vrátil a nemala s ním žiaden problém. Pokiaľ si od nej požičal, vždy to bolo na autá, ktoré stále hľadal
na bazároch. Staré auto predal a nové kúpil. Okrem nej mu na auto požičali aj rodičia. Zo zahraničia
po troch mesiacoch domov nosila sumu okolo 120.000,- Sk. Obžalovanému auto nikdy nekupovala,

možno jedno auto bolo napísané na ňu. Nevedela uviesť, ako často chodil obžalovaný za rodičmi do
Banskej Štiavnice, nakoľko ona sa u rodičov zdržala maximálne dva týždne. Počas tohto obdobia sa
ale s obžalovaným vždy stretla. Keď obžalovaný odišiel do Bratislavy, býval najprv na ubytovni, potom
v podnájme, neskôr aj s priateľkou. Žiaden byt nevlastnil. Mala vedomosť o tom, že istý čas hrával
hazardné hry a zo svojej závislosti sa dokonca liečil v Banskej Štiavnici. Pripustila, že dlho nevedela

o tom, že bol gambler, prevalilo sa to až na konci. Nepamätala si, v ktorom období to bolo. Vedela
však, že celá rodina to intenzívne prežívala, cítili zlosť, chceli obžalovanému pomôcť a vnímali to ako
horšiu chorobu než je alkoholizmus. Podotkla, že našťastie sa to so závislosťou obžalovaného nedostalo
ďaleko. Nevedela uviesť, akú sumu peňazí obžalovaný prehral. Navyše nebývali spolu v spoločnej
domácnosti.Rodičiasajejnikdynesťažovali,žebyimobžalovanýpočasobdobiazávislostizobralnejaké

peniaze. Navyše obžalovaný by si to ani nedovolil, „až taký silák nebol“. Mala vedomosť o tom, že
obžalovaný mal stály príjem zo zamestnania.Z prečítanej výpovede svedka K. I. súd zistil, že ako policajtovi pracujúcemu na Okresnom riaditeľstve
PolicajnéhoZboruvŽiarinadHronommubolpridelenýspissprejednávanoutrestnouvecou.Vsúvislosti
s predmetnou vecou zistil, že s poškodeným žila v spoločnej domácnosti jeho družka a jej syn, svedok A.

D., ktorý sa stretávals osobami, ktoré sa už v minulostidopúšťali trestnej činnosti. Uvedené osoby chodili
k nemu domov, nakoľko svedok A. D. im platil v miestnych zariadeniach. Menovite išlo o I. D., A. D., J. I.,
A. G. a obžalovaného O. D.. Ďalej uviedol, že poškodený je podnikateľom, ktorý vlastní viac obchodov
v Banskej Štiavnici ale aj v iných mestách. S. A. D. bol študentom, napriek tomu mal pri sebe vždy väčší
obnospeňazíadopúšťalsatrestnejčinnosti,zaktorúbolajodsúdený.Vrámciobjasňovaniatrestnejveci

sa preto zameral na jeho osobu a tiež na osoby, s ktorými sa stretával, pričom boli vykonané ich previerky
a bolo zistené, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil majetkovej trestnej činnosti. Keďže na mieste
činu bola zaistená pachová stopa, všetkým vyššie uvedeným osobám odobral na Obvodnom oddelení
Policajného zboru v Banskej Štiavnici pachovú stopu. Počas odoberania pachových stôp vypísal kartičky
s údajom osoby, pričom každému vysvetlil, čo vlastne robí, vyžiadal si k uvedenému úkonu súhlasy,
pričom každá z podozrivých osôb súhlas bez námietok udelila. Zabalené stopy všetkých podozrivých

ešte v ten deň odviezol do Banskej Bystrice na odbor kynológie.

