Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 9, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116210268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: O. V., J.. X.XX.XXXX,

G. K. J. I., J. V. XXX/X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné
Námestie 12, IČO: 35923130, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.5.2016 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

105,08 Eur s úrokmi z omeškania 8,05% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby
žalovanému.Nárokodôvodnilatým,žedňa22.12.2011uzavrelasožalovanýmzmluvuospotrebiteľskom
úvere s ročnou úrokovou sadzbou 30,65%. Zmluva neobsahovala podľa nej povinný údaj v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - členenie splátky na istinu, úrok a poplatky, čo spôsobilo
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Zároveň ročnú
úrokovú sadzbu 30,65 % považovala za neprimeranú a neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi. Doložila štatistický údaj o priemernej úrokovej miere z úverov poskytnutých

rezidentom eurozóny, podľa ktorého pri obdobnom úvere je uvedená úroková sadzba 10,87% p.a.
Podľa jej názoru žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď pri úvere 479 Eur prijal od nej sumu 584,08
Eur, teda bezdôvodné obohatenie činí 105,08 Eur. V žalobe uviedla aj to, že o bezdôvodnom obohatení
žalovaného sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v decembri 2015 a
uviedla aj to, že žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov sa úmyselne obohacuje
na úkor spotrebiteľov, pričom citovala právny záver rozsudku Krajského súdu Prešov 21Co 72/14 zo
dňa 19.3.2015.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nestotožnil sa s tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné
rozlíšiť splátku istiny, úrokov a poplatkov, zo zákona - § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. to
nevyplýva. Navyše s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona sa vyžaduje pre záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru kumulatívne splnenie podmienok absencie náležitostí podľa §
9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, ale aj nedostatku písomnej formy zmluvy. V danom prípade zákonný
predpoklad splnený nie je, nakoľko zmluva mala písomnú formu.

3. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania. Každá splátka zahŕňala aj úrok a pokiaľ žalobkyňa tvrdí,
že úrok nemala platiť, k bezdôvodnému obohateniu by došlo pri každej splátke v časti úroku. Splátky
boli realizované od 20.1.2012 do 21.11.2012, preto došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty podľa§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka počítanej od každej úhrady. Nesúhlasil s názorom žalobkyne o
desaťročnej premlčacej lehote a na podporu svojho stanoviska citoval časti rozsudkov Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/1128/2014 a 13Co/90/2015.

4. Žalovaný napokon vo svojom písomnom vyjadrení žiadal o prerušenie tohto konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda vo veci
15C/62/2014.Súdvtejtosúvislostidodáva,žeuvedenýnávrhvčasepojednávaniaužbolbezpredmetný,
keďže Súdny dvor EÚ rozhodol v predmetnej veci pod sp. zn. C-42/15 dňa 9.11.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX,
všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, prehľadom o splátkach a úhradách žalobkyne,
prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 4.1.2016, písomnými
vyjadreniami strán štatistickým prehľadom o úrokových mierach úverov vypracovanom Národnou
bankou Slovenska a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 22.12.2011 uzavreli strany formulárovú zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný
poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver vo výške 479 Eur na kúpu notebooku.
Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť 17 mesačnými splátkami po 37,42 Eur. Ako termín konečnej
splatnosti je uvedený august 2013. V zmluve sa nachádza údaj o ročnej úrokovej sadzbe 30,65%, v tej

istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 45,66%. Celkové náklady
spotrebiteľa boli vyčíslené na 157,14 Eur a uvedené je aj to, že žalobkyňa má zaplatiť celkovo 636,14
Eur.

7. V zmluve je obsiahnuté aj prehlásenie o tom, že klient pred podpísaním zmluvy sa oboznámil s VOP,

ktoré sú nevyhnutnou súčasťou zmluvy, prevzal ich a súhlasí s ním.

