Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/463/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711203670
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7711203670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému P. X., A.. XX.X.XXXX, W. T. XX,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom
Chlmci, Ľ. Štúra 29, o zaplatenie 725,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 18.9.2017 č. k. 5C/192/2011 - 177 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 725,86 eur
titulom nedoplatku za neuhradený odber plynu za obdobie rokov 2007 - 2009, ktorý tento neuhradil
právnemupredchodcovižalobcuSlovenskémuplynárenskémupriemyslua.s.Bratislava.Tentonásledne

zmluvou zo dňa XX.X.XXXX postúpil okrem iných pohľadávok aj túto pohľadávku žalobcovi ako
postupníkovi. Svoj nárok žalobca zakladal na konkrétnych faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 78,17
eur, splatnej dňa XX.XX.XXXX a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 714,07 eur, splatnej XX.X.XXXX.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že nárok žalobcu dostatočným spôsobom v konaní preukázaný nebol. Žalobca nadobudol
pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu od právneho predchodcu postupcu Slovenský plynárenský

priemysel, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX. V konaní nebolo
preukázané, aby postúpenie pohľadávky bolo žalovanému zo strany Slovenského plynárenského
priemyslu, a.s. ako postupcu oznámené v zmysle článku IV bod 6. zmluvy o postúpení pohľadávok v
lehote 30 dní od podpisu tejto zmluvy. Postúpenie pohľadávky nepreukázal ani sám žalobca ani jeho
právny predchodca napriek dotazom zo strany súdu, ako aj zo strany zástupcu žalovaného. Súdu bol
predložený doklad, a to označený ako Pokus o zmier zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vystavil už žalobca
ako postupník, ktorého doručenie však žalovanému preukázané nebolo a tento list podľa tvrdenia

žalovaného mu doručený nebol. Z obsahu tohto listu vyplýva, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o
oznámenieopostúpenípohľadávokzostranypostupcu,alelenovýzvunaúhraduporokuodpostúpenia
pohľadávky.4. Z faktúry č. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX so splatnosťou XX.X.XXXX súd mal za preukázané,
že právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému za dodávku plynu za obdobie od 19.3.2007 do
18.3.2008 nedoplatok 24.512,- Sk po odpočítaní preddavkových platieb v sume 33.840,- Sk od celkovej

fakturovanej sumy 58.352,- Sk. Súd mal za preukázané, že žalobca po fakturovanom období uhrádzal
mimo platieb cez SIPO aj platby poštovými poukážkami vydanými právnym predchodcom žalobcu, a to
dňa10.5.2007tromipoukážkamipo3.266,-Skspolu9.798,-Sk,ďalejdňa6.8.2007poštovoupoukážkou
11.790,- Sk a dňa 8.10.2007 poštovou poukážkou ďalšiu sumu 4.230,- Sk, celkovo teda vo fakturačnom
období mimo preddavkových platieb cez SIPO uhradil 25.818,- Sk, čo spolu s preddavkami predstavuje

sumu 59.658,- Sk.

5. Faktúrou č. XXXXXXXXXX N. T. X.XX.XXXX, ktorá bola splatná XX.XX.XXXX právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanému za obdobie od 19.3.2008 do 3.9.2008 sumu 16.905,- Sk a po odpočítaní
preddavkových úhrad za uvedené obdobie v sume 14.550,- Sk ostal na úhradu nedoplatok 2.355,- Sk,
čo v euro mene činí 78,17 eur. Za toto obdobie však žalovaný okrem preddavkov cez SIPO na poštových

poukážkach vydaných právnym predchodcom žalobcu uhrádzal platby dňa 14.10.2008 sumu 1.000,-
Sk, dňa 12.12.2008 sumu 1.000,- Sk, celkom teda za fakturačné obdobie uhradil preddavky 14.550,- Sk
+ 2.000,- Sk poštovými poukážkami, spolu 16.550,- Sk. Neuhradených takto ostalo 355,- Sk. Žalovaný
však v roku 2009 uhrádzal poštovými poukážkami platby aj dňa 14.4.2009 - 33,19 eur, dňa 13.5.2009
33,19 eur a dňa 15.6.2009 33,19 eur, spolu 99,57 eur.

