Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223857
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2111223857.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcov v 1.rade: EU-

CapitalManagement, a.s., v likvidácii, IČO 45 327 084, so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, zastúpená
likvidátorom: Q.. P. K., W.., B. XX, XXX XX S., Č. T., a v 2.rade: Lawyers Group, s.r.o., IČO 46 524
185, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, obaja žalobcovia právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.07.2010 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žaloba, ktorou sa právny predchodca
žalobcov, Lawyer Partners, a.s. (ďalej ako „žalobca“), domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v celkovej výške 34.317.764,40 EUR. Dňa 21.02.2012 právny predchodca žalobcov súdu doručil
spresnenie žalobného petitu a to tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie škody v celkovej výške
32.718.764,40 EUR (na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov vo výške 9.344,75 EUR, na
príslušenstve tvorenej sumou poplatkov z omeškania vo výške 31.950.142,73 EUR, na príslušenstve

tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny vo výške 68.256,92 EUR a nemajetkovú
ujmu vo výške 691.020,-EUR). Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11NcC 18/2012-149 zo dňa
24.04.2012 bola vec prikázaná Okresnému súdu Senica. Uznesením č.k. 3C 98/2012-154 zo dňa
16.07.2012, právoplatné dňa 07.08.2012, súd konania v časti o zaplatenie 1.598.868,98 EUR (rozdiel
medzi pôvodne žalovanou sumou a sumou po spresnení žalobného petitu) zastavil.

2. Počas konania došlo k zmene na strane žalobcu a uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co

479/2012-272 zo dňa 31.3.2014 súd pripustil, aby do konania v časti nároku na náhradu majetkovej
škody namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Lawyers Group, s.r.o.

3. S účinnosťou ku dňu 06.02.2018 spoločnosť Lawyer Partners, a.s. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť EU-CapitalManagement, a.s.

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v súlade so svojím podnikateľským zámerom uzatvoril dňa

15.07.2005 so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo
postúpenie pohľadávok, spočívajúcich v neuhradení koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na veľký
počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb, ktoré bolo potrebné vyhotoviť, sa žalobca rozhodol urobiť svoje
podania elektronickými prostriedkami s využitím počítačového systému, teda spracovať žalobné návrhya umiestnil ich na DVD nosiče, ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a
vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že vyhotovené žaloby boli bez formálnych vád a zvolený
spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili

ich žalobcovi.

5. V tomto prípade sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla nezákonným úradným postupom Okresného súdu Trnava, ktorý odmietol prijať podania žalobcu
zo dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca dňa 24.07.2006 doručil Okresnému

súdu Trnava žaloby na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh a to formou DVD nosiča. Na
uvedené podanie reagoval Okresný súd Trnava listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii
elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom
podpise, a preto žalobcovi vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na uvedené
stanovisko Okresného súdu Trnava žalobca reagoval listom, v ktorom trval na prijatí svojho podania,
pretože bolo uskutočnené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Obč. súd. por. a zároveň bolo riadne doručené.

Žalobca upozornil Okresný súd Trnava na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a
sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie, urobené elektronickými prostriedkami, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca ďalej informoval Okresný súd Trnava na možnosť podania
žalobného návrhu elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom od
01.05.2002, a teda nie je vinou žalobcu, že okresný súd nemal vytvorené podmienky na prijímanie

takýchto podaní. Žalobca zdôraznil že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za
rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplývalo, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými
spôsobmiuprednostňovanéresp.zvýhodňované.NapriektejtoargumentáciiOkresnýsúdTrnavazotrval
na zákonnosti svojho postupu a odmietol čokoľvek zmeniť. Žalobca v presvedčení, že Okresný súd
Trnava po uplynutí dlhšieho časového obdobia odstránil technické nedostatky, podal opätovne všetky

vrátené žaloby a to rovnakou formou. Okresný súd Trnava listom oznámil žalobcovi, že jeho podanie
urobené dňa 24.07.2006 nie je možné prijať z dôvodu, že nedisponuje technickými prostriedkami na
prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Žalobcovi
bolo takýmto postupom Okresného súdu Trnava zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych
majetkových práv v občianskom súdnom konaní, spĺňajúcom požiadavky spravodlivého súdneho

procesu. Žalobca podpísal elektronické podpisy, podané súdu aplikáciou QSing. Súčasne v zmysle
§ 7 ods. 2 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. doručil do podateľne súdu
kvalifikovaný certifikát verejného kľúča, ktorý je elektronický dokument, ktorým vydavateľ certifikátu
potvrdzuje, že v certifikáte uvedený verejný kľúč patrí osobe, ktorej bol certifikát vydaný. Okresný
súd Trnava nesplnil povinnosť, vyplývajúcu zo zákona o elektronickom podpise, uloženou vyhláškou

Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. a nezriadil na svojom pracovisku za účelom
manipulácie s elektronickými dokumentmi elektronickú podateľňu. Z tohto dôvodu odmietol návrhy
na začatie súdneho konania prijať. Žalobcovi tak zmaril možnosť realizovať práva, vyplývajúce z
Občianskeho súdneho poriadku a porušil jeho základné právo na prístup k súdu, zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy a článkom 36 ods. 1 Listiny resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca uplatnil

svoje právo na podanie návrhu elektronickými prostriedkami dňa 24.07.2008 (zrejme 2006) s tým, že
Okresný súd Trnava mal povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu najneskôr ku dňu účinnosti vyhlášky
č. 542/2002 Z.z. t.j. k 01.10.2002. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Trnava, predstavujúceho
porušenie základného práva poškodeného na prístup k súdu, právoplatne rozhodol Ústavný súd SR
nálezom sp.zn. II. ÚS 68/08 zo dňa 14.10.2008. Z tohto dôvodu Okresný súd Trnava spôsobil žalobcovi

materiálnu škodu, spočívajúcu a/ v zániku majetkových práv, pretože z viny Okresného súdu Trnava a v
priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne
uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, ďalej b/ v ušlom zisku, pretože z viny Okresného súdu
Trnava a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako
dvarokypodnikateľskyzužitkovaťfinančnéprostriedky,ktorénadobudolprevodomaleboúhradousúdne

uplatnených pohľadávok, c/ ďalej v úročení finančného kapitálu poškodeného, pretože z viny Okresného
súdu Trnava a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním mal a stále má žalobca
bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených
pohľadávokavnákladochžalobcu,pretožezvinyOkresnéhosúduTrnavaavpriamejpríčinnejsúvislosti
s jeho protiprávnym konaním žalobca musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu

svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma žalobcu spočíva v
satisfakcii, pretože z viny Okresného súdu Trnava a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym
konaním žalobca utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv najmä práva
na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovanému a/náhradu škody v sume 9.344,75 EUR, ktorá je súčtom istín jednotlivých pohľadávok, uplatnených v
žalobách, b/ ďalej náhradu škody v sume 31.950.142,73 EUR, ktorá je súčtom jednotlivých poplatkov
z omeškania, c/ ďalej náhradu škody v sume 1.597.974,30 EUR, ktorá pozostáva z ušlého zisku,

nakoľko žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky,
ktoré by nadobudol úhradou z jednotlivých postúpených pohľadávok, d/ ďalej náhradu škody v sume
467,25 UR, ktorú žalobca odôvodnil ako úročenie finančného kapitálu, ktorý investoval do nákupu
súdne uplatnených pohľadávok, e/ a náhradu škody v sume 68.684,43 EUR, spočívajúcej vo vynaložení
finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu (t.j. úhrada súdnych poplatkov, trovy

právneho zastúpenia, atď.). Žalobca si taktiež uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume
691.020,-EUR a to v súvislosti so spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv
žalobcu.

6. Po spresnení žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala žalovaná suma
32.718.764,40 EUR, a to z titulu náhrady škody na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov vo

výške 9.344,75 EUR, na príslušenstve tvorenej sumou poplatkov z omeškania vo výške 31.950.142,73
EUR, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny vo výške 68.256,92
EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 691.020,-EUR.

