Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112216252.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: I.. I. T.,
J. I. K. I., A. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Margitou Lonskou, so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova
25, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8, o náhradu
mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 22.5.2012, doručeným Okresnému súdu Bratislava
I dňa 25.5.2012, domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou č. 05/2012-14
zo dňa 26.3.2012 medzi ním ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom a zaplatenia

náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 4.5.2012, keď oznámil odporcovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 určil,
že skončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom Bc. Borisom Cvikom, bytom v Bratislave,

Medveďovej 32, a zamestnávateľom Sociálnou poisťovňou - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29.augusta 8, dohodou č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012, je neplatné. O náhrade trov konania
nerozhodol. Krajský súd v Bratislave, konajúc o odvolaní odporcu, potvrdil medzitýmny rozsudok č.k.
11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoPr/11/2014-147 zo
dňa 26.11.2014).

Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, ktorá nastala dňa
17.4.2015, súd pokračoval v konaní o náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného
pomeru.

Navrhovateľ podaním zo dňa 27.5.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.5.2015,

navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že sa domáha od odporcu zaplatenia
náhradymzdyvsume33.000,-€spolusúrokomzomeškania9%ročnezosumy900,-€od11.6.2012do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.7.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne zo sumy 900,- € od 11.9.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.11.2012 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.12.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 %ročne zo sumy 900,- € od 11.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 900,- € od 11.4.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,- € od 11.5.2013 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,- € od 11.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 %
ročne zo sumy 900,- € od 11.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,- € od 11.9.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,- € od 11.10.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 900,- € od 11.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 %

ročne zo sumy 900,- € od 11.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 900,- € od 11.2.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 900,- € od 11.3.2014 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 900,- € od 11.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 %
ročne zo sumy 900,- € od 11.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.6.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 900,- € od 11.7.2014 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 900,- € od 11.8.2014 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 900,- € od 11.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 %
ročne zo sumy 900,- € od 11.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 900,-
€ od 11.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 900,- € od 11.1.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 900,- € od 11.2.2015 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 900,- € od 11.3.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05
% ročne zo sumy 900,- € od 11.4.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy
900,- € od 11.5.2015 do zaplatenia; domáha sa aj náhrady trov právneho zastúpenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 11Cpr/4/2012-156 zo dňa
4.6.2015 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v navrhovateľom navrhovanom znení.

Navrhovateľ podaním zo dňa 2.9.2015 zobral čiastočne návrh na začatie konania späť, a to v časti istiny
v sume 713,80 €. V časti úrokov z omeškania navrhol pripustiť zmenu návrhu na začatie konania tak, že
sa domáha úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.6.2012 do zaplatenia, 8,75
% ročne zo sumy 905,32 € od 11.7.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.8.2012 do

zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.9.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32
€ od 11.10.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.11.2012 do zaplatenia, 8,75 %
ročne zo sumy 905,32 € od 11.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.1.2013 do
zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32
€ od 11.3.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.4.2013 do zaplatenia, 8,50 %

ročne zo sumy 905,32 € od 11.5.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.6.2013 do
zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.7.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 905,32
€ od 11.8.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.9.2013 do zaplatenia, 8,50 %
ročne zo sumy 905,32 € od 11.10.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.11.2013
do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.12.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy

905,32 € od 11.1.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.2.2014 do zaplatenia, 8,25
% ročne zo sumy 905,32 € od 11.3.2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.4.2014 do
zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.5.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 905,32 €
od 11.6.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.7.2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo
sumy 905,32 € od 11.8.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.9.2014 do zaplatenia,

8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.10.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od
11.12.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.1.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo
sumy 905,32 € od 11.2.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.3.2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 905,32 € od 11.4.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 600,- € od 11.5.2015
do zaplatenia. Pri určení základu úrokov z omeškania vychádzal zo sumy 905,32 €, ktorú uviedol

odporca a ktorú navrhovateľ nespochybňuje. Odporca mu 17.7.2015 dodatočne doručil list, v ktorom mu
oznámil vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z neplatne skončeného pracovného pomeru - za obdobie
od 1.4.2012 do 31.12.2012 (deväť mesiacov) mu vyplatil náhradu mzdy v sume 8.147,88 €. Odporca
si započítal voči náhrade mzdy protinárok spočívajúci vo vrátení odstupného v sume 4.241,11 €. Podľa
jeho názoru odporca nebol oprávnený započítať voči náhrade mzdy protinárok na vrátenie odstupného,

