Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202142
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202142.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu Československá

obchodní banka, a.s., Praha 6, Radlická 333/150, IČ: 000 01 350, pr. zast. Havel, Holásek & Partners s. r.
o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému:
P. R., nar. X. X. XXXX, J., D.. Y. č. XXX/XX, pr. zast. JUDr. Slavomír Firment, 17. novembra 14, Stará
Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 74 392,40 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť pričom

ovýšketejtonáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
74.392,40 CZK, úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 74.392,40 CZK od 2.6.2014
do zaplatenia a nahradenia trov konania. Predmetný nárok si žalobca uplatnil z titulu prečerpania
peňažných prostriedkov uložených na bežnom účte - debetného zostatku. Tento debetný zostatok
žalovaný nevyrovnal a ku dňu 11.4.2014 dosahoval sumu 72.484,96 CZK. Žalobca listom zo dňa
11.4.2014 odstúpil od zmluvy o ČSOB aktívnom konte a účet žalovaného bol zrušený. O tejto skutočnosti

žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 31.5.2014. Ku dňu zrušenia účtu žalobca evidoval na
bežnom účte nepovolený záporný zostatok vo výške 74.392,40 CZK.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu s poučeniami dňa 7.7.2016 nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu ako aj listinnými
dôkazmi doloženými v súdnom spise.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedol, že je pravdou, že si otvoril účet u žalobcu vo
Vsetíne, avšak nie je si vedomý, aby podpisoval aj debet. Taktiež potvrdil, že finančné prostriedky cca vo
výške 74.000,- CZK vybral prostredníctvom karty a bol tej mienky, že ide o peniaze za výplatu nemyslel
si, že čerpá debet.

5. Právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď žalovaného, namietal použitie rozhodného práva

a uviedol, že je potrebné aplikovať na predmetnú vec Slovenský právny poriadok, a to aj s poukazom
na Európske právne predpisy kde rozhodným kritériom je obvyklý pobyt. Uviedol, že obvyklým pobytom
žalovaného bola a je Slovenská republika, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo zmluvy kde ako
bydlisko a zároveň adresa na zasielanie korešpondencie je uvedená adresa v Slovesnej republike.Žalovaný nemal pobyt v Českej republike a pracovné činnosti vykonával v Českej republike iba
cca 2 mesiace. S poukazom na nutnosť aplikácie Slovenských právnych predpisov právny zástupca
žalovaného námietku premlčania a má za to, že v danom prípade došlo k nepovolenému prečerpaniu

na bežnom účte a teda k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu došlo po prvýkrát
24.1.2014 a žaloba bola podaná na súde až v 6 mesiaci 2016. Žiadal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval a uviedol, že na danú právnu vec je nutné použiť

rozhodné práva Českej republiky s poukazom na článok 1 Všeobecných obchodných podmienok.
Uviedol, že žalobca je toho názoru, že žalovaný si bol vedomý, že sa dostáva do prečerpania, nakoľko
zmluva toto prečerpanie umožňovala. Nesúhlasil, že ide o bezdôvodné obohatenie, nakoľko išlo o
zmluvné prečerpanie a naviac v zmysle Českého právneho poriadku by nedošlo ani k premlčaniu.
Uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy k povolenému prečerpaniu došlo neformálne na základe toho, že
žalovaný požiadal, resp. dal príkaz na odpísanie finančných prostriedkov z jeho účtu aj keď nemal

zostatok na účte v takejto výške a žalobca jeho požiadavke vyhovel a požadované prostriedky mu
poskytol. Následne právny zástupca žalobcu opravil svoju argumentáciu a uviedol, že v danom prípade
išlo o nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte, ku ktorému došlo na základe porušenia
žalovaného v zmysle článku I. bod 2 porušenie záväzku žalovaného.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
7. Žalobca so žalovaným dňa 18.10.2013 uzatvorili zmluvu o ČSOB aktívnom konte predmetom, ktorej
bolo zriadenie bežného účtu v prospech žalovaného. V záhlaví je adresa žalovaného označená ako
bydlisko - D., J., SK a zároveň je uvedená v záhlaví zmluvy adresa na doručovanie pošty, ktorá je

totožná s bydliskom majiteľa účtu (žalovaného). V zmysle článku I. bod 2 je dojednané, že majiteľ
účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy iba do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou ČSOB. V zmysle článku II. žalobca vydal žalovanému

platobnú kartu na základe uzavretej príslušnej zmluvy. V zmysle článku IV. žalobca ČSOB sa zaviazal
na základe žiadosti majiteľa účtu žalovaného vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania
účtu. V prípade splnených stanovených podmienok ČSOB pre poskytnutie povoleného prečerpania účtu
uzavrie ČSOB s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Vyhodnotenie žiadosti
nebude spoplatnené podľa platného sadzobníka poplatkov ČSOB.

