Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203960
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718203960.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudkyňouMgr.ĽudmilouOstroluckou,vprávnejvecižalobcuA.O.,H..

XX.XX.XXXX, R. C. A. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Sivokovou,
so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, proti žalovanej N. Q.K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K.
X, XXX XX Q. K., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou KG LEGAL s.r.o., IČO: 50 057 456, so
sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti nepatria do vlastníctva žalovanej a
o protižalobe žalovanej voči žalobcovi o určenie, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanej o určenie, že pozemky zapísané u Okresného úradu Detva, odbor
katastrálny, v katastrálnom území Detva na:

F. Č.. XXXX: parc. č. KNE 7059, orná pôda o výmere 2136 m2, v podiele 1/3-tine
F. Č.. XXXX: parc. č. KNE 6045, TTP o výmere 2269 m2, v podiele 1/3-tine
parc. č. KNE 6051, TTP o výmere 1255 m2, v podiele 1/3-tine
parc. č. KNE 6280, orná pôda o výmere 3590 m2, v podiele 1/3-tine
F. Č.. XXXX, parc. č. KNE 7067, orná pôda o výmere 1390 m2, v podiele 1-ici
nepatria do vlastníctva žalovanej z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovanej voči žalobcovi o určenie, že žalovaná je vlastníčkou pozemkov
zapísaných u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, v katastrálnom území Detva na:
F. Č.. XXXX: parc. č. KNE 7059, orná pôda o výmere 2136 m2, v podiele 1/3-tine
F. Č.. XXXX: parc. č. KNE 6045, TTP o výmere 2269 m2, v podiele 1/3-tine
parc. č. KNE 6051, TTP o výmere 1255 m2, v podiele 1/3-tine

parc. č. KNE 6280, orná pôda o výmere 3590 m2, v podiele 1/3-tine
F. Č.. XXXX, parc. č. KNE 7067, orná pôda o výmere 1390 m2, v podiele 1-ici
z a m i e t a.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zo vzájomnej žaloby náhradu trov konania v rozsahu
100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.05.2018, ktorá bola doručená súdu dňa 02.07.2018, domáhal voči

žalovanej určenia, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, v
katastrálnom území Detva na F. Č.. XXXX, parc. č. KNE 7059, orná pôda o výmere 2136 m2, v podiele
1/3-tine, na F. Č.. XXXX, parc. č. KNE 6045, TTP o výmere 2269 m2, parc. č. KNE 6051, TTP o výmere
1255 m2, parc. č. KNE 6280, orná pôda o výmere 3590 m2, všetky v podiele 1/3-tine, a H. F. Č.. XXXX,parc. č. KNE 7067, orná pôda o výmere 1390 m2, v podiele 1-ici (ďalej len „pozemky“) nepatria do
vlastníctva žalovanej. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil
tým, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudol vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Bolo to na základe takých skutočností, že jeho právny predchodca, otec A. O., H.. XX.XX.XXXX, E.
T. M. XX.XX.XXXX, mu daroval tieto pozemky na základe ústnej darovacej zmluvy asi v roku 1972.
Po smrti otca nadobúdateľom pozemkov sa stal najstarší jeho brat A. O., H.. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Tento však bez výhrad uznával jeho vlastnícke právo k pozemkom, pričom
vlastnícke právo k pozemkom bolo v prospech neho osvedčené na základe osvedčenia č. N 97/97, Nz

99/97 spísaného notárkou Annou Máčajovou, dňa 10.03.1997. Do užívania týchto pozemkov vstúpil
bezprostredne po smrti svojho otca, t.j. v roku 1981, pričom od tohto času predmetné pozemky riadne
obhospodaruje a užíva ich v dobrej viere ako vlastné, a to až doteraz. Žalovaná nadobudla vlastnícke
právo k pozemkom titulom dedenia v dedičskom konaní č. D800/94 (Dnot 70/94) po ich spoločnom
bratovi A. O., ktorý zomrel dňa 14.05.1994. V tomto dedičskom konaní nedošlo z jeho strany, ani zo
strany ostatných dedičov k uzavretiu dedičskej dohody, na základe ktorej by mala nadobudnúť všetok

majetok, teda aj tieto pozemky do svojho vlastníctva žalovaná. On výslovne uzavrel v dedičskom
konaní len dohodu, pokiaľ sa jedná o nadobudnutie rodinného domu súpisné číslo XXX. Pokiaľ ide o
nadobudnutie pozemkov s takouto dohodou vôbec nesúhlasil a otázka ohľadne zahrnutia pozemkov do
dedičstva zostala spornou. Je tu dôvodné preto podozrenie, že prejednanie dedičstva po bratovi nebolo
vykonané korektne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V dedičskom konaní po bratovi bolo

od samého začiatku zrejmé, že predmetné pozemky nepatria do dedičstva. Tieto boli zahrnuté preto
do dedičstva po bratovi neoprávnene, pretože v čase jeho brata A. O., tieto patrili do jeho vlastníctva a
navyše v čase vydania osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní po jeho bratovi, t.j. dňa 07.06.2004
bolo už vlastnícke právo k týmto pozemkom zapísané na LV v jeho prospech. Osvedčenie o dedičstve
č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004 je pre rozpor so zákonom preto neplatné. Skutočnosti, ktoré

zakladajú jeho vlastnícke právo k pozemkom sú tie, že tieto pozemky nadobudol darom od svojho otca,
tieto pozemky v dobrej viere užíva už viac ako 35 rokov ako svoje vlastníctvo. V záujme mimosúdneho
vysporiadania sporu viackrát oslovil žalovanú, aby predmetnú vec vyriešili dohodou. Žalovaná s ním
odmieta komunikovať, preto podal voči nej žalobu na súd.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.08.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 05.09.2018 k žalobe uviedla,
že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ich otec A. O., H.. XX.XX.XXXX, E. T. M. XX.XX.XXXX,
niekedyvminulostidarovalpozemkyústnoudarovacouzmluvoužalobcovi,ktorýjejejbratom.Existenciu
ústnej darovacej zmluvy z roku 1972 spochybňujú viaceré skutočnosti pre ktoré sa domnieva, že
žalobca len účelovo tvrdí existenciu darovacej zmluvy, pretože táto nejestvuje. V notárskej zápisnici

č. Nz 99/97 zo dňa 10.03.1997 nie je žiadnej zmienky o ústnej darovacej zmluve z roku 1972. Sám
žalobca v tejto notárskej zápisnici vyhlasuje, že svoje vlastnícke právo zdôvodňuje nie právnym titulom
darovacej zmluvy, ale právnym titulom dedenia s tým, že podľa vôle jeho príbuzných sa pozemky mali
stať jeho vlastníctvom aj po právnej stránke ešte za ich života, avšak nebol zosúladený užívací stav
so stavom vlastníckym a k prepísaniu vlastníckeho práva v jeho prospech nedošlo. Toto vyhlásenie

žalobca dopĺňa ďalej v tom, že vstúpil do užívania pozemkov bezprostredne po poručiteľovej smrti,
čím paradoxne vyvracia užívanie sporných nehnuteľností, pozemkov, za života poručiteľa. Ak by otec
daroval pozemky žalobcovi niekedy v roku 1972, vyvstáva potom otázka prečo žalobca vstúpil do
ich užívania až po smrti otca. Ak žalobca vyhlasuje, že vstúpil do užívania pozemkov v roku 1981,
potom popiera dôležité vyhlásenie v notárskej zápisnici, že za života otca nebol zosúladený užívací

stav so stavom vlastníckym. Z tohto vyplýva, že za života otca ani nemohol byť zosúladený užívací
stav so stavom vlastníckym, pretože za života otca žalobca sporné nehnuteľnosti, pozemky, neužíval.
Je tiež otázne, prečo „osvedčenie“ o dedičstve č. D396/81-19 zo dňa 21.05.1981, a ani osvedčenie
o dedičstve č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004 nezohľadňuje žalobcom tvrdené skutočnosti
a na základe dohody dedičov vždy dedí sporné pozemky nie žalobca, ale iný jeho súrodenec. K

