Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511207484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2511207484.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. X, XXX XX W., zastúpený advokátom: JUDr. Agáta Džačovská, Hviezdoslavova
315, Senica, IČO: 37 847 759 proti žalovanému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. E. X,
T. E., zastúpený advokátom: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie

4.083,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k.
10C/210/2011-273 zo dňa 12.júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 4.083,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
05.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania výrokom I. zamietol a výrokom II. rozhodol,
že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca podal
žalobu s odôvodnením, že na základe ústnej zmluvy o dielo vykonal zateplenie rodinného domu
žalovaného, pričom žalovaný mu odmietol zaplatiť za vykonané práce a požadoval aj vrátenie zálohy.
Na snahu žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu žalovaný nereagoval. V žalobe žalobca uviedol, že pri

vykonávaní diela žalovaný priebežne žiadal vykonať i práce, ktoré neboli dohodnuté, tzn. práce naviac
a po skončení týchto prác vystavil žalobca žalovanému faktúru dňa 14.09.2009. Žalovaný upozornil
žalobcu na vady diela a to, že špaleta pri okne nie je celkom rovná a nie je v pravom uhle, na čo
mu žalobca oznámil, že ho to mrzí, ale na funkčnosť zateplenia daná vada nemá vplyv. Predostrel
žalovanému návrh akým spôsobom je možné danú chybu odstrániť na náklady žalobcu, čo žalovaný
odmietol. Žalobca preto ponúkol žalovanému podľa zákona primeranú zľavu vo výške 240,- Eur. Súd

rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 2 písm. a, b) zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 290
Civilného sporového poriadku (CSP), § 291 ods. 3 , § 296, § 191 ods.1, § 206, § 209 ods.1 a 2 CSP, §
631, § 633 ods. 1, § 634 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ)a vecne popísaním zákonnej úpravy
zmluvy o dielo, konštatovaním, že v prejednávanej veci je predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 4.083,46 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo, ktorú medzi sebou strany uzatvorili ústne.
Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca sa prostredníctvom žaloby domáha svojho

nároku na zaplatenie ceny diela tvrdiac, že všetky práce, na ktorých sa so žalovaným dohodli riadne
vykonal a teda mu patrí odmena s výnimkou vád vytknutých žalovaným a uznaných žalobcom, za čo
žalobca poskytol žalovanému zľavu v sume 240 Eur. Žalovaný poprel nárok žalobcu s odôvodnením,
že dielo nie je v právnom zmysle slova dokončené, pretože nebolo vykonané riadne a vykazuje vady.
Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný poukázal na znalecký posudok Ing. Fuzáka ( č.l. 80 a nasl.
súdneho spisu) a odborný posudok Ing. I. (č.l. 254 a nasl. súdneho spisu). Zároveň žalovaný poukázal

aj na charakter vzťahu sporových strán, ktorý treba posudzovať ako spotrebiteľský, keďže žalobca v
danom vzťahu vystupuje ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzickáosoba v postavení objednávateľa, a teda je slabšou zmluvnou stranou. Zmluva o dielo je odplatnou
zmluvou. Ku vzniku zmluvy o dielo sa preto vyžaduje dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu
diela. Na platnosť zmluvy sa však nevyžaduje určenie výšky ceny. Strany môžu dohodou určiť postup, na

základe ktorého dôjde k určeniu výšky ceny, a to buď dohodou strán v zmluve (výšku ceny možno určiť
aj dodatočne po uzavretí zmluvy), alebo podľa osobitného právneho predpisu. Ak výška ceny za dielo
nebola ani uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu. Splatnosť
ceny diela nastáva až po vykonaní diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je
medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a

v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať
odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva
až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami
dohodnuté inak.

2.Presprávneposúdenieotázky,čizhotoviteľmáprávonazaplateniecenydielamározhodujúcivýznam

nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia vykazuje vady, ale aj skutočnosť, či zhotovené dielo bolo
objednávateľom riadne prevzaté.

3. V prejednávanom prípade nemal súd preukázané, že žalobca riadne odovzdal dielo žalovanému a
žalovaný dielo riadne prevzal. Záver znalca Ing. Fuzáka v znaleckom posudku o tom, že dielo možno

považovať za dokončené ešte nepreukazuje, že dielo aj keď dokončené s vadami bolo v skutočnosti
žalovanému odovzdané. Ani znalec Ing. Csenky sa v odbornom posudku skutočnosťou, či bolo dielo
odovzdané žalovanému nezaoberá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dielo žalovanému riadne odovzdal, mal
toto tvrdenie preukázať hodnoverným dôkazom, pričom v rámci koncentrácie konania nenavrhol ani
nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o odovzdaní diela žalovanému.

