Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/61/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410201849
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410201849.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: L.. M. G., Y.., D.. XX.XX.XXXX, bytom H. X, 851 05 Bratislava, štátny občan SR,
zastúpený: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, proti odporcovi:
Ústav informatiky SAV, Dúbravská cesta 9, 845 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Arendacký,
advokát, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti týkajúcej sa náhrady mzdy z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.07.1998 domáhal, aby súd určil, že výpoveď,

ktorá mu bola daná zo strany odporcu je neplatná a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu
mzdy od 29.06.1998 do dňa právoplatnosti rozsudku a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že u odporcu
pracuje od mája 1989 na opätovné termínované zmluvy vedeckého pracovníka, pričom posledná zmluva
bola uzavretá 12.12.1996. Dňa 26.02.1998 mu bola doručená výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a/
Zákonníka práce s uvedením dôvodu: „v súvislosti so zrušením výskumného oddelenia č. 215, ktorého
pracovníkom ste boli do 31.12.1997". Listom doručeným odporcovi 29.06.1998 oznámil odporcovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Zrušenie oddelenia nebolo vopred prejednané so všetkými jeho

pracovníkmi a nebola o tom informovaná ani Vedecká rada ústavu. Všetci traja pracovníci oddelenia
vykonávali pred i po zrušení ten istý druh práce na tých istých zariadeniach, v tých istých pracovniach
a laboratóriách. V dôsledku zrušenia oddelenia nedošlo ani k zrušeniu výskumných úloh. Navrhovateľ
sa od 01.01.1998 stal spoluriešiteľom novej vedeckej úlohy „Experimentálne štúdium tvorby izolačnej
vrstvy v povrchovej oblasti amorfných polovodičov". Po oznámení o zrušení oddelenia 215 mu bola
tiež ponúknutá účasť na riešení projektu zaoberajúcom sa modelovaním hydrochemického transportu
podzemných vôd. S ponúknutým projektom súhlasil v medziach svojej kvalifikácie a okamžite sa

začal oboznamovať s problematikou. Ako vedecký pracovník sa chcela sebarealizovať prácou na
problematike, ktorá bola náplňou činnosti oddelenia 215. Roky márne upozorňoval vedenie organizácie
na neriešenie úloh zo strany zodpovedného riešiteľa a vedúceho oddelenia v jednej osobe a používanie
prostriedkov na iné účely než boli určené. Toto svoje konania pokladal za skutočný dôvod výpovede.
Následne navrhovateľ v konaní žiadal o priznanie náhrady mzdy v sume 53.389,- Sk so 17,6% úrokom
z omeškania do 07.01.1999, kedy bola splatná posledná mzda, nakoľko pracovný pomer dohodnutý na
dobu určitú sa skončil 31.12.1998.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a navrhol ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení
uviedol, v SAV sa vytvárali oddelenia vedecko-výskumného úseku v súlade s riešenými projektmi. Preto
aj v prípade ukončenia projektu, ktorý nemal nadväznosť v inom projekte, sa organizačná jednotkazrušila a jej pracovníci sa stali súčasťou iného už existujúceho alebo novovytvoreného oddelenia.
Tento postup sa uplatňoval niekoľko rokov bez konfliktov, prvý vznikol až v prípade L.. G. po roku
1995, keď sa sústavne odmietal zúčastňovať riešenia projektu, ktorý bol náplňou oddelenia, ktorého bol

členom. Naviac projekt „Analyzátor fyziologických a patologických vlastností kože..." rozplánovaný do
konca roka 1997 neuvažoval s nadväzujúcim projektom. Vedúci projektu L.. C. a jeho spolupracovník
L.. O. sa rozhodli zapojiť do pripravovaného projektu „Submikrometrová a nanometrová elektrónová
litografia". Navrhovateľ však neprejavil záujem o začlenenie sa do tohto riešiteľského kolektívu a ani
nepredložil vlastný návrh vedeckého projektu. Riaditeľ ústavu sa opakovane snažil problém riešiť

hľadaním iného vhodného zaradenia navrhovateľa. Až koncom roka 1996, keď sa rozhodovalo, či má
ústav s navrhovateľom uzavrieť novú zmluvu, navrhovateľ prejavil záujme o problematiku, ktorou sa
zaoberal projekt F.. N., Y.. Po podpise novej pracovnej zmluvy a dočasnom záujme sa aj tento pokus
skončil bezvýsledne. Po ukončení projektu 31.12.1997 zostalo nedoriešeným zaradenia navrhovateľa.
Riaditeľ ho preto dočasne nechal nezaradeného s tým, že ho bude priamo riadiť. Zadal mu konkrétne
úlohy súvisiace s prípravou navrhovaného projektu v problematike modelovania podzemných vôd. Po

počiatočnom oboznamovaní sa s témou oznámil navrhovateľ riaditeľovi, že sa v danej problematike
necíti byť odborníkom a ďalšie plnenie úloh v tomto smere odmietol. Až po všetkých neúspešných
pokusoch sa riaditeľ rozhodol pre krajné riešenie, výpoveď. Výpoveď navrhovateľ prevzal osobne na
pracovisku bez námietok, rovnako ako odstupné vo výške dvoch mesačných platov. PO doručení jeho
oznámenia o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní mu odporca písomne oznámil, že môže do práce

nastúpiť ihneď. Dňa 07.08.1998 sa navrhovateľ dostavil k riaditeľovi ústavu, ale len preto, aby mu
oznámil, že do práce nenastúpi.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.02.2004, č.k. 7C 234/1998-113, ktorým návrh zamietol.

Krajský súd uznesením zo dňa 08.02.2005, č.k. 5Co 266/2004-133 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že súd sa nezaoberal úmyslom zamestnávateľa pri zaradení
navrhovateľa do prípravy projektu, či navrhovateľ ako pracovník práce na príprave projektu realizoval,
aké boli výsledky jeho práce a dôvody, pre ktoré sa projekt nakoniec nerealizoval. Toto zistenie má
podstatný význam pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa

o organizačnej zmene z 05.01.1998 a údajnou nadbytočnosťou zamestnanca. Rovnako zostalo
nevyjasnené, či navrhovateľovi bola pred daním výpovede z pracovného pomeru ponúknutá práca v
oddelení optických pamätí, či sa jednalo o vhodnú prácu pre navrhovateľa resp. či navrhovateľ túto prácu
odmietol.