6. Vzhľadom na námietku žalovaného, že listinné dôkazy boli zo strany žalobcu súdu predložené
iba vo forme duplikátov bez podpisu a bez pečiatky súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
vychádzajúc z jeho postavenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nemá právo na kompenzáciu
- spätný zápočet pohľadávok, s ktorými nedisponoval a nedisponuje a ktoré zo strany Slovenského

plynárenského priemyslu, a.s. neboli uplatnené a z predložených dokladov, najmä z nepodpísaných a
nedoručených upomienok nevyplýva, že by došlo k ich zápočtu a kedy. Mal za to, že v konaní taktiež
nebolo preukázané, aby o zápočte nejakej pohľadávky žalovaný bol zo strany právneho predchodcu
žalobcu nejako informovaný. S poukazom na námietky žalovaného týkajúce sa hodnovernosti kópií
listinných dôkazov súd prvej inštancie uviedol, že žiadal a urgoval Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

ozaslaniekópiípôvodnýchúčtovnýchdokladov,najmäsaldokonta.Tietodokladynebolisúdupredložené
ani týmto pôvodným veriteľom. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z duplikátu vyúčtovacej
faktúry č. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX so splatnosťou XX.X.XXXX, ktorá sa týka vyúčtovacieho
obdobia od 1.10.2005 do 18.3.2006 vyplýva, že ide o nárok premlčaný, keďže žaloba bola na súd
podaná 18.3.2011. Rovnako v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX so splatnosťou

XX.X.XXXX na sumu 7.560,- Sk za obdobie od 19.3.2006 do 18.3.2007 bol premlčaný a nie je možné
hocikedy úhrady priradiť k presne neurčenej faktúre, najmä za situácie, že zmluvné číslo XXXXXXXXXX
neidentifikuje príslušnú, ale ani žiadnu faktúru a preto je obtiažne identifikovať aj tzv. neuhradený
zostatok z nepodpísanej upomienky. Poukázal na to, že z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.8.2015 vyplýva,
že tento započítal niektoré platby žalovaného do už premlčaných faktúr, ale neexistuje účtovný doklad

o zápočte a nedá sa zistiť kedy došlo ku kompenzácii. S poukazom na námietky žalovaného súd prvej
inštancie konštatoval, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca súdu dňa 26.9.2016, a to päť upomienok
a dve faktúry boli všetky vystavené formou duplikátov bez uvedenia mena a podpisu vystaviteľa, bez
pečiatky a bez dokladu o tom, aby tieto boli žalovanému doručené a preto hodnovernosť týchto dokladov
nie je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázaná. Vo svetle týchto dôkazov sa aj zaslané

vyjadrenie zo dňa 24.8.2015 v ktorom sú „priradené“ jednotlivé platby k jednotlivým faktúram ako to
uviedol žalobca sa javia ako pochybné a preto súd na takéto „priradenie“ pri rozhodovaní neprihliadal.
Na uvedené „priradenie“ súd neprihliadal aj z toho dôvodu, že žalobca neprevzal od postupníka podľa
zmluvy o postúpení pohľadávok všetky faktúry a doklady z agendy a citovaným „priradením“ žalobca
zasahuje do vzťahov do ktorých zasahovať nemôže, keďže nezastupuje postupcu a týmto postupom

nie je vylúčená možnosť manipulácie s niektorými nehodnovernými dokladmi. Na tomto mieste je opäť
potrebné pripomenúť, že ani citované faktúry, ani citované upomienky na úhradu, ako aj pokus o
zmier neboli ani v jednom prípade preukázateľne doručené žalovanému a keďže tieto zásielky neboli
žalovanému doručené, súd tieto považoval iba za tvrdené a ich doručenie za nepreukázané. Ani na
požiadavku zo strany súdu ani na požiadavku zo strany zástupcu žalovaného právny predchodca

žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. nepreukázal zo svojej evidencie odoslaných a prijatých
faktúr ako aj z evidencie poštových zásielok, že tieto faktúry, resp. upomienky sa žalovanému pokúsil
doručiť. Doručenie čo i len jedného listinného dôkazu produkovaného žalobcom nebolo preukázané ani
z jeho strany, aby tieto bolo doručené žalovanému.7. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nepovažuje za
správny záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení

pohľadávky žalovanému z dôvodu, že vystavené faktúry považoval za uhradené a z dôvodu, že v
konaní nebolo preukázané, že vystavené faktúry, boli žalovanému skutočne doručené. Konštatoval,
že pokiaľ ide o preukázanie postúpenia pohľadávky, toto preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.X.XXXX spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Má za
to, že samotné preukázanie, prípadne nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok
žalovanému nemá vplyv na samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Ten zastáva názor, že aj prípadné