pretože odstupné mu nebolo vyplatené v sume 4.241,11 €. Ide o sumu odstupného pred odpočítaním
zákonných odvodov a dane a efektívne mu bola vyplatená iná suma odstupného. Podľa jeho názoru bol
odporcovipovinnýzaplatiťlenskutočnevyplatenúsumuodstupného.Zamesiacjúnodporcomvyplatená
mzda brutto v sume 3.906,77 € ako rozdiel náhrady mzdy a vyplateného odstupného (8.147,88 € -4.241,11 €) bola znížená o odvody na zdravotné poistenie, nemocenské, invalidné a starobné poistenie,
odvody do fondu zamestnanosti deväťkrát, čo však v konečnom dôsledku predstavuje duplicitné odvody
za päť mesiacov náhrady mzdy. Podľa navrhovateľa mu okrem náhrady mzdy za deväť mesiacov patrí

náhrada mzda aj za ďalšie mesiace. Navrhovateľ nesúhlasí s postupom odporcu, ktorý mu určil náhradu
mzdy podľa § 79 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ZP alebo Zákonník práce) v
znení účinnom v roku 2012 (kedy sa dohodli na skončení pracovného pomeru, čo však súd považoval
za neplatné skončenie pracovného pomeru), pretože správne mal postupovať podľa § 79 ods. 2 ZP
v znení účinnom v čase právoplatnosti medzitýmneho rozsudku (17.4.2015). V tom prípade mu patrí

náhrada mzdy za 36 mesiacov a len na žiadosť zamestnávateľa (odporcu) je súd oprávnený znížiť
priznanú náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. K zmene ustanovenia § 79 ZP došlo zákonom
č. 361/2012 Z.z. účinným od 1.1.2013; podľa jeho názoru zákon č. 361/2012 Z.z. nezaviedol žiadne
prechodné a záverečné ustanovenia, podľa ktorých by bolo potrebné posudzovať jeho nárok na náhradu
mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru podľa právnych predpisov účinných
do 31.12.2012. Ustanovenie § 252i ods. 4 ZP sa týka len skončenia pracovného pomeru výpoveďou

alebo dohodou, nie však nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015. Na základe uvedeného si uplatňuje
nárok na náhradu mzdy za 36 mesiacov od 4.5.2012 (odkedy doručil odporcovi oznámenie, že trvá na
ďalšom zamestnávaní) v sume 32.286,20 € spolu s úrokmi z omeškania.
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 11Cpr/4/2012-186 zo dňa 24.9.2015 zastavil konanie v

časti istiny v sume 713,80 € a v úrokoch z omeškania pripustil zmenu návrhu na začatie konania
v navrhovateľom navrhovanom znení uvedenom v podaní zo dňa 2.9.2015 (tak ako je uvedené v
predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia).

Odporca vo vyjadrení k nároku navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením

pracovného pomeru uviedol, že náhradu mzdy navrhovateľovi vyplatil v súlade so Zákonníkom práce
účinným v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Vo zvyšnej časti istiny aj úrokov
z omeškania je návrh nedôvodný a navrhol ho zamietnuť. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku
navrhovateľ nastúpil do práce. Navrhovateľovi vyplatil v súvislosti so skončením pracovného pomeru
dohodou (ktorá bola neskôr určená za neplatnú) odstupné v sume 4.241,11 € brutto. Odstupné vyrátal

z priemernej mesačnej mzdy navrhovateľa v sume 905,35 €; odstupné aj náhrada mzdy sa vyplácajú
v hrubom, a potom sa z nich vykonávajú zrážky (dane a odvody). Navrhovateľovi navrhol dohodu o
urovnaní, v zmysle ktorej by mu zaplatil náhradu mzdy za deväť mesiacov podľa § 79 ods. 2 ZP v znení
účinnom v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že od nej odráta už vyplatené
odstupné. Navrhovateľ dohodu o urovnaní neakceptoval, pretože podľa jeho názoru mu vznikol nárok na

náhradu mzdy za dlhšie obdobie ako deväť mesiacov, no súhlasil so započítaním protinároku odporcu
na vrátenie odstupného. Podľa odporcu je potrebné postupovať podľa § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom
v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru aj vzhľadom na prechodné ustanovenie
§ 252i ods. 4 ZP k úpravám účinným od 1.1.2013. Uviedol, že navrhovateľovi v marci 2012 vyplatil
odstupné v sume 4.241,11 € brutto, z tejto sumy odviedol preddavky na zdravotné poistenie v sume

