Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5811201701.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: K. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F., právne zastúpeného spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trojičné nám. č. 122, Tvrdošín, IČO: 36 851 574, proti žalovanej:
L. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F., právne zastúpenej JUDr. Petrom Machajom,
advokátom so sídlom Radlinského č. 47, Dolný Kubín, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele
registra "C" č. XXXX/X, evidovaný Správou katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F., pod

B1 na meno L. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele 1/2, patrí vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/4-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelom K. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. č. XXX/XX, F..

II. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele
registra "C" č. XXXX/X, evidovaný Správou katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F.,
pod B1 na meno L. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele 1/2, patrí vo

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelej G. E. rod. M., nar.
XX.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, F..

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 13,22 € na účet Okresného
súdu Námestovo č.ú.E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov podaní a ich

príloh, urobených elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona vo výške 7,50 € na účet Okresného súdu Námestovo č.ú. E XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 99,50 € k rukám žalobcu a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.739,39 € na účet právneho
zástupcu žalobcu: KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., č.ú.: E XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Námestovo dňa 29.03.2011, doplnenou podaním
zo dňa 22.06.2011, doručeným súdu dňa 23.06.2011 (č.l. 38-41), v znení zmeny návrhu zo dňa
15.08.2011 (č.l. 52-54), predloženej na pojednávaní dňa 17.08.2011, ktorú súd pripustil uznesenímč.k. 9C/90/2011-63 zo dňa 17.08.2011, a zmeny návrhu zo dňa 28.02.2013, doručenej súdu dňa
18.03.2013 (č.l. 344-346), ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 05.04.2013, domáhal určenia, že
nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXXX/X,

evidovaný Správou katastra F., na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F., pod B1 na meno L. A., rod.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele 1/2, patrí vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/4-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelom K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
a vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelej G. E., rod.
M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., G. XXX/XX. Návrh odôvodnil tým,

že na LV č. XXXX, kat. úz. F., je v súčasnosti zapísaná žalovaná ako podielová spoluvlastníčka
uvedeného domu na základe listiny registrovanej správnym orgánom pod č. Z XXX/XXXX. Žalobca je
na uvedenom liste vlastníctva vedený ako podielový spoluvlastník vo výške spoluvlastníckeho podielu
1/2. K uvedenému spoluvlastníckemu vzťahu žalobcu oprávňujú stavebné povolenie, resp. rozhodnutie
o prípustnosti stavby č. Výst. 666/1967-327/A-10, vydané dňa 11.09.1967, na žiadosť K. a D. E., na
parcele č. XXXX/X (neskôr prečíslovaná na XXXX/X, XXXX/XX) v kat. úz. F. ako aj Rozhodnutie o

povolení užívať budovu, ktoré bolo vydané dňa 11.12.1973 pod č. 621/1973-327-A/10, pričom ako
stavebníci boli uvedení K. a D. (užívajúci aj meno K.) E.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že
novostavba dostala súpisné číslo XXX. V čase smrti K. E. st., t.j. 25.02.1969, mala novostavba znaky
nehnuteľnosti v právnom slova zmysle, t.j. na stavbe boli znaky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a
nosné konštrukcie, t.z., že bolo zrealizované prvé nadzemné podlažie (tzv. druhá deka). Novostavba už

predstavovala nehnuteľnosť v právnom slova zmysle podľa § 119 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
dôvodu novostavba postavená na parcele č. 1298/9 ako vec v právnom slova zmysle patrila a stále patrí
do podielového spoluvlastníctva K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a D. (užívajúceho aj
meno K.) E., nar. XX.XX.XXXX, každému v 1/2-ici pomeru k celku. Určenie spoluvlastníckych podielov
na veľkosti 1/2-ce pre každého stavebníka je určené v zmysle § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Žalovaná bola na uvedený list vlastníctva zapísaná na základe listiny registrovanej správnym orgánom
pod č. Z 284/2000, t.j. žiadosťou o zápis do KN, prílohou ktorej bola listina o určení súpisného čísla pod č.
1/1/2000zodňa11.01.2000.TátoskutočnosťbolazostranyžalobcunamietanáatentopožiadalOkresnú
prokuratúru Námestovo o preskúmanie zákonnosti postupu Mesta Trstená pri vydávaní uvedenej listiny,

ktorá zákonnosť postupu Mesta Trstená pri vydávaní uvedenej listiny preskúmala a vydala upozornenie
prokurátora č. Pd 107/09-6 zo dňa 04.12.2009, ktorým vyslovila nezákonnosť pri vydávaní uvedenej
listiny. V podnete na Okresnú prokuratúru v Námestove žalobca namietal skutočnosť, že Mesto Trstená,
pri vyhotovení citovaného rozhodnutia o určení súpisného čísla nepostupovalo v zmysle vtedy platných
právnych postupov, nakoľko malo vydať oznámenie o stavbe a do oznámenia uviesť príslušné údaje

spôsobom akým to ukladá ustanovenie § 127 vyhlášky, teda malo uviesť ako vlastníka stavby toho, kto
bol jej stavebníkom, a teda K. a D. E., a nie ako je uvedené v rozhodnutí o určení súpisného čísla č.
1/1/2000.Vlastníckeprávožalovanejkstavbeč.XXXjeztohtodôvoduspochybnené,nakoľkoneexistuje
žiadny relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej stavbe. Samotné oznámenie ako
aj rozhodnutie o určení súpisného čísla podľa § 127 vyhlášky nepredstavuje listinu, ktorá by sama

o sebe bola titulom vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nie je v rozhodnutí
o prípustnosti stavby č. Výst. 666/1967-327/A-10 zo dňa 11.09.1967 a rozhodnutí o povolení užívať
budovu zo dňa 11.12.1973 pod č. 621/1973-327-A/10 uvedená ako stavebníčka, z ktorého dôvodu na
rozhodnutie o určení súpisného čísla Mestom Trstená bola uvedená nesprávne. Žalovaná sa nikdy
nestala vlastníčkou stavby, resp. jej nikdy vlastnícke právo nevzniklo. V čase smrti stavebníka K. E.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, mala stavba rodinného domu prvky nehnuteľnosti v právnom
slova zmysle, teda je nesporné, že rodinný dom je z tohto dôvodu v podielovom spoluvlastníctve K.
E., nar. XX.XX.XXXX, a D. E., nar. XX.XX.XXXX, každého vo veľkosti 1/2-ice pomeru k celku. Pokiaľ
ide o naliehavosť právneho záujmu, v prípade, že by sa žalobca nedomáhal určenia, že predmetná
nehnuteľnosti patrí do dedičstva po K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, je postavenie

žalobcu neisté, lebo bez tohto rozhodnutia súdu nie je možné obnoviť dedičské konanie po zomrelom K.
E.. Pokiaľ ide o určenie nehnuteľnosti do dedičstva po zomr. G. E., vzhľadom na skutočnosť, že v čase
výstavby predmetného rodinného domu trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov stavebníka K.
E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a jeho manželky G. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX, vzniklo vlastnícke právo k stavbe predmetného rodinného domu aj manželke stavebníka

