Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Silvia Gandelová
Legislation area – Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/188/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214636
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312214636.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci
navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 175 eur a sumu 221,28 eur z titulu
nemajetkovej ujmy.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnej H. T.. Súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ neskôr podal návrh na zmenu
exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa
navrhovateľa mal súd rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa
vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70 eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu
50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu
15 eur, spolu 175 eur.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolal u neho pocitfrustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu,
ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Súd bol nečinný 139 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 221,28 eur (55,32 eur za
mesiac).
Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Keďže tento spor možno považovať za drobný spor, súd rozhodol na základe listinných dôkazov, bez
nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.
36Er/2396/2002 a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 2.10.2002 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 8.10.2002 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára.
Dňa 23.10.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením zo dňa 6.4.2011 súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie
poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.5.2011. Do rozhodnutia súdu v tomto konaní poverenie pre exekútora nebolo
vrátené.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.júna 2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009).
Podľa ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Keďže v prejednávanaom prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 1.9.2005, nebol súd povinný
rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to
tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia
Exekučného poriadku.
Súd by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov
a ak by sme aj posúdili postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote,
návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade.
Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971).
Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a
následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda
vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.
V prejednávanom prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda
nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by
navrhovateľovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a
správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a to administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady,
jednak neboli v konaní preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani
iná komunikácia navrhovateľa a jednak ani v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu.
V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by
navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného,
riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže
začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, v danom prípade súd neodkladne
po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora, ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa
a zmena exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného.
Aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 3Cdo 32/2007,
konštatoval, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznikzodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré by bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa
na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej
nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v
ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad na
majetok účastníka konania.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do
inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,
rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej
ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie
výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo
skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými
by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene
súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej
súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo
veciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené;
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.