45,50 € a preddavok na daň v sume 797,16 €, odstupné v čistom tak predstavuje sumu 3.398,45 €, ktorú
navrhovateľovi vyplatil. Odvod na sociálne poistenie v marci 2012 z odstupného nevznikol, pretože došlo
k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu v mesiaci. V júni 2015 navrhovateľovi vypočítal
náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru za deväť mesiacov v sume
8.147,88 € brutto. Z tejto sumy odviedol preddavok na zdravotné poistenie v sume 164,80 €, preddavok

na daň v sume 1.820,65 €, preddavok na sociálne poistenie v sume 765,72 €; náhrada mzdy v čistom tak
predstavuje sumu 5.396,71 €. Z čistej sumy náhrady mzdy 5.396,71 € odrátal čistú sumu odstupného
3.398,45 € a výslednú sumu 1.998,26 € netto vyplatil navrhovateľovi v mesiaci jún 2015. Ak by od
náhrady mzdy odrátal sumu odstupného v hrubom, suma vyplatená v júni 2015 by bola nižšia o sumu
dane (797,16 €) a odvodov (45,50 €) a išlo by o duplicitné zdanenie za päť mesiacov, ktoré by sa

prekrývali s výplatou odstupného a náhrady mzdy, čo sa však nestalo.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len OSP)] rozhodol po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, ktorá
nastala dňa 17.4.2015, o nároku navrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 28.10.2015 v prítomnosti navrhovateľa, jeho
právnejzástupkyneapoverenéhozástupcuodporcu.Súdnapojednávanívykonaldokazovanieonárokunavrhovateľa na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru výsluchom
navrhovateľa, vyjadrením odporcu a listinnými dôkazmi: oznámenie odporcu zo dňa 17.7.2015 k
vysporiadaniu nárokov vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru, výplatné pásky

navrhovateľa za marec 2012, jún 2015, návrh dohody o urovnaní, odpoveď navrhovateľa na návrh
dohody o urovnaní zo dňa 3.6.2015, výpis z účtu navrhovateľa vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
za obdobie 1.4.2012-30.4.2012, prehľad odvodov. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový stav:

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol dňa 1.3.2004 na základe pracovnej zmluvy č. 041-
AH-02/2004-1 zo dňa 27.2.2004 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom
ako zamestnávateľom. Navrhovateľ pracoval na pozícii referenta opravných prostriedkov v oddelení
opravných prostriedkov nemocenského poistenia v odbore nemocenského poistenia, miesto výkonu
práce bolo dohodnuté v Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave. Práva a povinnosti z pracovnej zmluvy
sa riadia Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení

neskorších predpisov a ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy

Navrhovateľ po návrate z rodičovskej dovolenky nastúpil do práce dňa 26.3.2012 (pondelok), kedy
mu bola oznámená jeho nadbytočnosť. V ten istý deň boli s navrhovateľom prerokované dôsledky
racionalizačných opatrení a jeho nadbytočnosť. Zároveň mu bolo oznámené, že odporca nemá možnosť

ho ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce
a mieni s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP pre nadbytočnosť.
Navrhovateľ sa na základe uvedených informácií rozhodol akceptovať dohodu o skončení pracovného
pomeru, ktorú podpísal dňa 26.3.2012. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 31.3.2012. Odporca v marci
2012 navrhovateľovi vyplatil odstupné v sume 4.241,11 € brutto (3.398,45 € netto). Z tejto sumy odviedol

preddavky na zdravotné poistenie v sume 45,50 € a preddavok na daň v sume 797,16 €, odstupné v
čistom tak predstavovalo sumu 3.398,45 €, ktorú navrhovateľovi vyplatil. Odvod na sociálne poistenie v
marci 2012 z odstupného nevznikol, pretože došlo k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu
v mesiaci.

