Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201701
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5811201701.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu K. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F., právne zastúpeného spoločnosťou L. & PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Trojičné nám. č. 122, Tvrdošín, IČO: 36 851 574, proti žalovanej L. A., rod.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F., právne zastúpenej JUDr. Petrom Machajom, advokátom so
sídlom Radlinského č. 47, Dolný Kubín, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "V.
XXXX/X, evidovaný E. katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F., pod R. na meno L. A., rod.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele ?, patrí vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ?-

iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelom K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom G. č. XXX/XX, F..

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 6,61 € na účet Okresného súdu Námestovo
č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

V.Žalovaná jepovinnánahradiťštátutrovykonaniavovýške6,61€naúčetOkresnéhosúduNámestovo
č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

VI. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov podaní a ich príloh,
urobených elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona vo výške 7,50 € na účet Okresného súdu Námestovo č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXXXX, do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Námestovo dňa 29.03.2011, doplnenou podaním
zo dňa 22.06.2011, doručeným súdu dňa 23.06.2011 (č.l. 38-41), v znení zmeny návrhu zo dňa
15.08.2011 (č.l. XX-XX), predloženej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorú súd pripustil uznesením
č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, a zmeny návrhu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej súdu dňa
XX.XX.XXXX (č.l. XXX-XXX), ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 05.04.2013, domáhal určenia, že

nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXXX/X,
evidovaný Y. katastra F., na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F., pod R. na meno L. A., rod. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele ?, patrí vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ?-
iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelom K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,a vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ?-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelej G. E., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., G. XXX/XX. U. odôvodnil tým, že na
LV č. XXXX, kat. úz. F., je v súčasnosti zapísaná žalovaná ako podielová spoluvlastníčka uvedeného

domu na základe listiny registrovanej správnym orgánom pod č. Z XXX/XXXX. Q. je na uvedenom liste
vlastníctva vedený ako podielový spoluvlastník vo výške spoluvlastníckeho podielu ?. K uvedenému
spoluvlastníckemu vzťahu žalobcu oprávňujú stavebné povolenie, resp. rozhodnutie o prípustnosti
stavby č. H.. XXX/XXXX-XXX/A-XX, vydané dňa XX.XX.XXXX, na žiadosť K. a D. E., na parcele č.
XXXX/X (neskôr prečíslovaná na XXXX/X, XXXX/XX) v kat. úz. F. ako aj A. o povolení užívať budovu,

ktoré bolo vydané dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX-XXX-A/XX, pričom ako stavebníci boli uvedení
K. a D. (užívajúci aj meno K.) E.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že novostavba dostala súpisné
číslo XXX. V čase smrti K. E. st., t.j. XX.XX.XXXX, mala novostavba znaky nehnuteľnosti v právnom
slovazmysle,t.j.nastavbeboliznakydlhodobejživotnosti,najmäzvisléanosnékonštrukcie,t.z.,žebolo
zrealizované prvé nadzemné podlažie (tzv. druhá deka). U. už predstavovala nehnuteľnosť v právnom
slova zmysle podľa § 119 O. zákonníka. Z uvedeného dôvodu novostavba postavená na parcele č.

XXXX/X ako vec v právnom slova zmysle patrila a stále patrí do podielového spoluvlastníctva K. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a D. (užívajúceho aj meno K.) E., nar. XX.XX.XXXX, každému
v ?-ici pomeru k celku. Z. spoluvlastníckych podielov na veľkosti ?-ce pre každého stavebníka je určené
v zmysle § 137 ods. X OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Q. bola na uvedený list vlastníctva zapísaná na základe

listiny registrovanej správnym orgánom pod č. Z XXX/XXXX, t.j. žiadosťou o zápis do KN, prílohou ktorej
bola listina o určení súpisného čísla pod č. X/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. F. skutočnosť bola zo strany
žalobcu namietaná a tento požiadal O. prokuratúru Námestovo o preskúmanie zákonnosti postupu G.
F. pri vydávaní uvedenej listiny, ktorá zákonnosť postupu G. F. pri vydávaní uvedenej listiny preskúmala
a vydala upozornenie prokurátora č. Pd XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyslovila nezákonnosť

pri vydávaní uvedenej listiny. V podnete na O. prokuratúru v U. žalobca namietal skutočnosť, že G. F.,
pri vyhotovení citovaného rozhodnutia o určení súpisného čísla nepostupovalo v zmysle vtedy platných
právnych postupov, nakoľko malo vydať oznámenie o stavbe a do oznámenia uviesť príslušné údaje
spôsobom akým to ukladá ustanovenie § 127 vyhlášky, teda malo uviesť ako vlastníka stavby toho, kto
bol jej stavebníkom, a teda K. a D. E., a nie ako je uvedené v rozhodnutí o určení súpisného čísla č. X/

