Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219957
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216219957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: X. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. -S. V., U. XXX/XX, o zaplatenie 2.068,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. novembra 2017 č. k. 10Csp/182/2016-39
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 2.068,42 eura s 28% úrokom
ročne zo sumy 2.068,42 eura od 01. 11. 2016 do zaplatenia zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

1.1. V súlade s ust. § 295 CSP vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu a mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 27. 11. 2013
uzavretá o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola zmluva o

zriadení osobného účtu v EUR č. XXXXXXXXXX/XXXX, zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty,
ako aj zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS
notifikáciou. Okrem oprávnenia žalobcu za poskytovanie produktov/služieb zúčtovať si poplatky na
ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu služby týka, resp. na ťarchu
akékoľvek iného účtu majiteľa vedeného v Prima banke, a. s. iné práva a povinnosti súvisiace s účtom a
poplatkami v zmluve uvedené nie sú s výnimkou oprávnenia vypovedať zmluvu. Podľa zmluvy práva a
povinnosti, ktoré nie sú v zmluve vysloveným spôsobom upravené sa riadia obchodnými podmienkami

pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Majiteľ účtu mal podľa predtlače zmluvy 27. 11. 2013
súčasne vyhlásiť, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.

1.2. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 01. 10. 2016 do 31. 10. 2016 vyplýva, že
na účte bolo v uvedenom mesiaci zaznamenaných 0 kreditných položiek a 3 debetné položky v úhrnnej
výške -57,37 eura (úrok -48,47 eura, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou -5 eur, mesačný
poplatok za vedenie účtu -3,90 eura) s novým zostatkom -2.068,42 eura, ktorého výška k 30. 09. 2016

bola 2.011,05 eura.

1.3. V danom prípade sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom titulom debetu, v súvislosti so zmluvou z 27. 11. 2013, predmetom ktorej bolo zriadenieúčtu - osobný účet, vydanie a používanie platobnej karty, poskytovanie elektronického bankovníctva
a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikáciou. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval § 708 a
nasl. Obchodného zákonníka, a vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka majú za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy zo 06. 06. 2012 nekonal ako podnikateľ. Zo zmluvy sporiacich
strán nevyplývali žalovanej žiadne povinnosti, avšak žalobcovi vyplývala povinnosť poskytnúť žalovanej
otvorenie a vedenie osobného účtu, ako aj poskytovať bankové produkty a služby k tomuto účtu, a
to vydanie platobnej karty a služby elektronického bankovníctva. V zmluve z 27. 11. 2013 nebolo

ani určené, že žalobca ako banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď majiteľ účtu by
na to nemal peňažné prostriedky na účte, a preto s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka
sa na debetné mínusové operácie na účte žalovanej nepoužijú ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.Poukazovaniežalobcunavšeobecnéobchodnépodmienkyjenenáležité,najmäkeďžalobca
k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Prima banka Slovenska, a. s. (VOP),
ktoré nadobudli účinnosť až 01. 10. 2016. Preto v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou dňa 27. 11.

2013 predložené VOP netvorili ani súčasť zmluvy a tieto nie sú žalovanou ani podpísané. Žalobca až
do vyhlásenia dokazovania za skončené netvrdil a nepreukázal, že by sa sporiace strany v súlade s
§ 710 Obchodného zákonníka v zmluve písomne dohodli, že žalobca poskytne žalovanému úver v
konkrétnej výške povoleného prečerpania. Pokiaľ žalobca v danom prípade pripustil skutočnosť, že
žalovaná nedovolene prečerpala plusový zostatok na svojom účte, a toto prečerpanie do záporných čísel

sústavne narastalo, na strane žalovanej tým dochádzalo každý mesiac k bezdôvodnému obohateniu
podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami.

1.4. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou nepochybne je aj
zmluva uzatvorená podľa § 708 Obchodného zákonníka súd s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.

z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade bola žaloba doručená súdu dňa 23. 11. 2016, pričom predmetom daného sporu je
zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vyčísleného žalobcom k 30. 09. 2016 vo výške -2.011,05
eura a k 31. 10. 2016 vo výške 2.068,42 eura, nepochybne tento debet nevznikol naraz, ale postupne.
Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď zvyšovaniu

debetu - bezdôvodného obohatenia, ku ktorému plynula už premlčacia doba na vydanie - dochádzalo
len navyšovaním o poplatky a neexistujúcou zmluvou o úvere neupravený úrok, preto premlčacia doba
k hlavnému záväzku žalovaného uplynula ešte pred 30. 09. 2014.

1.5. Pokiaľ žalovaná uznáva svoj nešpecifikovaný záväzok, podľa názoru súdu, takéto uznanie nie je

platným právnym úkonom v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď ani nespĺňa náležitosti
predpísané v § 110 ods. 1 vety druhej OZ. V danom prípade žalovaná nielen nešpecifikovala dôvod
uznaného záväzku, ale ani jeho výšku a pre tretiu osobu vôbec nie je rozpoznateľné, čo vlastne žalovaná
uznala. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a z premlčaného bezdôvodného obohatenia
nemohol žalobcovi priznať ani 28%-ný úrok ročne.