G. E., rod. M..

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 28) navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla,
že uvedená nehnuteľnosť bola dostavaná ako dvojdom a od roku 1973 bola takto reálne rozdelenánehnuteľnosť užívaná. Uvedené časti nehnuteľnosti sú aj stavebne oddelené tak, aby sa dali samostatne
užívať. Jednu časť nehnuteľnosti užíval od dostavania žalobca a druhú časť žalovaná. Na podanie
takejto žaloby zároveň nie je naliehavý právny záujem. Žalovaná časť nehnuteľnosti stavebne oddelenú

užíva ako vlastnú, a to bez zásahu inej osoby, od roku 1973. V roku 2000 sa uvedená nehnuteľnosť
zapísala na LV v prospech žalobcu a žalovanej, a to v podiele každému po 1/2-ici úč. v pomere k celku
a uvedený podiel bol rešpektovaný aj zo strany žalobcu. Žalobca si začal robiť nároky na uvedenú
nehnuteľnosť až v roku 2010, a to aj s prispením stanovísk v uvedenej veci zo strany katastra, mesta
a prokuratúry, ktoré nevhodným spôsobom hodnotili vzniknutú situáciu a ich stanoviská v uvedenej

veci boli dôsledkom podania tejto žaloby. Bez pochybností možno konštatovať, že stavebné konanie v
uvedenej veci nebolo dokončené, preto vyjadrenia mesta Trstená ohľadom stavebníkov v uvedenej veci
neboli pravdivé, lebo stavebník v rámci konania zomrel a do jeho práv vstúpili jeho právni nástupcovia.
Stavebný úrad nemohol začať konanie o užívaní stavby s mŕtvym stavebníkom tak ako sa to snaží
preukazovať zainteresovaný orgán obce a orgány štátu.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.08.2011, 16.11.2011, 14.12.2011, 20.01.2012, 23.01.2013,
06.03.2013 a 05.04.2013. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
svedkov a listinnými dôkazmi - listinami preukazujúcimi používanie mena žalobcu K. i D. E. č.l. 8-13,
rozhodnutím o prípustnosti stavby MNV v Trstenej č. Výst. 666/1967-327/A-10 čl. 14, rozhodnutím o
povolení užívať budovu č. 621/1973-327-A/10 čl. 15, žiadosťou o zápis rod. domu čl. 16, oznámením

o stavbe čl. 17, rozhodnutím Mesta Trstená č. 326/SSaS/2010 čl. 18, č. 2331/SSaS/2010 čl. 19, č.
3070/SSaS/2010 čl. 20, č. 1056/SSaS/2011 čl. 21, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. F. čl. 50, kópiou
sobášneho listu č.l. 55, kópiou úmrtného listu matky účastníkov konania č.l. 56, zápisnicou MNV Trstená
čl. 57, kúpnopredajnými zmluvami č.l. 126, 127, kópiami spisov MSNV Trstená č. 621/1973-327-A/10
č.l. 143-147 a Výst. 666/1967-327/A-10 čl. 148-173, spismi Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pd

107/09, Pd 23/10, Pd 104/10, oznámením Okresného súdu Dolný Kubín č.l. 226, spismi Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. D/38/1990, 7D/81/2010, D 485/1991, Správy katastra Tvrdošín sp. zn. V 2176/10,
ako aj ďalším obsahom spisu.

Žalobca na pojednávaní dňa 16.11.2011 uviedol, že ich bývalý dom išli asanovať, tak sa s otcom dohodli,

že idú stavať jeden dom, že to bude dvojdom a budú tam bývať. Zemné úpravy začali na jar 1967, potom
vybavili povolenie. V roku 1967 urobili základy, v r. 1968 začali stavať hneď na jar, vymurovali pivnice a
prvú deku - betón, čakali tri mesiace, kým to nestvrdne a murovalo sa dookola. V júli, v auguste sa urobila
druhá deka - škvarodeka, potom to zakryli provizórnou strechou, aby sa to cez zimu nepoškodilo. V r.
1969 v novembri chytila otca rakovina, bol operovaný a potom zomrel. Potom sa pokračovalo v stavbe

až v roku 1970. Stavbu zaisťoval on a peniaze dávali dokopy - jeho s manželkou, ďalej čo mala matka
z dedičstva a asi aj žalovaná, to nevedel uviesť, ale asi áno tých 75-tisíc. Keď sa potrebovali peniaze,
dala mama, lebo to všetko mali vlastne dokopy. V čase keď zomrel otec boli na stavbe vybudované len
dve deky. V čase úmrtia otca nebola žiadna dohoda o tom ako bude stavba ďalej rozdelená. V roku
1970 sa spravilo ďalšie podlažie, podkrovie, strecha, ovakovalo sa zvonku aj zvnútra. Nasťahovali sa

na Veľkú Noc v r. 1972, ani v tom čase nebola medzi nimi žiadna dohoda. Keď sa nasťahovali, dalo sa
prejsť vrchom a poza podkrovie, aj pivničnou chodbou a cez pivnicu. Cez pivnicu ich nedelilo nič, na
vrchu ich delil len spoločný záchod. Už v tom čase to boli dve samostatné bytové jednotky. V tom čase
mali spoločný vodomer - vodu. Žalovaná sa nepodieľala na stavbe, keď sa začalo stavať mala 15 rokov,
potom išla do školy, tú skončila, keď mala 19-20 rokov. Keď už bolo všetko hotové a bolo vyvakované,

tak raz bielila, raz bola s ním v Zubrohlave na tehly. Po finančnej stránke nemôže povedať nič, lebo
všetko dávala mama, mali to spoločné. Po otcovej smrti viedol stavebné práce on, predtým spoločne.
Otec bol prítomný pri vyhotovení provizórnej strechy, potom spolu ešte odšalovali v októbri dielce zo
škvarovej deky. Po otcovej smrti bola stavba financovaná zo spoločných peňazí. Po ukončení stavby
mali bytové jednotky samostatné vchody, ako bol stavebný plán. V r. 1972 sa nasťahovali a potom im

MNV vytýkalo, prečo nemajú kolaudačné povolenie, tak oň požiadali. Kto bude bývať na ktorej strane si
dohodli ešte s otcom. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podávala ich matka. Na pojednávaní
dňa 06.03.2013 potom žalobca uviedol, že keď začali stavať, stavali to s tým, že to stavia on a otec na
polovicu lebo vtedy sa nevedelo, či sa vydá žalovaná alebo nie a ako bude. Po otcovej smrti sa to stavalo
s tým, že to bude pre neho a pre matku. Nebolo nikde povedané, že by tá jedna časť bola stavaná

pre žalovanú, to si možno len domýšľať. Kým otec žil všetky administratívne záležitosti okolo stavby
vybavovali otec s mamou spoločne. Po smrti otca to vybavovala matka. Kolaudáciu vybavovala matka,
žiadosťokolaudáciudalapodpísaťajjemu.Zápisnicasaspisovalasmatkou,mamamudalakolaudačné
rozhodnutie podpísať. Žiadosť o vydanie obývacieho - užívacieho povolenia (č.l. 86) nepodpisoval,podpísala to matka. Nezaujímal sa o to čo a ako matka robí. Všetky písomnosti vypisovala matka,
niekedy ich podpisoval otec. Žalovaná mu povedala, že jej matka všetko poručila, potom však prišiel na
to, že mu klamala, lebo keď bolo dedičské konanie po matke, bola tam iba ona a povedala, že matka

žiaden majetok nemala. Predtým to nenamietal, lebo si myslel, že matka jej to teda nechala.

