Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/459/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114223483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu K. S., nar. X.XX.XXXX, S.,
H. Č.. X, zast. JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Moyzesova 46,
proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné
nám. 13, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/250/2014-122 z
18.10.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

2. Z uznesenia Okresného súdu v Michalovciach 0Tp/67/2007 zo 17.11.2007 zistil, že týmto uznesením
Okresný súd Michalovce zobral do väzby žalobcu spolu s ďalšími obvinenými a to S. H., S. G., O.Í.
E. z dôvodov podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku. V odôvodnení tohto uznesenia bolo uvedené, že

uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava - pracovisko Košice zo dňa
7.5.2007 sp. zn. PPZ-86/HCP-OV-2007 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 15.11.2007
vznesené obvinenie S. H., S. G., K. S. (Ž.M.), S.F. U., S. G.U., O. E. pre spolupáchateľstvo zločinu
prevádzačstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe,
že v presne nezistenom čase a mieste zo dňa 25.3.2007 na 26.3.2007 v blízkosti štátnej hranice
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou po predchádzajúcej vzájomnej dohode S. H. s doposiaľ

neznámym Ukrajincom Romanom za pomoci S. G. M. S. G., zorganizovali v úmysle získať pre seba
finančnú výhodu nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a následne prechod cez jej územie pre
12 nelegálnych migrantov, ktorých po naložení do osobných motorových vozidiel I. K., EČV: S.-XXX
G. a I. A. I., D.: S.-XXX G. s vodičmi K. S. M. O. E. boli prevezení do S. a následne ďalšími troma
osobnými motorovými vozidlami Q. M. H., EČV: G.-XXX E., Š. P. X., EČV: V.-XXX M. a Š. Q. doposiaľ
nestotožneného evidenčného čísla s doposiaľ nestotožnenými vodičmi taxikármi, boli prevezení na
neznáme miesto na západnom Slovensku. Ďalej boli obvinení aj zo skutkov, že v presne nezistenom

čase a mieste zo dňa 30.3.2007 na 31.3.2007, v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode S. H. s doposiaľ neznámym Ukrajincom Romanom, za pomoci
S. G. M. S. G., zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené prekročenie
štátnej hranice SR a následne prechod cez jej územie, pre doposiaľ nestotožnený počet nelegálnychmigrantov, ktorí po prevzatí s pomocou K. S. a O. E. boli následne prevezení viacerými osobnými
motorovými vozidlami taxislužby s doposiaľ nestotožnenými vodičmi, taxikármi, na neznáme miesto na
západnom Slovensku, z ktorých osobné motorové vozidlo zn. Š. P., EČV: V.-XXX M. s vodičom F. S. a

4 nelegálnymi migrantmi počas prevozu boli dňa 31.3.2007 v čase o 14:45 hod. v obci Svinica, okres
Košice - okolie, zastavení a zaistení hliadkou OHCP Košice, (prípad realizovaný pod ČVS: PPZ-65/
HCP-OV-2007) a ďalej, že v presne nezistenom čase a mieste zo dňa 10.4.2007 na 11.4.2007, v
blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou, v služobnom obvode OHK Petrovce, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode S. H., s doposiaľ neznámym Ukrajincom Romanom, za pomoci S. G. M. S. G.

zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené prekročenie štátnej hranice SR
a následne prechod cez jej územie pre 12 nelegálnych migrantov, ktorých po prevzatí K. S. M. O. E.,
ponechali v neďalekom lesnom poraste a následne po ich naložení do osobných motorových vozidiel
I. A., D.: N.-XXX M., s vodičom S. G., Š.H. P. U., EČV: G.-XXX Q. s vodičom S. Y., Š. P., EČV:
S.-XXX G. s vodičom S. F., ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným vozidlom mali byť prevezení na
neznáme miesto na západnom Slovensku, z ktorých vodiči S. G., S. Y. M. S. F. vo vozidlách spoločne

s 12 migrantmi dňa 11.4.2007 v čase o 21:45 hod. na ul. Obchodnej v Sečovciach boli zastavení
a zaistení hliadkou OO PZ Sečovce, OR PZ Trebišov (prípad realizovaný pod ČVS: PPZ-71/HCP-
OV-2007). Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach 5Tpo/38/2007-62 z 30.11.2007 zistil, že Krajský
súd v Košiciach zamietol sťažnosti obvinených S. H., S. G., K. S. (žalobcu) a O. E. voči uzneseniu,
ktorým boli tieto osoby vzaté do väzby. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce 0Tp/67/2007-169 z