Navrhovateľlistomzodňa24.4.2012odporcovioznámil,ženesúhlasísoskončenímpracovnéhopomeru
z dôvodu neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. Trval
na tom, aby mu odporca umožnil prístup do práce a prideľoval mu prácu a pracovné prostriedky podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2004. Odporca list prevzal dňa 4.5.2012.

Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 určil,
že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako
zamestnávateľom dohodou č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 je neplatné. O náhrade trov konania
nerozhodol. Krajský súd v Bratislave, konajúc o odvolaní odporcu, rozsudkom č.k. 2CoPr/11/2014-147
zo dňa 26.11.2014 potvrdil medzitýmny rozsudok č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014. Medzitýmny

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014 nadobudol právoplatnosť dňa
17.4.2015.

Navrhovateľ po právoplatnosti uvedených rozsudkov nastúpil do práce k odporcovi a požiadal ho

vyplatenie náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.

Odporca navrhovateľovi navrhol dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej by mu vyplatil náhradu mzdy v
súvislostisneplatnýmskončenímpracovnéhopomeruzadeväťmesiacovpodľa§79ods.2ZPúčinného
v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru dňa 26.3.2012. Zároveň mu mal navrhovateľ

v zmysle dohody vrátiť vyplatené odstupné vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy v sume
4.241,11 € brutto, ktoré mu bolo bezdôvodne vyplatené.

Navrhovateľ dňa 3.6.2015 odporcovi oznámil, že s návrhom dohody o urovnaní nesúhlasí, pretože mu
podľa jeho názoru patrí náhrada mzdy za dlhšie obdobie ako deväť mesiacov. Uviedol, že z návrhu

dohody o urovnaní je zrejmé, že odporca nepovažuje za sporný jeho nárok na náhradu mzdy za
deväť mesiacov, preto očakáva, že mu po započítaní protinároku odporcu na vrátenie odstupného,
bude v najbližšom výplatnom termíne vyplatená náhrada mzdy aspoň vo výške, ktorá nie je sporná s
prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Uviedol, že svoj nárok voči odporcovi si uplatňuje súdnou cestou.Odporca nesúhlasil s navrhovateľom ohľadom nároku na náhradu mzdy za viac ako deväť mesiacov,
zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a v júni 2015 mu zaplatil náhradu mzdy podľa § 79 ods.

2 ZP účinného v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru (ku dňu 26.3.2012) za
deväť mesiacov, od ktorej odrátal vyplatené odstupné. Vyplatenú náhrady mzdy vypočítal nasledovne:
priemernýmesačnýzároboknavrhovateľapredstavovalsumu905,32€brutto.Náhradumzdyvsúvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru za deväť mesiacov určil v sume 8.147,88 € brutto (9 x
905,32 €). Z tejto sumy odviedol preddavok na zdravotné poistenie v sume 164,80 €, preddavok na daň

v sume 1.820,65 € a preddavok na sociálne poistenie v sume 765,72 €; náhrada mzdy v čistom tak
predstavovala sumu 5.396,71 €. Z čistej sumy náhrady mzdy 5.396,71 € odrátal čistú sumu odstupného
3.398,45 € a výslednú sumu 1.998,26 € netto vyplatil navrhovateľovi v mesiaci jún 2015. Od čistej sumy
náhrady mzdy (5.396,71 €) neodrátal odstupné v hrubom v sume 4.241,11 €, pretože by z neho opäť
musel odviesť preddavky na daň a zdravotné poistenie, ktoré už raz boli odvedené v marci 2012.

Podľa § 79 ods. 1 ZP v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru
dňa 26.3.2012 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru dňa
26.3.2012 ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť
mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

Ustanovenie § 79 ods. 2 ZP bolo s účinnosťou od 1.1.2013 novelizované zákonom č. 361/2012 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č .361/2012 Z.z.).

Podľa § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom od 1.1.2013 ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť

nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za
čas 36 mesiacov.

Podľa § 252i ods. 4 ZP v znení účinnom od 1.1.2013 výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi

pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012.
Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa
posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012.

Podľa § 135 ZP priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o
hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa
na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných
zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento

zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Náhradamzdyvsúvislostisneplatnýmskončenímpracovnéhopomerusaurčujebruttopodľa§135,§79
ods. 1 ZP (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 MCdo 3/2011 zo dňa 1.8.2012, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/420/2012 zo dňa 19.3.2013, sp. zn. 13Cpr/3/2012 zo dňa 4.11.2014), a potom

sa z nej odvádzajú zákonné zrážky (daň, zdravotné poistenie, sociálne poistenie).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom č.k.
11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014 určil, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom
ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom dohodou č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 je
neplatné. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2015.