Z prečítanej výpovede svedka I. A. súd zistil, že na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Žiar
nad Hronom pracoval ako kriminalistický technik, pričom dňa 26.11.2004 bol operačným dôstojníkom
vyslaný na výjazd do Banskej Bystrice k dokumentovaniu krádeže vlámaním sa do rodinného domu

poškodeného. V priebehu vykonávania obhliadky začal so zaisťovaním stôp od vchodových dverí domu
až po izbu, v ktorej sa nachádzala ohňovzdorná skriňa. Pod číslom 1 a pod číslom 2 zaistil trasologické
a mechanoskopické stopy, po vojdení do izby spálne založil pachový snímač na podlahu s kobercom na
miesto pod ohňovzdornou skriňou a následne aj na zlomenú rukoväť násady z čakana, ktorá ležala na
posteli v miestnosti. Uviedol, že doba založenia závisí od času, ktorý uplynie od času, kedy sa na mieste

činu pohyboval páchateľ, pričom doba odberu pachovej stopy strednej intenzity je 30 minút. Uvedené
pachové snímače zakladal sám, nikto iný z výjazdovej skupiny v miestnosti v tom čase nebol. Po návrate
na útvar Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom vyplnil evidenčnú kartičku metódy
pachových stôp a stopy kuriérom zaslal na odbor kynológie do Banskej Bystrice. So zaisteným stopami
nikto iný okrem neho nemanipuloval.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 29.11.2004 súd zistil, že jej predmetom bolo okolie
rodinného domu súpisné číslo 7 na Úvoznej ulici v Banskej Štiavnici. Ohliadka začala za denného svetla,
dňa 29.11.2004 o 14.30 h a ukončená bola toho istého dňa o 14.50 h. Z obsahu zápisnice vyplynulo, že
obhliadané miesto sa nachádzalo na S. ulici, dostupnej z K. ulice, kde vpravo sa nachádzal poškodený,

ošarpaný neobývaný dom súpisné číslo 1X, z dolnej časti ktorého boli na stene viditeľné 3 otvory v stene
po oknách a jeden otvor bez dverí. Na dvoch miestach strechy domu boli viditeľné dva nepravidelné
otvory o rozmeroch 20 cm x 160 cm a 40 cm x 160 cm. Dvor domu bol otvorený, pričom vo vchode
do domu boli drevené dosky a polená, zadná časť domu nemala zadnú stenu a chýbala i časť dolnej
bočnej steny a zadná časť strechy. Na mieste obhliadky bolo viditeľné prevalenie povaly na podlahu a

na ľavej časti podlahy boli nájdené 3 kusy ohorkov od cigariet a 2 kusy cigaretových krabičiek, pričom
boli zaistené tri biologické stopy. Súčasťou obhliadky bola aj fotodokumentácia s počtom 9 fotografií.
Súčasťou spisového materiálu je aj fotodokumentácia miesta činu - rodinného domu na ulici V. s počtom
fotografií 26 a náčrtok miesta činu, pričom na fotografii č. 14 a č. 15 je znázornený polodetailný a detailný
záber na pachovú stopu na podlahe pod skrinkou pod označením ako stopa číslo 4 a na vecnú stopu

pod č. 5, čakan. Na fotografii č. 17 a č. 18 je znázornený poldetailný a detailný záber na vecnú stopu č.
6, zlomená násada do čakana a pachovú stopu č. 7 založenú na násade čakana.

Zo správy Prezídia Policajného Zboru, odbor kynológie, skupina metódy pachových konzerv so sídlom
v Banskej Bystrici o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 10.01.2005 v spojení s protokolom

z porovnávania súd zistil, že predmetom porovnávania boli pachové stopy zaistené z koberca pred
ohňovzdornou skriňou a z násady krompáča a porovnávacími pachovými stopami A. D., narodeného
XX.XX.XXXX a J. I., narodeného XX.XX.XXXX, pričom vzájomným porovnaním nebola zistená pachová
totožnosť.

Zo správy Prezídia Policajného Zboru, odbor kynológie, skupina metódy pachových konzerv so
sídlom v Banskej Bystrici o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 31.12.2004 v spojení
s protokolom porovnávania súd zistil, že predmetom porovnávania boli pachové stopy zaistené z
koberca pred ohňovzdornou skriňou a z násady krompáča a porovnávacími pachovými stopami I.D., narodeného XX.XX.XXXX, A. G., narodeného XX.XX.XXXX a obžalovaného, pričom vzájomným
porovnaním bola zistená pachová totožnosť medzi pachovou stopou z koberca pred ohňovzdornou
skriňou a porovnávacou pachovou stopou obžalovaného.