1.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej zo spisu žiadne trovy konania
nevyplývajú a ani jej nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má za to,
že pokiaľ súd považoval jeho návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,

mal ho vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd ho však na doplnenie návrhu nevyzval,
a napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a bola mu ním
odňatá možnosť uplatňovať si svoje procesné právo za účelom účinnej ochrany jeho práv. Súd ho vyzval
listom zo dňa 14. 12. 2017 na doplnenie žaloby o špecifikáciu žalovanej sumy, pričom má za to, že
pokiaľ by súd požadoval bližšie objasnenie nároku v tomto rozsahu a nemal preukázané ďalšie jeho

tvrdenia, mal ho v zmysle citovaného ust. § 129 ods. 1 CSP vyzvať na objasnenie týchto skutočností.
Na základe uvedenej výzvy mal totiž za to, že pokiaľ doplní súdom požadované skutočnosti, súd bude
mať uplatnený nárok za preukázaný. V prípade výzvy súdu by doplnil zmluvu o povolenom prečerpaní,
ktorú prikladá v prílohe. Čerpanie povoleného prečerpania jednoznačne vyplýva aj z predloženéhovýpisu z účtu žalovanej. Aj v prípade, ak by súd nemal za dostatočne preukázané uzatvorenie písomnej
dohody o povolenom prečerpaní, má za to, že prečerpanie na účte musel správne právne vyhodnotiť ako
prečerpanie v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a v žiadnom prípade nepovažuje za prípustný

záver, že jeho nárok môže byť odôvodnený výlučne ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o
samotné prekročenie z titulu nedovoleného debetu na účte žalovanej, túto vyzval na jeho úhradu až 14.
07. 2015 a na základe neuhradenia dlhu predmetný účet uzatvoril. S ohľadom na zásadu koncentrácie
konania uvedené uvádza preto, aby bolo zrejmé, že ani prípadný záver prvoinštatného súdu o premlčaní
nároku z titulu prekročenia by nebol v danom prípade opodstatnený. Poukázal na ust. § 18 ods. 1 Zákona

ospotrebiteľskýchúveroch,vzmyslektoréhopostačuje,abyveriteľinformovalspotrebiteľanatrvanlivom
médiu a úrokovej sadzbe. Svoje všeobecné obchodné podmienky zverejňuje, ako aj výšku úrokových
sadzieb v úrokovej výveske na webovej stránke, a to nielen aktuálne, ale aj historické. Okrem toho bola
žalovaná v prvoinštančnom konaní preukázateľne informovaná o svojom prekročení na účte výpismi z
účtu. Má za to, že postup súdu prvej inštancie v danom prípade vzbudzuje pochybnosti aj o tom, že
sa snažil spochybniť uznanie nároku žalovanou. Z uznania bolo zrejmé, že žalovaná si bola vedomá

svojho záväzku a jeho nárok vážne a zrozumiteľne uznala. Neobstoja preto výhrady prvoinštančného
súdu, ktorými sa uvedené snažil v odôvodnení svojho rozhodnutia spochybniť, keďže uznanie nároku
je procesno-právnym úkonom žalovanej a nesúhlasí s tým, že ako taký musí byť vykonaný v písomnej
forme a neobstoja ani ďalšie výhrady, keďže si svoj nárok riadne uplatnil súdnou žalobou v petite, v ktorej
bol tento celkom jednoznačne vymedzený, a preto bolo zrejmé, že žalovaná tento nárok vo vymedzenom

rozsahu aj uznala.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v
neprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiu,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 379 a § 380 odsek 1 CSP odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi.

6. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

7. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len, ak: a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Prvým odvolacím dôvodom žalobcu bolo jeho tvrdenie, že konanie má vady uvedené v § 365
ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako strane, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Toto porušenie práva videl v tom, že súd ho v zmysle § 129 ods. 1 CSP mal vyzvať na doplnenie
návrhu, pričom súd prvej inštancie takto nepostupoval. Odvolací súd tento názor odvolateľa nepovažuje

za správny. Vychádzajúc z napadnutého rozsudku a z jeho odôvodnenia, je zrejmé, že súd žalobu
nezamietol z dôvodu, že by ju považoval za neúplnú v zmysle § 129 ods. 1 CSP; iba ak z podania nie
je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve žalobcu,
aby podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote. Žaloba žalobcu spĺňala náležitosti vyžadované
procesným právnym predpisom, ktorým je civilný sporový poriadok, mala všetky všeobecné náležitosti

vyžadované ust. § 127 ods. 1 CSP, ako aj náležitosti žaloby podľa § 132 CSP. Skutočnosť, že žalobca
nepredložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, je otázkou unesenia, resp. neunesenia dôkazného
bremena, nie neúplnosti žaloby. Preto odvolacia námietka žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nie je dôvodná, keď súd prvej inštancie svojímpostupom neporušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, ak ho nevyzval na doplnenie žaloby o
predloženie listinných dôkazov. Žalobca neoznačil, ani nepredložil relevantné dôkazné prostriedky vo
vzťahu k uplatňovanému nároku a tieto ani počas konania nedoplnil, čo malo za následok jeho neúspech

v konaní v dôsledku neunesenia dôkazného bremena.