X/XXXX. H. právo žalovanej k stavbe č. XXX je z tohto dôvodu spochybnené, nakoľko neexistuje žiadny
relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej stavbe. E. oznámenie ako aj rozhodnutie
o určení súpisného čísla podľa § 127 vyhlášky nepredstavuje listinu, ktorá by sama o sebe bola titulom
vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnuteľnosti. Q. nie je v rozhodnutí o prípustnosti stavby č. H..
XXX/XXXX-XXX/A-XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutí o povolení užívať budovu zo dňa XX.XX.XXXX

pod č. XXX/XXXX-XXX-A/XX uvedená ako stavebníčka, z ktorého dôvodu na rozhodnutie o určení
súpisného čísla G. F. bola uvedená nesprávne. Q. sa nikdy nestala vlastníčkou stavby, resp. jej nikdy
vlastnícke právo nevzniklo. V čase smrti stavebníka K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, mala
stavba rodinného domu prvky nehnuteľnosti v právnom slova zmysle, teda je nesporné, že rodinný dom
je z tohto dôvodu v podielovom spoluvlastníctve K. E., nar. XX.XX.XXXX, a D. E., nar. XX.XX.XXXX,

každého vo veľkosti ?-ice pomeru k celku. D. ide o naliehavosť právneho záujmu, v prípade, že by sa
žalobca nedomáhal určenia, že predmetná nehnuteľnosti patrí do dedičstva po K. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, je postavenie žalobcu neisté, lebo bez tohto rozhodnutia súdu nie je možné
obnoviť dedičské konanie po zomrelom K. E.. D. ide o určenie nehnuteľnosti do dedičstva po zomr.
G. E., vzhľadom na skutočnosť, že v čase výstavby predmetného rodinného domu trvalo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov stavebníka K. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a jeho manželky G.
E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, vzniklo vlastnícke právo k stavbe predmetného
rodinného domu aj manželke stavebníka G. E., rod. M..
Q. v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. XX) navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z., že uvedená
nehnuteľnosť bola dostavaná ako dvojdom a od roku XXXX bola takto reálne rozdelená nehnuteľnosť

užívaná. Z. časti nehnuteľnosti sú aj stavebne oddelené tak, aby sa dali samostatne užívať. C. časť
nehnuteľnosti užíval od dostavania žalobca a druhú časť žalovaná. Na podanie takejto žaloby zároveň
nie je naliehavý právny záujem. Q. časť nehnuteľnosti stavebne oddelenú užíva ako vlastnú, a to bez
zásahu inej osoby, od roku XXXX. V roku XXXX sa uvedená nehnuteľnosť zapísala na LV v prospech
žalobcu a žalovanej, a to v podiele každému po ?-ici úč. v pomere k celku a uvedený podiel bol

rešpektovaný aj zo strany žalobcu. Q. si začal robiť nároky na uvedenú nehnuteľnosť až v roku XXXX,
a to aj s prispením stanovísk v uvedenej veci zo strany katastra, mesta a prokuratúry, ktoré nevhodným
spôsobom hodnotili vzniknutú situáciu a ich stanoviská v uvedenej veci boli dôsledkom podania tejto
žaloby. R. pochybností možno konštatovať, že stavebné konanie v uvedenej veci nebolo dokončené,preto vyjadrenia mesta F. ohľadom stavebníkov v uvedenej veci neboli pravdivé, lebo stavebník v rámci
konania zomrel a do jeho práv vstúpili jeho právni nástupcovia. E. úrad nemohol začať konanie o užívaní
stavby s mŕtvym stavebníkom tak ako sa to snaží preukazovať zainteresovaný orgán obce a orgány