8. Vo VOP je uvedený aj vzorec pre výpočet RPMN, z ktorého je zrejmé z akých predpokladov sa
vypočítava jeho výška (výška pôžičky, počet splátok, výška splátky, interval vyjadrený v rokoch a
zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a každého nasledujúceho čerpania).

9. V bode 6.2 VOP bola stanovená splatnosť splátky do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Z prehľadu o splátkach a úhradách vyplýva, že žalobkyňa celkovo z úveru zaplatila 584,08 Eur,
pričom prvú splátku zaplatila 17.4.2012 a poslednú dňa 21.11.2012.

11. Žalobkyňa k žalobe ako prílohu pripojila štatistické údaje o priemernej úrokovej miere z úverov
poskytnutých rezidentom eurozóny, kde pri spotrebiteľskom úvere dohodnutom na obdobie od 1 do 5
rokov v decembri 2011 je uvedená úroková sadzba 10,87%.

12. K žalobe bolo pripojené aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo
dňa 4.1.2016, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa ich kontaktovala v decembri 2015, kedy im
odovzdala zmluvy uzavreté so žalovaným a VÚB a.s. Vtedy ju združenie informovalo o náležitostiach
spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi ako
aj o rozhodnutiach slovenských súdov alebo Súdneho dvora EÚ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

13.Napojednávaníprávnyzástupcažalobkyneuviedol,ževpredmetnejzmluveospotrebiteľskomúvere
chýbajú aj ďalšie dve povinné náležitosti a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tiež
náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Nerozporoval to, že by žalobkyni pred podpísaním

zmluvy neboli odovzdané VOP žalovaného.

14. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18.Prejudiciálnesúdmuselposúdiť,čiúverposkytnutýžalobkynizostranyžalovanéhosamápovažovať

za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do
31.12.2012).

19. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

20. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi je pod písm.
c/ adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, / a y/ a § 10 ods. 1.

22. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že v predmetnej úverovej zmluve chýba povinná náležitosť v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže splátka by mala byť členená na splátku istiny, úrokov
a poplatkov.

23. Súd však tento názor nezdieľa. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného
ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti

rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok,
prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej
zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby
bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a
osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá

mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže
poplatky dohodnuté neboli).

24. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú

harmonizáciu a záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná
harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov.

25. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

26. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere,pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.

písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej
dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

27. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné

uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať
práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou.
Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje
nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

28. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo
s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre
Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice

2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie
aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky,
súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa Európskeho

súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V
odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne
a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku
10 ods. 3 smernice.

29. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona
č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady.

30.Ohľadomďalšiehorozširujúcehodôvoduprezáverobezúročnostiabezpoplatkovostiúverutvrdením
oneuvedenítermínukonečnejsplatnostiúverusúdopäťpoukazujenačlánok10ods.2písm.c/citovanej
smernice, v ktorej sa uvádza len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej
splatnosti úveru. Podľa citovanej smernice dokonca nie je potrebné uviesť v zmluve ani termín splatnosti

splátok, pretože postačuje výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa (písm. h/). Navyše však v
danom prípade v zmluve bol uvedený mesiac a rok ukončenia zmluvy a keďže vychádzajúc z VOP, kde
v článku 6 ods. 2 je uvedená splatnosť splátky 20.dňa kalendárneho mesiaca je zrejmé, že konečná
splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať 20.8.2013.

31. V tejto súvislosti opäť možno poukázať na už spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ. V
zmysle jeho záverov zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne a musia byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve je pritom uvedený jasný odkaz na VOP, ktoré boli skutočne
odovzdané žalobkyni pred uzavretím zmluvy a preto je potrebné VOP považovať za súčasť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