Zo správy Prezídia Policajného Zboru, odbor kynológie, skupina metódy pachových konzerv so sídlom
v Banskej Bystrici o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 05.04.2007 súd zistil, že predmetom
porovnávania boli pachové stopy zaistené z koberca pred ohňovzdornou skriňou a z násady krompáča
a porovnávacími pachovými stopami P. B., narodeného XX.XX.XXXX, A. I., narodeného XX.XX.XXXX,

A. D., narodeného XX.XX.XXXX, U. Q., narodeného XX.XX.XXXX, A. Y., narodeného XX.XX.XXXX a
O. K., narodeného XX.XX.XXXX, pričom vzájomným porovnaním nebola zistená pachová totožnosť.

Z listinného dôkazu označeného ako „Splnomocnenie“ súd zistil, že svedkyňa A. D. ním splnomocnila
obžalovaného, aby ju zastupoval pri prihlásení vozidla Renault Laguna červenej farby, rok výroby 1996,
evidenčné číslo TT XXX BF do evidencie.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, so sídlom v Banskej
Bystrici č. p. PPZ-4184/KEU-BB-EXP-2005 zo dňa 19.04.2006 súd zistil, že skúmaním vecných stôp
v podobe zaistených ohorkov cigariet nebola zistená prítomnosť slín, pričom analýzou bola dokázaná
prítomnosť bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu ľudského pôvodu a DNA analýzou ohorku

s označením ako stopa č. 2 bolo zistené, že DNA profil biologického materiálu pochádza od osoby
mužského pohlavia s vhodnosťou individuálnej identifikácie pôvodcu. Z výsledkov DNA analýzy ďalej
vyplynulo, že biologický materiál zaistený na ohorku ako stopa č. 3 je zmiešanou biologickou stopou a
pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom aspoň jedna je mužského pohlavia.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, so sídlom v Banskej
Bystrici č. p. PPZ-4184-2/KEU-BB-EXP-2005 zo dňa 06.09.2006 súd zistil, že komparáciou izolovanej
DNA spracovanej vo vyššie uvedenom znaleckom posudku a DNA získanej výterom bukálnej sliznice
obžalovaného bol obžalovaný vylúčený ako pôvodca biologického materiálu zaisteného na ohorkoch
pod stopami č. 2 a č. 3.

Zo znaleckého posudku - doplnenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, so
sídlom v Banskej Bystrici č. p. PPZ-4184 - 3/KEU-SL-EXP-2005 zo dňa 02.04.2007 súd zistil, že
komparáciou DNA získanej výterom bukálnej sliznice osôb I. D., A. D., A. Y., P. B., U. Q., A. D., J. I.,
A. I. a O. K. s izolovanou DNA na stope č. 2 skúmanej v znaleckom posudku č. p. PPZ-4184/KEU-BB-

EXP-2005 zo dňa 19.04.2006 nebola zistená žiadna zhoda a všetky menované osoby boli jednoznačne
vylúčené ako pôvodcovia tejto stopy.

Zo znaleckého posudku MVDr. O. L., znalkyne z odboru veterinárstvo, kynológia č. 03/2006 zo dňa
29.01.2006 súd zistil, že jeho predmetom bolo vyhodnotenie zaistených pachových stôp a zistenej

pachovejtotožnosti,pričomzozáverovznaleckéhoposudkuvyplynulo,žepachovéstopyodobratéspred
trezorovej skrine z koberca a z drevenej rukoväte nájdenej na mieste činu boli odobraté správne, v
zmysle právnych predpisov a k ich zámene pri správnom označení nemohlo dôjsť. Rovnako zo záverov
vyplynulo, že pôvodca pachovej stopy na to, aby jeho pach zostal zachovaný na predmete, mohol byť v
kontakte s pachom aj v minimálnej, letmej dobe. V prejednávanom prípade, kedy sa v dome pohybovali

ľudia aj zvieratá, je minimálna pravdepodobnosť, aby sa stopa zachovala dlhší čas - rádovo viac ako
cca 50 hodín v takej kvalite, ktorá by sa hodnotne zachytila na odberový snímač a bola by pozitívne
zrovnateľná s porovnávacou pachovou stopou.

Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. Tp 93/2004 zo dňa 06.11.2004 vyplynulo, že

svedok A. D. bol ako obvinený vzatý do väzby, ktorá začala plynúť dňom 04.11.2004 o 06.40 h, kedy
mu bola obmedzená osobná sloboda. Menovaný svedok väzbu vykonával v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici.
V odpise registra trestov obžalovaného figuruje 5 odsúdení, v štyroch prípadoch s fikciou, akoby nebol
odsúdený. V priestupkovom konaní bol obžalovaný postihovaný 10x za porušenie pravidiel cestnej

premávky. Vo všetkých prípadoch mu bola uložená pokuta vo výške od 10 € do 100 €.Podľa § 2 odsek 10 alinea prvá veta Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní
a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania, a to „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ (ktorá
implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 odsek 4, odsek 10 Trestného poriadku)
vyplýva,žeakmásúdpochybnostioniektorýchskutkovýchotázkach(§119odsek1Trestnéhoporiadku)
má rozhodnúť v prospech obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Inými slovami, výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú

dôvodné pochybnosti, že sa stal skutok, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok je trestným činom.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní mohol súd urobiť jednoznačný záver len v tom, že
skutok sa stal tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe prokurátora a napĺňa znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Z výpovede poškodeného O. A., ako aj zo zabezpečenej fotodokumentácie z miesta

činu totiž vyplynulo, že v inkriminovaný deň, 26.11.2004 sa neznámy páchateľ niekedy v čase medzi
16.15 h až 16.45 h na ulici V. v I. K. nezisteným spôsobom dostal cez oplotený pozemok k rodinnému
domu s popisným číslom 7, rozbijúc sklo na vchodových dverách, ktoré si odomkol kľúčom vošiel
dovnútra, kde vyrazil uzamknuté dvere do spálne, zložil zo steny zrkadlo a nezisteným spôsobom zaťal
do ohňovzdornej skrine vsadenej do steny, ktorú otvoril za súčasného poškodenia krytu ovládacieho

paneluauzamykaciehomechanizmuazobralodtiaľfinančnúhotovosťvovýške950.000,-Sk(31.534,22
€).

Aby však obžalovaný mohol byť uznaný vinným zo žalovaného skutku, musel by byť súd nad rámec
akýchkoľvek pochybností presvedčený o tom, že uvedenej trestnej činnosti sa dopustil práve on.

Podľa presvedčenia súdu obžaloba v tomto smere v priebehu trestného konania neuniesla dôkazné
bremeno. Jediným dôkazom, ktorý obžalovaného usvedčoval zo žalovaného skutku a ktorý na hlavnom
pojednávaní produkovala obžaloba, boli výsledky porovnávania pachových stôp zabezpečených na
mieste činu, kedy v jednom prípade pachovej stopy z koberca pred ohňovzdornou skriňou bola
stotožnená zhoda s osobou obžalovaného. Žiadne iné usvedčujúce dôkazy na hlavnom pojednávaní

vykonané neboli. Hoci na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného vypovedal poškodený O.
A., tento v inkriminovaný deň nebol na mieste činu a o krádeži finančnej hotovosti sa dozvedel len
sprostredkovane od svojej matky. Z rozprávania nevlastného syna, svedka A. D. len usudzoval, že
páchateľom by mohol byť obžalovaný, poukázajúc na to, že tento sa vozil na drahých autách a spolu
so svedkom A. D. bol niekoľkokrát v jeho rodinnom dome. V neprospech obžalovaného v podstate

svedčila aj výpoveď svedka A. D., ktorý uviedol, že obžalovanému trezor sám ukázal, nakoľko sa mu
chcel pochváliť. Deklaroval, že nikto iný z jeho kamarátov o trezore poškodeného nevedel. Avšak ďalšie
vyjadreniamenovanéhosvedkatýkajúcesaobdobia,respektívedňa,kedybolnaposledysobžalovaným
v rodinnom dome poškodeného vykazovali značené rozpory. Svedok A. D. najprv tvrdil, že obžalovaný
bol u nich doma začiatkom novembra 2004, ešte pred tým ako ho dňa 04.11.2004 vzali do väzby. Potom

zas uviedol, že obžalovaný bol u nich doma asi mesiac aj týždeň pred tým, ako jeho vzali do väzby.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kedy vypovedal, že obžalovaný bol v ich rodinnom dome
polroka pred tým ako ho vzali do väzby, svedok A. D. svoju výpoveď opätovne zmenil uvádzajúc, že
obžalovaný mohol byť u nich na návšteve niekedy v mesiaci august alebo september 2004. Trval na tom,
že pol roka pred jeho vzatím do väzby to určite nebolo, nakoľko „to nevychádza“. Rozpory v priebehu

hlavného pojednávania nevedel odstrániť. Uvedené však nič nemenilo na skutočnosti, že z dôkazov,
ktoré boli v konaní pred súdom vykonané, bol jediným dôkazom, ktorý usvedčoval obžalovaného, že na
mieste činu (v rodinnom dome poškodeného) mohol byť, bola pachová stopa. Pokiaľ ide o
výpoveď svedka A. D., táto vzhľadom na početné rozpory zostala nevierohodnou.