13.3.2008 zistil, že týmto uznesením bol žalobca prepustený z väzby, ktorú vykonával v ÚVV a ÚVTOS
Košice na slobodu. Voči tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v Michalovciach sťažnosť, o ktorej
rozhodol Krajský súd v Košiciach a to uznesením č. k. 5Tpo/14/2008-178 zo dňa 15.4.2008, pričom
Krajský súd v Košiciach zamietol sťažnosť okresného prokurátora. Týmto dňom 15.4.2008 bol žalobca
prepustený na slobodu. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce 3T/101/2008-1141 z 27.4.2010 zistil,

že týmto rozsudkom bol žalobca oslobodený spod skutkov obžaloby pre spolupáchateľstvo prečinu
prevádzačstva podľa § 20 Trestného zákona, k § 355 ods. 1 Trestného zákona. Tohto pojednávania
sa žalobca nezúčastnil a z trestného spisu Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 3T/101/2008 súd
zistil, že žalobca dňa 1.2.2010 oznámil Okresnému súdu v Michalovciach, že výslovne žiadal, aby
každé hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci bolo vykonávané v jeho neprítomnosti za účasti jeho

obhajcu. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach z 31.1.2011 zistil, že tohto
dňa Krajský súd v Košiciach uskutočnil verejné zasadnutie o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudkuOkresnéhosúduvMichalovciachsp.zn.3T/101/2008zodňa27.4.2010.Uvedenéhoverejného
zasadnutia sa žalobca nezúčastnil, zúčastnil sa iba jeho právny zástupca a to JUDr. Križiak. Na tomto
verejnom zasadnutí bolo vyhlásené uznesenie, ktorým Krajský súd v Košiciach podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol odvolanie prokurátora a v ktorom uviedol podstatné dôvody spolu s poučením o
opravných prostriedkoch. Vo vyššie citovanom trestnom spise Okresného súdu v Michalovciach sa
nachádza aj písomný súhlas žalobcu zo dňa 20.1.2011, ktorý adresoval Krajskému súdu v Košiciach
a v ktorom výslovne súhlasil, aby sa verejné zasadnutie o odvolaní prokurátora, ktoré je vytýčené
na deň 31.1.2011 v jeho trestnej veci uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu, za účasti jeho obhajcu

JUDr. Križiaka. Z písomného vyhotovenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach 8To/66/2010-1161 z
31.1.2011 bolo súdu preukázané, že odvolanie okresného prokurátora v Michalovciach proti rozsudku
Okresného súdu v Michalovciach 3T/101/2008 z 27.4.2010 zamietol. Žalobca na preukázanie svojho
nároku predložil súdu žiadosť adresovanú Ministerstvu spravodlivosti v Bratislave zo dňa 14.10.2013
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím o väzbe

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto žiadosti žiadal priznať náhradu škody v celkovej výške 10 867,36
Eur. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky písomne 6.5.2014 oznámilo právnemu zástupcovi
žalobcu, že žiadosť žalobcu o náhradu škody bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené
a Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť žiadateľa (žalobcu) posúdilo ako nedôvodnú. Žalobca predložil
súdu písomné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré mu vyúčtoval jeho advokát JUDr. Viktor

Križiak za jeho zastupovanie v trestnom konaní, ktoré je datované dňom 13.2.2011, pričom žalobcovi
vyúčtoval jeho obhajca trovy obhajoby vo výške 3 277,36 Eur. V tomto vyúčtovaní obhajca JUDr. Viktor
Križiak uviedol, že prevzal zálohu za obhajobu spolu vo výške 65 000 Sk (2 157,60 Eur) a zálohu 450
Eur , zvyšnú sumu vo výške 669,76 Eur ho vyzval na zaplatenie do pokladne v sídle jeho advokátskej
kancelárie v lehote 14 dní. Žalobca ďalej predložil súdu potvrdenie advokátskej kancelárie JUDr. Viktora