8.Žalobcalistomzodňa11.4.2014oznámilžalovanému,žezdôvodunepovolenéhodebetnéhozostatku
na účte dňom doručenia odstúpenia zmluvný vzťah zaniká. Zároveň upozornil žalovaného, že účet
vykazuje ku dňu 11.4.2014 nepovolený debetný zostatok vo výške 72.484,906 CZK.

9. Dňa 31.5.2014 žalobca oznámil žalovanému zrušenie účtu, a to na základe odstúpenia od zmluvy
učineného žalobcom. Zároveň vyzval žalovaného, aby debetný zostatok uhradil najneskôr do 14
kalendárnych dní od doručenia tohto oznámenia o zrušení účtu.

10. Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť a bol držiteľom živnostenského oprávnenia v čase od

16.11.1994 do 21.4.1995, následne od 13.4.2004 do 6.9.2013 a od 19.11.2013 do 21.6.2014 a taktiež v
čase od 30.4.2015 do 4.9.2015. V súčasnej dobe má živnostenské oprávnenie žalovaný od 27.5.2016,
tak ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 79).

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

11. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa článku 26 bod 1 Nariadenia Brusel I bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach
tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto
kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak
má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.13. Podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel,

ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania
(ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa
za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine
obvykléhopobytuspotrebiteľaalebob)akýmkoľvekspôsobomsmerujetakúčinnosťnatútokrajinualebo

niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

14. Podľa čl. 19 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky, na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov
s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia, Za obvyklý pobyt fyzickej
osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.

15. Podľa čl. 19 bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky, na účely obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 578 OZ práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

21. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

24. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25.Podľa§107nods.1OZprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvaroky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa ne jeho úkor obohatil.

26. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

27. Podľa ustanovenia § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v
mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v
deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.28. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZSÚ) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 10 ods. 1 ZSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods.
2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť
veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
33. Podľa § 10 ods. 2 ZSÚ Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného

prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,
b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho
dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom

zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

Súd dospel k záveru:
34. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené právne predpisy, súd dospel k
záveru, že vzhľadom na obvyklý pobyt žalovaného, ktorým bol (v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom

účte) a je J. - Slovenská republika, je potrebné aplikovať na prejednávaný spor Slovenské právne
predpisy. Aj zo samotnej zmluvy o zriadení bežného účtu vyplýva, že žalovaný uviedol adresu na
doručovanie svoju adresu trvalého pobytu. V prípade, že by sa žalovaný dlhodobo zdržiaval - mal
obvyklý pobyt v Českej republike - Vsetíne, je viac ako pravdepodobné, žeby uviedol adresu na
doručovanie v Českej republike. Podporne súd poukazuje i na tú skutočnosť, že prevažná časť výberov

z účtu bola vykonaná v Slovenskej republike - J., z čoho možno vyvodiť, že toto miesto bolo obvyklým
pobytom žalovaného.

35. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu, na ktorom žalovaný
prečerpal uložené peňažné prostriedky a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k nepovolenému

prečerpaniu finančných prostriedkov. Žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu ako fyzická osoba -
t.j. spotrebiteľ (v zmluve nie je uvedené IČO žalovaného a v čase uzatvorenia zmluvy nevykonával
podnikateľskú činnosť a nemal živnostenské oprávnenie viď č.l. 79). Písomnú zmluvu o povolenom
prečerpaní strany sporu nemali uzatvorenú (čl. IV Zmluvy). Naviac zo samotného odstúpenia od zmluvy
zo dňa 11.4.2014 vyplýva, že sám žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte v dôsledku nepovoleného

debetného zostatku na účte. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky bez právneho
dôvodu, môže sa domáhať vrátenia týchto finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného. Žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte po prvýkrát dňa 24.1.2014,
(k odstúpeniu od zmluvy došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 11.4.2014 a dňa 1.6.2014 bol
zrušený účet žalovaného), avšak žaloba bola podaná na súde dňa 9.6.2016, teda po uplynutí dvojročnej

premlčacej lehoty. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, a z
tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore
v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške
tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.