údajnej darovacej zmluve z roku 1972 ďalej uviedla, že ak by táto aj existovala, ako predpoklad
oprávnenej držby nemôže obstáť. Odvolávajúc sa na závery súdnej praxe tvrdila, že ak niekto sa
uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností, môže byť z hľadiska
osobného presvedčenia aj v dobrej viere, ale nie so zreteľom na všetky okolnosti. Konkrétne v tomto
prípade by žalobca nemohol byť dobromyseľný so zreteľom na v tom čase platnú právnu úpravu,

ktorá jasne vyžadovala písomnú formu zmluvy o prevode nehnuteľností a následne aj registráciu na
štátnom notárstve. Súdna prax sa tiež zhoduje v tom, že neznalosť alebo nedostatočná znalosť platných
právnych predpisov nie je ospravedlniteľným omylom a nemôže zakladať dobromyseľnosť so zreteľom
na všetky okolnosti. Preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takéhoto omylu nemôže byťoprávnená a nemôže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 161/2008 zo dňa 22.04.2009. Žalovaná ďalej namietala,
že by žalobca vstúpil do užívania sporných nehnuteľností po smrti otca. Uviedla, že si pamätá, že

žalobca začal užívať sporné pozemky až po smrti ich spoločného brata A. O. N. Q. XXXX. Pokiaľ
žalobca ďalej spochybňuje dedičskú dohodu uvedenú v osvedčení o dedičstve č. D800/94 (Dnot 70/94)
zo dňa 07.06.2004, k takémuto tvrdeniu uviedla len toľko, že toto je v priamom rozpore s obsahom
tohto dedičského spisu a najmä uzavretej dedičskej dohody v tomto dedičskom konaní ako takej. V
osvedčení o dedičstve sa zrozumiteľne a jasne uvádza, že dedičia (vrátane žalobcu) sa dohodli na

tom, že všetok majetok po smrti brata nadobúda ona, s tým, že v prípade predaja rodinného domu
súpisné číslo XXX sa za podmienok uvedených v dohode vysporiada len s dedičkou N. Z.. V dedičskom
spise nie je zmienka, že by žalobca uplatňoval v dedičskom konaní nárok na pozemky alebo že by
protestoval proti obsahu dedičskej dohody. Pokiaľ žalobca po doručení osvedčenia o dedičstve mal k
jeho obsahu výhrady, mohol požiadať v zákonnej lehote o pokračovanie v dedičskom konaní, ktoré právo
nevyužil. Ďalej poukázala na to, že dedičské konanie D800/94 (Dnot 70/94) sa začalo skôr, ako si dal

žalobca vyhotoviť notársku zápisnicu č. Nz99/97 o vydržaní. Žalobca v čase keď požiadal notárku o
spísanie tejto notárskej zápisnice o vydržaní mal vedomosť o prebiehajúcom dedičskom konaní po ich
spoločnom bratovi. Napriek tejto vedomosti žalobca nečakal na výsledky dedičského konania, nevzal
do úvahy, že až do vyporiadania dedičstva sú dedičia považovaní za spoluvlastníkov celého majetku
ich nebohého brata a on sám nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom s pozemkami nakladať. Žalobca

týmto neoprávnene zasiahol do nevyporiadaných majetkových pomerov po ich bratovi osvedčením o
vydržaní. Žalobca v čase vyhlásenia o vydržaní navyše musel si byť vedomý tej skutočnosti, že nie
je vlastníkom sporných pozemkov, a že si ich prisvojuje bez nadobúdacieho titulu. Utvrdzuje to aj tá
skutočnosť, že v zápisnici z predbežného vyšetrenia vykonanej dňa 31.08.1996 v dedičskom konaní
po ich spoločnom bratovi, ktorého bol účastný práve žalobca, sú zahrnuté do dedičstva po bratovi aj

pozemky zapísané na F. Č.. XXXX. Ako vyplýva z vyhlásenia žalobcu v notárskej zápisnici o vydržaní,
žalobcovi okrem titulu dedenia, ktorý svedčí aj jej, nesvedčí žiadny iný nadobúdací titul, keďže ako
sám pripúšťa k prepísaniu vlastníckeho práva v jeho prospech nikdy nedošlo. Ak aj bol vtedajšou
správou katastra vykonaný záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej
notárskej zápisnice, je zrejmé, že žalobcovi nesvedčí tak nadobúdací titul na základe ktorého by sa

mohol dôvodne domnievať, že došlo k prevodu vlastníckeho práva v jeho prospech, a ktorý by zakladal
oprávnenosť jeho držby. Preto ochranu vlastníckemu právu tvrdenému zo strany žalobcu, aj keď by
bol dobromyseľný, nemožno poskytnúť ochranu. Žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov, nemohol
sa stať ich vlastníkom na základe vydržania vzhľadom k tomu, že od počiatku nespĺňal podmienku
oprávnenej držby. Súčasne žalovaná uplatnila týmto vyjadrením voči žalobcovi protižalobu o určenie, že

je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou sporných pozemkov.

3. Žalobca reagoval na toto vyjadrenie žalovanej vyjadrením zo dňa 05.10.2018, ktoré bolo doručené
súdu dňa 10.10.2018. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že namieta tvrdenia žalovanej, že nespĺňa
podmienku oprávnenej držby. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 271/2015,

podľa ktorého oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol
domnelý právny dôvod. Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že
mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom resp. právnym dôvodom sa môže v prípade vydržania
vlastníckeho práva rozumieť právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad
darovacia zmluva, pričom takýto právny úkon môže trpieť vadou, resp. formálnymi nedostatkami, teda

nemusí byť perfektný. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade,
že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť
alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok
vec vydrží. Tak v minulej, ako aj v súčasnej platnej právnej úprave (§ 134 Občianskeho zákonníka) je

oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním a v pochybnostiach sa
má za to, že držba je oprávnená podľa § 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Zotrvával preto
na tvrdení, že sporné pozemky užíva v dobrej viere ako svoje vlastné od roku 1981. Predtým ich užívali
spoločne so svojim otcom. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovanej, že začal užívať sporné nehnuteľnosti až
po smrti brata A. O. N. Q. XXXX, toto tvrdenie je absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Ďalej vo vyjadrení

zotrvával na pôvodných tvrdeniach v žalobe. Navyše doplnil, že ani nevedel o tom, že došlo k vydaniu
osvedčenia o dedičstve č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004, ktoré považuje za neplatné pre
rozpor so zákonom. Nebol prítomný pri jeho vydaní, ani nebolo doručené. Toto si vyžiadal až zo súdnehospisu, pričom celé konanie o dedičstve je preto po bratovi nezákonné. Žiadal žalobe vyhovieť v celom
rozsahu.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.10.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.11.2018 v zásade
zopakovala svoje tvrdenia v pôvodnom vyjadrení. Navyše uviedla, že okrem notárskej zápisnice č. Nz
99/97 zo dňa 10.03.1997, ani „osvedčenie“ o dedičstve č. D396/81-19 zo dňa 21.05.1981, a napokon
ani osvedčenie o dedičstve č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004 nezohľadňujú tvrdenú darovaciu
zmluvu z roku 1972. Pokiaľ ostatní súrodenci vyhlasujú, že majú vedomosť o ústnej darovacej zmluve

z roku 1972, je otázne, prečo túto vedomosť nežiadali zohľadniť ani v roku 1981, kedy prebiehalo
dedičské konanie po otcovi A. O., a ani v rokoch 1994 až 2004, kedy prebiehalo dedičské konanie
po bratovi A. O.. Nevylúčila skutočnosť, že žalobca za života otca mohol jednať o tom, že by sporné
pozemky otec prenechal resp. daroval žalobcovi, ale sám žalobca vyhlásil, že k prepísaniu vlastníckeho
práva v jeho prospech za života otca nedošlo. K užívaniu sporných pozemkov žalobcom ďalej uviedla,
že sporné pozemky boli v čase otca A. O. v roku 1981 v užívaní socialistickej organizácie, JRD.