štátu.
E. vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi - listinami preukazujúcimi používanie mena žalobcu
K. i D. E. č.l. X-XX, rozhodnutím o prípustnosti stavby G. v F. č. H.. XXX/XXXX-XXX/A-XX čl. XX,

rozhodnutím o povolení užívať budovu č. XXX/XXXX-XXX-A/XX čl. XX, žiadosťou o zápis rod. domu čl.
XX, oznámením o stavbe čl. XX, rozhodnutím G. F. č. XXX/SSaS/XXXX čl. XX, č. XXXX/SSaS/XXXX čl.
XX, č. XXXX/SSaS/XXXX čl. XX, č. XXXX/SSaS/XXXX čl. XX, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. F. čl. XX,
kópiou sobášneho listu č.l. XX, kópiou úmrtného listu matky účastníkov konania č.l. XX, zápisnicou G.
F. čl. XX, kúpnopredajnými zmluvami č.l. XXX, XXX, kópiami spisov G. F. č. XXX/XXXX-XXX-A/XX č.l.
XXX-XXX a H.. XXX/XXXX-XXX/A-XX čl. XXX-XXX, spismi O. prokuratúry U. sp. zn. Pd XXX/XX, Pd

XX/XX, Pd XXX/XX, oznámením O. súdu N. L. č.l. XXX, spismi O. súdu N. L. sp. zn. D/XX/XXXX, XD/
XX/XXXX, D XXX/XXXX, E. katastra F. sp. zn. V XXXX/XX, ako aj ďalším obsahom spisu.
Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ich bývalý dom išli asanovať, tak sa s otcom dohodli,
že idú stavať jeden dom, že to bude dvojdom a budú tam bývať. Q. úpravy začali na jar XXXX, potom
vybavili povolenie. V roku XXXX urobili základy, v r. XXXX začali stavať hneď na jar, vymurovali pivnice

a prvú deku - betón, čakali tri mesiace, kým to nestvrdne a murovalo sa dookola. V júli, v auguste sa
urobila druhá deka - škvarodeka, potom to zakryli provizórnou strechou, aby sa to cez zimu nepoškodilo.
V r. XXXX v novembri chytila otca rakovina, bol operovaný a potom zomrel. D. sa pokračovalo v stavbe
až v roku XXXX. E. zaisťoval on a peniaze dávali dokopy - jeho s manželkou, ďalej čo mala matka z
dedičstva a asi aj žalovaná, to nevedel uviesť, ale asi áno tých XX-tisíc. L. sa potrebovali peniaze, dala

mama, lebo to všetko mali vlastne dokopy. V čase keď zomrel otec boli na stavbe vybudované len dve
deky. V čase úmrtia otca nebola žiadna dohoda o tom ako bude stavba ďalej rozdelená. V roku XXXX
sa spravilo ďalšie podlažie, podkrovie, strecha, ovakovalo sa zvonku aj zvnútra. U. sa na H. U. v r.
XXXX, ani v tom čase nebola medzi nimi žiadna dohoda. L. sa nasťahovali, dalo sa prejsť vrchom a poza
podkrovie, aj pivničnou chodbou a cez pivnicu. V. pivnicu ich nedelilo nič, na vrchu ich delil len spoločný

záchod. Už v tom čase to boli dve samostatné bytové jednotky. V tom čase mali spoločný vodomer -
vodu. Q. sa nepodieľala na stavbe, keď sa začalo stavať mala XX rokov, potom išla do školy, tú skončila,
keď mala XX-XX rokov. L. už bolo všetko hotové a bolo vyvakované, tak raz bielila, raz bola s ním v
Q. na tehly. Po finančnej stránke nemôže povedať nič, lebo všetko dávala mama, mali to spoločné. Po
otcovej smrti viedol stavebné práce on, predtým spoločne. O. bol prítomný pri vyhotovení provizórnej

strechy, potom spolu ešte odšalovali v októbri dielce zo škvarovej deky. Po otcovej smrti bola stavba
financovanázospoločnýchpeňazí.Poukončenístavbymalibytovéjednotkysamostatnévchody,akobol
stavebný plán. V r. XXXX sa nasťahovali a potom im G. vytýkalo, prečo nemajú kolaudačné povolenie,
tak oň požiadali. L. bude bývať na ktorej strane si dohodli ešte s otcom. U. na vydanie kolaudačného
rozhodnutiapodávalaichmatka.NapojednávanídňaXX.XX.XXXXpotomžalobcauviedol,žekeďzačali