4. Na návrh žalobcu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku v rámci záverečných rečí podľa
§ 182 CSP potom, ako boli strany poučené o koncentrácii konania podľa § 154 CSP, súd neprihliadol,
nakoľko nebol uplatnený adekvátne a včas. Žalobca mal v priebehu konania dostatočný časový priestor
na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku už skôr ako vo fáze záverečných

vyjadrení.V súvislosti s návrhom žalobcu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, súd ešte
poznamenáva, že žalobca mal konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a
predložiť súkromný znalecký posudok v priebehu konania. Pokiaľ by aj súd prihliadol na tento návrh,
vyžadovalo by si to nariadenie ďalších procesných úkonov, hlavne ďalšieho pojednávania, čím by sa
zbytočne predlžovala dĺžka sporu. Okrem toho vychádzajúc zo záveru súdu, že nebolo preukázané

riadneodovzdaniediela,bypredloženiesúkromnéhoznaleckéhoposudkužalobcomnemalonauvedený
záver žiaden vplyv, nakoľko je možné predpokladať, že súkromný znalecký posudok by obsahoval opäť
len skutočnosti týkajúce sa vád diela a nie podstatnú okolnosť, ktorou je reálne odovzdanie diela, čo
nemôže potvrdiť žiaden znalec.

5. Samotná skutočnosť, že dielo má vady je nesporný, toto pripustil znalec Ing. Fuzák vo svojom
znaleckom posudku a taktiež Ing. I. vo svojom odbornom posudku. Tento odborný posudok súd posúdil
ako odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, nakoľko v ňom absentuje doložka v zmysle ust. § 209 ods. 2
CSP, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V súvislosti s týmto
odbornýmvyjadrenímsúdpoznamenáva,žeideodôkaznýprostriedok,ktorýjesvojoupovahouobdobný

znaleckému posudku a teda nemá nižšiu dôkaznú silu. Listinným dôkazom predloženým žalovaným, a
to výsledok termovízneho merania, sa súd nezaoberal jednak z dôvodu, že nemal záväznú výpovednú
hodnotu v súvislosti s vadami diela, ale aj z dôvodu, že sa súd vadami diela ako takými nezaoberal,
pretože podstatnou skutočnosťou v rámci rozhodovania súdu o dôvodnosti žaloby bolo to, či možno
dielo považovať za skončené a či má teda žalobca nárok na zaplatenie jeho ceny.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, je možné konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal, že dielo žalovanému riadne odovzdal. Nakoľko súd
nemá preukázanú podstatnú okolnosť, ktorou je skončenie diela jeho prevzatím zo strany žalovaného,
nemohla nastať splatnosť jeho ceny a teda žalovanému nevznikla povinnosť doplatiť cenu diela. Z

uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s použitím odvolacích dôvodov podľa § 357 písm.
b), písm. d), písm. e) a písm. f) a h). Zdôraznil, že žalobca vykonal zateplenie rodinného domu pre

žalovaného podľa jeho požiadaviek v štandardnom vyhotovení, keďže žalovaný nedisponoval žiadnym
projektom zateplenia. Po zhotovení diela všetok svoj materiál, ako aj ostatné veci z pozemku žalovaného
odstránil. Posledný deň dielo žalovanému odovzdal a žalovaný toto dielo riadne užíva dodnes, to
znamená deväť rokov. Žalovaný tvrdí, že sa dohodli so žalobcom na cene 5.000,-- Eur, nie ako tvrdí
žalobca 5.950,-- Eur, takže sporná suma bola 950,-- Eur, pričom hodnota diela podľa znalca Ing.