Žalovaná na pojednávaní dňa 16.11.2011 uviedla, že výstavba sa začala, lebo mali byt asanovaný.
Rodičia začali stavať, lebo ona mala v tom čase len 15 rokov a nemohla byť napísaná na stavebnom
povolení. Ústna dohoda ale bola, a to taká, že v jednej časti bude bývať brat so ženou a v druhej

rodičia s ňou. Preto otec začal stavať aj dvojdom. Rodičia mali dve deti a takto ich chceli podeliť. V
čase keď otec zomrel bola postavená len pivnica a prvá deka. V čase úmrtia otca bola v poslednom
ročníku na škole, študovala v Or. Podzámku, dochádzala do školy z domu. Obvodové múry a druhá
deka boli postavené potom čo otec zomrel. Keď zomrel, boli bez financií, až keď prišiel výplatok z domu,
ktorý asanovali, tak sa stavba rozhýbala. Bolo to v roku 1970, peniaze prišli niekedy v auguste alebo
septembri. Obvodové múry sa začali stavať po smrti otca, boli tam nejaké tie finančné problémy. Do

finančných otázok sa moc nestarala. V roku 1971 vakovali zvonku, bolo to na jeseň, začínal padať aj
sneh. Zvnútra vakovali na jar 1971. Nasťahovali sa v r. 1972 na Veľkú Noc. Bola ústna dohoda o tom
ako budú bývať ešte za života otca. Ostalo to dohodnuté tak, ako to bolo na začiatku. Pred smrťou otca
stavbu financovali rodičia aj žalobca, financovala sa spoločne. Ona v tom čase pomáhala ako mohla,
nosila stravu, umývala, upratovala, hasila vápno, bola so žalobcom aj na tehly, robila všetko, čo jej

prikázala mama. Od 01.07.1970 nastúpila do práce a taktiež dávala mame peniaze. Po smrti otca niečo
zdedila, s peniazmi nakladala matka. Na stavbu boli poskytnuté fin. prostriedky z toho čo zdedili a ona
ešte opatrovala spolu s mamou strynku K. M., ktorá jej dala peniaze z jej domu, ktorý jej tiež asanovali,
za to, že ju opatrovala. Tieto peniaze mama tiež použila na stavbu. Dvojdom užívali tak, že žalobca
užíval svoju stranu a ona svoju. Spodná časť bola voľná, vrchná bola oddelená spoločným záchodom.

Po matkinej smrti predelila spoločné časti so súhlasom žalobcu. K predeleniu pristúpila z dôvodu, že im
v dome mizli nejaké veci. Keď sa to delilo, nebolo to presne na polovicu, komín musela nechať podľa
dohody jemu. Kúrenie a elektriku mali každý samostatnú, voda bola vždy písaná na matku, tá ju aj platila,
potom po jej smrti bola zrazu prepísaná na žalobcu. Boli medzi nimi nezhody, tak si v roku 2004 alebo
2005 požiadala a vybudovala vlastnú prípojku. Matka vždy povedala, že všetko dá deťom. Napísala to

aj do žiadosti. Raz boli spolu v Dolnom Kubíne, lebo napísali z MNV, že dom nie je na nikoho písaný,
tam sa robila zmluva, dala sa p. M., ale všetky papiere sa stratili. Bolo tam, že sa to tak má užívať ako
to užívajú. Nevedela uviesť, či táto zmluva bola registrovaná, ona vtedy čakala s deťmi v aute. Mama
bola u notára p. Kudlu, bola sa tam radiť, potom prišla so zmluvou a išla s ňou do Trstenej na MNV za
p. M.. Matka za nich robila všetko. S peniazmi hospodárila matka. Nejaká zmluva pred smrťou matky

bola, išla na MNV, aby ten dom bol zapísaný na ňu a brata. Nehnuteľnosť pred matkinou smrťou nebola
zapísaná v katastri, lebo matka to nestihla dotiahnuť pred smrťou. Po matke nebolo dedičské konanie,
lebo matka na seba nič nemala. Na pojednávaní dňa 06.03.2013 žalovaná uviedla, že matka nebola s
kolaudáciou spokojná, lebo pôvodne tam bola písaná ona (žalovaná) a potom bolo jej meno prečiarknuté
a boli tam napísaní brat a otec. Matka s tým nebola spokojná, lebo otec už bol vtedy mŕtvy. Matka za

tým chodila, lebo chcela, aby to bolo na brata a na ňu, ale nedokončila to. Ona začala pracovať v r.
1970, na stavbu prispela tým čo jej dala K. M., peniazmi z dedičstva a keď pracovala, tak tiež dávala
všetky peniaze matke.

Svedok C. Z., švagor žalobcu, uviedol, že výstavba predmetného rodinného domu začala asi v roku

1967-1968. Bol pri armovaní dvoch diek, ale už nadzemných a pri betónovaní, v tom čase otec
účastníkov ešte žil. Vypomáhal aj po smrti otca, v r. 1971 sa dokončievalo. V čase úmrtia otca účastníkov
tam už bolo nadzemné podlažie, v r. 1968 sa betónovalo.

Svedkyňa Y. E., manželka žalobcu, uviedla, že výstavba rod. domu začala v roku 1967. Začali stavať

spoločne, ona s manželom a jeho rodičia, lebo L. v tom čase ešte chodila do školy. V čase úmrtia otca
účastníkov bola na dome druhá deka. Na stavbe pomáhala, vozila stravu, aj pri vození tehál, keď bolo
treba niečo poukladať, podávať - také ženské roboty. Po smrti otca účastníkov chvíľu stáli, v r. 1969 bola
tehotná, pokračovali v r. 1970. Stavalo sa úplne hore - manzardka. Stavebníkom boli manželovi rodičia
a ona s manželom. Stavbu financovali spoločne, dávali svokre peniaze a z toho sa financovala stavba aj

všetko okolo. Pred začatím výstavby boli dohodnutí, že hornú časť od mesta budú mať ona s manželom
a dolnú svokrovci. Všetko sa robilo tak, že čo sa urobilo na jednej strane sa urobilo aj na druhej. Nemá
vedomosť o tom, že by rodičia stavali svoju časť s tým, že bude pre žalovanú, babka len hovorila, že
to podelí na troje, pre ňu, pre muža a pre L.. Matka im chcela darovať tú časť po dedkovi. K zmluvenedošlo, len im to povedala, sľúbila. Bolo to asi 5-6 rokov po smrti otca. Žalovaná začala pracovať počas
stavby domu, asi v r. 1971, ale nevie o tom, že by dávala nejaké peniaze. Všetky svoje peniaze dávali
svokre a ona to z tých peňazí financovala.

