Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206795
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214206795.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Karol
Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu T.. V. Z., R.., O. XX,
XXX XX T. O. V., proti žalovanému: 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., Klincová 37, 821 08
Bratislava, IČO: 35 731 974, zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava, o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 22Cb/61/2014-427 zo dňa 17.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/61/2014-427 zo dňa
17.05.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, I. výrokom, konanie zastavil a II. výrokom žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2014 domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2017 vzal žalobca žalobu
v celom rozsahu späť z dôvodu, že možno očakávať, že zákonný sudca dospeje k záveru, že vo veci

nie je daný naliehavý právny záujem. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so
späťvzatím súhlasil, súd v zmysle ust. §§ 144, 145 ods. 1 a 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256
ods. 1 CSP, na základe ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, a to tým, že vzal žalobu
späť z dôvodu nezapríčineného žalovaným, žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania

od žalobcu. Ďalej uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, voči II. výroku uznesenia s odôvodnením,
že podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Citujúc ust. § 257 CSP, § 86 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“)

zastával názor, že súd prvej inštancie mal v rámci rozhodovania o priznaní nároku na náhradu trov
konania žalovanému, v plnom rozsahu vziať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a aplikovať
ust. § 257 CSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že ako správcovi konkurznej podstaty mu podľa
ZKR prináleží osobitné postavenie, v zmysle ktorého je povinný preskúmať úpadcove právne úkony s
odbornou starostlivosťou a posúdiť ich z hľadiska ich možnej odporovateľnosti, ako aj využívať všetky
právne prostriedky na ochranu majetkových práv podliehajúcich konkurzu a v prípade ich spornosti v

záujme ochrany majetkových nárokov konkurzných veriteľov, tieto uplatniť aj súdnou cestou. Zastával
názor, že znášanie trov konania správcom konkurznej podstaty v prípade konaní o sporných právnychúkonoch, sa javí ako rozporné so zásadou objektívneho zistenia a zabezpečenia konkurznej podstaty
a v neposlednom rade aj v neprospech konkurzných veriteľov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa24.02.2010,sp.zn.2MObdo4/2009anadoplnenieuviedol,žeakosprávca

konkurznejpodstatyvykonávajúcisprávumajetkuúpadcupodliehajúcehokonkurzu,mávsúladesoZKR
snahudosiahnuťvzáujmekonkurznýchveriteľovčomožnonajvyššiumieruuspokojeniaichpohľadávok,
v záujme čoho inicioval predmetné konanie, podaním žaloby. Práve z uvedených dôvodov sa preto
priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu, javí ako rozporné so záujmami
konkurzných veriteľov. Ako správca konkurznej podstaty oprávnený podľa ust. § 40 ods. 2 ZKR počas

konkurzu uspokojovať zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu veriteľov len v súlade so
ZKR, by nemohol takto uloženú povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému z dôvodu ich vylúčenia
z uspokojenia v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR, splniť.
V nadväznosti na uvedené mal za to, že účelom ust. § 257 CSP je slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti, ergo dosiahnutiu spravodlivosti pre obidve strany sporu. Práve z dôvodu neprimeranej tvrdosti
voči jeho osobe ako žalobcovi - správcovi konkurznej podstaty, ako aj voči konkurzným veriteľom,

zastával názor, že odvolací súd by s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán sporu, mal zohľadniť a
uznať dôvody hodné osobitného zreteľa v predmetnom prípade na strane žalobcu a náhradu trov
konania žalovanému nepriznať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie, v časti II. výroku o trovách konania zrušil, prípadne zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu
neprizná nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobca po uplynutí rokov 2014 až
2016 a vykonaní množiny úkonov (vyjadrení, účastí na pojednávaniach atď.) vzal žalobu späť z titulu
nespôsobilosti preukázať naliehavosť právneho záujmu na určení. V bodoch B) a C) žalovaný oznámil
„protiprávne konanie žalobcu povahy "in freudem legis" - postupu akoby podľa práva, pri zámernom

cielení k dosiahnutiu výsledku právnou normou nepredvídaného a nežiaduceho - pre rozpor s dobrými
mravmi (§ 3 OZ) a zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 OBZ) a absolútnu neplatnosť (§ 37 a
§ 39 a iní OZ) jeho úkonov“ a protiprávne konanie žalobcu povahy "in freudem legis" a druhu a povahy
úkonov smerujúcich k získaniu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX vlastnených
v rozsahu X/X l. SLOVENSKÝM KNIŽNÝM OBCHODOM, a.s. a Ružinovským centrom, a.s.. V bode

D) vyslovil názor, že vzhľadom na podrobne opísaný rozsah porušenia povinností správcu konkurznej
podstaty, neobstojí tvrdenie žalobcu o výskyte odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecianeobstojaanijehoúvahy/túžby,abyprirozhodovaní
o trovách konania, súdy nepostupovali podľa § 256 CSP a poskytli mu výhodu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ev. dokonca postupovali podľa § 100 ZKR. Žalovaný navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a aby odvolateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť trovy
odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie vykazuje značné prvky
zmätočnosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko žalovaný v prevažnej väčšine uvádza tvrdenia a poukazuje

na skutočnosti a súdne konania, ktoré s predmetom odvolacieho konania - rozhodnutie o správnosti,
ev. nesprávnosti II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu
trov konania - nevykazujú žiaden súvis a na dôvažok sú zo strany žalovaného zaťažené účelovosťou
a nepravdivosťou. Poukázal na to, že vo vzťahu k argumentácii uvedenej v odvolaní, zameranej na
preukázanie nesprávnosti II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, sa žalovaný žiadnym

spôsobom nevyjadril a ani nerozporoval tvrdenia a dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré, by nárok na
náhradu trov konania nemal byť priznaný žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca v
plnom rozsahu zotrval na argumentácii a dôvodoch prezentovaných v odvolaní.

5. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich

doterajších podaní a zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Nesúhlasil s odvolateľovým tvrdením
o aplikovateľnosti § 100 ods. 2 ZKR na prejednávaný prípad. Mal za to, že žalobca ignoruje fakt, že v
sporovej veci sp. zn. 2Cb/61/2014 nikdy nešlo o trovy (i) účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou
v konkurznom konaní, lebo predmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu
nebolo súdom rozhodnuté o trovách konkurzného konania sp. zn. 3K/42/2010 a ani o trovy (ii) účastníkov

konania,ktoréimvzniklivkonaniachsúvisiacichskonkurznýmkonanímsp.zn.3K/42/2010,keďsporsp.
zn. 22Cv/61/2014 s konkurzným konaním sp. zn. 3K/42/2010 nesúvisí - aj pre absenciu hmotnoprávnych
podmienok pre podanie žaloby vo veci a súdne prejednanie veci. Žalovaný vyslovil názor, že je mylná
a právne neudržateľná žalobcova predstava, že náklady právnej služby - trovy konania vyvolané iba avýlučne úkonom žalobcu - podaním žaloby a behom súdneho konania sp. zn. 22Cb/61/2010 by mal zo
svojho znášať žalovaný a nie strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (§ 256 CSP).
Žalovaný je náhľadu, že odvolateľ (i) odvolanie podal využitím vo veci sa nevyskytujúceho odvolacieho

dôvodu a (ii) že odvolaním neopísal žiadny skutkový stav dovoľujúci, ev. vyvolávajúci zmenu rozhodnutia
prvoinštančného súdu a (iii) právny úkon odvolateľa nenapĺňa kritériá náležitostí odvolania daných §
363 CSP, najmä pre absenciu - neuvedenie dôvodov, pre ktoré rozhodnutie považuje za nesprávne.
Navrhol,abyodvolacísúdvBratislaveodmietolodvolanie,lebonemánáležitostipodľa§363aideovadu
odvolania znemožňujúcu v odvolacom konaní pokračovať, ev. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie

pre vecnú správnosť odvolaním napadnutého výroku a zaviazal odvolateľa k náhrade trov odvolacieho
konania v prospech žalovaného.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobcu, ako aj vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím

súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Z ustanovenia § 255 CSP vyplýva, že úspešnej strane v spore vzniká nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených, účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

8. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania procesne zavinil
žalobca tým, že vzal žalobu späť z dôvodu nezapríčineného žalovaným a žalovanému preto vzniklo
právo na náhradu trov konania od žalobcu v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

9. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, odvolací súd poukazuje na §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu
zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý
predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok

zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a
je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. V danom prípade žalobca zavinil zastavenie konania,
nakoľko podaním doručeným súdu dňa 16.05.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že
možno očakávať, že zákonný sudca dospeje k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem.10. K tvrdeniu žalobcu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odvolací súd dodáva, že v sporovom
konaní sa povinnosť hradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods.

1 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových
strán. V danom prípade podmienka výnimočnosti nebola splnená a nie sú okolnosti hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania.

11. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania úspešnému žalovanému, považuje odvolací súd
zhodne so žalobcom za potrebné uviesť, že podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze
sú (okrem iného) vylúčené aj trovy sporových strán, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a
v konaniach súvisiacich s týmto konaním; za takéto spory možno považovať najmä spory o určenie

pohľadávok,sporyovylúčeniemajetkuzosúpisupodstatyapod..Priznanétrovykonaniajevzhľadomna
dikciu citovaného zákonného ustanovenia potrebné považovať za nevymáhateľné v konkurznom konaní
(samozrejme, nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej, resp. právnickej osobe).
Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi. Najvyšší súd SR v dovolacom
konaní sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005 výslovne konštatoval, že v konkurznom konaní zásadne nemožno

uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom.
To však neznamená, že náhradu trov v takýchto konaniach nemožno priznať; o ich náhrade súd
nerozhoduje podľa ustanovení ZKR, ale podľa ustanovení OSP (v danom prípade už CSP). Tieto
pohľadávky nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a nie
je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane majetok dlžníka, z ktorého bude možné ich

uspokojiť. Z tohto dôvodu nie je na mieste ani nepriznanie trov konania ani jednej zo sporových strán
z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
12. Záverom odvolací súd dodáva, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že odvolanie nemá náležitosti,
nakoľko žalobca v odvolaní v súlade s ust. § 363 a nasl. CSP popri všeobecných náležitostiach uviedol,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa domáha (odvolací návrh).

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom II. výroku potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP s tým,
že žalovanému priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).