Antona Fuzáka bola 10.063,79 Eur. Znalec definoval dielo ako dokončené s dobrými vadami, ktoré
nebránili žiadnemu užívaniu. Prácu robia ľudia a vždy pri ľudskej práci vzniknú nedokonalosti, pričom
znalec určuje primeranú zľavu 10 až 15 % z ceny diela. Žalovaný priznal, že sa žalobcovi vyhrážal
ublížením na zdraví a svojimi kontaktami na ukrajinskú mafiu. Za týchto okolností sa žalobca bál ísť i so
znalcom na ohliadku k žalovanému. Podstatné k tejto veci je, že žalobca dielo na konci odovzdal, ale na
základe vyhrážania sa žalovaným nebolo možné formálne, to znamená papierovo doriešiť túto vec. O

neústupčivosti,tvrdohlavostianemožnostikomunikáciesapresvedčilajznalecIng.Fuzák,ktorýpriprvej
ohliadke musel odísť, pretože žalovaný mu určoval ako má pracovať a druhý krát musel prísť i s druhým
odborníkom, aby zvládol tlak žalovaného. Taktiež na pojednávaní bol žalovaný viac krát upozorňovaný
na nevhodné správanie, dokonca mu bola uložená aj pokuta a viac krát bol privolaný príslušník ZVJS.
Ako mohol žalobca takto so žalovaným komunikovať. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore aj

s dobrými mravmi a spravodlivosťou. Žalobca vykonal práce tak, ako žalovaný požadoval až na špaletu,
ktorú uznal a ponúkol riešenie opravy, nie však kompletnú deštrukciu diela alebo zľavu. Žalovaný nič
neakceptoval a užíva dielo, ktoré je už funkčné deväť rokov. V ďalšom poukázal na to aké nedostatky
znalec zistil, pričom nespôsobovali vadu funkčnosti a znalec určil primeranosť zľavy na 10 až 15 % z
hodnoty.Riešenieodbornejotázkydokončeniadielaasprávnostidielavzmyslerozsiahlejjudikatúryrieši

príslušný odborník - znalec. Vzhľadom na judikatúru nie je možné súhlasiť s názorom prvostupňového
súdu, že znalecký posudok má rovnakú hodnotu ako odborné vyjadrenie vypracované Ing. T. I.. Bez
porušenia systému zateplenia nemôže preukázateľne nikto tvrdiť, že v systéme nie je použitá rohová
lišta. Žalobca tvrdí, že ju použil a v odbornom vyjadrení hypotézu zo začiatku a bez preukázania
sa, ďalej hypotézu opisuje ako skutočnosť. Rozsahom je odborný posudok veľmi stručný a znalecký

posudok Ing. Fuzáka je tak už len rozsahom skúmania hodnotnejší a podstatnejší. Odborný posudok
Ing. I. preložený žalovaným nespĺňa náležitosti § 209 CSP. Je skutočne smutné, že prvostupňový
súd neustále tento posudok označoval za znalecký posudok a zmenil na základe odborného posudku
právny názor a neprihliadol na znalecký posudok. Nie je zrejmé na základe čoho súd odbornú otázku
dokončeného diela posúdil, keď znalecký posudok Ing. Fuzáka určil dielo za dokončené a prvostupňový

súd sa s týmto faktom nevysporiadal. Prvostupňový súd mal dva názory a nevysvetlil na základe čoho
sa rozhodol pre konkrétny posudok, ktorý je evidentne rozsahom skúmania menej spracovaný. Súd
sa nezaoberal výsledkom termovízneho merania, ktoré v zásade nepotvrdilo chyby pôvodne vyčítané
žalovaným žalobcovi. Žalovaný je spotrebiteľ, ktorý je označený ako slabšia strana sporu, ale v tomto
prípade ide o osobu, ktorá si robí čo chce a nerešpektoval ani napomenutie súdu. Je v rozpore s dobrými

mravmi,abysaktokoľvekdruhejstranevyhrážalublíženímnazdravíprostredníctvomkontaktovnamafiu
a následne na súde tvrdil, že dielo nemá dokončené a odmieta platiť. To mali živnostníci riskovať zdravie,
vnikať na pozemok, aby mohli dokončiť dielo, ktoré by bolo vykonané podľa požiadavky, vytýkané vady
žalobcovi sú v rozsahu niekoľkých hodín a ak na základe tejto skutočnosti nie je žalovaný povinný plniť,
tak danú situáciu považuje žalobca za nespravodlivú a podporuje to žalovaného k ďalšiemu takémuto

konaniu, pričom žalobca nakúpil materiál a vykonal prácu. Ak by bol žalobca v tom, že na diele je
potrebné niečo dokončiť, odstúpil by od zmluvy a žiadal by primeranú náhradu, ale žalobca ukončil
svoje práce, dielo odovzdal a tak žiada uhradiť za dielo. Dlhodobo bol žalobcovi známy právny názor
súdu, ktorý by bol v prospech žalobcu a súd mohol rozhodnúť už pred viacerými rokmi. Na ostatnom
pojednávaní súd zmenil právny názor na základe odborného posudku Ing. I. a žalobcovi nedal možnosť