nepreukázaniedoručeniaoznámeniaopostúpenípohľadávok,nemávplyvnanárokžalobcuakoveriteľa
voči žalovanému, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať v zmysle ust. § 526 OZ vplyv iba na skutočnosť,
voči komu dlžník splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi. V tomto prípade však
žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani postupcovi ani postupníkovi. Poukázal na to, že žalovaný na
jednej strane namietal hodnovernosť predložených faktúr s poukazom na to, že šlo iba o duplikáty,

na druhej strane však tvrdil, že predmetné faktúry uhradil. Má za to, že súd sa s týmto absurdným
konštatovaním žalovaného nekriticky stotožnil. Má za to, že tento nikdy nespochybnil nameranú
spotrebu plynu, prípadne sumu, ktorá mu bola vyfakturovaná, t.j. nijakým spôsobom nespochybnil
skutkové okolnosti prípadu. Pokiaľ namietal predloženie faktúr iba vo forme duplikátov má za to, že
táto skutočnosť nemá vplyv na preukázanie samotného nároku voči žalovanému ako takému, keďže

žalovaný spotrebu plynu a vyfakturovanú sumu nenamietal, dokonca tvrdil, že ju uhradil. Z tohto pohľadu
sa argumentácia žalovaného stáva zmätočnou, s čím sa však súd nevysporiadal. Z tohto dôvodu aj
rozhodnutie považuje za zmätočné a nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, či súd zamietol žalobu
z dôvodu dôkaznej núdze na strane žalobcu, t.j. že tento nepredložil riadne faktúry, alebo z dôvodu,
že tieto považoval za uhradené. Nesúhlasí ani so záverom, že on sám započítal vykonané úhrady

na jednotlivé záväzky žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu, čím zasiahol do vzťahov, do
ktorých nemal oprávnenie zasahovať. Konštatoval, že úhrady, ktoré vykonal žalovaný boli vykonané v
prospech právneho predchodcu žalobcu, t.j. na jeho účet. Žalobca uvedené úhrady neeviduje a už vôbec
nevykonával ich započítavanie. Takúto skutočnosť ani nikdy netvrdil a nie je mu zrejmé, na základe čoho
k uvedenému záveru vôbec súd dospel. Nespochybňuje, že žalovaný vykonal úhrady, ktoré preukázal

v konaní, avšak z ničoho nevyplýva, že ide o úhrady faktúr, ktoré sú predmetom konania. Má za to,
že z rozhodnutia súdu nevyplýva, či sa tento zaoberal identifikáciou platieb. Konštatoval, že žalobca
započítal vykonané úhrady žalovaného na najskôr splatné faktúry, čo je logický postup. Nesúhlasí s
tvrdením, že započítal úhrady na premlčané faktúry a to z dôvodu, že v čase úhrady faktúry, na ktoré
boli započítané vykonané úhrady, premlčané neboli.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. K obsahu odvolania uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu najmä z dôvodu, že žalobca
ako ani jeho právny predchodca neuniesli dôkazné bremeno a ani na opakované výzvy nepreukázali
zo svojej účtovnej evidencie vykonané zápočty úhrad, ktoré on uhrádzal na poštových poukážkach

právneho predchodcu žalobcu a ako naložil s týmito platbami. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva,
že žalobca prevzal pohľadávky od právneho predchodcu a to z dvoch faktúr, ale sa preukázalo v
konaní, že tieto pohľadávky sa týkajú pohľadávky aj zo skoršieho obdobia a že jeho platby údajne boli
započítané do skorších pohľadávok právneho predchodcu žalobcu, ale tzv. „saldokonto“, z ktorého by
bolo možné dospieť k tomu, že kedy a ktorými pohľadávkami tieto mali byť kompenzované, žalobca

nevedel preukázať. Považuje za právne bezvýznamné doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok
na meritum veci, avšak nepreukázanie doručenia faktúr, výziev a pokusu o zmier áno. Za takejto situácie
samotná faktúra má význam v tom, že má preukázať za ktoré obdobie dodávky sa nárok uplatňuje.
Vystavenie faktúry v prípade oprávnenosti nároku má význam iba pokiaľ ide o účtovanie úrokov z
omeškania.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodnénapriek tomu, že jeho tvrdenia v odvolaní o čiastočnej rozpornosti dôvodov prvoinštančného rozsudku
považuje odvolací súd za správne.

11. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento žalobu prioritne zamietol s poukazom na to,
že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal svoj nárok, teda neuniesol v konaní dôkazné
bremeno. Takýto záver súd prvej inštancie vyslovil nielen vo vzťahu k preukázaniu platnej zmluvy
o postúpení pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu Slovenského plynárenského priemyslu,
a.s., ale rovnaké závery súd prvej inštancie vyslovil aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku uplatneného

nároku s poukazom na to, že žalobca v konaní predložil listinné dôkazy a to faktúry, upomienky iba
v duplikátoch, na ktorých nebola opatrená ani pečiatka ani podpis. Rovnako konštatoval, že žalobca
v konaní nepreukázal ani svoje tvrdenia o tom, že tieto listinné dôkazy boli žalovanému doručené.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v tejto časti svoj zamietavý výrok založil na závere o
neunesení dôkazného bremena, ktorý vyvodil na základe oboznámenia sa s fotokópiami listinných
dôkazov.

12. Právna prax sa už touto otázkou zaoberala a pri výklade ust. § 125 O.s.p. zaujala názor, že
teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť
skutkový stav veci. Vyššie cit. ustanovenie § 125 prvej vety O.s.p. (podľa ktorého za dôkaz môžu
slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok,

správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov),
vypočítava príkladmo najbežnejšie dôkazné prostriedky. Patrí medzi ne aj listina za ktorú sa na účely
občianskeho súdneho konania považuje písomný prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie
dôkazu spôsobom predpokladaným v občianskom súdnom poriadku (§ 129 ods. 1). Pre spôsobilosť
listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie),

alebo o odpis, či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj
fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky
súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá povinnosť vykonávať dôkazy iba originálom
listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu
listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd

zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny
hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p.. V prípade vykonania
dôkazufotokópiulistinymožnolenzvážiťjehodôkaznúsilu.Dôkaznébremenovsporemápredovšetkým

žalobca, ktorý musí v konaní preukázať, že si uplatnil proti žalovanému právo v žalovanej sume s
príslušenstvom dôvodne a po práve. Z ust. § 120 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom výnimočne
môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci (uznesenie NS SR 3Obo 61/2009).

13. Aj keď uvedené rozhodnutie NS SR bolo vydané v čase účinnosti predchádzajúceho procesného
predpisu, teda O.s.p., aktuálnosť právneho názoru v ňom vysloveného nezmenilo nič ani prijatie nového
procesného predpisu C.s.p., keďže z hľadiska postupu súdu pri hodnotení dôkazov nedošlo v novom
procesnom predpise k podstatným zmenám, ktoré by robili uvedené právne závery neaktuálnymi.

14. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na obranu žalovaného,
že listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazuje svoj nárok mu neboli nikdy doručené, nemal možnosť
sa s nimi oboznámiť a spochybňuje ich vierohodnosť pokiaľ boli tieto žalobcom do spisu predložené iba
vo forme kópií duplikátov bez pečiatky a podpisu, uvedené dôkazy síce vykonal, pri ich hodnotení však

vyvodil správny záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal ich pravosť a pravdivosť a takto v konaní
neuniesoldôkaznébremenoohľadnedôvodnostisvojhonárokutakdozákladuakoajdovýšky.Súdprvej
inštancie umožnil žalobcovi odstránenie tohto nedostatku a navyše ho priamo vyzýval na predloženie
originálov týchto listinných dôkazov, čo však tento nesplnil. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukázal
pravosť a hodnovernosť faktúr, z ktorých odvodzuje svoj nárok nemení nič na správnosti záverov súdu

prvej inštancie o tom, že neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno ani skutočnosť, že žalovaný mal
vykonať čiastočné úhrady na nároky vyplývajúce z týchto faktúr. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré z
uvedenýchúhradbolirealizovanéprávnemupredchodcovižalobcu,ktorýichzapočítavalnatvrdenédlhyžalovaného skôr splatné, nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, aby konkrétne úhrady žalovaného
boli zároveň aj preukázaním dôvodnosti a hodnovernosti faktúr, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok.

15. Odvolací súd zhodujúc sa s týmito právnymi závermi súdu prvej inštancie má za to, že už samotný
tento dôvod je postačujúci pre zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu. Z tohto pohľadu preto považuje za nadbytočné ďalšie dôvody zamietavého výroku, ktoré súd
prvej inštancie založil na hodnotení dôkazov, ktorých vierohodnosť a pravdivosť sám spochybnil. Takéto
protirečenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia. Napriek tomuto pochybeniu považuje odvolací súd s

poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny
a preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.

16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p..Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,pretomupatríplnánáhradatrovodvolaciehokonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).