Svedok C. D. uviedol, že bol na stavbe iba raz, dávať kvádru na deku. Žalobca mal vtedy kvádru na
dvore, on prišiel s nakladačom a vykladal ju na druhú deku. Bolo to asi na jar v r. 1970. V tom roku boli
základy podpivničené a hore. Keď dávali kvádru, dávali ju už na druhú deku.

Svedkyňa G. N., suseda účastníkov, uviedla, že oni začali stavať v r. XXXX a E. vtedy tiež len
začínali stavať. Vo februári r. 1969 zomrel sused. Keď išli z pohrebu, tak mali deku na pivnici, mali to
zakryté térovým papierom. Múry v tom čase nemali postavené, lebo im ešte spustili kvádru. Keď babku
navštevovala a aj vždy keď sa stretli, tak vravela, že ona už môže zomrieť, že má všetko na poriadku,
že všetko čo mala podelila medzi deti, že dala do stavby domu. Keď sa rozprávali, vraveli, že stavali
dvojdom, že pre dve deti. Nikdy nevraveli o tom, že by to stavali pre seba.

Svedok D. D. uviedol, že ešte keď bývali v starom dome na G. ul., tak brat jeho mamy - otec účastníkov
vravel, že idú stavať nový dom. Vravel, že ide stavať pre syna a dcéru. V r. 1969, keď bol v nemocnici
a boli za ním, ešte vravel, že to nedostavia, lebo tam boli len pivnice zakryté terpapierom. Bola to ako
keby bytovka, tak si myslí, že to nemohlo byť len pre jedného. Hneď to bolo určené pre syna a dcéru.
Rozprávali sa o tom jeho matka a otec účastníkov. Po smrti ich otca boli v Trstenej, išli vlakom z D.

Kubína a boli tam len pivnice zakryté terpapierom. V r. 1969 mal 14 rokov.

Svedkyňa Ing. G. L. uviedla, že sa začalo stavať v r. 1968. Začali sa stavať základy, základy obvodových
múrov a navážal sa materiál.

Svedkyňa G. R. uviedla, že jej muž tam robil prakticky od základov. Keď prišiel ujko z nemocnice, boli za
ním, a tento vravel, že má len dve deti a chce postaviť každému, aby sa po jeho smrti po súdoch nevláčili.
Keď strýko zomrel, bola len prvá deka. Po ujkovej smrti sa chvíľu nestavalo, po pol roku sa začalo znovu
stavať. Žalovaná chodila na stavbu, vozila jedlo. Keď otec účastníkov zomrel, boli postavené iba pivnice,
boli zakryté terpapierom. Bola deka, ale boli ešte terpapierom zakryté. Matkina sesternica K. M. dala

peniaze, ktoré dostala od MNV za dom, ktorý jej zbúrali, žalovanej. Disponovala s nimi matka účastníkov,
či ich použili na stavbu o to sa nezaujímala. Ujček jej pred smrťou povedal, že stavia preto veľký dom,
aby mali každý svoje bývanie, aby sa po ich smrti nevláčili po súdoch, preto mal aj každý vlastný vchod.

Svedok RSDr. H. E. uviedol, že bol predsedom MNV Trstená. V rámci spriemyselňovania bolo potrebné

riešiť výstavbu bytov, rozhodli sa stavať sídlisko Stred a bolo potrebné vykúpiť a asanovať vyše 30
domov. Medzitým aj dom p. E. s manželkou. Dom sa vykúpil, ako náhradu nechcel byt, lebo chcel stavať
dom, lebo mal dve deti, syna a dcéru. Vravel, že chce dvojdom, ktorý bude mať dva vchody, lebo má
dve deti, aby neboli problémy. Pridelili mu teda väčší pozemok, dostal aj stavebné povolenie asi v r.
1967. Nejakú krátku dobu nato zomrel. Dvojdom sa aj postavil, v ktorom teraz bývajú. V čase úmrtia otca

účastníkov stál spodok, pivnice a už sa murovalo. O pridelenie stavebného pozemku žiadal pán K. E.
st. s tým, že chce stavať pre syna a dcéru. O stavebné povolenie požiadal K. E. st., lebo on bol vlastník
domu, ktorý sa mal asanovať, lebo ten objekt, čo sa vykúpil bol p. K. E. st. s manželkou, nikoho iného.

Svedkyňa Y. D. uviedla, že otec účastníkov začal stavať vtedy kedy aj oni, v r. 1968, keď prišli Rusi.

Od začiatku stavali dvojdom. Vraveli, že stavajú pre deti, veď mali len dve. Nepamätá si, v ktorom roku
zomrel K. E. st., ale bola na pohrebe. V tom čase bola postavená len jedna deka. Bolo postavené nad
zemou, boli postavené pivnice a tieto boli zakryté. Nad pivnicami nestálo nič.

Svedok C. I. uviedol, že sa podieľal na stave domu od začiatku. Uviedol, že si nepamätá presne čo bolo

postavené na dome, keď zomrel K. E. st. Žalovaná tam bola každý deň, varila, pomáhala aj upratovať
večer po skončení prác. Nevedel uviesť, či žalovaná financovala stavbu, do financií sa im nemiešal.
Staval to ich otec, vravel, že má dve deti a potrebuje postaviť dom, aby mali kde bývať po jeho smrti.
Nevedel uviesť kde chcel bývať on s manželkou.

Svedkyňa R. I. uviedla, že v čase smrti A. E. bola postavená len základová platňa, pivnice neboli.Svedok C. H. uviedol, že stavebníkom predmetného dobu bol nebohý pán E. a žalobca. On tam muroval
v r. 1968, keď prišli Rusi. Ešte prišiel ich otec za ním, že či idú robiť, alebo nie. Začal tam robiť, keď ešte
otec účastníkov žil. Žalovaná pomáhala pri strave.

Z rozhodnutia o prípustnosti stavby Mestského národného výboru v Trstenej č. Výst. 666/1967-327/A-10
(č.l. 14) vyplýva, že dňa 11.09.1967 bolo vydané K. E. a D. E. na základe ich žiadosti stavebné povolenie
na stavbu obytného dvojdomu na pozemku č. parc. XXXX/X, kat. územie a obec F..

Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Trstenej č. 621/1973-327-A/10 (č.l. 15, 84) vyplýva, že
dňa 11.12.1973 bolo žiadateľom K. a D. E. udelené povolenie užívať budovu na ul. G. č. XXX, na parcele
č. XXXX/X, vystavenú na základe stavebného povolenia vydaného Odborom pre výstavbu rady MsNV v
Trstenej dňa 11.09.1967 zn. 666/1967-327-A/10 s tým, že stavba bola dokončená a stala sa schopnou
užívania dňa 11.12.1973 a novostavba dostala popisné číslo XXX.