V tejto súvislosti je odporca povinný navrhovateľovi nahradiť mzdu podľa § 79 ods. 1 ZP. Odporca
navrhovateľovi vyplatil náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru v rozsahu
deviatich mesiacov odo dňa, keď mu navrhovateľ oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda od
4.5.2012 do 4.2.2013.

Spornou medzi účastníkmi zostala aplikácia ustanovenia § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom v čase
uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru 26.3.2012 alebo v znení účinnom v čase
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku dňa 17.4.2015. Od toho závisí aj maximálny rozsah obdobia,
za ktoré zamestnancovi patrí náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru
- podľa § 79 ods. 2 ZP účinného ku dňu 26.3.2012 patrí zamestnancovi náhrada mzdy maximálne za

deväť mesiacov a podľa § 79 ods. 2 ZP účinného ku dňu 17.4.2015 patrí zamestnancovi náhrada mzdy
maximálne za 36 mesiacov s možnosťou moderácie na 12 mesiacov.

K neplatnému skončeniu pracovného pomeru dohodou č. 05/2012-14 došlo dňa 26.3.2012. Tento čas
je rozhodujúci pre určenie náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.

Právoplatnosť medzitýmneho rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru je rozhodujúca z
toho hľadiska, kedy sa účastníci dozvedeli o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Inými slovami,
súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že právny úkon urobený pred začatím konania smerujúci k
zániku pracovného pomeru je neplatný. K neplatnosti skončenia pracovného pomeru nedochádza až
právoplatnosťou rozsudku súdu, ale dňom kedy bol neplatný právny úkon urobený. Vzhľadom na

uvedené je potrebné primárne vychádzať z právnych predpisov účinných v čase urobenia neplatného
právneho so zohľadnením prípadných prechodných ustanovení novoprijatej právnej normy.

Podľa § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom do 31.12.2012 ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za deväť

mesiacov.

Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.1.2013 novelizované zákonom č. 361/2012 Z.z. tak, že ak
celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov

primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Zákonník práce v prechodnom ustanovení § 252i ods. 4 (ktoré bolo zavedené práve zákonom č.
361/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013) upravuje situáciu, kedy došlo ku skončeniu pracovného

pomeru výpoveďou alebo dohodou pred 1.1.2013 a nároky z nich vznikajú až po 1.1.2013. Podľa
tohto ustanovenia výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej
vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru
uzatvorená pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do
31.12.2012.

Podľa názoru súdu ustanovenie § 252i ods. 4 ZP jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností upravuje
situáciu, keď k dohode o skončení pracovného pomeru došlo pred 1.1.2013 (v predmetnej veci dňa
26.3.2012) a neskôr (po 1.1.2013) bola súdom určená jej neplatnosť. Nároky vyplývajúce z neplatnej
dohody uzavretej do 1.1.2013 sa majú spravovať právnymi predpismi účinnými do 1.1.2013, tak aby

bola zachovaná ucelenosť vzťahu medzi neplatnosťou skončenia pracovného pomeru a nárokmi z
neplatného skončenia pracovného pomeru. Na tento záver nemá vplyv rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015.

V predmetnej veci bola dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená dňa 26.3.2012, konanie na

súde o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru sa tiež začalo pred 1.1.2013 (konkrétne dňa 25.5.2012), súdy oboch
stupňov rozhodli o základe veci až po novele § 79 ods. 2 ZP dňa 17.3.2014 a dňa 26.11.2014. To však
nič nemení na skutočnosti, že k dohode o skončení pracovného pomeru, ktorá bola súdom vyhlásenáza neplatnú, došlo za účinnosti § 79 ods. 2 ZP do 31.12.2012. Zákonodarca na túto špecifickú
situáciu pamätal a v § 252i ods. 4 ZP jednoznačne určil postup, ako má súd postupovať v súvislosti s
nárokmi z takto neplatného skončenia pracovného pomeru.