Potom žalobca nemohol užívať tieto nehnuteľnosti od roku 1981 ako tvrdí, ale užívať ich začal až
neskôr. Opakovane zopakovala, že žalobcovi ako držiteľovi nesvedčí žiadny nadobúdací titul. Ďalej
poukázala na to, že navyše z vyhlásenia žalobcu v notárskej zápisnici č. Nz 99/97 zo dňa 10.03.1997
je zrejmá aj vedomosť žalobcu o tom, že iba ústna forma zmluvy je nepostačujúca, keď vyhlasuje, že k
prepísaniu vlastníckeho práva v jeho prospech nedošlo. Žalobca tak evidentne už vtedy vedel, že takýto

nadobúdací titul (ústna darovacia zmluva) je nedostatočný (vadný) a preto aj z tohto hľadiska o dobrej
viere žalobcu, že má riadny nadobúdací titul nemožno hovoriť. V tomto svojom názore poukázala na
dve rozhodnutia NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2015, a to uznesenie
NS SR sp.zn. 4Cdo 361/2012 zo dňa 27.01.2015 a uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa
27.10.2010. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že dedičské konanie po bratovi prebehlo nekorektne,

že sporné pozemky boli do dedičstva zahrnuté neoprávnene. V čase smrti brata A. O. N. Q. XXXX
sporné nehnuteľnosti preukázateľne patrili do jeho vlastníctva, a to na základe „osvedčenia“ o dedičstve
č. D396/81-19 zo dňa 21.05.1981. V čase smrti brata preto nemohli patriť pozemky do vlastníctva
žalobcu, patrili do vlastníctva zomrelého brata a stali sa súčasťou dedičstva po ňom. V súlade s § 460
Občianskeho zákonníka, okamihom smrti dňa 14.05.1994 celý majetok poručiteľa vrátane sporných

pozemkov prešiel na dedičov, ktorí sa zo zákona stali podielovými spoluvlastníkmi tohto majetku, a to v
príslušných podieloch zodpovedajúcich ich nároku na dedičstvo. V tomto smere poukázala na rozsudok
NS SR sp.zn. 3 Cz/50/1991 zo dňa 30.10.1991. S prihliadnutím na to, že dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, žalobca odo dňa smrti brata až do právoplatného skončenia dedičského konania
nebol oprávnený akokoľvek so spornými nehnuteľnosťami nakladať. Nakoľko žalobca preukázateľne

vedel o prebiehajúcom dedičskom konaní po bratovi, notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva
k predmetným pozemkom bola vydaná v rozpore s právom. Z týchto dôvodov trvala na protižalobe.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami, keď zistil tento
skutkový a právny stav:

6. Podľa F. Č.. XXXX E..Ú.. M. zo dňa 28.06.2018, žalobca i žalovaná sú zapísaní ako duplicitní
spoluvlastníci v 1/3-tine pozemku parc. č. EKN 7059, orná pôda o výmere 2136 m2, a to pod BLV 2
žalobca a pod BLV 3 žalovaná.

7. Podľa F. Č.. XXXX E..Ú.. M. zo dňa 28.06.2018, žalobca i žalovaná sú zapísaní ako duplicitní
spoluvlastníci v 1/3-tine pozemkov parc. č. EKN 6045, TTP o výmere 2269 m2, parc.č. EKN 6051, TTP o
výmere 1255 m2, parc. č. EKN 6280, orná pôda o výmere 3590 m2, a to žalobca pod BLV 1 a žalovaná
pod BLV 2 (žalobca pod BLV 1 je zapísaný ako spoluvlastník v 2/3-tinách, duplicitné spoluvlastníctvo
sa dotýka len 1/3-tiny).

8. Podľa F. Č.. XXXX E..Ú.. M. zo dňa 28.06.2018, žalobca i žalovaná sú zapísaní ako duplicitní
spoluvlastníci v 1/2-ici pozemku parc. č. EKN 7067, orná pôda o výmere 1390 m2, a to žalobca pod BLV
1 a žalovaná pod BLV 2 (žalobca pod BLV 1 je zapísaný ako vlastník v 1/1-ine, duplicitné spoluvlastníctvo
sa dotýka však len 1/2-ici).

9. Dňa 10.03.1997 bola notárkou JUDr. Annou Máčajovou, so sídlom vo Zvolene spísaná notárska
zápisnica č. N97/97, Nz99/97 o vydržaní. V tejto notárskej zápisnici žalobca vyhlásil, že je vlastníkom
resp. spoluvlastníkom sporných pozemkov, ktoré v tom čase boli ešte zapísané v pozemkovej knihe vE..Ú.. M. vo vložke č. 1088 ako PKN parc. č. 7067 = PK parc. č. 7067 orná pôda o výmere 1390 m2,
vo vložke č. 1071 ako PKN parc. č. 7059 = PK parc. č. 7059 orná pôda o výmere 2136 m2, vo vložke
č. 1062 ako PKN parc. č. 6045 = PK parc. č. 6045 TTP o výmere 2269 m2, PKN parc. č. 6051 = PK

parc. č. 6051, TTP o výmere 1255 m2, PKN parc. č. 6280 = PK parc. č. 6280, orná pôda o výmere
3590 m2. U PK parc. č. 7067 vyhlásil, že je jej vlastníkom v 1/1-ine, u parc. č. PK 7059 vyhlásil, že je jej
spoluvlastníkom v 1/3-tine a u parc. č. PK 6045, 6051 a 6280 vyhlásil, že je ich spoluvlastníkom v 2/3-
tinách. Vlastnícke právo k týmto pozemkom zdôvodnil právnym titulom ich dedenia po svojom právnom
predchodcovi - otcovi A. O., po ktorom tieto pozemky podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva

Zvolen sp.zn. D396/81 nadobudol jeho nebohý brat A.. Rovnako si uplatnil aj spoluvlastnícky podiel
nebohéhostrýkaS.O..Podľavôleobidvochpríbuznýchsatietopozemkymalistaťjehovlastníctvom,ato
po právnej stránke ešte za ich života, avšak nebol zosúladený užívací stav k týmto pozemkom so stavom
vlastníckym a k vlastníckemu prepísaniu v jeho prospech nedošlo. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka
sa však dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a príslušné dedičské rozhodnutie len deklaruje túto
skutočnosť. Ďalej tu prehlásil, že vstúpil do držby a užívania pozemkov bezprostredne po poručiteľovej

smrti a vlastnícke práva vykonáva až po dnes. Žiadal preto vlastníctvo k týmto pozemkom vo svoj
prospech osvedčiť právnym titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože mal za to,
že sú splnené všetky zákonné kritériá pre nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom, a to tak, čo do
podmienky oprávnenosti držby, jej nepretržitosti, ako aj spôsobilosti predmetu. Osvedčenie bolo vydané
podľa Zákona č. 323/91 Z.z..

10. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. D800/94 (Dnot 70/94) súd zistil, že
pod touto spisovou značkou bolo vedené dedičské konanie po nebohom bratovi žalobcu a žalovanej A.
O., H.. XX.XX.XXXX, H. C. K. XXX, M., E. T. M. XX.XX.XXXX. Tento zomrel ako slobodný, bezdetný,
rodičia ho predumreli. Ako dedičia zo zákona, keďže tento závet nezanechal boli zistení jeho súrodenci

N. Z., H.. XX.XX.XXXX, G. Z., H.. XX.XX.XXXX, Z. C., H.. XX.XXXXXX, A. O., H.. XX.XX.XXXX,
G. Z., H.. XX.XX.XXXX, N. Q., H.. XX.XX.XXXX, T. O., H.. XX.XX.XXXX, B. X., H.. XX.XX.XXXX,
každý v 1/9-tine a ďalej deti po jeho zomrelej sestre B. Ľ., ktorá zomrela počas dedičského konania
v decembri XXXX Z. Ľ., H.. XX.XX.XXXX, A. Ľ., H.. XX.XXXXXX, A. Ľ., H.. XX.XX.XXXX B. N. Ľ., H..
XX.XX.XXXX, každý v 1/36-tine, t.j. každý v 1-tine na spoluvlastnícky podiel v 1/9-tine. Zápisnica o

predbežnom vyšetrení bola spísaná dňa 31.08.1994 so žalobcom, ktorý pri predbežnom zistení rozsahu
dedičstva žiadal zahrnúť do dedičstva po nebohom bratovi zo sporných pozemkov parc. č. 6051 a parc.
č. 6280. Dedičské konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp.zn. D800/94-120 (Dnot
70/94) dňa 07.06.2004 notárkou JUDr. Máriou Vavráčovou, so sídlom v Detve, ktorá ako poverená
súdna komisárka Okresným súdom Zvolen viedla dedičské konanie po nebohom bratovi strán sporu.