V žiadosti o zápis domu zo dňa 12.01.2000 (č.l. 16) adresovanej OÚ Tvrdošín, sú v záhlaví žiadosti
označenížalovanáažalobca.Predmetomžiadostijezápisrod.domuč.XXXpostavenéhovkat.úz.F.na
parcele č. XXXX/X. Z odtlačku pečiatky správy katastra vyplýva, že uvedená žiadosť bola zaregistrovaná
na správe katastra pod Z 284/2000.

Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. F. (č.l. 50) vyplýva, že ako spoluvlastníci domu súp. č. XXX na parcele
č. XXXX/X - rodinný dom sú zapísaní žalovaná v podiele 1/2 pomeru k celku na základe Z 284/2000 -
žiadosť o zápis do KN - 84/00 a žalobca v podiele 1/2 pomeru k celku na základe Z 284/2000 - žiadosť
o zápis do KN - 84/00 a Z 846/2010 - rozhodnutie č. 2331/SSaS/2010 - 937/10.

Zo sobášneho listu (č.l. 55) vyplýva, že dňa 04.02.1939 K. E., nar. XX.XX.XXXX, a K. (zrejme malo byť
správne uvedené G., pozn. súdu) M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreli manželstvo.

Z úmrtného listu (č.l. 56) vyplýva, že Mária E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Z kópie spisu MsNV č. 621/1993-327-A/10 (č.l. 144-147), vyplýva, že súčasťou spisu je i prepis zápisnice
zo dňa 10.12.1973 z komisionálneho jednania vo veci žiadosti K. a D. E. o vydanie obývacieho povolenia
(č.l. 145), v ktorej sú ako prítomní uvedení stavebník K. a D. E., zápisnicu za stavebníka podpísala E..
Zo zápisnice, ktorá bola vyhotovená pôvodne ručne (č.l. 146) je ako stavebník uvedené meno L. E.
(pričom je zrejmé, že meno L. je uvedené cez pôvodné meno, pravdepodobne K.), ktorí je následne

prečiarknuté a ako stavebníci sú uvedení K. a D. E.. A. v predmete je uvedené meno L. E., ktoré je
následne prečiarknuté a nad ním je uvedené meno K. a D. E.. Zápisnicu za stavebníka podpísala E..
Súčasťou spisu je i žiadosť o vydanie obývacieho - užívacieho povolenia (č.l. 147), v ktorej sú ako
žiadatelia uvedení v záhlaví A. L. a D. E., v texte sú uvedení ako L. E. a D. E., ktorých mená sú uvedené
aj pri podpise žiadateľa. D. ide o označenie žiadateľov, možno dospieť k záveru, že priezvisko A. pred

menom L. bolo dopísané dodatočne, rovnako z textu žiadosti, v ktorom podpísaný L. E. a D. E. žiadajú o
vydanie obývacieho povolenia je zrejmé, že pod písmenom K v mene L. bolo pôvodne uvedené písmeno
M, z čoho vyplýva a možno vyvodiť záver, že meno L. bolo napísané cez pôvodne uvedené meno G.
E.. Pri podpise žiadateľa je uvedené meno L. A. a D. E..

Z potvrdenia MsNV v Trstenej zo dňa 18.09.1967 (č.l. 99) vyplýva, že K. E. bol pridelený stavebný
pozemok na parcele č. XXXX/X pod výstavbu rodinného domu v F.. Uvedený pozemok bol pridelený na
základe žiadosti E. K. - D. zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že je zaradený na asanáciu.

Zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 25.08.1967 (č.l. 102) vyplýva, že K. E. požiadal o vydanie

stavebného povolenia na novostavbu rodinného dvojdomku spoločne so synom D. v F. na ulici G.,
parcela č. XXXX/X z dôvodu, že doposiaľ býva a vlastní rodinný dom so synom D. a nakoľko ich dom
prichádza pod asanáciu takže so synom sa rozhodli vystaviť spoločný dovjdomek. Zo žiadosti je zrejmé,
že do žiadosti bol ako žiadateľ dopísaný D. E., ako stavebník bol podpísaný len K. E..

Zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 25.08.1967 (č.l. 106) vyplýva, že D. E. požiadal o vydanie
stavebného povolenia na novostavbu v F., na ulici G., parcela č. XXXX/X z dôvodu, že doposiaľ býva
spolu s otcom A. E. a nakoľko ich stavba prichádza pod asanáciu tak sa s otcom rozhodli vystaviť
spoločný dvojdomek.V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/84/2012, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady
škody voči Mestu Trstená, žalovaná na pojednávaní dňa 12.11.2012 ako svedkyňa uviedla, že dom mal

pred rokom 2000 súp. č., toto dostal pri kolaudácii, s ktorou jej matka nebola spokojná, lebo kolaudácia
bola v r. 1973, kedy jej otec už bol mŕtvy. Dom nebol predmetom dedičského konania po otcovi lebo
vtedy stáli iba pivnice a prvá deka, nejavil známky rod. domu. Znovu sa obrátila na mesto so žiadosťou
o vydanie súpisného čísla lebo kolaudačné rozhodnutie nebolo platné, keďže bol v ňom napísaný otec,
ktorý tam nemohol byť napísaný, pretože tri roky bol už mŕtvy (č.l. 214 pv).

Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním stavebnej dokumentácie ohľadne rodinných
domov rodiny D., č. XXX a N. č. XXX na ulici G. v F. a originálu LV č. XXX, kat. úz. U., súd návrh na
doplnenie dokazovania zamietol, keď uvedené dôkazy by nemohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.
E. skutočnosť, či žalovaná stavala (či už sama alebo s manželom) ďalší rodinný dom, nemá vplyv na
vlastnícke právo k inej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o stavebnú dokumentáciu vo vzťahu k domom rodiny

D. a N., ktorých domy susedia s domom, ktorý je predmetom tohto konania, právny zástupca žalovanej
predložil kópiu časti žiadanej dokumentácie, keď zároveň výpovede svedkov Y. D. a G. N., pokiaľ ide
o začiatok stavby, neboli v konaní spochybnené, pričom ich výpoveď ohľadne priebehu stavby spornej
nehnuteľnosti sú v podstatných bodoch v súlade s ostatnými dôkazmi.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Podľa § 80 písm. c) Zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny
poriadok (ďalej len "O.s.p."), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Nakoľko predmetom sporu je pozitívna určovacia žaloba o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, súd
vzhľadom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. v prvom rade skúmal či má žalobca na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd dospel k záveru, že v danom
prípade žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko súdne rozhodnutie v

danej veci je nevyhnutnou podmienkou pre prípadné obnovenie dedičského konania a usporiadanie
vlastníckych vzťahov k danej nehnuteľnosti za účelom dosiahnutia súladu medzi právnym stavom a
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Medziúčastníkmikonanianebolispornéskutočnostitýkajúcezazačiatkustavbypredmetnéhorodinného

domu, t.j. dôvodov stavby (asanácia pôvodného domu vo vlastníctve rodičov účastníkov konania)
ako aj úkony súvisiace so začatím stavby - získanie pozemku, stavebného povolenia, pričom medzi
účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že sa mal stavať dvojdom, ktorom mali bývať jednak žalobca
so svojou rodinou a jednak žalovaná a rodičia účastníkov. Spornou nebola ani skutočnosť tvrdená
žalobcom v návrhu, že používal aj meno D. E. (v súvislosti so stavebným povolením a následne stavbou

predmetného rodinného domu). Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka vlastníckeho práva k
predmetnému domu, resp. k jeho 1/2, ktorá je zapísaná na žalovanú, ako to vyplýva z LV č. XXXX, kat.
úz. F..