Križiaka o doplatku trov právneho zastúpenia, z ktorého súd zistil, že podľa potvrdenky vyhotovenej
JUDr. Viktorom Križiakom dňa 28.2.2011 prevzal od žalobcu doplatok vyúčtovania trov obhajoby vo
výške 669,76 Eur. Žalobca predložil súdu aj potvrdenia vyhotovené JUDr. Viktorom Križiakom, že od
žalobcu prevzal 12.1.2008 sumu 20 000 Sk, 2.1.2008 prevzal sumu 10 000 Sk, 23.7.2008 prevzal sumu15 000 Sk, 18.2.2008 sumu 20 000 Sk a 13.9.2010 sumu 450 Eur. Žalobca k námietke premlčania
vznesenej žalovanou podal písomné vyjadrenie 11.6.2015, kde uviedol, že nárok žalobcu bol uplatnený
v zákonných lehotách a preto nie je premlčaný. Poukázal na to, že žaloba zo dňa 16.9.2014 je podaná

včas a nárok v nej je uplatnený v zákonných lehotách. Je pravdou, že JUDr. Viktor Križiak sa ako
obhajca zúčastnil dňa 31.1.2010 na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Košiciach, na ktorom bolo
rozhodnuté, že sa odvolanie prokuratúry zamietlo. No od tohto dňa určite nezačala plynúť podľa žalobcu
premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak ako to nedôvodne
tvrdí žalovaný. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach nebol prítomný žalobca ako výlučný

nositeľ práva na náhradu škody. Žalobca dal súdu na vedomie, že len na základe doručenia písomného
vyhotovenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/66/2010 a to dňa 5.4.2011 bolo možné
presne identifikovať škodu žalobcovi spôsobenú. Len po jeho faktickom doručení bolo zrejmé aké
úvahy viedli odvolací súd v jeho záveroch, že žalobca bol dlhé roky stíhaný zbytočne a aj nedôvodne.
Preto práve dátum 5.4.2011 je podstatný pre počítanie lehôt. Aj so započítaním 6 mesačnej neplynutia
premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je zjavné, že žalobný nárok

bol uplatnený riadne, včas a v oprávnenej výške. Z výpovede žalobcu na pojednávaní 29.4.2016 bolo
súdu preukázané, že sa nezúčastnil na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Košiciach, ktoré sa
konalovjehoneprítomnosti.Jehoprávnyzástupcamutelefonickyoznámil,žejenevinnýaževyhralspor.
Súd, vychádzajúc z § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 4 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 5 písm. c), § 15 ods. 1,

§ 16 ods. 4, § 19 ods. 1,2,3, § 177, § 179 ods. 1,2,5 Trestného poriadku, § 100 ods. 1 Obč. zák. , mal za
zrejmé, že zákon ustanovuje 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu a subjektívnu 3 - ročnú premlčaciu
lehotu. Začiatok subjektívnej premlčacej doby začína plynúť okamihom, keď sa poškodený o vzniku
škodydozvedel,tedakeďzistítakéskutkovéokolnosti,zktorýchmožnodovodiťvznikškodyaorientačne
(približne) aj jej rozsah (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/479/2009). Poškodený sa

dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody
na súd, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň
v približnej výške s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/2353/2009). Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca bol vzatý do väzby
uznesením Okresného súdu v Michalovciach, pričom väzba začala plynúť dňa 15.11.2007 a skončila

15.4.2008,kedybolzväzbyprepustenýnazákladeuzneseniaKrajskéhosúduvKošiciach5Tpo/14/2008
z 15.4.2008. Žalobca bol spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach oslobodený
rozsudkomOkresnéhosúduMichalovce3T/101/2008vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
8To/66/2010 z 31.1.2011. Žalobca si uplatňoval právo na náhradu škody voči žalovanej vo výške 16
927 Eur titulom škody, ktorá mu vznikla v dôsledku väzobného stíhania a trestného stíhania jeho osoby.

Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania nároku uplatňovaného žalobou žalobcom.
Všeobecná subjektívna premlčacia lehota je 3 - ročná a uplynie za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Poukázal na to, že v danom prípade o škode sa žalobca dozvedel už dňa 31.1.2011,
kedy sa na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach zúčastnil jeho obhajca JUDr. Viktor Križiak,
žalobca sám výslovne adresoval Krajskému súdu v Košiciach žiadosť, aby sa toto verejné zasadnutie

konalo bez jeho neprítomnosti len za prítomnosti jeho obhajcu. O tom, že mu vznikla škoda sa dozvedel
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.1.2011, 3 - ročná premlčacia lehota teda začala
plynúť nasledujúci deň 1.2.2011 a uplynula by 1.2.2014. Konštatoval, že do tejto lehoty treba pripočítať
lehotu od 31.10.2013 do 6.5.2014 v trvaní 188 dní, kedy lehota neplynula, spočívala podľa § 19 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z. Neplynutím tejto lehoty sa posunul koniec premlčacej lehoty zo dňa 1.2.2014 na

deň 7.8.2014, pričom žaloba bola podaná žalobcom na tunajšom súde dňa 19.9.2014, teda po uplynutí
premlčacej lehoty. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ by aj plynutie subjektívnej 3 ročnej premlčacej lehoty
malo plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o výške škody a to dňa 28.2.2011, kedy zaplatil doplatok
vyúčtovania trov obhajoby JUDr. Viktorovi Križiakovi (predtým v r. 2008 mu vyplatil zálohu na trovy
obhajoby) uplynula by premlčacia lehota dňa 4.9.2014, keďže začiatok premlčacej lehoty by začal plynúť

1.3.2011, takto by mala premlčacia lehota 3- ročná skončiť 1.3.2014, ku ktorej však súd pripočítal 188
dní, teda koniec premlčacej lehoty by pripadol na deň 4.9.2014, teda aj podľa takto počítanej premlčacej
lehoty , by bol nárok žalobcu premlčaný.V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná
po uplynutí všeobecnej 3 - ročnej premlčacej lehoty v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaná podala
námietku premlčania, na ktorú musel súd prihliadnuť a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol

ako nedôvodnú. Nevykonával už ďalšie dokazovanie ohľadom výšky a oprávnenosti nemajetkovej ujmy,
ktorú si uplatňoval žalobca voči žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. V
danom prípade bola žalovaná úspešná a má preto právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči
neúspešnému žalobcovi.3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. Rozsudok považoval za nesprávny, nepochopiteľný a nespravodlivý. V odvolaní uplatnil odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. , t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd nesprávne
určil moment, od ktorého začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota. Poukázal na to, že
jeho nárok bol uplatnený v zákonných lehotách a preto nie je premlčaný. Súd žalobu zamietol zjavne

nesprávne a tým ho zásadne poškodil. Uviedol, že je pravdou, že sa jeho obhajca zúčastnil 31.01.2010
na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Košiciach, na ktorom bolo rozhodnuté, že sa odvolanie
prokuratúry zamietlo, že od tohto dňa určite nezačala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku v
zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., teda tak, ako to nedôvodne tvrdí súd v odôvodnení napádaného
rozsudku. Zdôraznil, že na verejnom zasadnutí KS v Košiciach nebol osobne prítomný žalobca (ako
výlučný nositeľ práva na náhradu škody), keďže v tom čase sa nachádzal v zahraničí. Na tomto

verejnom zasadnutí predseda senátu len v minimálnej stručnosti odôvodnil dôvody rozhodnutia, a tieto
dôvody boli zrejmé, konkrétne a identifikovateľné až z písomného odôvodnenia Uznesenia Krajského
súdu v Košiciach 8To/66/2010. Tvrdil, že len na základe doručenia písomného vyhotovenia uznesenia
KrajskéhosúduvKošiciach8To/66/2010,bolomožnépresneidentifikovaťdôvodavýškuškody,ktorámu
bola spôsobená. Len z písomného vyhotovenia uznesenia 8To/66/2010, bolo zrejmé, aké úvahy viedli

odvolacísúdvjehozáveroch,žeboldlhérokystíhanýzbytočneaajnedôvodne.Práveokamihdoručenia
uznesenia krajského súdu je ako jediný podstatný pre počítanie lehoty premlčania a preto začiatok
plynutia premlčacej doby je objektívne daný , až doručením písomného uznesenia odvolacieho súdu.
Tvrdil, že súd ako udalosť rozhodujúcu pre začiatok plynutia lehôt, však nesprávne uvádza deň konania
verejného zasadnutia na Krajskom súde v Košiciach, t. j. deň 31.01.2011. Súd tvrdí, že v tento deň došlo