Rozsudkom zo dňa 07.12.2005, č.k. 7C 234/1998-146 súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná
navrhovateľovi dňa 26.02.1998 je neplatná, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady
mzdy za obdobie od 29.06.1998 do 31.12.1998 sumu 53.389,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od
07.01.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.10.2007, č.k. 5Co 448/06-179, potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade dovolania generálneho prokurátora rozsudkom zo dňa
21.12.2009, sp. zn. 4MCdo 17/2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09.10.2007, sp. zn.

5Co 448/06 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu N. IV zo 07.12.2005, č.k. 7C
234/1998-146 v spojení s opravným uznesením zo 07.08.2006, č.k. 7C 234/1998-165 vo výrokoch
o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy s príslušenstvom, o trovách konania a o
poplatkovej povinnosti odporcu, a vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj označený rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konania. Vo zvyšku mimoriadne dovolanie zamietol. Najvyšší súd svojim rozsudkom potvrdil rozhodnutie
okresného aj krajského súdu v časti neplatnosti výpovede. Pokiaľ ide o priznanú náhradu mzdy,
najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj krajského súdu je v tejto časti
nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou,
aký bol priemerný zárobok navrhovateľa, ktorý vzal za základ pre výpočet náhrady mzdy, ktoré obdobie

považoval za rozhodné, a ako z hľadiska vymedzenia doby priznanej náhrady mzdy hodnotil skutočnosť,
že odporca listom z 23.07.1998 oznámil navrhovateľovi, že môže ihneď nastúpiť na oddelenie optických
pamätí.V rámci vyjadrenia doručeného súdu na pojednávaní dňa 02.04.2012 si navrhovateľ uplatnil náhradu
mzdy za obdobie od 01.07.1998 do 31.12.1998, a to 6x 380,06 Eur (spolu 2.280,38 Eur) spolu s
úrokmi 17,6% od 01.10.1998 do zaplatenia. Na pojednávaní 17.06.2013 právny zástupca navrhovateľa

konkretizoval uplatnenú náhradu na 2.280,38 Eur zo 17,6% úrokom z omeškania od 01.01.1999 do
zaplatenia.

Na pojednávaní konanom dňa 11.07.2012 právny zástupca odporcu uplatnil nárok na započítanie
odstupného vo výške dvoj mesačného platu, ktorý bol pri ukončení zamestnania výpoveďou vyplatený

navrhovateľovi.

Právny zástupca navrhovateľa namietol premlčanie tohto nároku.

Rozsudkom zo dňa 23.08.2013, č.k. 22C 61/2010-261 súd návrh navrhovateľa v časti náhrady mzdy
zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29.01.2014, č. k. 6Co 645/2013-273 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom uznesení vyslovil právny záver ohľadne
nároku na vrátenie odstupného vznesený odporcom, že tento nárok je premlčaný. Poukázal na to, že
navrhovateľ prevzal odstupné 29.05.1998, takže trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na

jeho vrátenie (§ 243 ods. 3 Zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce) uplynula dňom 29.05.2001. Odporca
si teda nárok na vrátenie odstupného neuplatnil v premlčacej dobe. Tiež uviedol, že odporca nemôže
započítať nárok na vrátenie odstupného proti nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. Poukázal však
na to, že navrhovateľ v odvolaní špecifikoval uplatnenie náhrady mzdy už len za 4 mesiace, keďže
zohľadnil odporcom poskytnuté odstupné. Bude potrebné ustáliť obdobie, za ktoré patrí navrhovateľovi

náhrada mzdy, a teda zistiť, či pracovná náplň na oddelení optických pamätí umožňovala navrhovateľovi
vykonávať prácu podľa pôvodnej zmluvy resp. či by došlo (vzhľadom na konkretizáciu tejto práce) k
zmene obsahu pôvodnej pracovnej zmluvy. Iba také prideľovanie práce, ktoré by zodpovedalo obsahu
pôvodnej zmluvy, by malo v prípade jeho odmietnutia navrhovateľom, za následok zánik nároku na
náhradu mzdy za zvyšné obdobie.

Na pojednávaní konanom dňa 11.05.2016 súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.520,24 Eur titulom náhrady mzdy za obdobie od 01.09.1998 do
31.12.1998 spolu s 17,6% úrokom z omeškania ročne od 15.11.19998 do zaplatenia.

Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2016 súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu petitu návrhu tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.10.1998 do zaplatenia,
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.11.1998 do zaplatenia,
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.12.1998 do zaplatenia,
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.01.1999 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania a právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov L.. U. C., L.. S. N., F.. O.
N.,L..U.O.,L..A.C.,F..S.M.,pracovnouzmluvouzodňa12.12.1996,listinouoznačenouako„výpoveď"

zo dňa 26.02.1998, listinou na č.l. 7 zo dňa 24.06.1998, listinou na č.l. 24 zo dňa 23.07.1998, listinou
na č.l. 98 zo dňa 22.01.2004, oznámením výšky priemerného mesačného zárobku zo dňa 15.12.2011
spolu s prílohami, správou z pracovnej cesty - seminár TCOF ´97 zo dňa 11.02.1997, pracovnou náplňou
navrhovateľa zo dňa 30.04.1992, pracovnou náplňou L.. A. C. zo dňa 30.04.1992, listinou na č.l. 327
zo dňa 16.07.1998, pracovnou náplňou F.. O. N., Y.. zo dňa 30.04.1992, ekonomickou správou za rok

1997, pracovnou zmluvou F.. O. N. z 10.12.1993, žiadosťou o grant z 19.01.1998 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že zotrval na podanom návrhu vrátane jeho doplnení. Organizácia sa
s ním pôvodne pokúsila uzatvoriť pracovný pomer dohodou, kde riaditeľ vyslovil ultimátum, že buď odíde

dobrovoľne alebo mu bude daná výpoveď. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že by s výpoveďou súhlasil.
Len rešpektoval existujúci právny stav. Pokiaľ ide o náhradu mzdy, vychádzal z priemerného zárobku
vyčísleného odporcom, ktorý bral ako základ pre vyplatenie odstupného. L.. C. mu nikdy neponúkol
prácuvosvojomoddelení.Stretávalisaspolunavedeckejrade,aleprácavjehooddelenínavrhovateľovinebola ponúknutá. Bol direktívne pridelený k riaditeľovi. V súvislosti so zrušením oddelenia mu iná
práca ako u riaditeľa ponúknutá nebola. S prácou v rozsahu svojej kvalifikácie súhlasil, avšak jednalo
sa o prácu na neexistujúcom projekte. Po tom ako si organizácia zrejme uvedomila, že výpoveď je v

rozpore so zákonom, bol pozvaný na jednanie k riaditeľovi. Na tomto jednaní mu riaditeľ nadiktoval
podmienky, ktoré pre neho boli neprijateľné. Bol mu ponúknutý nástup do konkrétneho oddelenia, ale nie
na konkrétnu prácu. Nemohol vedieť, že jeho oddelenie bude zrušené, nakoľko projekt mal aj iné úlohy.
Ohľadne ďalšieho pracovného zaradenia začal jednať až 13.01., v prípade, ak by mu bolo ponúknuté
niečo pol roka dopredu, nemohol v tom čase ešte vedieť o zrušení oddelenia.