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 23.06.2004. Z
obsahu osvedčenia o dedičstve vyplýva, že žalobca i žalovaná boli osobne prítomní pri vydaní tohto
osvedčenia o dedičstve, na osvedčení o dedičstve sa nachádzajú ich podpisy. Okrem nich boli osobne
prítomní pri vydaní tohto osvedčenia o dedičstve i G. Z., G. Z., B. X., N. Ľ.. Ostatní dedičia boli pri vydaní
tohto osvedčenia o dedičstve zastúpení. N. Z. A. O., Z. C. N. Q., T. O. A.. U. B. Z. Ľ., A. Ľ. B. A. Ľ. N. Ľ.. Do

súpisu aktív a pasív dedičstva boli zaradené okrem iného i sporné pozemky. Z osvedčenia ďalej vyplýva,
že dedičia sa dohodli na vyporiadaní dedičstva tak, že všetok majetok včítane sporných pozemkov
nadobúda N. Q., teda žalovaná, a to v celosti s povinnosťou výplaty protihodnoty spoludedičského
podielu svojej spoludedičke N. Z. v prípade, že sa rodinný dom odpredá, a to v trhovej cene do 15
dní od obdržania kúpnej ceny po odpočítaní všetkých nákladov súvisiacich s dedičským konaním ako

aj s prevodom rodinného domu a vyhotovením ohrady a pomníka rodičom a bez povinnosti výplaty
protihodnoty spoludedičských podielov ostatným svojim spoludedičom, nakoľko títo túto nepožadujú. V
osvedčení je ďalej uvedené, že notárka dedičom osvedčenie prečítala, vysvetlila na čo oni pred ňou
vyhlásili, že s jeho obsahom súhlasia. Na znak súhlasu potom osvedčenie o dedičstve dedičia podpísali
asvojimpodpisompotvrdili,žejehoodpiskaždýznichosobnevdanýdeňprevzal.Osvedčenieobsahuje

aj poučenie, že účastník konania môže požiadať v lehote do 15 dní od prevzatia tohto osvedčenia
Okresný súd vo Zvolene o pokračovanie v konaní o dedičstve. Včas podanou žiadosťou osvedčenie o
dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie. Ak k podaniu takejto
žiadosti v uvedenej lehote nedôjde, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia
o dedičstve.

11. Žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie svojich sestier G. Z. T. M.B. XX.XX.XXXX, B. X.,
T. O. zo dňa 29.01.2018 a G. Z. zo dňa 26.01.2018, ktoré sú úplne obsahovo totožné. Tieto v týchto
čestných prehláseniach uviedli, že majú vedomosť o tom, že ich právny predchodca otec A. O., H..XX.XX.XXXX, T. XX.XX.XXXX daroval na základe ústnej darovacej zmluvy asi v roku 1972 svojmu
synovi, ich bratovi A. O., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XXXX/XX, M. sporné nehnuteľnosti, ktoré sú v
týchto čestných prehláseniach špecifikované tak, ako sú uvedené v žalobe žalobcu. Ďalej tieto čestné

prehlásenia uvádzajú, že po smrti otca sa nadobúdateľom všetkých nehnuteľností stal najstarší brat
A. O., H.. XX.XX.XXXX, T. XX.XX.XXXX, ktorý však bez výhrad uznal vlastnícke právo k predmetným
pozemkov v prospech A. O.. V dedičskom konaní po bratovi A. O. boli predmetné pozemky neoprávnene
zahrnuté do dedičstva, pretože ich vlastníkom bol A. O., ktorého vlastníctvo bolo osvedčené na základe
osvedčenia N97/97, Nz99/97 spísaného notárkou Annou Máčajovou zo dňa 10.03.1997. A. O. vstúpil

do užívania predmetných pozemkov bezprostredne po smrti otca A. O., t.j. v roku 1981 a od tejto
doby pozemky riadne obhospodaruje a užíva ich v dobrej viere ako svoje vlastné až doteraz. Čestné
prehlásenie podali na účely vyporiadania vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom, pričom tu
ďalej vyhlásili, že bez výhrad uznávajú vlastnícke právo k pozemkom A. O.. Čestné prehlásenia tak ako
vyplýva ďalej z ich obsahu mohli byť použité tiež aj ako listinný dôkaz k určovacej žalobe v prípadnom
súdnom konaní. Čestné prehlásenia obsahujú úradne osvedčené podpisy sestier strán sporu.

12. Výzvou na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 23.10.2017 žalobca prostredníctvom právnej
zástupkyne vyzval žalovanú na mimosúdne vysporiadanie sporu v lehote 7 dní od doručenia výzvy, keď
za účelom vysporiadania žalobca navrhol uzavrieť Dohodu o urovnaní, na základe ktorej by sa žalovaná
vzdala svojho vlastníckeho práva k pozemkom a uznala by vlastnícke právo žalobcu k pozemkom,

pričom na základe takejto dohody by bol podaný návrh na zrušenie duplicitného vlastníctva k pozemkom
na kataster nehnuteľností, čím by došlo k odstráneniu pochybností. Výzvu žalovaná neprevzala.

13. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Zvolen sp.zn. D396/81-19 zo dňa
21.05.1981, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.1981 súd zistil, že toto dedičské rozhodnutie bolo

vydané v dedičskej veci po právnom predchodcovi strán sporu, ich otcovi A. O., H.. XX.XX.XXXX, E.
T. M.B. XX.XX.XXXX, H. C. N. M., K. XXX. Z dedičského rozhodnutia vyplýva, že predmetom dedenia
boli i sporné pozemky, ešte v pozemnoknižnom stave. K vyporiadaniu dedičstva medzi dedičmi došlo
na základe dedičskej dohody. Dedičská dohoda bola uzatvorená medzi dedičmi B. Ľ.E., A. O., B. X.,
Z. C., G. Z., N. Z., G. Z., A. O., T. O. B. N. Q.. Na základe dedičskej dohody uzatvorenej medzi

týmito dedičmi dedičstvo vrátane sporných pozemkov bolo potvrdené A. O., H.. XX.XX.XXXX, v celosti,
teda bratovi strán sporu, ktorý sa zaviazal v prípade odpredaja domových nehnuteľností spoludedičom
vyplatiť protihodnotu ich zákonného dedičského podielu, t.j. každému po 1/10-tine z kúpnej ceny, pričom
z pôdy v užívaní JRD spoludedičov vyplácať nemal. Niektoré pozemky, ktoré boli predmetom dedenia
sa v tom čase nachádzali v užívaní socialistickej organizácie. Ktoré to boli z predmetného rozhodnutia

nebolo možné jednoznačne vyvodiť.

14. Žiadna zo strán sporu nenavrhla v konaní vykonať dôkaz výsluchom strany sporu podľa § 195
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť
výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak;

ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. V súdenej veci ide o civilné sporové konanie, v ktorom súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhnú
strany sporu. Iné dôkazy súd nevykonáva, pretože zákon v tomto prípade neustanovuje inak.

17. V predmetnej veci strany sporu nenavrhli vykonať dôkaz výsluchom strany sporu podľa § 195 ods.

1 CSP, súd preto tento dôkaz, ktorý nebol navrhnutý v konaní nevykonal, avšak podľa § 150 ods. 2 CSP
požiadal strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, keď podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Žalobca na žiadosť súdu podľa § 150 ods. 2 CSP doplnil, že v dedičskom konaní po bratovi A. O. sa

jednalo len o dom, nejednalo sa o žiadne pozemky. Pokiaľ ide o dom, súhlasil s tým, keďže žalovaná sa
to dala vybavovať, aby dom bol na ňu. Pri vydaní osvedčenia o dedičstve osobne bol, podpísal ho, avšak
podpísal len to, že sa zrieka domu. Na osvedčení o dedičstve ide o jeho podpis, ale opätovne doplnil,
že v dedičskom konaní po bratovi jednali len ohľadne domu, nie ohľadne pozemkov. Keď bol u notárky,táto mu nedala žiaden papier. Keď sa jej následne pýtal, že nedostal a ani ostatní súrodenci nič, tak mu
povedala, že si pre papier mal prísť sám. Ďalej uviedol, že osvedčenie o dedičstve po bratovi doposiaľ
nemá. Či bol u notárky spisovať zápisnicu o predbežnom vyšetrení, to si nepamätal. Po nahliadnutí do

zápisnice o predbežnom šetrení z dedičského spisu po bratovi potvrdil, že na tejto je jeho podpis. Je
pravdou, že si vydržanie pozemkov začal vybavovať až po smrti brata. Bolo to preto, lebo „som nevedel
o čo sa jedná, prečo nás notárka nevolá skrz urbáru a pozemkov“. Keď sa pýtal notárky akým právom
pole prepísala, keď o tom nejednali, povedala, že čo mala robiť, keď prišla sestra a začala „jačať“. Tak
jej to prepísala. Na otázku súdu, prečo si začal vybavovať vydržanie po smrti brata A. O. uviedol „lebo

mi to dal“. Kedy mu to dal, to nevedel uviesť. Brat potom zomrel. Pozemky obrába od chlapca, najskôr
ich obrábal s otcom i s bratom, keď ešte žili, aj teraz pozemky užíva, sadí na nich zemiaky a obilniny.
Zo sporných pozemkov v užívaní družstva bola jedine parc. č. 6280. Družstvo však aj túto parcelu z
užívania už vypustilo, tak ju obrába. Rodičia mu „furt“ vraveli, že je to jeho, toto mu hovoril aj brat. Po
otcovi sa všetko prepísalo na brata. Po bratovi bol v tom, že sa to prepíše na neho, ale že je ešte čas,
tak že sa to prepíše neskôr. Brat ale náhle zomrel. Malo sa prepísať to pole čo mu dali rodičia, ako i brat.