k nadobudnutie vedomosti žalobcu o vzniku škody a jej rozsahu. Mal zato, že v tento deň sa (mohol
teoreticky maximálne dozvedieť iba o možnom vzniku škody, ale určite nie o jej rozsahu (to mohlo nastať
iba vtedy, ak by sa žalobca telefonicky zo zahraničia skutočne aj dotazoval obhajcu o priebehu VZ na
KS KE, čo však ani neurobil....). Preto deň konania verejného zasadnutie Krajského súdu v Košiciach o
odvolaní konaného dňa 31.01.2011, nie je možné počítať ako deň od ktorého začínala plynúť premlčacia

lehota. Dodal, že ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť
až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. (R 38/1975). Poukázal aj na to, že ak by súd počítal
premlčaciu lehotu odo dňa preukázanej vedomosti poškodeného o vzniku škody, to je odo dňa doručenia
uznesenia krajského súdu, aj so započítaním šiestich mesiacov neplynutia premlčacej lehoty, v zmysle §
19ods.3zákonač.514/2003Z.z.,jezjavné,ženároknímboluplatnenýeštevrámciplynutiapremlčacej

lehoty, a to riadne a včas. Jeho tvrdenie, že sa o vzniku škody pre potreby možného podania žaloby
dozvedel až doručením uznesenia Krajského súdu v Košiciach v mesiaci apríl 2011 a od tohto okamihu
začala plynúť premlčacia lehota, podporuje aj napríklad obsah a postup iných súdov v obdobných
veciach v (napr. konanie vedené na Okresnom súde Trenčín 14C/144/2012 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne 5Co/860/2015, v ktorom súdy posúdili opodstatnenosť a včasnosť uplatnenia

nároku na náhradu škody, a to výlučne od okamihu doručenia príslušného písomného rozhodnutia).
Poukázal aj na rozsiahlu judikatúru súdov nielen na Slovensku, ale aj v susednom Češku v agende
rozhodovania o nárokoch na náhradu škody a počítania príslušných lehôt, je ustálená na počítanie lehôt
od okamihu doručenia rozhodnutia, ktoré zakladá vznik nároku (judikatúra Nejvyššího soudu ČR, napr. v
rozhodnutí 25 Cdo 1029/2008, najvyššia sudcovská autorita Českej republiky dokonca poukazuje aj na

situácie, kedy premlčacia doba začína plynúť neskôr, ako je deň doručenia rozhodnutia, a to v prípadoch,
kedy skutočnú vedomosť o celej škode nemožno vyvodiť z oznámenia, resp. doručenia rozhodnutia, ale
až po uplynutí určitej doby po doručení rozhodnutia vinou objektívnych alebo subjektívnych dôvodov
a okolností ). Vytýkal súdu, že v celom konaní len tri roky hľadal zámienku, ako žalobný návrh za
každú cenu zamietnuť, že pokiaľ by nebolo akceptovateľné premlčanie nároku a počítanie lehôt od

konania VZ na KS v Košiciach, tak do rozhodnutia zahrnul aj iný alternatívny dátum pre ním aplikované
premlčanie žalobného návrhu, t. j. deň 28.02.2011. V ten deň mal žalobca zaplatiť doplatok vyúčtovania
trov obhajoby JUDr. Viktorovi Križiakovi. Tvrdil, že súd, pri posudzovaní okamihu odkedy začala plynúť
premlčacia lehota, len neopodstatnene hádal, fantazíroval a predpokladal, kedy sa pravdepodobne
mohol dozvedieť o škode, pričom presne a so stopercentnou istotou nevedel určiť, kedy sa naozaj

dozvedel o škode bez akýchkoľvek ďalších pochybností. Preto účelovo zahrnul do rozsudku aj iný
dátum možného začatia plynutia premlčacej lehoty. Vytýkal súdu, že nezisťoval a nijakým spôsobom
ho pri výsluchu na pojednávaní nedotazoval, kedy sa o jemu spôsobenej škode a jej výške skutočne
mohol dozvedieť, resp. dozvedel, a to napriek tomu, že už v tom čase bola podaná žalovanou námietkapremlčania.Pretosadomnieva,žesúdpovažovalvtomčasenámietkumožnéhopremlčanianároku,ako
nedôvodnú. Navyše v čase vyplatenia doplatku za zastupovanie obhajcovi bol preukázateľne dlhodobo
v zahraničí, a jemu vyúčtovaný doplatok za neho uhrádzala obhajcovi v sídle advokátskej kancelárii, jeho