Riaditeľ ústavu mu ponúkol prácu na projekte zaoberajúcom sa modelovaním hydrochemického
transportu podzemných vôd. Túto prácu spočiatku aj v medziach svojej kvalifikácie vykonával. Riaditeľ
ústavu však chcel, aby bol programátorom, na čo kvalifikáciu nemal. Neskôr ho riaditeľ preradil na prácu,
na ktorú ako vyšlo neskôr najavo, nebol projekt. Čo sa týka pokračovania v práci rozporoval ponuky v
oddelení W.. N. a L.. C.. Je pravdou, že riaditeľ mu poslal list, kde bola ponuka práce v oddelení W..
N., avšak mu boli ponúknuté neprijateľné podmienky. Je pravdou, že pôvodná pracovná zmluva bola

do 31.12.1998, zastával však názor, že výpoveď, ktorá mu bola daná, pokiaľ súd neurčí jej neplatnosť,
pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. Nemal záujem o novú pracovnú zmluvu na ďalších
5 rokov. Chcel sa s riaditeľom dohodnúť, aby mu bolo umožnené odpracovať do decembra 1998 podľa
pôvodnej zmluvy. Po výzve odporcom nenastúpil do práce, nakoľko odporca s ním neuzavrel novú
pracovnú zmluvu, pričom vo výzve resp. vo výpovedi z pracovného pomeru ho upozornil, že pôvodná

pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Navrhovateľ požadoval uzatvorenie novej pracovnej
zmluvy s novou pracovnou náplňou. Náplňou jeho práce bola práca riziková, preto požadoval, aby s ním
bola uzatvorená riadna pracovná zmluva. Bola by mu postačovala aj pôvodná pracovná náplň, bol však
ochotný pristúpiť aj na inú pracovnú náplň.

Z výsluchu svedka L.. U. C. súd zistil, že na ústave funguje zamestnanie vedených pracovníkov na tom
princípe, že musí byť výskumný projekt na ktorom vedeckí pracovníci pracujú, toto zamestnanie je na
určitú dobu a po zániku projektu sa musí nájsť nový, do ktorého pracovníci prejdú. Navrhovateľ pracoval
na projekte v rokoch 1995 až 1997. Podľa vyjadrenia vedúceho oddelenia na projekte navrhovateľ
dostatočne nespolupracoval, čo sa snažil riešiť tým, že mu ponúkol v roku 1996 prácu u W.. N..

Oddelenie, na ktorom pracoval navrhovateľ bolo zrušené od 01.01.1998 z dôvodu, že v septembri 1997
skončil výskumný projekt. Navrhovateľovi bola ponúknutá práca u W.. N.. Do tohto oddelenia odmietol
prejsť aj napriek tomu, že sa zúčastnil seminára v Starej lesnej v roku 1996. Bola mu ponúknutá práca
aj na inom oddelení, kde bolo potrebné dohodnúť sa s vedúcim o ďalšej výskumnej práci. Na toto
oddelenia prešli dvaja kolegovia navrhovateľa. Nakoľko sa navrhovateľ nedohodol na prechode do iného

výskumného oddelenia, zobral ho pod svoje vedenie. Po tom, ako mu bola daná výpoveď niekedy v júli
napísal navrhovateľ list, že s výpoveďou nesúhlasí, na základe čoho mu odporca odpísal, aby nastúpil
do práce. Navrhovateľ sa zúčastnil rokovania, kde bol prítomný aj L.. N., zápis však odmietol podpísať
a odmietol aj ponúknutú prácu u W.. N.. predtým, ako sa zúčastnil rokovania už podal návrh na súd,
čiže nemal záujem sa dohodnúť.

Z výsluchu svedka na pojednávaní dňa 11.05.2016 súd zistil, že v akadémii zaradenie zamestnanca ako
vedeckého pracovníka predstavuje vykonávanie tvorivej činnosti a prechodom do oddelenia optických
pamätí by nedošlo k zmene pracovného zaradenia navrhovateľa. Projekt (nové tipy hradlových polí s
vysokým stupňom integrácie) v ktorom pôsobil navrhovateľ bol ukončený v roku 1997 a navrhovateľ
mal predložiť sám projekt alebo sa zaradiť do iného, už existujúceho projektu. Vedúci projektu L.. C.

v roku 1997 vedel, že toto oddelenie bude ukončené, preto sa riešilo zaradenia pracovníkov do iných
oddelení. Navrhovateľ bol aj z tohto dôvodu účastníkom vedeckého workshopu v Starej Lesnej. V tom
čase sa svedok pýtal navrhovateľa, či by mu vyhovovala takáto práca v oddelení optických pamätí,
na čo mu navrhovateľ odpovedal áno. Navrhovateľ bol dočasne pridelený k svedkovi z dôvodu, že
za iných okolností ak je zaradený v rámci projektu, administratívne záležitosti tipu dovolenka, PN-

ka má na starosti vedúci tohto projektu. Bežná prax je, že vedecký pracovník si má vytvoriť nejaký
projekt a v prípade, že by videli, že na tomto projekte pracuje, aj keby projekt ešte nebol schválený,
ostal by naďalej u odporcu pracovať. Navrhovateľ si však nevytvoril žiadny projekt, ani žiadnu tému a
nechcel sa začleniť do už existujúcich výskumných tímov. Prechod navrhovateľa do oddelenia optických
pamätí sa riešil už od roku 1997, preto ani pri zániku oddelenia v roku 1997 nebola navrhovateľovi

daná výpoveď. Projekt týkajúci sa problematiky podzemných vôd nebol, na ničom takom sa navrhovateľ
nepodieľal. Ak by navrhovateľ nedostal ponuku pracovať u W.. N., nebol by vyslaný na konferenciu
do Tatier. Zmenu pracovnej náplne navrhovateľ nedostal a po skončení oddelenia 215 ani písomne
pracovnú náplň nežiadal. S navrhovateľom sa stretli dňa 06.08.1998 kde riešili jeho prípadný nástupdo práce. Nakoľko navrhovateľ mal nastúpiť na základe predchádzajúcej pracovnej zmluvy, nedošlo k
zmene tejto pracovnej zmluvy, navrhovateľ oznámil, že do zamestnania nenastúpi. Výpoveď neodvolali,
táto sa riešila v súdnom konaní, čakali na výsledok konania. K zmene pracovnej zmluvy nedošlo,