stavať, stavali to s tým, že to stavia on a otec na polovicu lebo vtedy sa nevedelo, či sa vydá žalovaná
alebo nie a ako bude. Po otcovej smrti sa to stavalo s tým, že to bude pre neho a pre matku. U. nikde
povedané, že by tá jedna časť bola stavaná pre žalovanú, to si možno len domýšľať. L. otec žil všetky
administratívne záležitosti okolo stavby vybavovali otec s mamou spoločne. Po smrti otca to vybavovala
matka. L. vybavovala matka, žiadosť o kolaudáciu dala podpísať aj jemu. Q. sa spisovala s matkou,

mama mu dala kolaudačné rozhodnutie podpísať. Q. o vydanie obývacieho - užívacieho povolenia (č.l.
XX) nepodpisoval, podpísala to matka. U. sa o to čo a ako matka robí. H. písomnosti vypisovala matka,
niekedy ich podpisoval otec. Q. mu povedala, že jej matka všetko poručila, potom však prišiel na to, že
mu klamala, lebo keď bolo dedičské konanie po matke, bola tam iba ona a povedala, že matka žiaden
majetok nemala. D. to nenamietal, lebo si myslel, že matka jej to teda nechala.

Q. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že výstavba sa začala, lebo mali byt asanovaný. A. začali
stavať, lebo ona mala v tom čase len XX rokov a nemohla byť napísaná na stavebnom povolení. S.
dohoda ale bola, a to taká, že v jednej časti bude bývať brat so ženou a v druhej rodičia s ňou. D.
otec začal stavať aj dvojdom. A. mali dve deti a takto ich chceli podeliť. V čase keď otec zomrel bola
postavená len pivnica a prvá deka. V čase úmrtia otca bola v poslednom ročníku na škole, študovala

v Or. D., dochádzala do školy z domu. O. múry a druhá deka boli postavené potom čo otec zomrel. L.
zomrel, boli bez financií, až keď prišiel výplatok z domu, ktorý asanovali, tak sa stavba rozhýbala. R. to
v roku XXXX, peniaze prišli niekedy v auguste alebo septembri. O. múry sa začali stavať po smrti otca,
boli tam nejaké tie finančné problémy. Do finančných otázok sa moc nestarala. V roku XXXX vakovalizvonku, bolo to na jeseň, začínal padať aj sneh. Q. vakovali na jar XXXX. U. sa v r. XXXX na H. U.. R.
ústna dohoda o tom ako budú bývať ešte za života otca. O. to dohodnuté tak, ako to bolo na začiatku.
D. smrťou otca stavbu financovali rodičia aj žalobca, financovala sa spoločne. O. v tom čase pomáhala

ako mohla, nosila stravu, umývala, upratovala, hasila vápno, bola so žalobcom aj na tehly, robila všetko,
čo jej prikázala mama. Od XX.XX.XXXX nastúpila do práce a taktiež dávala mame peniaze. Po smrti
otca niečo zdedila, s peniazmi nakladala matka. Na stavbu boli poskytnuté fin. prostriedky z toho čo
zdedili a ona ešte opatrovala spolu s mamou strynku K. M., ktorá jej dala peniaze z jej domu, ktorý jej
tiež asanovali, za to, že ju opatrovala. F. peniaze mama tiež použila na stavbu. N. užívali tak, že žalobca

užíval svoju stranu a ona svoju. E. časť bola voľná, vrchná bola oddelená spoločným záchodom. Po
matkinej smrti predelila spoločné časti so súhlasom žalobcu. K predeleniu pristúpila z dôvodu, že im
v dome mizli nejaké veci. L. sa to delilo, nebolo to presne na polovicu, komín musela nechať podľa
dohody jemu. L. a elektriku mali každý samostatnú, voda bola vždy písaná na matku, tá ju aj platila,
potom po jej smrti bola zrazu prepísaná na žalobcu. R. medzi nimi nezhody, tak si v roku S. alebo XXXX
požiadala a vybudovala vlastnú prípojku. G. vždy povedala, že všetko dá deťom. U. to aj do žiadosti. A.