Bol v tom, že brat bude živý a že z brata sa to pôjde prepísať na neho. V roku 1972 mal 15 rokov, býval
s rodičmi. Od rodičov odišiel keď sa oženil, mal vtedy 21 a pol roka. O tom, že pozemky sú na sestru
sa dozvedel vtedy, keď sa išiel informovať ohľadne svojho rodinného domu a záhrady. Kedy to bolo, to
nevedel uviesť. Dosť rokov v dedičskom konaní čakali, kým ich notárka nevolala kvôli poľu a urbáru. K
tvrdenému daru pozemkov uviedol, že keď robili na poli, tak mu rodičia stále hovorili, že je to jeho. Aj

lúka na K. mala byť jeho, mal sa mu tam postaviť dom. Matka však ochorela, preto sa dom pre neho
nepostavil. Číslo parcely lúky na K. nevedel v konaní uviesť. Dohoda bola taká, že dom na K. zostane
bratovi a jemu, že sa postaví rodinný dom na tejto lúke. V roku 1997 u notárky si dal prepísať len to,
čo mal sľúbené. Mal to sľúbené od rodičov a od brata. Po smrti brata išiel za notárkou si to vybaviť. Aj
sestra G. Z. si chcela na seba takýmto spôsobom vybaviť oráčinu, ale na oráčine bolo veľa majiteľov,

tak to nechala tak. Prečo v osvedčení o vydržaní uviedol ako titul dedenie a nie dar, to si nepamätal. Aj
pozemky od strýka S. O. išli na brata A.. Aj tieto mu brat A. dal. Brat mu stále hovoril „len si to prepíš,
prepíš“. Náhle ochorel. V dedičskom konaní po bratovi bol v tom, že sa jedná o dom, nie aj o pole.

19. Žalovaná na žiadosť súdu podľa § 150 ods. 2 CSP doplnila, že žila v rodičovskom dome na K. do roku

1980, následne sa vydala. Matka im zomrela, keď ona mala 14 rokov. Pokiaľ ide o sporné pozemky, tieto
užíval otec a brat. Na pozemkoch sa sadilo, ony ako sestry i brat S.chodili pomáhať. Majetok v rodine
sa nedelil. Jednu oráčinu vzalo družstvo. Mohlo ísť o tú, o ktorej vypovedal žalobca. Za túto parcelu
sa dostávalo obilie. Brali ho rodičia. Po smrti brata ich družstvo vyzvalo na dedičské konanie. V roku
1994 oráčinu družstvo vracalo z užívania preto ich vyzvalo aby bola usporiadaná v dedičskom konaní

po bratovi. S bratom A. mali dobré vzťahy. O tom, že si brat A. dal osvedčiť vydržanie k pozemkom sa
dozvedela len po notárstve, keď jej neprišli papiere. Brat A. v dedičskom konaní po bratovi A. požadoval,
aby sa svojej čiastky v jeho prospech zriekla, čo odmietla. Svoju čiastku chcela preto, aby mohla rodičom
urobiť pomníky. Rodinný dom doposiaľ nepredala. Zúčastnila sa dedičského konania po bratovi osobne.
Bol tam brat A., všetko sa tam čítalo. Podpísal to aj brat. Podpísali to aj ostatní súrodenci. Notárka

prečítalazápisnicu,čosadedilo.Nehovorilaničoduplicitnomvlastníctve.Pokiaľideoobhospodarovanie
pozemkov, pokiaľ žili rodičia, všetci chodili tieto obhospodarovať, aj brat A. a následne brali úrodu. Po
smrti otca pozemky dali na brata A.. Dali mu ich do užívania s tým, že keby to náhodou predal, aby
každému vyplatil 1/10-tinu. Aj v dedičskom konaní po otcovi brat Ján bol prítomný. Bol tiež za to, aby to
nechali A. s tým, aby pôdu obhospodaroval. Zostal bývať v rodičovskom dome. Keby to predal, bol A. v

tom, že ich musí vyplatiť. S ostatnými súrodencami vychádza dobre. So žalobcom sa nedá dohodnúť,
chce všetko zadarmo. Ich je ale 10 súrodencov. Pozemok pod rodičovským domom nie je usporiadaný.
O tom, že k sporným pozemkom je zapísaný ako vlastník i brat sa dozvedela po tom, čo jej boli poslané
zo súdu papiere, že sa dedičské rozhodnutie po bratovi nedá zapísať. Bolo jej oznámené, že sú dvaja
spoluvlastníci. Nevedela zistiť kto je ten druhý, brat ju o tom neinformoval. Brat to nepovedal ani na

notárstve, teda že to má. Nepovedal ani to, že mu to sľubujú rodičia. Nepovedal to ani v dedičskom
konaní po otcovi, a ani po bratovi A..

20. Na návrh žalobcu súd vykonal dôkaz výsluchom svedkov, sestier strán sporu G. Z., G. Z.Í. B. T. O.
podľa § 196 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

21. Svedkyňa G. Z. vypovedala, že s bratom má dobrý vzťah, so sestrou nie. Ohľadne majetku doplnila,
že bratovi to dali rodičia s tým, že druhému bratovi zostane dom. Mala na mysli, že bratovi A. zostane
pozemok pri ceste, ide o však o viacej pozemkov, ktoré sú bratove A., a ktoré mu dal brat A.. Podmajetkom teda myslela pozemky čo dali bratovi A. rodičia a čo mu ich dal i brat A.. Od mala si pamätala,
keď rodičia vraveli to isté, že jeden brat bude mať pozemok a druhý brat bude mať dom. Rodičovský
dom mal mať starší brat A.. Ona žila s rodičmi do roku 1979. Dedičského konania po otcovi, ako aj po

bratovi sa osobne zúčastnila. Brat A. dal pozemky bratovi A., tie ktoré mal on. Otec dal bratovi A. lúku,
čo spomínala. To je tá lúka, ktorá sa nachádza pri ceste. V dedičskom konaní po bratovi A. jednali o
dome. Či má osvedčenie o dedičstve po bratovi A., to nevedela uviesť, musela by si to pozrieť doma.
Nevedela vysvetliť, ako sa stalo, že do dedičského rozhodnutia po bratovi A. boli zahnuté aj pozemky,
keďže jednali len o dome. Brat A. robil na lúke od mala. Aj tie pozemky, čo boli bratove A.N. X. A.. Brat

A. dal bratovi A. pozemky ešte za života, rok nevedela uviesť. A. P. M. A. s tým, aby ich obrábal, že
on ich už nevládze obrábať. Niečo z pozemkov boli i v užívaní družstva, nevedela uviesť presne čo. V
minulosti si chcela tiež usporiadať oráčinu, ale upustila od toho, pretože už na nej nevládze robiť.