nebol na to dôvod, pretože funkcia vedeckého pracovníka a jeho náplň práce by sa prechodom do
iného oddelenia nezmenila. Navrhovateľ mal možnosť sa ešte v roku 1997 vyjadriť, že prechod do
oddelenia nezodpovedá jeho kvalifikácii, on však s prechodom súhlasil. Každý projekt má svoje trvanie,
má určený začiatok a koniec, je tam presný dátum ukončenia projektu. Navrhovateľ preto musel
vedieť, kedy oddelenie 215 skončí. Projektová úloha uvedená v pracovnej náplni z 30.04.1992 nebola

riešená v oddelení L.. C.. V čase, keď bol navrhovateľ zaradený do tímu L.. C. sa nerobili zmeny v
pracovnej náplni navrhovateľa. Úloha označená v pracovnej náplni z 30.04.1992 aj úloha v oddelení
č. 215 - analyzátor fyziologických a patologických vlastností kože na báze neinvazívnych planárnych
biosenzorov si vyžadovala prácu chemika.

Z výsluchu svedka L.. S. N. súd zistil, že po skončení projektu, na ktorom pracoval navrhovateľ

bolo oddelenie zrušené a bolo potrebné začleniť pracovníkov. Začlenenie pracovníkov bolo úspešné
okrem navrhovateľa, ktorý mal pocit, že všetky ponúknuté miesta sú pre neho nevhodné. Po ukončení
pracovného pomeru navrhovateľ poslal list v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výpoveďou. Ústav mu
odpovedal, že má nastúpiť do práce a dal mu lehotu asi dva týždne. Po uplynutí lehoty sa navrhovateľ
zúčastnil jednania, spočiatku len s riaditeľom, neskôr bol prizvaný aj svedok, nakoľko riaditeľ chcel

robiť zápis z jednania. Tento zápis navrhovateľ odmietol podpísať. V prípade, ak by bol robil zápisnicu
do zápisnice sa uvádzajú vyjadrenia jednej aj druhej strany, inak by nemala význam. Nakoľko sa
navrhovateľvyjadril,žezápisnicunepodpíše,zápisnicazjednaniasapotomnespisovala.Celérokovanie
bolo o tom, že bol pripravený konkrétny návrh, avšak navrhovateľ túto prácu odmietol. Konkrétny návrh
svedok nevidel, avšak v čase, keď vstúpil do jednania sa to celé krútilo okolo nástupu navrhovateľa do

práce, preto usudzoval, že v úvode bol predložený návrh na pracovné zaradenie.

Z výsluchu svedkyne F.. O. N., Y.. súd zistil, že v čase, keď sa navrhovateľ dostal do situácie, že nemal
grant, nemal výskumnú úlohu, sa na ňu obrátil riaditeľ ústavu, či by navrhovateľ nemohol pracovať v
ich kolektíve. Celkom sa jej to pozdávalo, nakoľko pracovali medzi fyzikou a chémiou a človek by sa

im zišiel. Stretla sa preto s navrhovateľom, kde sa o tom rozprávali. Mali aj konferenciu vo Vysokých
Tatrách od 03. do 05. februára 1997, kde sa zúčastnil aj navrhovateľ a rozoberali dané veci. Po
mesiaci prišiel navrhovateľ a povedal, že nemá záujem s nimi pracovať. Je pravdou, že od januára
1998 s navrhovateľom nekomunikovala, nakoľko 3-4 mesiace v roku pracuje v zahraničí. Navrhovateľa
oslovili s nastávajúcou výskumnou úlohou, kde potrebovali chemika, avšak nemali dostatočne vybavené

laboratórium,čovšakniejeproblém,lebolaboratóriámôžupoužívaťajnaChemickejfakulte.Išlolenoto,
či navrhovateľ chce s nimi pracovať, nakoľko v apríli sa dávali granty a chcela vedieť, či navrhovateľ bude
s nimi pracovať na výskumnej úlohe. Na začiatku roka sa pripravujú podklady vedeckého charakteru a
posledná vec, ktorá sa dopisuje sú peniaze a vedecké kapacity. Svedkyňa napísala vedeckú stránku
a v apríli potrebovala zistiť, či navrhovateľ bude s nimi pracovať. Keďže sa vyjadril, že nebude, do

podkladov ho nepísala. V priebehu roku 1997 pripravovali grant a začiatkom roku ju navrhovateľ oslovil,
že navrhovateľ nemá grant, nech ho teda získa na svoju stranu. Svedkyňa preto zavolala navrhovateľa
na konferenciu. Následne sa svedkyňa opravila, že v roku 1997 bola v Japonsku a ďalší dátum grantu
sa im posunul o rok, prostredníctvom kolegyne oslovila v roku 1998 navrhovateľa, či má záujem u nich
pracovať. V prípade, že by nepracoval v ich kolektíve, mohol požiadať o grant ako samostatný vedecký

pracovník. Osobne konzultovali s riaditeľom problematiku preradenia navrhovateľa do ich oddelenia v
máji 1997, počas Vianoc bola na ústave, kde je možné, že tiež konzultovali zaradenia navrhovateľa do jej
kolektívu, nakoľko ústav vedeckých pracovníkov len tak neprepúšťa. Osobne s navrhovateľom v tomto
období nehovoril, iba emailom oslovila kolegyňu M., ktorú poprosila, aby ešte raz oslovila navrhovateľa,
či nechce pracovať na ich grante. Prostredníctvom nej sa dozvedela, že navrhovateľ záujem nemá.