boli spolu v N. L., lebo napísali z G., že dom nie je na nikoho písaný, tam sa robila zmluva, dala sa p.
M., ale všetky papiere sa stratili. R. tam, že sa to tak má užívať ako to užívajú. U. uviesť, či táto zmluva
bola registrovaná, ona vtedy čakala s deťmi v aute. G. bola u notára p. L., bola sa tam radiť, potom
prišla so zmluvou a išla s ňou do F. na G. za p. M.. G. za nich robila všetko. S peniazmi hospodárila
matka. U. zmluva pred smrťou matky bola, išla na G., aby ten dom bol zapísaný na ňu a brata. U. pred

matkinou smrťou nebola zapísaná v katastri, lebo matka to nestihla dotiahnuť pred smrťou. Po matke
nebolo dedičské konanie, lebo matka na seba nič nemala. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná
uviedla, že matka nebola s kolaudáciou spokojná, lebo pôvodne tam bola písaná ona (žalovaná) a potom
bolo jej meno prečiarknuté a boli tam napísaní brat a otec. G. s tým nebola spokojná, lebo otec už bol
vtedy mŕtvy. G. za tým chodila, lebo chcela, aby to bolo na brata a na ňu, ale nedokončila to. O. začala

pracovať v r. XXXX, na stavbu prispela tým čo jej dala K. M., peniazmi z dedičstva a keď pracovala, tak
tiež dávala všetky peniaze matke.
E. C. Z., švagor žalobcu, uviedol, že výstavba predmetného rodinného domu začala asi v roku XXXX-
XXXX. R. pri armovaní dvoch diek, ale už nadzemných a pri betónovaní, v tom čase otec účastníkov ešte
žil. H. aj po smrti otca, v r. XXXX sa dokončievalo. V čase úmrtia otca účastníkov tam už bolo nadzemné

podlažie, v r. XXXX sa betónovalo.
E. Y. E., manželka žalobcu, uviedla, že výstavba rod. domu začala v roku XXXX. Q. stavať spoločne,
ona s manželom a jeho rodičia, lebo L. v tom čase ešte chodila do školy. V čase úmrtia otca účastníkov
bola na dome druhá deka. Na stavbe pomáhala, vozila stravu, aj pri vození tehál, keď bolo treba niečo
poukladať, podávať - také ženské roboty. Po smrti otca účastníkov chvíľu stáli, v r. XXXX bola tehotná,

pokračovali v r. XXXX. E. sa úplne hore - manzardka. E. boli manželovi rodičia a ona s manželom. E.
financovali spoločne, dávali svokre peniaze a z toho sa financovala stavba aj všetko okolo. D. začatím
výstavby boli dohodnutí, že hornú časť od mesta budú mať ona s manželom a dolnú svokrovci. H. sa
robilo tak, že čo sa urobilo na jednej strane sa urobilo aj na druhej. U. vedomosť o tom, že by rodičia
stavali svoju časť s tým, že bude pre žalovanú, babka len hovorila, že to podelí na troje, pre ňu, pre

muža a pre L.. G. im chcela darovať tú časť po dedkovi. K zmluve nedošlo, len im to povedala, sľúbila.
R. to asi X-X rokov po smrti otca. Q. začala pracovať počas stavby domu, asi v r. XXXX, ale nevie o tom,
že by dávala nejaké peniaze. H. svoje peniaze dávali svokre a ona to z tých peňazí financovala.
E. C. D. uviedol, že bol na stavbe iba raz, dávať kvádru na deku. Q. mal vtedy kvádru na dvore, on
prišiel s nakladačom a vykladal ju na druhú deku. R. to asi na jar v r. XXXX. V tom roku boli základy

podpivničené a hore. L. dávali kvádru, dávali ju už na druhú deku.
E. G. N., suseda účastníkov, uviedla, že oni začali stavať v r. XXXX a E. vtedy tiež len začínali stavať.
Vo februári r. XXXX zomrel sused. L. išli z pohrebu, tak mali deku na pivnici, mali to zakryté térovým
papierom. G. v tom čase nemali postavené, lebo im ešte spustili kvádru. L. babku navštevovala a aj
vždy keď sa stretli, tak vravela, že ona už môže zomrieť, že má všetko na poriadku, že všetko čo mala

podelila medzi deti, že dala do stavby domu. L. sa rozprávali, vraveli, že stavali dvojdom, že pre dve
deti. U. nevraveli o tom, že by to stavali pre seba.
E. D. D. uviedol, že ešte keď bývali v starom dome na G. ul., tak brat jeho mamy - otec účastníkov vravel,
že idú stavať nový dom. H., že ide stavať pre syna a dcéru. V r. XXXX, keď bol v nemocnici a boli za
ním, ešte vravel, že to nedostavia, lebo tam boli len pivnice zakryté terpapierom. R. to ako keby bytovka,