matka. Iba matka žalobcu výlučne uhrádzala trovy za obhajobu syna advokátovi každú platbu a trovy
obhajoby, keďže bol v čase zadržania po maturite, chcel ísť na vysokú školu a v čase jeho obvinenia
nedisponovalfinančnýmiprostriedkaminaobhajobu.Tedanemalobjektívnuvedomosťotom,žeobhajca
vyčíslil sumár trov, alebo že ich uhrádzala za neho matka. ĎAlej poukázal na to, že pri úvahe o tom,
kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti

poškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Z priebehu
verejného zasadnutia, a ani prípadným momentom vyúčtovania trov obhajoby, sa nemohol dozvedieť o
skutočných dôvodoch, argumentoch a úvahách, ktoré viedli krajský súd k zamietnutiu odvolania, teda
do doručenia písomného rozhodnutia krajského súdu objektívne nemohol odhadnúť ani približnú výšku
škody. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach dokonca nebol ani osobne prítomný. Verejné
zasadnutie sa na jeho žiadosť adresovanú Krajskému súdu v Košiciach konalo v jeho neprítomnosti,

keďže v tom čase sa nachádzal v zahraničí. Z vyúčtovania trov obhajoby sa mohol dozvedieť iba o časti
spôsobenej Škody, ktorú predstavovali výdavky za právne služby. Aj to sa mohol dozvedieť iba od matky,
ktorá skutočne osobne v sídle advokátskej kancelárie obhajcu uhrádzala za neho všetky trovy obhajoby
a aj doplatok trov právneho zastúpenia. O tejto skutočnosti ho nakoniec osobne informovala až pri jeho
najbližšom návrate na Slovensko zo zahraničia v auguste 2011. Aj keby o tejto skutočnosti teoreticky

vedel, z vyúčtovania trov sa nemohol dozvedieť o celej škode a preto ani od tohto okamihu nezačala
plynúť premlčacia lehota. Za jediný okamih, kedy mohol on sám presne identifikovať škodu, považuje
deň doručenia písomného vyhotovenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach 8To/66/2010, ktorý je
jediný, rozhodujúci a podstatný pre počítanie lehôt, pričom okresný súd práve tento dátum, ako jediný
zo všetkých do úvahy prichádzajúcich dátumov, účelovo ignoroval. Aj na základe rozhodovacej praxe

a spomínaného rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR 25 Cdo 1029/2008 možno dátumy brané do úvahy
súdom považovať za predčasné a nepostačujúce pre presné identifikovanie škody, pričom Nejvyšší
soud ČR v rozhodnutí 25 Cdo 1029/2008 počíta i s alternatívou neskorších dátumov začiatku plynutia
premlčacej doby, ako je dátum doručenia rozhodnutia súdu, z čoho usudzuje, že dátum 5.4.2011, to je
deň doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach, nemusí byť nevyhnutne jediný rozhodujúci pre

určenie začiatku plynutia premlčacej doby, ale minimálne prvý možný, resp. ako prvý v poradí do úvahy
prichádzajúci dátum, od ktorého mohol súd začať počítať plynutie premlčacej lehoty. Len od doručenia
uznesenia sa dozvedel o celej škode a preto len od tohto dňa mohla začať plynúť premlčacia lehota
(obdobne ako je to uvedené v rozsudku pod č. R 38/1975).Aj preto napadnutý rozsudok súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové

konanie a nové rozhodnutie a priznať mu trovy odvolacieho konania.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§§380ods.1,2C.s.p.arozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na ktoré aj v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie
žalobcom.

6. Žalobca v odvolaní namieta že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových

zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počaskonania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C. s. p..