Z výsluchu svedka L.. U. O. súd zistil, že s navrhovateľom spolu pracovali na jednom oddelení, vzhľadom
k tomu, že už nemali žiadnu úlohu, bolo im avizované, že v oddelení k 31.12.1997 končia. Od 01.01.1998
dostal od riaditeľa dekrét a prešiel do oddelenia L.. C., bolo to automatické, s týmto oddelením roky
spolupracovali. Nepamätal si, či o svojom prechode do tohto oddelenia hovoril aj s L.. C., pravdepodobne

áno. O tom, že oddelenie bude zrušené vedeli, nevedel sa vyjadriť, či to bolo avizované len jemu, ale
predpokladá, že to bolo oznámené všetkým.Z výsluchu svedka L.. A. C. súd zistil, že navrhovateľa prijímal do zamestnania on, od 01.12.1993
do 31.12.1997 bol jeho priamym nadriadeným, avšak vzhľadom na to, že odmietol pracovať na jeho
projekte, pracoval na projekte v inom ústave. Vega projekt, ktorého bol vedúcim zanikol k 31.12.1997 a

riaditeľ ich pracovné zaradenie riešil tak, že im ponúkol prácu na oddelení L.. C.. S navrhovateľom mali
chladné vzťahy, nakoľko pracoval na projekte fyzikálneho ústavu, takže sa bližšie nevedel vyjadriť prečo
neprešiel k L.. C.. Má však vedomosť o tom, že mu bola ponúknutá práca u W.. N. a u L.. C., osobne však
pri tých jednaniach nebol. Projekt Vega sa musí prihlásiť rok dopredu a práca na ich projekte končila,
rok dopredu sa vedelo, že ich oddelenie zanikne. Riaditeľ si ho zavolal a ponúkol mu prácu u L.. C.. o

tom, že navrhovateľ túto prácu neprijal sa dozvedel od p. N..

Z výsluchu svedkyne F.. S. M. súd zistil, že náplň vedeckého pracovníka I predstavuje tvorivú funkciu,
tvorivú činnosť, štúdium nových vecí, nových poznatkov, pričom úlohou je zabezpečovať projekty a
spolupracovať pri riešení týchto projektov. Pokiaľ je vedecký pracovník vedúcim projektu, mal by si
sám riadiť svoju činnosť v intenciách tohto projektu. V prípade, že nie je vedúcim projektu, jedná sa

o spolupracovníka a vzhľadom na funkciu, na ktorej bol navrhovateľ by mal navrhovateľ samostatne
spolupracovať na projekte bez toho, aby ho niekto konkrétne riadil. Navrhovateľ mal možnosť vykonávať
v auguste 1998 prácu na oddelení optických pamätí. Táto činnosť v projekte bola spojená s chémiou.
Spolupracovali s viacerými chemickými pracoviskami, takže tam bol priestor aj pre navrhovateľa.
Vedúci projektu mohol využiť schopnosti spolupracovníkov aj v širšom rozsahu ako bol ich odbor

za predpokladu, že títo pracovníci mali schopnosti a vedomosti pracovať aj na iných otázkach. V
predmetnom období pracovala svedkyňa na oddelení optických pamätí vo funkcii odpornej asistentky. Z
hľadiska náplne práce to bolo nižšie ako vedecký pracovník. Nemali k dispozícii chemické laboratórium,
ale na ústave chemické laboratóriá boli, takže v prípade potreby sa dali využiť. Laboratóriá organických
syntéz na ústave neboli. V minulosti také laboratóriá nevyužívali, lebo nemali takého kolegu, ktorý by

na tom pracoval.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.1996 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že
pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.1997 do 31.12.1998 na funkčné miesto vedecký
pracovník I., funkcia výskumno - vývojový pracovník III.

Z listiny označenej ako „výpoveď" zo dňa 26.02.1998 súd zistil, že v súvislosti so zrušením výskumného
oddelenia č. 215 odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka
práce, pričom pracovný pomer mal skončiť 31.05.1998.

Z listiny na č.l. 7 zo dňa 24.06.1998 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, nakoľko neboli splnené podmienky na danie výpovede zo strany organizácie. Listina bola
prevzatá odporcom 29.06.1998.

Z listiny na č.l. 24 zo dňa 23.07.1998 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že vzhľadom na jeho

trvanie na ďalšom zamestnávaní môže do práce nastúpiť ihneď, pričom bude zaradený do oddelenia
optických pamätí. Zároveň upozornil navrhovateľa, že ak nenastúpi do práce najneskôr do 07.08.1998,
považuje to za prejavený nezáujem o ďalšie vykonávanie práce v ústave. Uvedenú listinu prevzal
navrhovateľ dňa 28.07.1998.

Z listiny na č.l. 98 zo dňa 22.01.2004 súd zistil, že L.. A. C., Y.. bol ako člen operatívnej rady riaditeľa
informovaný o zrušení oddelenia mikroelektronických štruktúr a možnostiach ďalšieho uplatnenia jeho
pracovníkov v rámci Ústavu informatiky. Bola im ponúknutá potenciálna možnosť pracovného zaradenia
v Oddelení elektrónovej litografie, ktorého bol v danom období vedúcim, ako aj v oddelení W.. N.. Po
obdržaní tejto ponuky ho navštívili kolegovia L.. A.. C., Y.. a L.. U.. O. a dohodli sa na ich zaradení do

oddelenia. Navrhovateľ ho v tejto veci nenavštívil a ani iným spôsobom neprejavil záujem o prácu v
ich oddelení. Nakoľko v tom čase vykonával funkciu predsedu Vedeckej rady Ústavu informatiky SAV,
osobneponúkolnavrhovateľovimožnosťprediskutovaťotázkujehoďalšiehopracovnéhozaradeniapred
Vedeckou radou, navrhovateľ na túto ponuku nereagoval.

Z oznámenia výšky priemerného mesačného zárobku zo dňa 15.12.2011 spolu s prílohami súd zistil, že
priemerný denný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 17,48 Eur (526,67 Sk). Tento denný zárobok
slúži pre výpočet náhrady mzdy a je ako podiel mzdy vyplatenej za odpracovanú dobu a počtu skutočne
odpracovaných dní, pričom rozhodujúcim obdobím pre výpočet je štvrťrok predchádzajúci obdobiu, kedyvznikne dôvod na jeho použitie, t.j. I. štvrťrok 1998. Priemerný mesačný zárobok je potom určený ako
21,74 násobok (priemerný počet dní v mesiaci) tohto denného hrubého zárobku. Priemerný mesačný
zárobok navrhovateľa teda činil (380,06 Eur) 11.449,80 Sk. Súčasťou tohto oznámenia je aj mzdový

list navrhovateľa za rok 1998, z ktorého je tiež zrejmá priemerná denná mzda 526,67 Sk. Zároveň je
k oznámeniu priložený aj mzdový list za rok 1998, z ktorého vyplýva, že za obdobie január 1998 mal
navrhovateľ hrubú mzdu 12.082,- Sk, za február 1998 - 12.060,- Sk, za marec 1998 - 9.681,- Sk, za apríl
1998 - 11.126,- Sk a za máj 1998 - 10.988,- Sk.