22. Svedkyňa G. Z. vypovedala, že si je vedomá toho, že starší brat mal zostať bývať v dome a mladší
brat si mal postaviť na pozemku, čo je dole dom. Išlo o pozemok, ktorý sa kosil. V rodine to bolo tak, že

synom sa odovzdával majetok a dcéram výbava. Brat A., ktorý ju navštevoval sa pred ňou vyjadril, že aj
rodičovskýdomnechámladšiemubratovi.Akosavydala,zrodičovskéhodomuodišla.Otomtopozemku
pre brata A. hovorili rodičia keď ešte žili. O akú parcelu ide, to presne nevedela identifikovať. Z matky to
išlo na otca, z otca na slobodného brata, ktorý sa vždy vyjadroval, že to nechá bratovi A.. Starší brat sa
vyjadril, že rodičovský dom aj ostatné pozemky budú bratovi A.. Pozemky užíval asi brat A.. Keď ešte

žil A., tak užíval pozemky on. Po bratovi A. bola osobne na dedičskom konaní. Papiere od dedičského
konania má. Na osvedčení o dedičstve ide o jej podpis. Na to zmenila, že osvedčenie po bratovi nemá,
len papiere po matke. V dedičskom konaní po bratovi žalovaná sa vyjadrila, že vybaví dom, že vybaví
pomník avšak o majetku sa nič nejednalo. Preto nemala skade vedieť, ako to bolo uzavreté po bratovi,
keďže papier nedostala. Nemá preto odkiaľ vedieť, ako je to uzavreté po bratovi. Nevie prečo by sa

aj mala zaujímať ako bolo skončené dedičské konanie po bratovi, keď brat A. mal obrábať majetok.
Ohľadne pozemku ďalej uviedla, že vtedy sa prepisy nerobili, ale rodičia pozemok bratovi dali. Pozemok
rodičia mali spolu, po smrti matky to prešlo na otca, po otcovi to prešlo na staršieho brata, ktorý bol
slobodný. Dedičského konania po otcovi sa zúčastnila. Nemá odkiaľ vedieť prečo pozemok, ktorý bol
daný bratovi A. bol zaradený do dedičského konania po otcovi. Prečo tento pozemok v dedičstve po

otcovi prešiel na brata A., to nevedela vysvetliť, ale je pravdou, že je to v papieroch tak. Pozemok užíval
brat A. pokiaľ žil, brat A. a ostatní chodili tam pomáhať. Keď zomrel starší brat, nevie kto pozemok
obrába, pretože tam prestala chodiť. Brat A. keď žil užíval a obrábal pozemok nielen okolo rodičovského
domu, ale aj ten, na ktorom si mal postaviť brat A..

23. Svedkyňa T. O. vypovedala, že sporné pozemky dala matka bratovi A.. Tieto dal aj brat A. C. A.,
avšak nestihli to prepísať. Brat A. sa staral o matku, preto matka mu dala pozemky. Ona pri tom bola,
bolo pri tom i viacej súrodencov. Tieto pozemky od mala obhospodaroval brat A.. Kým žil brat A., tak
ich obhospodarovali spolu s A. spoločne. Aj otec ich obhospodaroval kým žil. Matka hovorila, že bratovi
čo zomrel bude rodičovský dom a bratovi A. bude lúka, že na nej si postaví dom. Na dedičskom konaní

po bratovi A. osobne nebola. Papiere po bratovi z notárstva jej doniesla sestra. Po bratovi zostal dom
a toto pole. Výsledok dedičského konania po bratovi jej doniesla žalovaná. Bolo to asi pred 4 alebo 5
rokmi. Povedala jej, aby papiere rozdala aj ostatným súrodencom. Ona jej na to povedala, že je na to
poštár. V papieri, ktorý sestra odovzdala bolo aj pole, ale na notárstve sa pole nepreberalo. Povedal to
i zástupca, ktorý ju zastupoval na tomto dedičskom konaní. Dedičského konania po otcovi sa osobne

zúčastnila. Z toho si veľa nepamätala. V dedičskom konaní po otcovi bolo to, že dom aj toto pole užíva
brat A.. Po bratovi A. nevie ako je to prepísané, vie že sestra predá rodičovský dom.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré strany v konaní navrhli vykonať.

25. Žalobca v konaní podal určovaciu žalobu, že sporné pozemky nepatria do vlastníctva žalovanej.
Bol tak povinný v konaní preukázať, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem podľa
§ 137 písm. c/ CSP podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobný

návrh môže znieť na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je
(negatívna určovacia žaloba). Keďže pri tomto type žaloby žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu
alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na základe takejto
žaloby má deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom, vykonateľnosť nie je jehovlastnosťou (§ 232 CSP). Všeobecným predpokladom, aby súd takejto žalobe vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže
užitočný (aby mal zmysel). Žalobca však musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať,

ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“ (tak ho preukazovať nemusí). V súdenej veci
súd na základe zistení dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Z výpisov z F. Č.. XXXX, XXXX B. XXXX S. E. Ú. M. zo dňa 28.06.2018 vyplýva,
že k sporným pozemkom je zapísané duplicitné spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej. U žalobcu je
to titulom listiny, notárskej zápisnice č. N97/97, Nz 99/97 zo dňa 10.03.1997 spísanej notárkou JUDr.

Annou Máčajovou, so sídlom Notárskeho úradu vo Zvolene, ktorá v tejto notárskej zápisnici osvedčila
vyhlásenie žalobcu o vydržaní vlastníckeho práva k sporným pozemkom, u žalovanej je to titulom
listiny, osvedčenia o dedičstve sp.zn. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004 vydaného notárkou
JUDr. Máriou Vavráčovou, so sídlom Notárskeho úradu v Detve, ktorá ako poverená súdna komisárka
Okresným súdom Zvolen vydala toto osvedčenie o dedičstve po bratovi strán sporu A. O., E. T. M.
XX.XX.XXXX, ktoré osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia

Okresného súdu Zvolen dňa 23.06.2004. Duplicitné vlastníctvo na základe týchto listín bolo zapísané
na týchto LV v zmysle § 36a Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne Zákona
č. 173/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal katastrálny zákon v znení účinnom od 15.04.2004 podľa
ktorého, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je

predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra
nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti
svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo
podalinasúdenávrhnaurčenieprávaknehnuteľnosti;záznamvykonávždy,akmáverejnálistinaúčinky
právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Katastrálny zákon v období od 15.04.2004

do 31.08.2009 umožňoval na základe zákonných podmienok splnených v ustanovení § 36a zápis
duplicitného vlastníctva do katastra nehnuteľností. V súdenom prípade nastal takýto stav. Preto pokiaľ
žalobca v konaní podal žalobu o určenie, že sporné pozemky nepatria do vlastníctva žalovanej, tvrdiac,
že mu sporné pozemky patria titulom vydržania, za stavu vedenia duplicitného vlastníctva k pozemkom
v katastri nehnuteľností tak pre žalobcu, ako i pre žalovanú, preukázal naliehavý právny záujem podľa §

137 písm. c/ CSP na požadovanom určení, že sporné pozemky nepatria do vlastníctva žalovanej. Ak by
bolo jeho žalobe vyhovené, dosiahol by pre seba odstránenie spornosti svojho tvrdeného vlastníckeho
práva a neistoty vo vlastníckom právnom vzťahu. Kladné súdne rozhodnutie o jeho žalobe môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, odstránil by sa
tak duplicitný zápis vlastníctva k sporným pozemkom. Naliehavý právny záujem je vždy daný vtedy, ak

existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom
rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 49/2003 zo dňa 01.11.2003).
Ustanoveniu § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zodpovedá ustanovenie § 137 písm. c/ CSP,
pretotentorozsudokjeaplikovateľnýivpredmetnejveci.Súdpretozuvedenýchdôvodovžalobužalobcu

pripustil ako procesne správnu.

26. Následne sa súd zaoberal zisťovaním, či žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok pre
nadobudnutie sporných pozemkov vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

27. Vydržanie je v právnej teórii a v právnej praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného
nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených
podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne
účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými
subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere,

že nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru v konaní, že sa má uplatniť ako
titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok
vydržania. Základnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti: 1/ oprávnená držba, 2/ uplynutie
zákonomurčenejvydržacejdoby,3/spôsobilýpredmetvydržania.Podmienkyvydržaniataktostanovené
musia byť splnené kumulatívne. Preto, ak nie splnená jedna z týchto podmienok, nedochádza k

vydržaniu.

28. Žalobca v konaní tvrdil, že vstúpil do držby sporných pozemkov v roku 1981, po smrti svojho
otca. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., v znení platnom v čase vstupu žalobcu do držby spornýchpozemkov, keď žalobca tvrdil v konaní, že vstúpil do držby týchto pozemkov v roku 1981, vôbec
neupravoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
takýmto spôsobom bola zavedená až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982

Zb., účinnou od 01.04.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo
obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné
vydržať vlastnícke právo, a to i k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou Zákonom č.
509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992 boli tieto obmedzenia odstránené. Ak teda držiteľ nehnuteľnosti
(t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby

trvajúcej po dobu 10 rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku
vydržaním.

29. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, v znení od 01.01.1992 vyplýva, že oprávnenosť držby
je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním, pričom v pochybnostiach sa má za

to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka). Uvedené bolo riešené i
rozsudkom NS ČR sp.zn. 22Cdo 469/2004 zo dňa 19.05.2004.

30. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou
ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,

ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a
to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí.
Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne v dobrej viere). Dobrá viera sa

musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva a svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia (uznesenie
NS ČR sp.zn. 22Cdo 508/2001). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod,
postačí aby tu bol domnelý právny dôvod. Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí (uznesenie NS ČR sp.zn. 22Cdo 417/1998, sp.zn. 22Cdo

2827/99, uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 271/2015). Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v
prípade vydržania vlastníckeho práva rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného
vlastníka, napríklad zmluva kúpna, darovacia, zámenná, ktoré právne úkony môžu trpieť vadou, resp.
formálnymi nedostatkami, teda nemusia byť perfektné. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 236/2012, uznesenie NS SR sp.zn.

5Cdo 228/2012, uznesenie NS SR 6Cdo 47/2012).

31. Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že jeho právny predchodca, otec A. O., H.. XX.XX.XXXX, E. T.
M.B. XX.XX.XXXX mu daroval sporné pozemky na základe ústnej darovacej zmluvy asi v roku 1972.
Ďalej tvrdil, že po smrti otca t.j. v roku 1981 vstúpil do užívania týchto pozemkov, ktoré pozemky riadne

obhospodaruje a užíva ich v dobrej viere ako svoje vlastné až doteraz. Existenciu tohto tvrdeného
právneho dôvodu, a to ani vo forme domnelého právneho dôvodu na vydržanie vlastníckeho práva
žalobca v konaní nepreukázal. Nepreukázal, že ako držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Spochybnením tohto právneho dôvodu je samotné
vyhlásenie žalobcu v notárskej zápisnici zo dňa 10.03.1997 č. N97/97, Nz99/97. Žalobca pri osvedčení

svojho vyhlásenia, že je vlastníkom sporných pozemkov titulom vydržania právny dôvod uviedol nie
darovaciuzmluvuodsvojhootcavroku1972aleakoprávnydôvoduviedol„dedenie“posvojomprávnom
predchodcovi otcovi, A. O.. Už samotný tento fakt spochybňuje tvrdenie žalobcu o existencii právneho
dôvodu na vydržanie titulom darovacej zmluvy na základe ktorej jeho otec A. O. mu mal darovať
sporné pozemky v roku 1972. Existenciu tvrdeného právneho dôvodu daru spochybňuje i dedičské

konanie po právnom predchodcovi strán sporu, otcovi A. O., H.. XX.XX.XXXX, E. T. M. XX.XX.XXXX.
Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva vo Zvolene, vydaného v dedičskej veci po
právnom predchodcovi strán sporu, otcovi A. O. pod č. D396/81-19 zo dňa 21.05.1981, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.06.1981 jednoznačne vyplýva, že sporné pozemky boli predmetom dedenia po
otcovi žalobcu a žalovanej. Na základe dedičskej dohody, ktorá bola potvrdená vtedajším štátnym

notárstvom dedičstvo ako celok nadobudol syn poručiteľa A. O., H.. XX.XX.XXXX. Žalobca ako jeden z
dedičov po otcovi bol účastníkom dedičského konania. Dedičské rozhodnutie sa ho týkalo, a zaväzovalo
ho. Táto skutková okolnosť vyvracia nielen tvrdenie žalobcu o existencii právneho dôvodu na vydržanie
titulom daru, ale aj jeho dobromyseľnosť v tom, že mu sporné pozemky mali titulom daru od otca patriť.Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplynulo, že by žalobca namietal v dedičskom konaní po svojom otcovi
zaradenie sporných pozemkov do dedičstva titulom, že otcovi už nepatria, pretože mu boli darované.
Existenciu darovacej zmluvy spochybňuje i zistenie, že žalobca neužíval sporné pozemky od roku 1981

t.j. od smrti otca sám, ale užíval ich so svojim bratom A.X. O., H.. XX.XX.XXXX, E. T. B. XX.XX.XXXX.
Práve tento titulom dedenia nadobudol sporné pozemky po otcovi a ich užíval. Ako súd už dôvodí,
dobromyseľnosťdržiteľamusíbyťposudzovanáajzhľadiska,čidržiteľprizachovanínáležitejopatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mohol
maťpochybnosti,žeužívanehnuteľnosti,ktorýchvlastníctvonenadobudol.Žalobcavzhľadomnazistené

skutočnosti v súdnom konaní so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný ohľadne
existencie právneho dôvodu, i keď domnelého na vydržanie. Ak aj vstúpil do držby sporných pozemkov
v roku 1981, po smrti otca, tým že bol účastníkom dedičského konania, a vedel, že sporné pozemky
boli zaradené do dedičstva po otcovi a nadobudol ich brat A., už ani pri vstupe do držby pozemkov
nemohol byť dobromyseľný so zreteľom na tieto okolnosti, že tu iný titul je, a teda že je oprávneným
držiteľom sporných pozemkov a pri splnení ďalších podmienok ich vydrží. Žalobca až do roku 1997

nevykonal žiadne aktivity v smere prípadnej nápravy nedostatkov darovacej zmluvy, a to formálnych,
ktorá nepochybne mala byť písomná, a aby došlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva na základe
tejto darovacej zmluvy aj „odobrená“ príslušným štátnym orgánom. Žalobca na základe uvedeného
potom ku dňu 01.01.1992 nesplnil podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov, keď už
nebol dobromyseľný pri vstupe do držby a tiež nesplnil podmienku, že bol držiteľom oprávneným, t.j.

že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu sporné pozemky patria. Preto
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom k tomuto dňu vydržaním v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka. Navyše Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 361/2012, ktoré bolo neskôr
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát
R 74/2015 dospel k právnemu záveru v zmysle ktorého „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej
držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“. Najvyšší súd v uvedenom judikáte vysvetlil,
že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o
omyl ospravedlniteľný. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti

alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z tohto vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo
nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl
neospravedlniteľný (3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a
6MCdo 5/2010). Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako judikát R 73/2015 zaujal tiež právny
záver v zmysle ktorého „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti
Občianskehozákonníkavznenído31.12.1991nazákladezmluvyoprevodenehnuteľnosti,ktoránebola
registrovaná štátnym notárstvom v zmysle Zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred

štátnym notárstvom (Notársky poriadok)“. Najvyšší súd tu uviedol, že pokiaľ do uvedeného dňa niekto
vstúpil do držby pozemkov na základe zmluvy o prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom,
hocizákontakútoregistráciuvyžadoval,nemoholbyťsozreteľomnavšetkyokolnostivdobrejviere,žeje
ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom bola v Občianskom

zákonníku upravená jasne a jednoznačne s tým, že „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva“. Uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad,
hoci išlo o darovaciu zmluvu. Čestné vyhlásenia sestier strán sporu neboli jednoznačne potvrdené
svedeckými výpoveďami sestier strán sporu, navyše tieto čestné vyhlásenia sú obsahovo úplne totožné

a javí sa súdu, že ich text bol vopred naformulovaný tak, aby zodpovedal tvrdeniam žalobcu v žalobe.
V tomto smere hodnovernejším dôkazom sú svedecké výpovede sestier strán sporu, z ktorých nebolo
možné súdom uzavrieť a prijať záver, že žalobca so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný
v tom, že mu pozemky patria, keď navyše tieto svedecké výpovede spochybnili aj rozsah pozemkov,
ku ktorým žalobca tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním, keď z týchto svedeckých výpovedí

navyše jednoznačne vyplynulo, že žalobca neužíval do smrti svojho brata tieto pozemky výlučne sám v
domnení, že mu patria, ale v domnení, že ich vlastníctvo treba dodatočne usporiadať, keď brat Jozef,
ktorý po otcovi sporné pozemky zdedil prehlasoval, že mu tieto pozemky „dá“.32. Pokiaľ ide o dedičské konanie po bratovi strán sporu A. O. a osvedčenie o dedičstve vydané
v tomto dedičskom konaní č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004, predmetné osvedčenie o
dedičstve nemá žiaden vplyv na uplatnený nárok žalobcu, pretože keby boli aj tvrdenia žalobcu pravdivé,

za akých okolností osvedčenie o dedičstve bolo vydané, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že
sporné pozemky patria do dedičstva po nebohom A. O., ktorý ich zdedil po svojom otcovi, spoločnom
právnom predchodcovi A. O., žalobcu, tiež žalovanej. Žalobca bol v konaní povinný preukázať, že splnil
kumulatívne všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom ku dňu
01.01.1992. Naplnenie týchto podmienok nepreukázal, preto súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Pokiaľ žalobca ďalej vyslovil názor, že nadobudol postavenie oprávneného držiteľa zo Zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam podľa ktorého v znení
do 30.11.2000 po dobu uvedenú v § 2 v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľnosti
alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa, keď v danom prípade
notárska zápisnica o osvedčení vlastníckeho práva resp. jeho nadobudnutí vydržaním bola spísaná dňa

10.03.1997 a do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako listina v septembri 1997 pod č. Z-390/97, čo
vyplýva z predmetného LV, pričom lehota uplynula v septembri 2007, keď kvalifikovaným uplynutím tejto
10-ročnej doby od zápisu tejto listiny nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním
s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka, keďže proti jeho vlastníckemu právu resp. zápisu do
evidencie nehnuteľností v tejto lehote nebola podaná žiadna žaloba na súde, čím bola podmienka

oprávnenosti držby splnená bez ďalšieho, súd sa v súdenej veci s uvedeným názorom nestotožňuje.