preukázaniaďalšíchdôkazovsodôvodnením,žežalobcamalpredtýmdostatokčasu.Prečomalžalobca
preukazovať ďalšie veci, keď právny názor súdu bol na jeho strane. Rozhodnutie súdu je prekvapivé,
keďže dvadsať minút pred dokončením dokazovania úplne zmenil prvostupňový súd právny názor bez
možnosti ďalšieho dokazovania. Prečo má žalobca volať svedkov a riešiť ďalší posudok, keď právny
názor bol na jeho strane. Dlhodobo z konania takáto zmena názoru súdu bez možnosti preukázania

nesprávnosti názoru, resp. účelovej interpretácie súdu dáva podozrenie na zaujatosť, resp. vieru v
spravodlivosť. Rozhodnutie súdu má pôsobiť aj preventívne a týmto rozhodnutím sa vytvára precedens
ako sa vyhnúť plneniu, pričom sa nehľadí na následky a zhotoviteľa, ktorý je živiteľom rodiny. Navrhla,aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a priznal
mu trovy v plnom rozsahu.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. S podaným odvolaním žalobcu žalovaný v plnom rozsahu nesúhlasí a navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania. V ďalšej časti odvolania citoval ustanovenie Občianskeho zákonníka, zdôraznil,
že základnou povinnosťou zhotoviteľa je dielo vykonať, riadne a včas. Za riadne ukončenie diela

sa považuje také, ktoré je bez vád. Dielo nemôže mať žiadnu vadu, aby mohlo byť považované za
riadne ukončené, aby došlo k splneniu tejto podmienky, pričom druhou podmienkou je odovzdanie diela
objednávateľovi.Dielo,ktoréjepredmetomsporuniejemožnépovažovaťzavykonanériadneavčasato
vzhľadom na existenciu vád a tiež aj v k vzhľadom k tej skutočnosti, že do dnešného dňa nedošlo k jeho
riadnemu odovzdaniu a prevzatiu. O existencii vád na diele niet pochýb, konštatoval ich aj znalec Ing.
Fuzák,akoajznalecIng.Csenkyvosvojomodbornomposudku.Nesprávnymjevšakjeajzáverpôvodne

konštatovaný v znaleckom posudku Ing. Fuzáka a síce, že dielo je možné považovať za dokončené.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.11.2008 sp.zn. 21Odo/150/2008. K
namietanému odbornému posudku vypracovaného Ing. I. uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie a teda že tento odborný posudok je dôkazným prostriedkom, ktorý
je svojou povahou obdobným znaleckému posudku a tento teda nemá nižšiu dôkaznú silu. Samotná

konštatácia vád v znaleckom posudku Ing. Fuzáka, ktorý ani žalobca nespochybňuje je dostatočným
podkladom k tomu, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Medzi stranami absentuje písomná forma
zmluvy o dielo a z vykonaného dokazovania nevyplynulo iné. Platí, že medzi stranami nie je možné
uzavrieť túto právnu vec inak ako tak, že dielo nebolo dokončené riadne a včas a povinnosť zaplatiť
cenu dielu tak môže vzniknúť až po skončení diela. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

v plnom rozsahu potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1. CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 CSP ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie.

11. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a

závažné pochybnosti. Súd zásadne nevykonáva najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné (ak skutkové okolnosti boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov). Hodnotením dôkazov sa nazýva
potom činnosť súdu, pri ktorej hodnotí už vykonané procesné dôkazy, z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nemožno však hodnotiť nevykonané procesné dôkazy (pri odôvodňovaní

súdneho rozhodnutia súd len uvedie prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, čomu predchádza posúdenie,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná).

12.Vkonaníbolopreukázanéamedziúčastníkminebolosporné,žemedzižalobcomakozhotoviteľoma
žalovaným ako objednávateľom bola ústne uzavretá zmluva o dielo na základe ktorej žalobca vyhotovil

stavebné práce na stavbe rodinného domu žalovaného a to zateplenie rodinného domu. Spornými medzi
účastníkmi bola cena za vykonané dielo a otázka či z dôvodu, že dielo vykonané žalobcom má vady, za
ktoré zodpovedá žalobca, bolo toto ukončené a odovzdané.