tak si myslí, že to nemohlo byť len pre jedného. T. to bolo určené pre syna a dcéru. A. sa o tom jeho
matka a otec účastníkov. Po smrti ich otca boli v F., išli vlakom z D. L. a boli tam len pivnice zakryté
terpapierom. V r. XXXX mal XX rokov.E. B.. G. L. uviedla, že sa začalo stavať v r. XXXX. Q. sa stavať základy, základy obvodových múrov
a navážal sa materiál.
E. G. R. uviedla, že jej muž tam robil prakticky od základov. L. prišiel ujko z nemocnice, boli za ním, a

tento vravel, že má len dve deti a chce postaviť každému, aby sa po jeho smrti po súdoch nevláčili. L.
strýko zomrel, bola len prvá deka. Po ujkovej smrti sa chvíľu nestavalo, po pol roku sa začalo znovu
stavať. Q. chodila na stavbu, vozila jedlo. L. otec účastníkov zomrel, boli postavené iba pivnice, boli
zakryté terpapierom. R. deka, ale boli ešte terpapierom zakryté. G. sesternica K. M. dala peniaze, ktoré
dostala od G. za dom, ktorý jej zbúrali, žalovanej. N. s nimi matka účastníkov, či ich použili na stavbu o

to sa nezaujímala. Z. jej pred smrťou povedal, že stavia preto veľký dom, aby mali každý svoje bývanie,
aby sa po ich smrti nevláčili po súdoch, preto mal aj každý vlastný vchod.
E. A.. H. E. uviedol, že bol predsedom G. F.. V rámci spriemyselňovania bolo potrebné riešiť výstavbu
bytov, rozhodli sa stavať sídlisko E. a bolo potrebné vykúpiť a asanovať vyše XX domov. G. aj dom p. E.
s manželkou. N. sa vykúpil, ako náhradu nechcel byt, lebo chcel stavať dom, lebo mal dve deti, syna a
dcéru. H., že chce dvojdom, ktorý bude mať dva vchody, lebo má dve deti, aby neboli problémy. D. mu

teda väčší pozemok, dostal aj stavebné povolenie asi v r. XXXX. U. krátku dobu nato zomrel. N. sa aj
postavil, v ktorom teraz bývajú. V čase úmrtia otca účastníkov stál spodok, pivnice a už sa murovalo. O
pridelenie stavebného pozemku žiadal pán K. E. st. s tým, že chce stavať pre syna a dcéru. O stavebné
povolenie požiadal K. E. st., lebo on bol vlastník domu, ktorý sa mal asanovať, lebo ten objekt, čo sa
vykúpil bol p. K. E. st. s manželkou, nikoho iného.

E. Y. D. uviedla, že otec účastníkov začal stavať vtedy kedy aj oni, v r. XXXX, keď prišli A.. Od začiatku
stavali dvojdom. H., že stavajú pre deti, veď mali len dve. U. si, v ktorom roku zomrel K. E. st., ale bola na
pohrebe. V tom čase bola postavená len jedna deka. R. postavené nad zemou, boli postavené pivnice
a tieto boli zakryté. U. pivnicami nestálo nič.
E. C. I. uviedol, že sa podieľal na stave domu od začiatku. Z., že si nepamätá presne čo bolo postavené

na dome, keď zomrel K. E. st. Q. tam bola každý deň, varila, pomáhala aj upratovať večer po skončení
prác. U. uviesť, či žalovaná financovala stavbu, do financií sa im nemiešal. E. to ich otec, vravel, že
má dve deti a potrebuje postaviť dom, aby mali kde bývať po jeho smrti. U. uviesť kde chcel bývať on
s manželkou.
E. R. I. uviedla, že v čase smrti A. E. bola postavená len základová platňa, pivnice neboli.

E. C. H. uviedol, že stavebníkom predmetného dobu bol nebohý pán E. a žalobca. On tam muroval v
r. XXXX, keď prišli A.. Y. prišiel ich otec za ním, že či idú robiť, alebo nie. Q. tam robiť, keď ešte otec
účastníkov žil. Q. pomáhala pri strave.
Z rozhodnutia o prípustnosti stavby G. národného výboru v F. č. H.. XXX/XXXX-XXX/A-XX (č.l. XX)
vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bolo vydané K. E. a D. E. na základe ich žiadosti stavebné povolenie na