9. Jedným z podstatných dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie nepreukázal a nepredložil súdu do momentu vyhlásenia dokazovania za skončené
zmluvu o povolenom prečerpaní účtu, z ktorej si uplatňuje žalovanú pohľadávku aj s úrokom. Žalobca

túto skutočnosť ani nepoprel a až v odvolacom konaní predložil nový listinný dôkaz, a to zmluvu o
povolenom prečerpaní na účte zo dňa 06. 03. 2014, kde bolo dojednané povolené prečerpanie do výšky
limitu 1.140 eur. Je teda nesporné, že žalovaný listinný dôkaz, od ktorého si odvodzuje svoj uplatňovaný
nárok, predložil až v odvolacom konaní. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ust. § 366 CSP, v
zmysle ktorého v odvolacom konaní je použitie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany
obmedzené. Právo na uplatnenie prípadných novôt je v zmysle uvedeného ustanovenia podmienené

nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bolo preto povinnosťou odvolateľa
preukázať, že predložený listinný dôkaz v odvolacom konaní nemohol v priebehu doterajšieho konania
použiť bez svojej viny. Žalobca takýto dôkaz nepredložil, ani netvrdil, že by zmluvu o povolenom
prečerpaní na účte nemohol použiť v prvoinštančnom konaní. Keďže predložená zmluva o povolenom
prečerpaní nepredstavuje výnimku uvedenú v § 366 CSP, odvolací súd nemohol na predmetný listinný

dôkaz prihliadnuť. Preto vychádzal iba zo zisteného stavu súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 132 odsek 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázaníe a
žalobný návrh.

11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky.

12. Podľa § 150 odsek 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Citované zákonné ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Zuvedenéhotedavyplýva,žezákladnoupovinnosťoustrany
vkonanípredsúdomjepovinnosťtvrdenia(bremenotvrdenia)adôkaznápovinnosť(dôkaznébremeno).
Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti tvrdiť významné skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre účastníka, ktorý si túto
povinnosť nesplnil. Rozhodnutie v prípade sporového konania zodpovedá tomu, čo strany v konaní tvrdili
a nezohľadňuje to, čo netvrdila žiadna zo strán. Pokiaľ súd vyzve strany sporu na doplnenie skutkových
tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), ide o určitý spôsob, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady,
nie je to však výzva na odstránenie nedostatkov konania (§ 128 a § 129 CSP).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd tak vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 2.068,42 eura spolu s úrokom vo výške
28% z uvedenej sumy od 01. 11. 2016 do zaplatenia odvodzuje od zmluvy uzatvorenej dňa 27. 11. 2013
s odkazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj všeobecné obchodné podmienky

banky. Žalobcom predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a. s. sú účinné
až od 01. 04. 2016, pričom v úrokovej sadzbe je preukazujúci úrok pri nepovolenom prečerpaní vo výške
28%,súpreukazovanélistinnýmdôkazompredloženýmžalobcom,ktorésúúčinnéažneskôrakodošlok
uzatvoreniu zmluvy, na ktorú sa žalobca odvoláva a z ktorej si odvodzuje svoj uplatnený nárok. Samotná
zmluva, na ktorú žalobca odkazuje v podanej žalobe zo dňa 27. 11. 2013, je zmluvou o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom obsahom tejto zmluvy je zmluva o zriadení
účtu, zmluva o využívaní a používaní kreditnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického
bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Z predloženej zmluvy zo dňa 27. 11. 2013
nevyplýva, že by žalobca so žalovanou uzatvoril zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, túto zmluvužalobca predložil až v odvolacom konaní, pričom uvedený listinný dôkaz nie je novotou v zmysle § 366,
a preto k nemu odvolací súd ani nemohol prihliadnuť. Z predloženého výpisu (č. l. 4) ani nevyplýva,
v akej výške žalovaná prečerpanie na účte vykonala. Z uvedeného výpisu vyplývajú iba 3 debetné

položky, ktoré sa týkajú úrokov, príplatku za vedenie účtu postihnuté exekúciou a mesačný poplatok
za vedenie účtu. Z uvedeného výpisu z účtu, ani z iných dôkazov nevyplýva, aká suma predstavuje
povolenéprečerpaniedodojednanéholimitu,pričomzpredloženéhovýpisunevyplývaanitáskutočnosť,
či žalovaná suma predstavuje len samotné prečerpanie, alebo sú v nej zahrnuté aj ďalšie poplatky alebo
úroky.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie vecne
správne. Je nesporné, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom
nepreukázal svoj nárok na žalovanú pohľadávku.
Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s uznávacím prejavom žalovanej (č. l. 28), ktorý vyhodnotil
ako neplatný právny úkon. Žalovaná v ňom nešpecifikovala dôvod svojho záväzku, ani jeho výšku, preto

nespĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sa okrem iného určitosť a zrozumiteľnosť, čo v danom
prípade absentuje.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov
konania, podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá síce v odvolacom konaní bola úspešná, avšak vo veci nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a z obsahu spisu žiadne trovy,
ktoré by jej vznikli v odvolacom konaní nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).