13. V zmysle § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Občiansky
zákonník zakotvuje tiež osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku.14. V zmysle § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi cenu za zhotovenie vecí.

15. V zmysle vyššie citovaného zmluva o dielo vznikne len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných
náležitostiach, ktorými sú predmet diela - jeho rozsah, dohoda o odmene, ktorú však nie je možné
stotožňovať s dohodou o cene diela a dohoda o tom, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo
zhotoviteľa. K platnosti zmluvy pritom nie je predpísaná písomná forma. Môže byť teda uzavretá aj ústne.

16.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázanéamedziúčastníkmivpodstatenebolosporným,žemedzi
nimi bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo obsahujúca všetky zákonnom predpísané náležitosti.

17. Medzi účastníkmi bolo rovnako nesporným, že zhotoviteľ nevydal objednávateľovu písomné
potvrdenie o prevzatí objednávky s predpísanými náležitosťami. Nevydanie takéhoto potvrdenia

však nerobí účastníkmi uzavretú zmluvu neplatnou ani nezakladá iné nároky objednávateľa, okrem
teoretického nároku na prípadnú náhradu škody, ktorá by objednávateľovi v dôsledku porušenia tejto
zákonnej povinnosti zhotoviteľom vznikla, čo však v danom prípade tvrdené nebolo.

18. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho základné povinnosti zhotoviteľa,

zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

19. V zmysle § 634 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu (ods. 1). Ak nie je dohodnuté inak,
platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie

diela značné náklady je ten, komu bolo zadané oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od
objednávateľa primerané preddavky (ods. 2).

20. Ako už bolo naznačené vyššie, nedostatok dohody o cene nerobí zmluvu o dielo neplatnou, pretože
dohoda o cene nie je podstatnou súčasťou zmluvy o dielo. V danom prípade žiaden osobitný predpis

neupravuje cenu diela, ktoré bolo predmetom dodávky navrhovateľa. V takom prípade platí potom buď
cena dojednaná zmluvou a ak nebola dojednaná, potom za primeranú cenu je potrebné považovať cenu,
ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy, pričom sú rozhodujúce platobné
podmienky, čas plnenia i obtiažnosť prevedenia diela.

21. Podľa výpovedí účastníkov cena za dielo medzi účastníkmi bola dohodnutá, ale ich tvrdenia sa
rozchádzali v uvedení výšky tejto ceny.

22. Ing. Anton Fuzák, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, úlohou
ktorého bolo podľa súdom zadanej znaleckej úlohy určiť hodnotu stavebných zatepľovacích prác

vykonaných v čase od 13.08.2009 do 13.09.2009 na rodinnom dome žalovaného, hodnotu materiálu
použitého pri stavebných prácach a hodnoty prenájmu lešenia v období od 13.08.2009 do 13.09.2009,
ďalej bolo úlohou znalca odpovedať na otázky, či možno stavebné práce na rodinnom dome žalovaného
za dokončené dielo, do akej miery bol dodržaný správny technologický postup pri stavebných prácach,
aké má dielo vady, akým spôsobom by bolo možné vady diela odstrániť a aké náklady sú potrebné na

odstránenie zistených vád.

23. V znaleckom posudku č. 176/2013 ustanovený znalec uviedol hodnotu stavebných prác a dodávok
materiálov na zateplení rodinného domu žalovaného 8.297,87 Eur bez DPH, z celkovej ceny pripadá
na montáž čiastka 4.092,02 Eur bez DPH a na materiál 4.204,80 Eur bez DPH, 5.003,71 Eur s DPH,

čo je 50,69 % z celkového objemu a hodnota prenájmu lešenia v období od 13.08.2009 do 13.09.2009
je 159,09 Eur bez DPH, 189,32 Eur s DPH. Vady diela sú podľa znalca zjavné a ich odstránenie má
estetický charakter, pričom by vyžadovalo demontáž celého zatepľovacieho systému, nakoľko dielčie
odstraňovaniezávadniejemožné,okremzávadnaosteníokien.Vzhľadomnaskutočnosť,ženeexistuje
žiadny materiál, ktorý by obrazne dokumentoval priebeh realizácie zatepľovacieho systému, znalec