Pokiaľ ide o posúdenie, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po rodičoch účastníkov konania,

je potrebné určiť okamih vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. V zmysle ustálenej judikatúry vznik
stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou, ale stačí, ak je stavba
vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.
Pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná
minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu

takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb
stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe.

V súvislosti so vznikom vlastníckeho práva, je potrebné tiež poukázať na to, že stavebníkom v

občianskoprávnom zmysle nemusí byť rovnaká osoba, ktorá je stavebníkom v zmysle stavebného
zákona. Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu
uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať stavbu pre seba, teda vystaval (nechal si
vystavať) stavbu s tým zámerom, že sa stáva jej vlastníkom.Nemusí byť pritom rozhodujúce, komu je adresované stavebné povolenie, keď rozhodnutie o stavebnom
povolení môže byť adresované napríklad len jednému stavebníkovi, i keď stavebníkov stavby v
občianskoprávnom zmysle bude viac.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania, z výpovedí svedkov (okrem svedkyne R. I.) ale aj
účastníkov konania jednoznačne preukázané, že v čase úmrtia K. E. st. bolo postavené už prvé
nadzemné podlažie. Svedkovia, rovnako ako účastníci konania potvrdili, že v čase úmrtia otca
účastníkov boli postavené základy, pivnice a deka nad pivnicami. Z uvedeného teda je zrejmé, že v

čase úmrtia K. E. st. už bolo zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, pričom je bez
významu skutočnosť, že toto malo slúžiť len ako pivnice. Skutočnosť, že ide o nadzemné podlažie
je preukázaná výpoveďou účastníkov, ktorí uviedli, že podlaha pivnice je zarovno s pozemkom, ktorá
skutočnosť vyplýva i z fotografií a plánu predmetného domu (č.l. 173, 245, 350a). Prvým nadzemným
podlažímjevzmysleSTN920201-2najnižšiepodlažie,ktoréhopovrchpodlahyniejenižšieako1,5mpod
najnižšou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3m od stavby. Z uvedeného vyplýva, že v čase smrti

K. E. st., uvedená nehnuteľnosť existovala ako vec v právnom zmysle a mohla byť predmetom právnych
vzťahov. Pokiaľ ide o vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, súd poukazuje
na to, že nakoľko K. E. st. bol v čase výstavby predmetného domu ženatý s G. E., rod. M., uvedenú
nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom je nesporné, že G. E.,
napriek tomu, že nebola ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, bola spolu so svojim manželom

stavebníkom v občianskoprávnom zmysle.

Okresný súd Námestovo vo veci rozhodol Rozsudkom č.k. 9C/90/2011-363 zo dňa 26.04.2013, ktorý
po odvolaní oboch účastníkov konania Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co/272/2013 zo dňa
27.06.2014 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

Súd preto znova vo veci rozhodol v intenciách krajského súdu a vec posúdil nasledovne: ak v čase
smrti poručiteľa K. E. st. predmetná stavba existovala ako vec v právnom slova zmysle a zároveň
pokiaľ ju stavali spoločne so svojou manželkou G. E., rod. M., nadobudli ju obaja do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V takom prípade ale nemohla G. E., rod M. "založiť" vlastnícke právo v

prospech žalovanej len na základe toho, že by ju učinila stavebníčkou stavby. Žalovaná nemohla časovo
nadväzne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti výstavbou (lebo už ho predtým takto nadobudla
G. E., rod. M.), ale len na základe iného právneho titulu (napríklad darovaním od G. E., rod. M.). V
konaní zároveň nebolo preukázané, a vlastne účastníci ani netvrdili, že zo strany G. E., rod. M., došlo
v neskoršom období k právne perfektnému prevodu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti z G.

E., rod. M., na žalovanú, hoci zrejme k snahe o takýto úkon došlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu žalobcu o určenie, že nehnuteľnosť v podiele
1/4 pomeru k celku patrí do dedičstva po K. E. st., nar. nar. 11.06.1911, zomrelom dňa 25.02.1969,
naposledy bytom G. č. XXX/XX, F., vychádzajúc zo skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť v čase úmrtia

otca účastníkov konania už existovala ako vec v právnom zmysle, a teda mohla byť i predmetom
dedičského konania, vyhovel, keď podiel otca účastníkov na uvedenej nehnuteľnosti (po vyporiadaní
BSM) predstavuje 1/4.

Rovnako tak vyhovel aj návrhu žalobcu o určenie, že nehnuteľnosť v podiele 1/4 pomeru k celku patrí

do dedičstva po G. E., rod. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX/
XX, F., vychádzajúc zo skutočnosti, že G. E., rod. M. a K. E. st. nadobudli predmetnú nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a taktiež v konaní nebolo preukázané, že G. E., rod. M.
akýmkoľvek právnym spôsobom previedla svoj podiel na nehnuteľnosti žalovanej.

V súvislosti so stavebným a následným konaním vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné
poukázaťnato,ževdanomprípadedošlokviacerýmpochybeniam,keďpoúmrtíK.E.st.akostavebníka
nedošlo k vyriešeniu právneho nástupníctva po menovanom (prerušeniu stavebného konania), keď
zároveň v dedičskom konaní bolo možné predediť i uvedenú nehnuteľnosť, keďže táto už existovala ako
vec v právnom zmysle, a teda bola spôsobilá byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Rovnako

nesprávny bol postup orgánov v rámci kolaudačného konania, keď ako stavebníka naďalej uvádzali K.
E. st., ktorý v tom čase však už účastníkom konania nemohol byť, keďže zomrel dňa XX.XX.XXXX,
pričom kolaudačné konanie začalo na základe žiadosti matky účastníkov konania zo dňa 22.05.1973.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti všetkým účastníkom konania zásadu "vigilantibus iura scriptasunt", t.j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,inakichpodcenením,čizanedbanímmôžustrácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Bolo preto predovšetkým povinnosťou účastníkov
konania dbať o svoje práva a zaujímať sa o právny stav týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti už v
počiatkoch a priebehu jej výstavby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu v
konaní úspešný priznal náhradu trov konania na základe podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa
30.06.2015, ktorým si vyúčtoval trovy konania a zároveň predložil osvedčenie o evidencii vozidla a
osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Žalobca si uplatnil náhradu za súdny poplatok za
žalobu vo výške 99,50 Eur a za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia 1.922,10 Eur s DPH. Z
tohto podania vyplýva, že právny zástupca vyčíslil hodnotu jedného právneho úkonu na sumu 57,- Eur

za rok 2011, na sumu 58,69 Eur za rok 2012, na sumu 60,07 Eur na rok 2013 a na sumu 64,54 Eur
za rok 2015 v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), nakoľko sa jednalo o konanie, kde
klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uplatnil si trovy konania za tieto úkony:

A/ odmeny za úkony právnej služby
1. príprava a prevzatie zastúpenia z roku 2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur,

2. účasť na pojednávaní dňa 17.08.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

3. Návrh na zmenu žalobného návrhu zo dňa 17.08.2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v sume 7,41
Eur,

4. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

5. návrh na uzatvorenie zmieru so žalovanou zo dňa 19.10.2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v

sume 7,41 Eur,

6. účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

7. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

8. účasť na pojednávaní dňa 20.01.2012 na Okresnom súde Námestovo v sume 58,69 Eur + režijný
paušál v sume 7,63 Eur,

9. účasť na výsluchoch svedkov v mieste ich bydliska dňa 10.05.2012 v sume 58,69 Eur + režijný paušál
v sume 7,63 Eur,

10. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný

paušál v sume 7,81 Eur,

11. účasť na pojednávaní dňa 06.03.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur,

12. Návrh na zmenu žalobného návrhu zo dňa 18.03.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume
7,81 Eur,13. účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur,

14. Odvolanie voči rozhodnutiu OS zo dňa 10.05.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume 7,81
Eur,

15. účasť na pojednávaní dňa 22.01.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 64,54 Eur + režijný

paušál v sume 8,39 Eur,

16. účasť na pojednávaní dňa 26.05.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 64,54 Eur + režijný
paušál v sume 8,39 Eur,

17. účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 64,54 Eur + režijný

paušál v sume 8,39 Eur.

B/ náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, pri použití motorového vozidla zn. Škoda
Fabia, ŠPZ: BB 518 DY, spotreba 5,9 l/100km v súlade s ustanovením § 16 ods. 4, § 17 ods.1 Vyhlášky

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 17.08.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,453 (cena PHM/l) / 100 2,57 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 30.09.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,464 (cena PHM/l) / 100 2,59 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 16.11.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,465 (cena PHM/l) / 100 2,59 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 14.12.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,456 (cena PHM/l) / 100 2,58 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 20.01.2012:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,471 (cena PHM/l) / 100 2,60 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,71 Eur (§ 17 ods. 1) 25,42 Eur

Tvrdošín - Trstená a späť dňa 10.05.2012:
- 5 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,578 (cena PHM/l) / 100 0,47 Eur
- 5 km x 0,183 (paušálna náhrada) 0,915 Eur
- 2 polhodiny po 12,71 Eur (§ 17 ods. 1) 25,42 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 23.01.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,496 (cena PHM/l) / 100 2,65 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 06.03.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,506 (cena PHM/l) / 100 2,67 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 EurTvrdošín - Námestovo a späť dňa 05.04.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,510 (cena PHM/l) / 100 2,67 Eur

- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 22.01.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,252 (cena PHM/l) / 100 2,22 Eur

- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 26.05.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,357 (cena PHM/l) / 100 2,40 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur

- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 30.06.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,390 (cena PHM/l) / 100 2,46 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur

- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

SPOLU Trovy právneho zastúpenia celkovo 1.601,75 + 320,35 = 1.922,10 Eur s DPH.

Súd túto špecifikáciu trov právneho zastúpenia považuje za vyčíslenú v súlade s vyhláškou. Súd však

považuje za nesprávne vypočítané náklady na cestovné za cestu dňa 10.05.2012 medzi Tvrdošínom a
Trstenou keď si uplatnil náhradu za stratu času vo výške 12,71 Eur, teda za dve polhodiny, no súd mu
na tejto krátkej vzdialenosti priznáva náhradu len za jednu polhodinu, teda čiastku 12,71 Eur.

Ďalejsúdprávnemuzástupcovinepriznávanáhraduzaúkony:účasťnapojednávaniachdňa30.09.2011,

22.01.2015 a 26.05.2015 tak ako si ich uplatnil, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez toho aby
sa pojednávalo vo veci samej. Súd preto uplatnenú náhradu za úkon krátil o 1/4tinu, nasledovne: za
pojednávanie dňa 30.09.2011, kedy si uplatnil náhradu vo výške 57,- Eur súd priznal náhradu vo výške
14,25 Eur a za pojednávania v dňoch 22.01.2015 a 26.05.2015, kedy si právny zástupca žalobcu uplatnil
náhradu vo výške po 64,54 Eur súd priznal náhradu vo výške 16,14 Eur (32,28 Eur za obidve tieto

pojednávania)

Súd v tomto prípade o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Zákona
NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") ,
tak, že zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.739,39 Eur s DPH (1.449,49 Eur

+ 289,90 Eur 20% DPH) + náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur. Spolu sa teda
celkovo jedná o trovy konania vo výške 1.838,89 Eur, pričom na základe návrhu právneho zástupcu
žalobcu súd rozhodol aby žalovaná nahradila trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalobcu a zaplatený súdny poplatok nahradila k rukám žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca mal vo veci plný úspech a vynaložené

trovy boli účelne potrebné na uplatnenie jej práva.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Špecifikáciu trov právneho zastúpenia zo dňa 30.06.2015, okrem náhrady za stratu času za jednu cestu
a za pojednávanie dňa 30.09.2011, kedy si uplatnil náhradu vo výške 57,- Eur súd priznal náhradu vo
výške 14,25 Eur a za pojednávania v dňoch 22.01.2015 a 26.05.2015, kedy si právny zástupca žalobcu
uplatnil náhradu vo výške po 64,54 Eur súd priznal náhradu vo výške 16,14 Eur (32,28 Eur za obidve

tieto pojednávania).Preto súd z vyššie uvedených dôvodov po jej krátení o 152,26 Eur za vyššie uvedenú cestu a nepriznaní
výšky odmeny a za 3 pojednávania, v ktorých sa nepojednávalo vo veci samej, priznal náhradu účelne
vynaložených trov právneho zastúpenia a náhrady hotových výdavkov, ktorá pozostáva z:

A/ odmeny za úkony právnej služby
1. príprava a prevzatie zastúpenia z roku 2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v sume 7,41 Eur,

2. účasť na pojednávaní dňa 17.08.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál

v sume 7,41 Eur,

3. Návrh na zmenu žalobného návrhu zo dňa 17.08.2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v sume 7,41
Eur,

4. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 14,25 Eur (1/4tina

úkonu) + režijný paušál v sume 7,41 Eur,

5. návrh na uzatvorenie zmieru so žalovanou zo dňa 19.10.2011 v sume 57,- Eur + režijný paušál v
sume 7,41 Eur,

6. účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

7. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 na Okresnom súde Námestovo v sume 57,- Eur + režijný paušál
v sume 7,41 Eur,

8. účasť na pojednávaní dňa 20.01.2012 na Okresnom súde Námestovo v sume 58,69 Eur + režijný
paušál v sume 7,63 Eur,

9. účasť na výsluchoch svedkov v mieste ich bydliska dňa 10.05.2012 v sume 58,69 Eur + režijný paušál

v sume 7,63 Eur,

10. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur,

11. účasť na pojednávaní dňa 06.03.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur,

12. Návrh na zmenu žalobného návrhu zo dňa 18.03.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume
7,81 Eur,

13. účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013 na Okresnom súde Námestovo v sume 60,07 Eur + režijný
paušál v sume 7,81 Eur,

14. Odvolanie voči rozhodnutiu OS zo dňa 10.05.2013 v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume 7,81

Eur,

15. účasť na pojednávaní dňa 22.01.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 16,14 Eur (1/4tina
úkonu) + režijný paušál v sume 8,39 Eur,

16. účasť na pojednávaní dňa 26.05.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 16,14 Eur (1/4tina
úkonu) + režijný paušál v sume 8,39 Eur,

17. účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 na Okresnom súde Námestovo v sume 64,54 Eur + režijný
paušál v sume 8,39 Eur.