34. Je pravdou, že účelom Zákona č. 293/1992 Zb., účinného od 11.06.1992 bolo okrem iného upraviť
podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. § 2 ods. 1
tohto zákona umožňoval, aby na základe notárskeho osvedčenia o držbe sa v evidencii (v katastri)

nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení. Podľa odseku
2 tohto ustanovenia, ak do 10 rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových
úpravách vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. V
zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to po
dobu 10 rokov od zápisu, pričom toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka

(o držbe a oprávnenej držbe). Novelou vykonanou Zákonom č. 393/2000 Z.z. boli s účinnosťou od
01.12.2000 z tohto zákona vypustené ustanovenia § 2 až 9. Právne postavenie osôb zapísaných v
katastri za vlastníkov nebolo novelou výslovne riešené. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30.11.2000
malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe
notárskeho osvedčenia o držbe, nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej

úpravy (pre neuplynutie 10 ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Zrušenie ustanovení, na
základe ktorých takáto osoba takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej
držby žiadnej vplyv. Účinnosťou Zákona č. 393/2000 Z.z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri
nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, resp. právny vzťah nezanikla. Uvedené
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 47/2012 zo dňa 30.04.2013.

35. V predmetnom súdnom konaní síce osvedčenie bolo vydané podľa Zákona č. 293/1992 Zb., i
keď predmetné osvedčenie sa na túto špeciálnu zákonnú úpravu platnú v tom čase neodvoláva, a
súdom nebolo možné v konaní opomenúť, že citované ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 293/1992 Zb.
umožňovalosíce,abynazákladenotárskehoosvedčeniaodržbesavevidencii(vkatastri)nehnuteľnosti

zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení, avšak muselo ísť o notárske
osvedčenieodržbevydanézapodmienokstanovenýchzákonom.Zobsahuposudzovanéhoosvedčenia
nevyplýva, že bolo vydané za podmienok stanovených zákonom. Spochybňuje to samotný právny
dôvod vydržania uvedený v tomto osvedčení, ktorým je dedenie po právnom predchodcovi žalobcu,
jeho otcovi A. O.. Takéto osvedčenie, i keď bolo zapísané ako verejná listina do katastra nehnuteľností

nebolo spôsobilé priznať žalobcovi postavenie oprávneného držiteľa v zmysle § 2 Zákona č. 293/1992
Zb., v znení do 30.11.2000, a teda ani po uplynutí 10 rokov od zápisu tohto osvedčenia do katastra
nehnuteľností žalobca nesplnil podmienky vydržania vyplývajúce z § 134 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 01.01.1992. Nemožno prehliadnuť, že žalobca požiadal o vydanie tohto osvedčenia
v roku 1997, po smrti svojho brata A. O., ktorý zomrel v roku 1994 uvedomujúc si fakt, ktorý mu bol

zrejmý už od roku 1981, že sporné pozemky sú vlastníctvom jeho brata nebohého A. O.. Navyše žalobca
bol účastníkom konania o dedičstve i po svojom bratovi, keď do dedičstva po bratovi boli zahrnuté
sporné pozemky, o čom svedčí osvedčenie o dedičstve vydané v dedičskom konaní č. D800/94. Na
osvedčení o dedičstve sa nachádza podpis i samotného žalobcu, ktorý nespochybnil. Dedičské konaniebolo ukončené dňa 07.06.2004, keď až po 14 rokoch od ukončenia tohto dedičského konania žalobca
podal predmetnú žalobu na súde. Vyznieva nepravdepodobné, že ak by s dedičským konaním po bratovi
a so závermi nesúhlasil, požiadal o ochranu až s odstupom 14 rokov po jeho ukončení. K názoru, že

uvedené osvedčenie o dedičstve je zo zákona neplatné nemožno prihliadnuť, pretože neplatnosťou
môže byť postihnutý len právny úkon, nie rozhodnutie v danom prípade dedičské rozhodnutie súdu i keď
je vydané vo forme osvedčenia o dedičstve notárom. Ani žalobca, ani žiadna z vypočutých svedkýň pred
súdom logicky nevysvetlili, z akých dôvodov na osvedčení o dedičstve, do ktorého boli zahrnuté i sporné
pozemky po bratovi strán sporu sa nachádza podpis všetkých osobne zúčastnených pri vydaní tohto

osvedčenia o dedičstve. Žiaden dôkaz v tomto smere preukazujúci tvrdenia žalobcu, že predmetom
dedenia bol len dom bez pozemkov nebol v konaní produkovaný. Aj na tieto skutočnosti súd prihliadol
o žalobe žalobcu. Vyhodnotil ju ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Súd zdôrazňuje, že
právnym dôvodom vydržania nemôže byť dedenie, lebo tu ide o iný zákonný dôvod nadobudnutia
vlastníckehoprávakveci.Nakoľkoosvedčenieovydržaníobsahujetentodôvod,nebolovydanévsúlade
so zákonom a za zákonom stanovených podmienok. Preto nebolo možné žalobcovi priznať na základe

takého osvedčenia postavenie oprávneného držiteľa.

36. V konaní ďalej bolo súdom nevyhnutné posúdiť protižalobu žalovanej voči žalobcovi o určenie, že
žalovaná je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou sporných pozemkov. Aj žalovaná v rámci protižaloby
uplatnila určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, keď v konaní bola povinná preukázať na

požadovanom určení naliehavý právny záujem. Len pri preukázanom naliehavom právnom záujme je
takáto žaloba procesne prípustná. Ako súd už dôvodí, z konania jednoznačne vyplynulo, že k sporným
pozemkom v katastri nehnuteľností je zapísané na základe notárskej zápisnice č. N97/97, Nz 99/97
zo dňa 10.03.1997 a dedičského rozhodnutia č. D800/94 (Dnot 70/94) zo dňa 07.06.2004 duplicitné
vlastníctvo k tým istým spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom tak žalobcovi i žalovanej.

Príslušný spoluvlastnícky podiel je zapísaný aj ako spoluvlastníctvo žalobcu, aj ako spoluvlastníctvo
žalovanej. Žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako spoluvlastníčka k sporným pozemkom
titulom dedenia. Za stavu, že by súd jej žalobe vyhovel, neodstránila by sa v katastri nehnuteľností
spornosť zápisu, nakoľko z ustanovenia § 36a ods. 2 písm. a/ Zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny
zákon) v platnom znení vyplýva, že ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je

záväznépreosobuzapísanúvkatastriapriamosadotýkajejprávaknehnuteľnosti,okresnýúradvykoná
záznam podľa výroku súdneho rozhodnutia. Ak by súd žalovanú určil za spoluvlastníčku sporných
pozemkov, podľa výroku súdneho rozhodnutia by tým nebolo dotknuté, pokiaľ ide o zápis do katastra
nehnuteľností, spoluvlastníctvo žalobcu k sporným pozemkom, a teda spornosť právneho vzťahu
výrokom takéhoto súdneho rozhodnutia by medzi stranami sporu nebola odstránená. Až negatívny

žalobný petit by v danom prípade podľa názoru súdu, ak by bolo vyhovené, mohol odstrániť spornosť
duplicitného zápisu spoluvlastníctva k sporným pozemkom. Žalovaná tak v konaní nepreukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto súd jej žalobu ako procesne neprípustnú
bez ďalšieho vecného skúmania zamietol. Výrok takéhoto súdneho rozhodnutia by podľa názoru súdu
nespôsobil žiadnu zmenu na dotknutých LV ohľadne spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom,

pretože žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k sporným pozemkom, a z celého súdneho
konania vyplynulo, že má záujem aby žalobca nebol zapísaný ako podielový spoluvlastník k sporným
pozemkom.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. V konaní o žalobe žalobcu bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

39. V konaní o protižalobe žalovanej voči žalobcovi bol úspešný žalobca, preto žalobcovi vznikol nárok

voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).