sa nevedel vyjadriť dostatočne zodpovedne, či bol dodržaný technologický postup. Isté porušenie
technologického postupu je možné na ľavej strane fasády, ktorá vykazuje na spodnej hrane deformáciu.
Počas ohliadky neboli pozorované také úkazy na nosných konštrukciách stavby, ktoré by indikovali zlú
funkčnosť zatepľovacieho systému, na otázky tohto charakteru doporučil vypracovať teplo-technickýposudok stavby. Náklady na odstránenie vád diela sú závislé od zvoleného postupu opravy. V prípade,
že nepríde k deštruktívnemu spôsobu opravy diela, doporučil primeranú zľavu z ceny diela, ktorá sa
pohybuje v intervale od 10 - 15 % z ceny diela. Znalec ďalej uviedol, že dielo možno považovať za

dokončené so závadami, ktoré nebránia jeho užívaniu, porušenie technologického postupu je zjavné a
dielovykazujevady:niejedokončenýsokel,spodnáhranazatepľovaciehosystémuvykazujedeformácie
najmä na ľavej strane fasády, nie je dokončená konečná povrchová úprava spodnej hrany na lište,
ostenia okien sú krivé, na uličnej fasáde nie je dotiahnutá konečná povrchová úprava na styku dvoch
plôch stien, zatepľovací systém na prístrešku vykazuje deformácie, ostenia okien sú nerovnomerné,

majú rôznu hrúbku, resp. nie sú symetrické.

24. K vypracovanému znaleckému posudku mali strany námietky, ktoré uviedli v písomných
vyjadreniach, žalobca dňa 28.11.2013 a žalovaný dňa 06.12.2013 a k týmto námietkam sa znalec
písomne vyjadril v podaní zo dňa 10.03.2014, pričom svoje vyjadrenie doplnil aj na pojednávaní dňa
09.04.2014, kedy uviedol, že pri výpočte hodnoty prác a materiálu vychádzal z bežnej ceny, ktorá sa

používanatrhusostavebnýmiprácami,pričomnebolaprenehozáväznácena,ktorúsiúčastnícidohodli,
nakoľko nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo a doporučil vypracovať teplo-technický posudok
stavby na preukázanie funkčnosti zatepľovacieho systému. Uviedol, že dielo má vady, ktoré nebránia
v jeho užívaní a na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučil primeranú zľavu z ceny diela
pohybujúcu sa medzi 10 - 15 % z ceny diela.

25. Súd uznesením z 22.09.2014 ustanovil v konaní za znalca Ing. Igora Nika, znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, ktorého úlohou bolo vypracovať teplo-technický posudok stavby.
Súdom ustanovený znalec znalecký posudok nevypracoval, nakoľko mu zo strany žalovaného nebol

umožnený vstup na pozemok a do budovy a nemohol teda vykonať ohliadku nehnuteľnosti. Žalovaný
predložil súdu výsledok termovízneho merania, vykonaného spoločnosťou Autoline, ktorý sa nachádza
na č.l. 212-229 súdneho spisu.

26. V odbornom posudku č. 64/2018, ktorý predložil žalovaný, Ing. T. I. uviedol, že dielo má vady a to:

nedokončený prechod medzi soklovou časťou rodinného domu a zatepľovaním, evidentne krivé ostenia
okien a zadných dverí, nerovné zatepľovanie rímsy v styku s oplechovaním a poruchy v rovnosti fasády.
Znalec ďalej uviedol, že dielo nebolo zhotovené v súlade s normou STN 732901, nebol vyrovnaný
podklad pred nanesením omietky a neboli použité rohové lišty, boli nesprávne nalepené polystyrénové
dosky. Dielo nie je možné považovať za dokončené, nakoľko dolná časť prechodu medi soklom a

zateplením podlažia absentuje a bude nutné toto dorobiť. Bude nutné odstrániť nerovnosti fasády,
ostenia okien a dverí, a to odstránením nerovných ostení a s použitím rohových líšt zrealizovať nové
ostenia. Nerovnú fasádu bude potrebné vyrovnať a následne zrealizovať novú povrchovú vrstvu fasády.