7. Súd vykonal dokazovanie skutočnosťami uvedenými v žalobe a písomných podaniach strán sporu

ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

8. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trnava neprijatím elektronického podania žalobcu na
DVD nosiči, podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Obsahom toho elektronického podania

bolo celkom 1.047 návrhov na začatie konania vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov.
Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že predmetné elektronické podanie nebolo riadne
zaevidované ako návrh na začatie konania, v rozpore s v tom čase aktuálnym znením § 42 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p."). DVD nosič, obsahujúci podania zo dňa
24.07.2006 bol žalobcovi okresným súdom obratom listom ako neprijatý vrátený z dôvodu, že predmetné

podanie okresný súd nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. Ústavný súd SR nálezom
sp.zn. II. ÚS 68/08 zo dňa 14.10.2008 rozhodol, že bolo porušené základné právo žalobcu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava neprijatím jeho podaní zo dňa 24.07.2006, urobených elektronickou formou a
podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu Trnava ústavný súd prikázal konať

vo veci tohto podania zo dňa 24.07.2006, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

9. Súd ako predbežnú otázku riešil dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Súd je toho
názoru, že k premlčaniu nároku na náhradu uplatnenej škody v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
nedošlo, nakoľko pre uplatnenie nároku na náhradu škody bol rozhodujúci nález ústavného súdu sp.zn.

II. ÚS 68/08 zo dňa 14.10.2008, ako aj samotný charakter nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Trnava. Nesprávny úradný postup okresného súdu spočíval v jeho nečinnosti, keď elektronické
podania, ktoré mal zaevidovať ku dňu 24.07.2006 nebol technicky schopný zaevidovať. K vydaniu
ústavného nálezu došlo dňa 14.10.2008. Týmto dňom došlo k ohraničeniu (ukončeniu) nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Trnava a žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia lehota na

uplatnenie nároku na náhradu škody, spôsobnej nesprávnym úradným postupom, ktorá by skončila
najskôr dňa 15.10.2011. Žalobca si nárok uplatnil návrhom na začatie konania (žalobou), doručeným
tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2010, teda včas.

10. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 144/2006 právoplatným rozsudkom zo

dňa 20.10.2008 určil, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou
dňa 15.07.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.09.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2
uzavretou dňa 27.01.2006 medzi účastníkmi (Slovenský rozhlas a Lawyer Partners a.s.) naďalej trvá.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Okresný súd vo svojom rozhodnutí teda deklaroval,
že žalobca je vlastníkom pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia.

11. Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej ako „zákon č. 514/2003 Z.z.“) je
jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasnéhosplnenia troch podmienok: a/ existencia nesprávneho úradného postupu, b/ vznik škody ako majetkovej
ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

16. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

17. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 68/08 zo dňa 14.10.2008, ktorý konštatoval
porušenie základného práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdpostupomOkresnéhosúduTrnava,spočívajúcomvneprijatí

jeho podaní z 24.07.2006, mal súd preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Trnava.

18. V ďalšom sa súd sústredil na skutočnosť, či v príčinnej súvislosti s vyššie označeným nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Trnava vznikla žalobcom v 1. a 2.rade uplatnená majetková a
nemajetková ujma, pretože rozhodovanie o náhrade škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je závislé na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou.

19. Žalobca uviedol, že majetková škoda pozostáva z istiny tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov
(ktoré boli uvedené v žalobných návrhoch obsiahnutých na DVD nosiči) vo výške 9.344,75 EUR, z
príslušenstva tvorenej sumou poplatkov z omeškania vo výške 31.950.142,73 EUR (ktoré by si mohol

uplatniť voči dlžníkom, ale v dôsledku zmeny legislatívy, ktorá nastala po vrátení DVD nosičov okresným
súdom si ich už nemohol uplatniť) a z príslušenstva tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením
istiny vo výške 68.256,92 EUR.

20. K uplatnenej škode vo výške súčtu žalovaných istín v sume 9.344,75 EUR, súd dodáva, že pri

jej určení (ako súčet žalovaných istín) vychádzal žalobca z domnienky, resp. z hypotézy o tzv. 100%
úspešnosti vo všetkých 1.047 uplatnených nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkoch a to
nielen vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu, ale aj so zohľadnením tzv. 100% úspešnosti pri ich
prípadnom vymáhaní. Z úradnej činnosti súdu je v tejto súvislosti známe, že mnoho z podaných
návrhov bolo odmietnutých, mnohé návrhy boli zastavené pre späťvzatie, alebo pre neodstrániteľnú

prekážku konania, nakoľko označenie žalovaných bolo bez diakritiky, mnoho návrhov boli zamietnutých
pre nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. V kontexte s vyššie uvedeným preto
žalobcom predložený listinný dôkaz označený ako Znalecký posudok č. 01/2009 súd vyhodnotil ako
irelevantný. Majetkovú škodu nie je možné založiť na ničím nepodložených domnienkach a hypotézach,
preto súd považoval uplatnenú škodu za žalobcom nepreukázanú. Pri takto definovanej škode nemôže