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C. s. p.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

13. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody rozsudku, týkajúce sa zistenia skutkového stavu
a jeho právnych záverov, že žaloba bola žalobcom podaná po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehoty v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. , že súd správne prihliadol na námietku premlčanú vznesenú
žalovanou, na ktorú musel prihliadnuť a žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že v danom prípade sa žalobca
dozvedel o škode už 31.1.2011, kedy sa na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach v súvislosti s
trestným konaním vedeným voči žalobcovi pod sp.zn. 3T/101/2008 (pred Okresným súdom Michalovce)
a 8T/66/2010 (pred Krajským súdom v Košiciach) dozvedel už 31.1.2011 kedy na verejnom zasadnutí

Krajského súdu v Košiciach sa zúčastnil obhajca žalobcu JUDr. Viktor Križiak, ktoré sa konalo v
neprítomnosti žalobcu na jeho žiadosť a za prítomnosti jeho obhajcu o tom, že mu vznikla škoda sa
dozvedel prostredníctvom svojho právneho zástupcu 31.1.2011 a 3-ročná premlčacia lehota by tak
začala plynúť dňom 1.2.2011 a uplynula by po pripočítaní lehoty od 31.10.2013 do 6.5.2014 v trvaní
188 dní, kedy lehota spočívala podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. 7.8.2014 pričom žaloba bola

podaná žalobcom na súde 19.9.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Rovnako sa súd stotožňuje
so záverom súdu, že aj pokiaľ by uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty malo uplynúť odo dňa kedy sa
žalobca dozvedel o výške škody 28.2.2011 , kedy zaplatil doplatok vyúčtovania trov obhajoby JUDr.
Viktorovi Križiakovi, že premlčacia lehota by uplynula 4.9.2014, keďže začiatok premlčacej lehoty by
začal plynúť 1.3.2011 a skončila by 1.3.2014 a po pripočítaní 188 dní by koniec premlčacej lehoty

pripadol na 4.9.2014 , v dôsledku čoho by aj pri takto počítanej premlčacej lehote by bol nárok žalobcu
premlčaný.

15. Výhrada žalobcu, že sa nezúčastnil na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach vo veci
8T/66/2010 , ,na ktorom predseda senátu len v minimálnej stručnosti odôvodnil dôvody rozhodnutia a že

až na základe písomného vyhotovenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach 8T/66/2010 bolo možné
presne identifikovať dôvod a výšku škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená , je bez právneho významu.16. Odvolací súd upriamuje pozornosť na aktuálnejšie rozhodnutia, pokiaľ ide o začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody , napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky 25Cdo 90/2013 , podľa ktorého poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové

okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak aby bolo
možné určiť približne výšku škody v peniazoch), a nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody
presne. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu na základe
ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Aj podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky 28Cdo 3914/2012 dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený

dozvedel o majetkovej, prípadne o odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré
je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Aby
poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je však potrebné, aby poznal výšku škody presne,
postačuje, ak nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v
približnej sume, s možnosťou jej dodatočného spresnenia v súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu
z 21.2.2006 sp.zn. 25Cdo 2758/2004). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo

2181/2011 poškodený sa dozvie o škode, akonáhle zistí skutkové okolností, z ktorých možno odvodiť
vznik škody a orientačne aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch ) a
nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku škody) presne.

17. K správnym dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné dodať, že žalobca žiada, aby

bola v prejednávanej veci námietka premlčania v podstate podradená pod § 19 ods. 1 veta druhá
zákona č. 514/2033 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, t.j. žiada začiatok jej plynutia počítať odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
uznesenia Krajského súdu v Košiciach 8To/66/2010, kedy podľa neho bolo možné presne identifikovať
dôvod a výšku škody, ktorá mu bola spôsobená. Jeho názor je však nesprávny, nakoľko je potrebné

rozlišovať, či bola škoda spôsobená v dôsledku zrušenia alebo zmeny rozhodnutia, kedy začiatok
plynutia subjektívnej lehoty je stanovený odlišne a táto lehota plynie odo dňa doručenia rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V prejednávanej veci však uznesením
Krajského súdu v Košiciach 8To/66/2010 z 31.1.2011 bolo zamietnuté odvolanie prokurátora , že nešlo
ani o zmenu, ani o zrušenie rozhodnutia, ktorým bol žalobca spod skutkov obžaloby oslobodený a to

rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T 101/2008 z 27.4.2010 . Pokiaľ ide o prepustenie
z väzby a s tým súvisiaci nárok na náhradu škody, je potrebné poukázať na to, že žalobca bol
právoplatne prepustený z väzby na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach 5Ppo/14/2008-178 z
15.4.2008 , ktorý zamietol sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
Otp 67/2007-169 z 13.3.2008 , ktorým bol žalobca prepustený z väzby.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..

20. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).