32. Právny zástupca napokon na pojednávaní poukázal aj na chýbajúcu náležitosť predstavujúcu adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle § 9 ods. 2písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. Súd však opäť s týmto názorom nesúhlasí. Ako vyplýva z bodu 3
VOP žalovaného predávajúci je označený v zmluve ako sprostredkovateľ, je uvedené jeho sídlo ako aj
adresa prevádzky a z bodu 3.6 VOP vyplýva, že nároky z kúpnopredajného vzťahu si uplatňuje klient

priamo u sprostredkovateľa. Opäť súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, ktorý vo
svojom odôvodnení uviedol, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
smernica 2008/48 neupravuje a to vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
vymenované v článku 10 ods. 2 smernice. Súd pripomína, že v spomínanom článku nie je uvedená
náležitosť predstavujúca adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť. Navyše však európsky súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

33. Podľa článku 23 smernice členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych
ustanovení prijatých na základe tejto smernice a príjmu všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich
vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

34. Rozhodne neuvedenie adresy, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo podať

sťažnosť nemôže ovplyvniť jeho možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto aj týmto eurokomforným
výkladom možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
povinné náležitosti a teda nie je možné dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

35. Následne sa súd zaoberal tým, či dohoda o úroku je platná s poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Súd posúdil primeranosť výšky úrokov 30,65% p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou
bánk pri podobných úveroch na Slovensku. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné

úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v decembri 2011 pri spotrebiteľskom
úvere s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadba bánk vo výške 15,50% p.a.
Súd nepovažuje za správne vychádzať pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby zo štatistických údajov
predložených žalobkyňou, ktoré sa vzťahujú na eurozónu, pretože každá krajina má inak nastavené
podmienky finančného trhu a preto údaj predložený žalobkyňou nie je objektívny pre vyhodnotenie

primeranosti výšky úrokovej sadzby v zmluve strán uzavretej na Slovensku. Súd teda vychádzal
z úrokových sadzieb úverov na slovenskom finančnom trhu, ktorý reprezentujú banky. Nie je totiž
vhodné porovnávať cenu úveru s nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich stanovujú v spoločensky
nežiaducom rozsahu. Zároveň je potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri
poskytovaní úveru a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale

len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyslovený v rozsudku
Najvyššie súdu SR 5Cdo 26/11 zo dňa 26.4.2012, ktorý uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Súd dodáva, že v spomínanom prípade, kde Najvyšší súd dospel k

záveru o výške úrokov dohodnutej v rozpore s dobrými mravmi išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých
úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.40. V danom prípade dohodnutý úrok 30,65% p.a. predstavoval ani nie stopercentné navýšenie
priemerného úroku obdobného úveru v bankách. Súd preto dospel k záveru, že takýto úrok nemožno
považovať za rozporný so zásadou dobrých mravov a preto dohodu o úroku považoval za platnú.

41. Súd len pre úplnosť dodáva, že aj pri prijatí iného právneho záveru v súlade s argumentáciou
žalobkyne súd by sa musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania a musel by dospieť k
záveru o premlčaní uplatneného nároku s poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. V tomto konkrétnom prípade nie je možné dospieť

k záveru o úmyselnom porušení zákona č. 129/2010 Z.z. pokiaľ ide o obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na už spomínané úvahy súdu v súvislosti s posudzovaním týchto
náležitostí so smernicou 2008/48. Citované ustanovenia § 9 ods. 2, na ktoré poukázala žalobkyňa totiž
pripúšťajú rôzny výklad a je potrebné odlišovať prípady, keď nebanková spoločnosť neuvedie v zmluve
také náležitosti ako je údaj o RPMN alebo o úrokovej sadzbe, kde nepochybne by bolo potrebné dospieť
k záveru o úmyselnom konaní minimálne vo forme nepriameho úmyslu, na rozdiel od tohto prípadu, keď

sa pripúšťa rôzny výklad príslušného ustanovenia, resp. ak dané ustanovenie je v rozpore so smernicou
Európskeho parlamentu a Rady.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Vychádzal teda zo zásady úspechu v konaní a keďže žalovaný mal v konaní plný úspech a súd nezistil

žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, ktoré možno použiť len výnimočne, súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.