27. V konečnom štádiu rozhodovania, súd prvej inštancie zmenil svoje predchádzajúce posúdenie

veci ( čo nie je neprípustné), ale bez dostatočného zdôvodnenia sa priklonil k názoru Ing. I. a za
podstatné vzal to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že dielo žalovanému riadne odovzdal, mal toto tvrdenie
preukázaťhodnovernýmdôkazom(napríkladstavebnýmdenníkom,odovzdávacímprotokolomapod...),
čo však žalobca v priebehu celého konania neurobil a vo svojich výpovediach si protirečiI. Aj záverečné
vyjadrenia právneho zástupcu podľa názoru súdu vyznievali rozporuplne, keď na jednej strane tvrdil, že

žalobca dielo dokončil a na druhej strane uviedol, že pokiaľ by aj dielo nebolo nedokončené, žalobca by
ho nemohol dokončiť kvôli správaniu žalovaného, ktorý ho odmietol pustiť na svoj pozemok a vyhrážal
sa mu. Z týchto vyjadrení možno vyvodiť predpoklad, že žalobca vlastne pripustil, že dielo nebolo
dokončené a teda ani odovzdané, pričom v rámci koncentrácie konania nenavrhol ani nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o odovzdaní diela žalovanému. Odvolací súd sa s takýmto záverom

nestotožnuje.

28. Preberacia zápisnica je len dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela, a nie podmienkou riadneho
odovzdania a prevzatia diela. Pokiaľ nie je dohodnuté, že spísanie preberacej zápisnice je
hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, ale má slúžiť len ako dôkaz o odovzdaní a prevzatí

diela, nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela nemožno považovať za neopodstatnený, ak preberacia
zápisnica medzi zmluvnými stranami nebola spísaná (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.7.2013, sp.
zn.23 Cdo 1505/2013).29. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na doplatenie ceny diela má vo veci
zásadný význam otázka dokončenia diela. Dokončenie zhotovenie diela je nutné viazať na vykonanie
diela v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka riadne, podľa

dohodnutej zmluvy o dielo a zhotovené dielo prevziať, pričom za zhotovenie diela sa považuje moment,
od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, že by v užívaní bránili
prípadné zistené vady.

30. Nie je rozhodujúce vyhotovenie zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, aj keď by to bolo dohodnuté

v zmluve o dielo. Dôsledky neprevzatia dokončeného diela vo vzťahu k zaplateniu ceny diela sú
zakotvené v ustanovení § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ povinný
zhotovené dielo zaplatiť. Inými slovami povedané, pokiaľ zhotoviteľ dielo riadne dokončil, nie je pre vznik
povinnosti objednávateľa k zaplateniu ceny rozhodujúce, či bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí
diela. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od týchto záverov vyplývajúcich z ustálenej súdnej praxe
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo/873/2002 Soudní rozhledy, ročník 2004, číslo 1, strana

21,ďalejrozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa09.12.2002sp.zn.29Odo/416/2001,ktorémožnopoužiť
aj na danú vec.

31. Povinnosť prevziať dielo nie je viazaná na ľubovôľu objednávateľa. Pokiaľ by objednávateľ dielo
neprevzal, musel by mať k tomu dôvody. Najvyšší súd ČR už vo svojom rozhodnutí sp.zn. 33

Odo/48/2002 z 18.04.2002 vyjadril a odôvodnil názor, že zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela
aj v prípade, že objednávateľ dielo prevzal a dielo je chybné, pretože v takomto prípade môže uplatniť
právo za zodpovednosti za vady. Objednávateľ má povinnosť dielo prevziať, pričom takýto stav je daný
momentom, od ktorého môže byť dielo používané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, že by mu
v užívaní bránili zistené chyby. Od okamihu prevzatia diela, teda mu patrí len právo zo zodpovednosti

za vady podľa § 645 Občianskeho zákonníka.

32. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016

a z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. O
nesprávne hodnotenie dôkazov ide ak súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol

rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

33. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné
teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.

34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

35. V danom prípade nie možné sa stotožniť s konštatovaním súdu o nedokončení, alebo neprevzatí
diela, čo súd prvej inštancie vzal za rozhodujúce, keď odo dňa kedy žalovaný odišiel zo staveniska, a
práce ukončil (13.9.2009), takto žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva.

36. Vzhľadom na iný právny názor, keď súd prvej inštancie už neskúmal ostatné okolnosti , ani

oprávnenosť požadovanej výšky nároku za cenu vykonaného diela, odvolací súd podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.37. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať podľa okolností ´dalšie
dokazovanie , ich výsledky vyhodnotiť , zistiť dohodnutú ceny za vykonanie diela a vo veci znovu
rozhodnúť. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s

uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so
špecifickými námietkami strán.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).