Pokiaľ ide o výšku priemernej dennej aj mesačnej hrubej mzdy uvedenej v tomto oznámení odporcom,
na tejto výške sa na pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 zhodli právny zástupca navrhovateľa aj
právny zástupca odporcu.

Zo správy z pracovnej cesty - seminár TCOF ´97 zo dňa 11.02.1997 súd zistil, že v dňoch 03. až
05.februára 1997 sa uskutočnil v hoteli Academia Stará Lesná workshop s medzinárodnou účasťou na

tému „Tenkovrstvové vodivé organické filmy" Na uvedenej akcii sa zúčastnili štyria pracovníci ÚPS SAV
- L.. U.. C., O.. N., M.. G., S.. M..

Z pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 30.04.1992 súd zistil, že navrhovateľ vykonával funkciu
vedecký pracovník I - výskumno - vývojový pracovník III, ktorý samostatne rieši závažné a zložité

výskumnéavývojovéúlohyvširšíchvecnýchaspoločenskýchsúvislostiach.Vyriešenévýsledkyaplikuje
v praxi pre široké využitie. Využíva najnovšie teoretické poznatky a využíva ich na riešenie zložitých
technologických problémov prípravy mikroelektronických štruktúr. Je spoluriešiteľom projektovej úlohy
„Nové typy hradlových polí s vysokým stupňom integrácie".

Z pracovnej náplne L.. A. C. zo dňa 30.04.1992 súd zistil, že L.. C. vykonával funkciu vedecký pracovník
I - výskumno - vývojový pracovník III, ktorý samostatne rieši závažné a zložité výskumné a vývojové
úlohy v širších vecných a spoločenských súvislostiach vrátane spolupráce s praxou, ako aj zahraničnej
spolupráce. Vedie riešiteľský kolektív, zodpovedá za plnenie zverených výskumných úloh ako aj úloh
organizačno-ekonomických spojených s vedením kolektívu riešiteľov. Vyhľadáva perspektívne smery

výskumu a vývoja, definuje konkrétne úlohy v rámci projektu, zabezpečuje ich riešenie, publikuje
výsledkyriešenia.Akovedúciprojektureprezentujepracoviskonavedeckýchaodbornýchakciáchdoma
i v zahraničí.

Z listiny na č.l. 327 zo dňa 16.07.1998, podpísanej F.. O. N. Y.. a F.. S. M. súd zistil, že v decembri

1996 sa na W.. N. obrátil riaditeľ ústavu L.. C. Y. s návrhom, aby bol v budúcnosti (t.j. od roku 1997)
riešiteľský kolektív grantového projektu, ktorý vedie, posilnený o L.. G., Y.. Navrhla, aby bol tento termín
posunutý o rok, čo by L.. G. umožnilo hlbšie preštudovať problematiku, ktorá je predmetom riešenia tohto
projektu. S týmto postupom súhlasil aj L.. G.. Vo februári 1997 zorganizovali v Starej Lesnej 3-dňový
seminár s medzinárodou účasťou TCOF 97 (Thin Conductive Organic Films), ktorého sa zúčastnil aj L..

G.. V máji 1997 W.. N. odišla do Japonska ako štipendistka The Canon Foundation. Keď sa v decembri
vrátila, L.. G.Š. ju informoval, že sa definitívne rozhodol nevenovať problematike organických tenkých
filmov a preto otázka jeho zaradenia do vyššie spomenutého grantového projektu bola bezpredmetná.
Vo februári 1998 urobila ešte jeden pokus. Keď pripravovala návrh nového projektu, poverila F.. S. M. (e-
mailom z Japonska), aby zopakovala L.. G. ponuku na spoluprácu. Ten návrh opäť odmietol. Rokovania

o možnej spolupráci L.. G. na riešení vedeckého projektu sa zúčastnili spolu s F.. M..

Z pracovnej náplne F.. O. N., Y. zo dňa 30.04.1992 súd zistil, že F.. N. vykonávala funkciu vedecký
pracovník I - výskumno - vývojový pracovník III, ktorý samostatne rieši závažné a zložité výskumné
a vývojové úlohy v širších vecných a spoločenských súvislostiach vrátane spolupráce s praxou, ako

aj zahraničnej spolupráce. Vedie riešiteľský kolektív, zodpovedá za plnenie zverených výskumných
úloh ako aj úloh organizačno-ekonomických spojených s vedením kolektívu riešiteľov. Vyhľadáva
perspektívne smery výskumu a vývoja, definuje konkrétne úlohy v rámci projektu, zabezpečuje ich
riešenie, publikuje výsledky riešenia. Ako vedúci projektu reprezentuje pracovisko na vedeckých a
odborných akciách doma i v zahraničí.

Z ekonomickej správy za rok 1997 súd zistil, že vedúca projektu F.. N. vypracovala ekonomickú správu
za projekt „Nelineárne procesy v tenkých a ultratenkých organických filmov", ktorý prebiehal v období od
01/1995 do 12/1998, kde uviedla, že v r. 1997 skončil spoločný projekt s Manchesterskou univerzitou,ktorý financovala Britisch Council v rámci Academic Links. Na záver zorganizovali 3-dňový seminár s
medzinárodnou účasťou TCOF 97 v Starej Lesnej.

Z pracovnej zmluvy F.. O. N. zo dňa 10.12.1993 súd zistil, že pracovná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú od 01.01.1994 do 31.12.1998 na funkčné miesto vedecký pracovník I., funkcia výskumno
- vývojový pracovník III.

Zo žiadosti o grant z 19.01.1998 súd zistil, že vedúca projektu F.. O. N. požiadala o grant pre projekt

„(Usporiadané) Nanokompozitné filmy pre optické aplikácie" s dobou riešenia projektu od 01/1999 do
12/2001 s tým, že plánovala zaangažovať pracovníka Chemickotechnologickej fakulty ako spoluriešiteľa
projektu.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom v čase skončenia pracovného
pomeru ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť

mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému

účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba
urobiť písomne.

Podľa§79ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh.Návrhmáokremvšeobecnýchnáležitostí(§42ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,

prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická

osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.12.2005, č.k. 7C 234/1998-146 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2007, č.k. 5Co 448/2006-179, súd určil, že
výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi dňa 26.02.1998 je neplatná. Toto rozhodnutie
nadobudlo vo výroku týkajúcom sa neplatnosti výpovede právoplatnosť 07.01.2008 a v tejto časti nebolo
dotknuté ani rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Predmetom konania tak ostala náhrada mzdy s ohľadom na ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 65/1965
Zb. Zákonník práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a

zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ po doručení výpovede (ktorej
neplatnosť bola právoplatne potvrdená) listom zo dňa 24.06.1998 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, pričom odporca túto písomnosť prevzal dňa 29.06.1998. Následne odporca listom zo dňa
23.07.1998 oznámil navrhovateľovi môže do práce nastúpiť ihneď, pričom bude zaradený do oddeleniaoptických pamätí. Zároveň upozornil navrhovateľa, že ak nenastúpi do práce najneskôr do 07.08.1998,
považuje to za prejavený nezáujem o ďalšie vykonávanie práce v ústave. Uvedenú listinu prevzal
navrhovateľ dňa 28.07.1998.