ísť o skutočnú škodu, chápanú ako zmenšenie majetku poškodeného a ani o tzv. inú škodu, t.j. ušlý zisk.
Preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Trnava.21. K uplatnenej škode spočívajúcej z poplatkov z omeškania, ktoré by si žalobca mohol uplatniť voči
dlžníkom v celkovej hodnote 31.950.142,73 EUR v zmysle zákona č. 212/1995 Z.z., ale v dôsledku
zmeny legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť súd konštatuje, že zákon č. 96/2006 Z.z.,

ktorým bol novelizovaný § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkov a ktorým bol inštitút
poplatkov z omeškania nahradený inštitútom klasických úrokov z omeškania, a ktorým bol v § 10b
daný tzv. „generálny pardon", bol prijatý Národnou radou SR dňa 02. 02. 2006 s tým, že účinnosť
nadobudol dňom jeho vyhlásenia, teda v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu
na Okresný súd Trnava dňa 24.07.2006. Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Trnava, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. Preto aj v tejto
časti žaloby absentuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Trnava.

22. Pokiaľ ide sumu nákladov, spojených s uplatnením istiny v sume 68.256,92 EUR (trovy právneho
zastúpenia pred okresným súdom v sume 65,19 EUR á 1 vec, vypočítaných ako súčin 1.047 žalôb x

65,19 EUR po zaokrúhlení), súd konštatuje, že uvedená suma je zjavne neprimeraná k výške uplatnenej
istiny. Obsah uzatvorenej mandátnej zmluvy za poskytovanie právnej pomoci zo dňa 20.09.2005
s advokátom Q.. V. W. je pre žalobcu v značne nevýhodnom rozsahu, keď sa zaviazal uhradiť
hromadné a vo svojej podstate identické úkony právnej pomoci bez zohľadnenia hľadiska prípadnej
úspešnosti v konaní. Ak žalobca túto sumu advokátovi uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne

prijaté podnikateľské riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej veci nepodložená, bez
akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava.

23.Žalobcasiuplatnilajnároknanemajetkovúujmuvovýške691.020,-EURvzmysle§17ods.2zákona
č. 514/2003 Z.z. Túto sumu žalobca určil ako súčin sumy 660,-EUR za každý jednotlivý právny prípad,

obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči x 1.047 prípadov. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou
však žalobca nepredložil žiadny dôkaz, preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku. Tento nárok
žalobca odôvodnil len veľmi všeobecne tým, že bolo ťažké počúvať vyjadrenia klientov, ktorí im povedali,
že ich IT riešenie nie je možné aplikovať v súdnom systéme SR, čo je však bez právnej relevancie.
Žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, ale so samotným vymáhaním postúpených pohľadávok na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov. Súd mal za to, že vzhľadom na zistený vyššie popísaný skutkový a právny
stav veci v prejednávanej veci, je konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre
žalobcu.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2.rade neuniesli dôkazné
bremeno, keď nepreukázali vznik a príčinnú súvislosť medzi špecifikovaným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Trnava a uplatnenou škodou, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

25. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že

rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu
bolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.
I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

26. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) vyplýva, že súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým,
že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú
náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým

súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyz26.marca1992sp.zn.4Cdo6/1992,uverejnenévZbierkerozhodnutíastanovískSlovenskej
republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).

27. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie

písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súdvychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé
a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).

28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie
náhrady trov konania voči neúspešným žalobcom v 1. a 2.rade. Súd nepriznal žalovanému náhradu
trov konania, nakoľko si ich neuplatnil. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu konať hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Rozhodnutie postupom najskôr

podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie,
keď oprávnenej strane súd žiadne trovy nepriznal, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).