stavbu obytného dvojdomu na pozemku č. parc. XXXX/X, kat. územie a obec F..
Z rozhodnutia G. národného výboru v F. č. XXX/XXXX-XXX-A/XX (č.l. XX, XX) vyplýva, že dňa
XX.XX.XXXX bolo žiadateľom K. a D. E. udelené povolenie užívať budovu na ul. G. č. XXX, na parcele
č. XXXX/X, vystavenú na základe stavebného povolenia vydaného O. pre výstavbu rady G. v F. dňa
XX.XX.XXXX zn. XXX/XXXX-XXX-A/XX s tým, že stavba bola dokončená a stala sa schopnou užívania

dňa XX.XX.XXXX a novostavba dostala popisné číslo XXX.
V žiadosti o zápis domu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) adresovanej OÚ F., sú v záhlaví žiadosti označení
žalovanáažalobca.D.žiadostijezápisrod.domuč.XXXpostavenéhovkat.úz.F.naparceleč.XXXX/X.
Z odtlačku pečiatky správy katastra vyplýva, že uvedená žiadosť bola zaregistrovaná na správe katastra
pod Z XXX/XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. F. (č.l. XX) vyplýva, že ako spoluvlastníci domu súp. č. XXX na
parcele č. XXXX/X - rodinný dom sú zapísaní žalovaná v podiele ? pomeru k celku na základe Z XXX/
XXXX - žiadosť o zápis do KN - XX/XX a žalobca v podiele ? pomeru k celku na základe Z XXX/XXXX
- žiadosť o zápis do KN - XX/XX a Z XXX/XXXX - rozhodnutie č. XXXX/SSaS/XXXX - XXX/XX.
Zo sobášneho listu (č.l. XX) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX K. E., nar. XX.XX.XXXX, a K. (zrejme malo

byť správne uvedené G., pozn. súdu) M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreli manželstvo.
Z úmrtného listu (č.l. XX) vyplýva, že G. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX.
ZkópiespisuG.č.XXX/XXXX-XXX-A/XX(č.l.XXX-XXX),vyplýva,žesúčasťouspisujeiprepiszápisnice
zo dňa XX.XX.XXXX z komisionálneho jednania vo veci žiadosti K. a D. E. o vydanie obývacieho
povolenia (č.l. XXX), v ktorej sú ako prítomní uvedení stavebník K. a D. E., zápisnicu za stavebníka

podpísala E.. Zo zápisnice, ktorá bola vyhotovená pôvodne ručne (č.l. XXX) je ako stavebník uvedené
meno L. E. (pričom je zrejmé, že meno L. je uvedené cez pôvodné meno, pravdepodobne K.), ktorí je
následne prečiarknuté a ako stavebníci sú uvedení K. a D. E.. A. v predmete je uvedené meno L. E.,
ktoré je následne prečiarknuté a nad ním je uvedené meno K. a D. E.. Q. za stavebníka podpísala E..E. spisu je i žiadosť o vydanie obývacieho - užívacieho povolenia (č.l. XXX), v ktorej sú ako žiadatelia
uvedení v záhlaví A. L. a D. E., v texte sú uvedení ako L. E. a D. E., ktorých mená sú uvedené aj pri
podpise žiadateľa. D. ide o označenie žiadateľov, možno dospieť k záveru, že priezvisko A. pred menom

L. bolo dopísané dodatočne, rovnako z textu žiadosti, v ktorom podpísaný L. E. a D. E. žiadajú o vydanie
obývacieho povolenia je zrejmé, že pod písmenom K v mene L. bolo pôvodne uvedené písmeno M, z
čoho vyplýva a možno vyvodiť záver, že meno L. bolo napísané cez pôvodne uvedené meno G. E.. D.
podpise žiadateľa je uvedené meno L. A. a D. E.
Z potvrdenia G. v F. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že K. E. bol pridelený stavebný pozemok na

parcele č. XXXX/X pod výstavbu rodinného domu v F.. Z. pozemok bol pridelený na základe žiadosti E.
Antona - D. zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že je zaradený na asanáciu.
Zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že K. E. požiadal o vydanie
stavebného povolenia na novostavbu rodinného dvojdomku spoločne so synom D. v F. na ulici G.,
parcela č. XXXX/X z dôvodu, že doposiaľ býva a vlastní rodinný dom so synom D. a nakoľko ich dom
prichádza pod asanáciu takže so synom sa rozhodli vystaviť spoločný dovjdomek. Zo žiadosti je zrejmé,