V prvom rade sa súd zaoberal tým, či odporca umožnil navrhovateľovi pokračovať v práci tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce. Iba také prideľovanie
práce, ktoré by zodpovedalo obsahu pracovnej zmluvy možno považovať za umožnenie zamestnancovi
pokračovať v práci zo strany zamestnávateľa, čo by malo za následok zánik nároku na náhradu mzdy.

Navrhovateľ v priebehu konania namietal, že odporca mu neumožnil pokračovať v práci tak, ako to
vyplývalo z obsahu pracovnej zmluvy a po tom, čo mu oznámil, že môže nastúpiť do práce a bude
zaradený na oddelenie optických pamätí nechcel s ním uzatvoriť novú písomnú zmluvu. V danom
prípade súd konštatuje, že oznámením navrhovateľa po neplatne danej výpovedi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, dochádza k situácii, kedy jeho pracovný pomer trvá naďalej v stave v akom bol predtým,
než došlo k výpovedi zo strany zamestnávateľa. V posudzovanej veci to znamená, že oznámením

navrhovateľa, že trvá na ďalšom zamestnávaní sa v podstate obnovuje pracovná zmluva, na základe
ktorej bol, do podania výpovede zo strany odporcu, zamestnaný. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že
táto bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1997 do 31.12.1998, pričom navrhovateľ bol zaradený
ako vedecký pracovník I. Z pracovnej náplne vedeckého pracovníka vyplýva, že tento samostatne
rieši závažné a zložité výskumné a vývojové úlohy v širších vecných a spoločenských súvislostiach.

Vyriešené výsledky aplikuje v praxi pre široké využitie. Využíva najnovšie teoretické poznatky a využíva
ich na riešenie zložitých technologických problémov prípravy mikroelektronických štruktúr. Pri skúmaní,
či odporca umožnil navrhovateľovi pokračovať v práci sa súd zaoberal tým, či bol odporca schopný
prideľovať navrhovateľovi pôvodnú prácu, t.j. takú, ktorú vykonával pre tým, než mu dal odporca
výpoveď.

Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ pôsobil u odporcu ako vedecký pracovník - chemik,
pričom pred výpoveďou zo strany odporcu pracoval spolu s ďalšími dvomi kolegami na oddelení č. 215,
ktoréboloukončenézdôvoduukončeniavýskumnéhoprojektu.Eštepredukončenímtohtovýskumného

projektu bola navrhovateľovi ponúknutá práca na oddelení W.. N. v oddelení optických pamätí. Táto
skutočnosť je zrejmá najmä z výpovedí L.. C. V. W.. N., ktorí potvrdili, že navrhovateľovi bola ponúknutá
práca v tomto oddelení ešte niekedy v roku 1997 pred zrušením oddelenia navrhovateľa. Z výpovede
L.. C. je zrejmé, že W.. N. oslovil ešte pred zrušením oddelenia navrhovateľa, či by nemala miesto pre
navrhovateľa vo svojom oddelení. Navrhovateľ bol aj z tohto dôvodu účastníkom vedeckého workshopu

v Starej Lesnej. Z výpovede W.. N. je zrejmé, že sa spolu s navrhovateľom bavili o prípadnom prechode
do ich oddelenia na spoločnom školení v Starej Lesnej v roku 1997, ktorého sa obaja zúčastnili. Z
uvedeného mal súd za preukázané, že odporca mal záujem aj po ukončení výskumného projektu a
zrušení oddelenia naďalej zamestnávať navrhovateľa, teda zabezpečiť pokračovanie v zamestnaní,
pričomeštepredzrušenímoddeleniavktorompôsobilnavrhovateľ,boltentooslovenýsďalšouponukou.

Uvedené potvrdzuje aj listinný dôkaz založený na č.l. 327 zo dňa 16.07.1998 podpísaný W.. N. a
W.. M., z ktorého vyplýva, že v decembri 1996 oslovil W.. N. riaditeľ ústavu s návrhom, aby bol v
budúcnosti posilnený riešiteľský kolektív grantového projektu, ktorý viedla, o navrhovateľa. Navrhovateľ
sa zúčastnil s W.. N. konferencie vo Vysokých Tatrách a následne v decembri 1997, keď sa vrátila
z Japonska jej navrhovateľ oznámil, že sa rozhodol definitívne nevenovať problematike organických

tenkých filmov. Následne sa vo februári 1998 W.. N. pokúsila navrhovateľa osloviť prostredníctvom
W.. M., no navrhovateľ opäť návrh odmietol. Pokiaľ ide o účasť navrhovateľa na seminári v Starej
Lesnej, z ekonomickej správy za rok 1997 vyplýva, že uvedený seminár bol zorganizovaný na záver
ukončenia projektu s Manchesterskou univerzitou, ktorý skončil v roku 1997 (31.03.) a ktorý viedla
W.. N.. Navrhovateľ preto nemal dôvod zúčastniť sa uvedeného seminára pokiaľ by nebol mal záujem

spolupracovať s W.. N..

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že W.. N. sa vo svojej výpovedi poplietla chronológia a v roku 1997
neponúkla prácu navrhovateľovi vo svojom oddelení, ale tak urobila až v roku 1998 prostredníctvom
svedkyne W.. M., súd uvedený dôkaz vyhodnocoval v kontexte listiny zo dňa 16.07.1998. Zároveň

konštatuje, že svedkyňa bola v konaní vypočutá až po 6 rokoch od kedy mala ponúknuť navrhovateľovi
prácu vo svojom oddelení, v dôsledku čoho je možné predpokladať, že si podrobnosti, najmä dátumy
presne nepamätala. Súd však poukazuje na listinu zo dňa 16.07.1998, z ktorej vyplýva, žeW.. N. ponúkla navrhovateľovi práci v roku 1997 a opätovne v roku 1998, ktorú W.. N. vlastnoručne
podpísala.