Teória trestného práva delí dôkazy (o. i.) na priame a nepriame. Pokiaľ ide o dôkazy pachovou
skúškou, respektíve identifikáciu pachových stôp, je nepopierateľným faktom, že ide o dôkaz nepriamy.
Vypovedacou hodnotou tohto dôkazu je nanajvýš to, že pach určitej osoby sa nachádzal na konkrétnych
miestach (v prejednávanej veci na koberci pred ohňovzdornou skriňou) alebo na konkrétnychpredmetoch tak, že páchateľ s nimi prišiel do styku. Ako vyplynulo aj zo znaleckého posudku znalkyne
MVDr. O. L., na zachovanie pachovej stopy na predmete postačuje iba letmý kontakt. Uvedené ale
neznamená, že obžalovaný nepochybne spáchal trestný čin, pre ktorý je trestne stíhaný a ktorý s

uvedenými miestami alebo vecami súvisí. Ani prípadné väčšie množstvo stotožnených pachových stôp
obžalovaného zaobstarané na mieste činu v rodinnom dome poškodeného by samo o sebe nemohlo
zmeniť nepriamu povahu tohto dôkazu a z pachových stôp bez ďalšieho nemohlo urobiť dôkaz priamy,
a to z dôvodu, že pachovými stopami zistené poznatky (že obžalovaný sa mal nachádzať
na mieste činu) nemožno preskúmať iným kvalifikovaným spôsobom. O nepriame dôkazy súd môže

oprieť výrok o vine obžalovaného iba za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú,
ničím nerušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti a je z nich možné vyvodiť iba jediný záver a súčasne vylúčiť
možnosť akéhokoľvek iného záveru. Z uvedeného teda vyplýva, že jediný, osamotený nepriamy dôkaz
na uznanie viny obžalovaného nestačí. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôkaznú núdzu obžaloby.

Skutočnosťami, ktoré by podporovali obžalobu nie sú ani tvrdenia poškodeného O. A., respektíve
svedka A. D. o tom, že obžalovaný bol gambler, nemal peniaze a v rozhodnom období sa vozil na
drahých autách. Z dokazovania výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne J. D. a svedkyne A.
K. vyplynulo, že obžalovaný finančne nestrádal, od roku 2002 bol riadne zamestnaný a pokiaľ si

nejaké peniaze od rodičov alebo od sestry požičal, vždy ich riadne vrátil. Rovnako zo skutočnosti, že
obžalovaný sa v minulosti dopustil majetkovej trestnej činnosti nemožno mimo rozumných pochybností
usudzovať, že obžalovaný bol v rozhodnom čase na mieste činu a dopustil sa trestnej činnosti spôsobom
popísaným v skutkovej vete obžaloby. Hoci obžalovaný v priebehu trestného konania nespochybnil,
že v minulosti bol spolu so svedkom A. D. v rodinnom dome poškodeného (dokonca tvrdil, že to bolo

deň pred vzatím menovaného svedka do väzby) a zreteľne videl trezor poškodeného, bez ďalších
podporných nepriamych dôkazov resp. bez priamych dôkazov nemožno dospieť k vine obžalovaného.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyvstali nanajvýš indície a podozrenia smerujúce
k osobe obžalovaného, ktoré však na uznanie viny nestačia.

Keďže v prejednávanej veci vo vzťahu k obžalovanému existoval len jediný nepriamy dôkaz v podobe
pachovej stopy a ďalšie priame dôkazy ani nepriame dôkazy (po vyhodnotení svedectva svedka A. D.
ako nevierohodného) zo strany obžaloby zabezpečené neboli, vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného), súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil,
pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V súvislosti s oslobodením obžalovaného spod obžaloby bol súd s poukazom na § 288 odsek 3
Trestného poriadku povinný poškodeného O. A., narodeného XX.XX.XXXX v I. K., trvale bytom BW.á
6XX/X s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad
Hronom k sp. zn 2 T 61/2016.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.