Navrhovateľovi ako zamestnancovi sa má podľa § 79 ods. 1, ods. 2 ZP v znení účinnom do 31.12.2012
vyplatiť v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru náhrada mzdy za deväť mesiacov
odo dňa, keď oznámil odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (4.5.2012 -
4.2.2013).Priemernýmesačnýzároboknavrhovateľapredstavovalvtomtoobdobísumu905,32€brutto,

čo navrhovateľ nerozporuje. Náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru za
deväť mesiacov predstavuje sumu 8.147,88 € brutto (9 x 905,32 €). Z tejto sumy je potrebné odviesť
preddavok na zdravotné poistenie v sume 164,80 €, preddavok na daň v sume 1.820,65 € a preddavok
na sociálne poistenie v sume 765,72 €; náhrada mzdy v čistom tak predstavuje sumu 5.396,71 €. Z čistej
sumy náhrady mzdy 5.396,71 € odporca odrátal čistú sumu odstupného 3.398,45 € (vyplatenú v marci
2012) a výslednú sumu 1.998,26 € netto vyplatil navrhovateľovi v mesiaci jún 2015.

Vzhľadom na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou medzitýmnym rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I č.k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, teda vzhľadom na neexistenciu dôvodu na
vyplatenie odstupného, je navrhovateľ povinný vydať odporcovi vyplatené odstupné 4.241,11 € brutto,

resp. 3.398,45 € netto, titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 222 ods. 1, ods. 2 ZP. Odporca vyzval
navrhovateľa na vrátenie odstupného v návrhu dohody o urovnaní, no bezvýsledne. Vzhľadom na túto
skutočnosť odporca správne od čistej sumy náhrady mzdy 5.396,71 € odrátal čistú sumu odstupného
3.398,45 € (vyplatenú v marci 2012). Ak by odporca odrátal odstupné v hrubom, znamenalo by to, žeby
musel opäť vykonať odvodovú povinnosť (preddavok na daň a zdravotné poistenie), čo nie je prípustné.

Námietka navrhovateľa, že došlo k duplicitným odvodom, preto nie je dôvodná.

V čase rozhodovania súdu si účastníci nič nedlžia, pretože odporca navrhovateľovi vyplatil náhradu
mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP v znení účinnom do 31.12.2012 za deväť mesiacov, od náhrady mzdy
odrátal odstupné, ktoré je navrhovateľ povinný mu vydať podľa § 222 ods. 1, ods. 2 ZP, a výslednú sumu

navrhovateľovi zaplatil v júni 2015, potom čo navrhovateľ dňa 3.6.2015 odmietol pristúpiť na dohodu
o urovnaní navrhovanú odporcom; odporca sa teda nemohol dostať do omeškania (v tejto súvislosti je
potrebné zohľadniť aj čas, v ktorom navrhovateľ zvažoval, či na dohodu o urovnaní pristúpi alebo nie;
odporca tento čas nemohol ovplyvniť). Navrhovateľovi nepatrí náhrada mzdy za 36 mesiacov podľa §
79 ods. 2 ZP v znení účinnom od 1.1.2013, pretože toto znenie sa na jeho prípad nevzťahuje vzhľadom

na § 252i ods. 4 ZP.

Náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu
mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil
vykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal v pracovnej zmluve a bol schopný a ochotný ju vykonávať, ale

má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý neplatne
skončil pracovný pomer s navrhovateľom (R 90/1970). Z tohto dôvodu nemožno žiadať úroky
z omeškania z náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP za každý mesiac jednotlivo.

Konanie o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru je vždy jediným

uceleným konaním, a to aj vtedy, ak zamestnanec zvolí spôsob uplatnenia nároku netradične, napr. aj
osobitne za každý mesiac splatnosti mzdy samostatnou žalobou (stanovisko Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 9.6.2004 sp. zn. Cpjn 4/2004, ku ktorému sa pripojil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 Cdo
160/2011 zo dňa 10.10.2012).

Z uvedených dôvodov (vyplatenie náhrady mzdy za deväť mesiacov, neexistencia nároku navrhovateľa
na vyplatenie náhrady mzdy za čas dlhší ako deväť mesiacov a absenciu omeškania odporcu so
zaplatením náhrady mzdy) súd návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal,pretoževčastiurčenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomerubolúspešnýnavrhovateľav
časti náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru bol úspešný zase odporca.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.