Navrhovateľnamietalajskutočnosť,žesvedkyňaW..M.nepotvrdilavýpoveďW..N.vtom,žebyjuW..N.
oslovila,abyponúklanavrhovateľoviprácuvichoddelení.Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žesvedkyňa
bola v konaní vypočutá po 17 rokoch a s odstupom času si už nemusela pamätať na podrobnosti, avšak
zároveň súd konštatuje, že k tejto otázke svedkyňu nikto s účastníkov nedopytoval. Pokiaľ svedkyňa v
rámci svojho výsluchu sama spontánne nevypovedala, že by oslovila navrhovateľa s ponukou práce v

ich oddelení neznamená to, že by výpoveď W.. N. popierala. Svedkyňa M. rovnako podpísala záznam
zo dňa 16.07.1998, v ktorom sa konštatuje, že po inštruovaní W.. N. oslovila navrhovateľa s ponukou
práce v ich oddelení.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v oddelení optických pamätí nemohol vykonávať svoju prácu ako
chemik súd poukazuje najmä na výpoveď W.. N., z ktorej je zrejmé, že by práve v oddelení potrebovala

chemika a aj keď ich oddelenie nemalo dostatočne vybudované laboratórium, netvorilo to prekážku,
nakoľko mohli používať laboratóriá Chemickej fakulty. Uvedené potvrdzuje svojou výpoveďou aj W.. M.,
ktorá potvrdila, že na oddelení optických pamätí by bol priestor pre navrhovateľa, nakoľko toto oddelenie
je spojené aj s chémiou. Rovnako to potvrdzuje aj žiadosť W.. N. o grant na projekt „(Usporiadané)
Nanokompozitné filmy pre optické aplikácie", z ktorého je zrejmé, že chceli v projekte zaangažovať

pracovníka Chemickotechnologickej fakulty ako spoluriešiteľa projektu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že na stretnutí 06.08.1998 s ním riaditeľ odporcu odmietol spísať
novú zmluvu súd poukazuje už na vyššie uvedené odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, že oznámením
zamestnanca,žetrvánaďalšomzamestnávanípotom,čomuboladanáneplatnávýpoveďzpracovného

pomeru, pracovný pomer naďalej trvá. To znamená, že pracovný pomer trvá na základe tej pracovnej
zmluvy, z ktorej mu bola daná neplatná výpoveď. Uzatváranie novej zmluvy zo strany odporcu by preto
nemalo význam, nakoľko pracovný pomer by naďalej trval na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
12.12.1996 na dobu určitú do 31.12.1998. Súd sa nestotožnil ani s námietkou odporcu, že prechodom
na oddelenie optických pamätí by došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy, nakoľko obsahom pracovnej

zmluvy je vykonávanie funkcie vedeckého pracovníka a pracovná náplň zo dňa 30.04.1992 určuje čo
presnejepredmetomtejtofunkcie.Prechodomnavrhovateľadoinéhooddelenia,konkrétnedooddelenia
optických pamätí nedošlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy. Navrhovateľ teda nedôvodne odmietol
možnosť pokračovať v ďalšom zamestnávaní u odporcu.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že v pracovnej náplni z 30.04.1992 je napísaná konkrétna pracovná
úloha, ktorej sa mal venovať (Nové typy hradlových polí s vysokým stupňom integrácie) a prípadným
prechodom do oddelenia W.. N. by bolo potrebné urobiť novú pracovnú náplň, pretože by to malo
základný význam pre určenie, či sa navrhovateľ pracovne uplatní alebo neuplatní, súd poukazuje na
výpoveď navrhovateľa v rámci pojednávania konanom 11.05.2016, kde uviedol, že ku koncu jeho výkonu

práce pôsobil od vydania pracovnej náplne z 30.04.1992 minimálne na ďalších dvoch projektoch. Ani
v týchto prípadoch sa pracovná náplň nemenila, nakoľko to nebolo potrebné, pretože obsah pracovnej
náplne sa zaradením navrhovateľa do iného oddelenia, prípadne prácou na novej výskumnej úlohe
nemenil. Menila sa len téma projektu, jeho zaradenie vedeckého pracovníka a obsah práce vedeckého
pracovníka - ktorý samostatne rieši závažné a zložité výskumné a vývojové úlohy v širších vecných a

spoločenských súvislostiach a vyriešené výsledky aplikuje v praxi pre široké využitie zostal nemenný.

Navrhovateľ v konaní namietal, že odporca po tom, čo mu oznámil, že môže nastúpiť do práce neodvolal
výpoveď zo dňa 26.02.1998. Súd konštatuje, že samotný list odporcu zo dňa 23.07.1998, ktorým oznámil
navrhovateľovi, že môže pokračovať v práci pre odporcu je možné hodnotiť ako právny úkon podľa § 44

ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce, teda odvolanie výpovede zo strany odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ listom doručeným odporcovi
29.06.1998 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Týmto momentom pokračovalo trvanie
pracovného pomeru z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 12.12.1996 a v zmysle § 61 ods. 1 zákona

č. 65/1965 Zb. Zákonník práce vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
navrhovateľovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do doby, keď mu odporca umožnil pokračovať v práci. Ako bolo vyššie uvedené,
odporcaoznámilnavrhovateľovimožnosťpokračovaťvprácilistomzodňa23.07.1998,ktorýnavrhovateľprevzal 28.07.1998. Navrhovateľ teda mohol nastúpiť do práce najskôr deň nasledujúci po doručení
tejto listiny. Za toto obdobie, teda od 29.06.1998 do 29.07.1998 patrila navrhovateľovi náhrada mzdy.
Nakoľko navrhovateľ nedôvodne odmietol pokračovať vo vykonávaní práce pre odporcu, nemá nárok

na náhradu mzdy za ďalšie obdobie.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p.
Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj

na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy
tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania.

Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak
však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol

predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou návrhu.

Ako súd už vyššie v odôvodnení uviedol, dospel k záveru, že navrhovateľovi patrila náhrada mzdy za
obdobie od 29.06.1998 (od kedy oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní) do 29.07.1998

(kedymuboloumožnenénastúpiťopäťdozamestnania).Vzhľadomktomu,ženapojednávaníkonanom
dňa 08.06.2016 navrhovateľ upravil petit návrhu tak, že si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške
380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.10.1998 do zaplatenia, 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.11.1998
do zaplatenia, 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od 01.12.1998 do zaplatenia, 380,06 Eur s úrokmi 17,6% od
01.01.1999 do zaplatenia, súd vzhľadom na viazanosť petitu návrhu nemohol navrhovateľovi prisúdiť

viac, než na čo mal nárok, preto návrh v časti nároku na náhradu mzdy zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.