B/ náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, pri použití motorového vozidla zn. Škoda
Fabia, ŠPZ: BB 518 DY, spotreba 5,9 l/100km v súlade s ustanovením § 16 ods. 4, § 17 ods.1 vyhlášky.Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 17.08.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,453 (cena PHM/l) / 100 2,57 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur

- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 30.09.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,464 (cena PHM/l) / 100 2,59 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur

- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 16.11.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,465 (cena PHM/l) / 100 2,59 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 14.12.2011:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,456 (cena PHM/l) / 100 2,58 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,35 Eur (§ 17 ods. 1) 24,70 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 20.01.2012:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,471 (cena PHM/l) / 100 2,60 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 12,71 Eur (§ 17 ods. 1) 25,42 Eur

Tvrdošín - Trstená a späť dňa 10.05.2012:
- 5 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,578 (cena PHM/l) / 100 0,47 Eur
- 5 km x 0,183 (paušálna náhrada) 0,915 Eur
- 1 polhodina 12,71 Eur (§ 17 ods. 1) 12,71 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 23.01.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,496 (cena PHM/l) / 100 2,65 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 06.03.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,506 (cena PHM/l) / 100 2,67 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 05.04.2013:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,510 (cena PHM/l) / 100 2,67 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,01 Eur (§ 17 ods. 1) 26,02 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 22.01.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,252 (cena PHM/l) / 100 2,22 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 26.05.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,357 (cena PHM/l) / 100 2,40 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur
- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

Tvrdošín - Námestovo a späť dňa 30.06.2015:
- 30 km x 5,9 (priemerná spotreba) x 1,390 (cena PHM/l) / 100 2,46 Eur
- 30 km x 0,183 (paušálna náhrada) 5,49 Eur- 2 polhodiny po 13,98 Eur (§ 17 ods. 1) 27,96 Eur

SPOLU Trovy právneho zastúpenia celkovo 1.739,39 Eur s DPH (1.449,49 Eur + 289,90 Eur 20% DPH)

+ náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur. Súd vychádzal pritom zo špecifikácie trov
konaniaprávnehozástupcužalobcu za17úkonov,ktorébolivkonanívykonanéanáhradyzastratučasu
a náhradu za použité motorové vozidlo pri účasti na pojednávaniach na Okresnom súde Námestovo
a jednom výsluchu v Trstenej.

Úkon č. 5 - návrh na uzatvorenie zmieru súd považuje za účelne vynaložený, nakoľko pojednávanie zo
dňa 30.09.2011 bolo odročené práve kvôli tomu, že účastníci prejavili záujem na jeho uzatvorení a z
tohto dôvodu bolo toto pojednávanie odročené, preto súd žalobcovi priznal jeho náhradu, aj keď tento
návrh súdneho zmieru nebol zo strany žalovanej akceptovaný. Rovnako tak súd považuje aj úkony č. 3
a 12 - návrhy na zmenu žalobného návrhu za účelne vynaložené zo strany žalobcu na ochranu svojich
práv.

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. c/,
§13aods.1písm.a/,c/,d/,§13aods.4,§15a§17ods.1,§18ods.3vyhlášky.Priznanétrovyprávneho
zastúpeniajeodporcapovinnýspoukazomna§149ods.1O.s.p.zaplatiťprávnemuzástupcovižalobcu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

Podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa
veci samej,

Podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to
za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

Podľa ust. § 13a ods. 4 písm. a/ vyhlášky, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k
vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za
zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa ust. § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy, na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.Úkonyuvedenévyššiesúdpovažovalzapotrebnénaúčelnéuplatnenieprávažalobcomaztohtodôvodu
mu súd priznal za ne náhradu trov v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd zároveň podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania, ktoré platil v súvislosti s
výsluchomsvedkovY.aR.dňa10.05.2012vmiesteichbydliskavF.,ktorépredstavujúcestovnénáhrady
v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla Okresného súdu Námestovo. Podľa vyúčtovania
autoreferenta, v súvislosti s výsluchom svedkov dňa 10.05.2012 v Trstenej, vznikli výdavky v súvislosti
s použitím služobného motorového vozidla vo výške 13,22 € (Námestovo - Trstená a späť 46 km, cena

pohonných hmôt 1,45 €/liter, skutočná spotreba 3,31 l na 46 km, základná náhrada za 1 km 0,183 €).
Na náhradu trov štátu zaviazal súd žalovanú (§ 142 ods. 1 Os.p.) ako neúspešnú účastníčku v tomto
konaní a vzhľadom na skutočnosť, že svedkov, ktorých výsluch bol dňa 10.05.2012 navrhli tak žalobca
(svedka C. I.) ako aj žalovaná (svedkyne Y. D. a R. I.).

Súd zároveň žalovanej uložil i povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu - vyhotovenie rovnopisov

podaní (žiadosť o informáciu a vyjadrenie k zmene žalobného návrhu č.l. 69-70, vyjadrenie k návrhu
zo dňa 19.10.2011 č.l. 113-114, návrh na vypočutie svedkov č.l. 133-135, žiadosť o vypočutie svedkov,
žiadosť o pokračovanie v konaní č.l. 265, žiadosť o odročenie pojednávania č.l. 292-295) urobených
elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, na účet Okresného
súdu Námestovo vo výške 7,50 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky poplatku

za vyhotovenie rovnopisov podaní súd vychádzal z pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších právnych predpisov. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisov jednotlivých podaní urobených elektronickými prostriedkami je 7,50 € (žiadosť o informáciu
a vyjadrenie k zmene žalobného návrhu o počte 2 strán x 0,06 € = 0,12 €, vyjadrenie k návrhu zo dňa

19.10.2011 o počte 2 strán x 0,06 € = 0,12 €, návrh na vypočutie svedkov o počte 3 strán x 0,06 € = 0,18
€, žiadosť o vypočutie svedkov, žiadosť o pokračovanie v konaní v počte 1 strana x 0,06 €, žiadosť o
odročenie pojednávania o počte 3 strán x 0,06 € = 0,18 €, najmenej je však poplatok za každé podanie
1,50 €, keďže ide o ostatné podania, spolu teda 5 podaní x 1,50 € = 7,50 €).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).