že do žiadosti bol ako žiadateľ dopísaný D. E., ako stavebník bol podpísaný len K. E..
Zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že D. E. požiadal o vydanie
stavebného povolenia na novostavbu v F., na ulici G., parcela č. XXXX/X z dôvodu, že doposiaľ býva
spolu s otcom A. E. a nakoľko ich stavba prichádza pod asanáciu tak sa s otcom rozhodli vystaviť
spoločný dvojdomek.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady
škody voči G. F., žalovaná na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ako svedkyňa uviedla, že dom mal pred
rokom XXXX súp. č., toto dostal pri kolaudácii, s ktorou jej matka nebola spokojná, lebo kolaudácia bola
v r. XXXX, kedy jej otec už bol mŕtvy. N. nebol predmetom dedičského konania po otcovi lebo vtedy
stáli iba pivnice a prvá deka, nejavil známky rod. domu. Q. sa obrátila na mesto so žiadosťou o vydanie

súpisného čísla lebo kolaudačné rozhodnutie nebolo platné, keďže bol v ňom napísaný otec, ktorý tam
nemohol byť napísaný, pretože tri roky bol už mŕtvy (č.l. XXX pv).
D.ideonávrhnadoplneniedokazovaniavyžiadanímstavebnejdokumentácieohľadnerodinnýchdomov
rodiny D., č. XXX a N. č. XXX na ulici G. v F. a originálu LV č. XXX, kat. úz. U., súd návrh na
doplnenie dokazovania zamietol, keď uvedené dôkazy by nemohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

E. skutočnosť, či žalovaná stavala (či už sama alebo s manželom) ďalší rodinný dom, nemá vplyv na
vlastnícke právo k inej nehnuteľnosti. D. ide o stavebnú dokumentáciu vo vzťahu k domom rodiny D.
a N., ktorých domy susedia s domom, ktorý je predmetom tohto konania, právny zástupca žalovanej
predložil kópiu časti žiadanej dokumentácie, keď zároveň výpovede svedkov Y. D. a G. N., pokiaľ ide
o začiatok stavby, neboli v konaní spochybnené, pričom ich výpoveď ohľadne priebehu stavby spornej

nehnuteľnosti sú v podstatných bodoch v súlade s ostatnými dôkazmi.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
D. § 80 písm. c) O. súdneho poriadku v platnom znení (ďalej O.s.p.) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

U. predmetom sporu je pozitívna určovacia žaloba o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, súd vzhľadom
na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. v prvom rade skúmal či má žalobca na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd dospel k záveru, že v danom
prípade žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko súdne rozhodnutie v
danej veci je nevyhnutnou podmienkou pre prípadné obnovenie dedičského konania a usporiadanie

vlastníckych vzťahov k danej nehnuteľnosti za účelom dosiahnutia súladu medzi právnym stavom a
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
G. účastníkmi konania neboli sporné skutočnosti týkajúce za začiatku stavby predmetného rodinného
domu, t.j. dôvodov stavby (asanácia pôvodného domu vo vlastníctve rodičov účastníkov konania) ako aj
úkony súvisiace so začatím stavby - získanie pozemku, stavebného povolenia, pričom medzi účastníkmi

nebola sporná ani skutočnosť, že sa mal stavať dvojdom, ktorom mali bývať jednak žalobca so svojou
rodinou a jednak žalovaná a rodičia účastníkov. E. nebola ani skutočnosť tvrdená žalobcom v návrhu,
že používal aj meno D. E. (v súvislosti so stavebným povolením a následne stavbou predmetného
rodinného domu). E. medzi účastníkmi konania bola otázka vlastníckeho práva k predmetnému domu,
resp. k jeho ?, ktorá je zapísaná na žalovanú, ako to vyplýva z LV č. XXXX, kat. úz. F..

Pokiaľ ide o posúdenie, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po rodičoch účastníkov konania,
je potrebné určiť okamih vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. V zmysle ustálenej judikatúry vznik
stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou, ale stačí, ak je stavba
vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.D. posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná
minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu
takto druhovo a individuálne určenej veci. F. minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy

je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe.
V súvislosti so vznikom vlastníckeho práva, je potrebné tiež poukázať na to, že stavebníkom v
občianskoprávnom zmysle nemusí byť rovnaká osoba, ktorá je stavebníkom v zmysle stavebného
zákona. H. k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s

právne relevantne prejaveným úmyslom mať stavbu pre seba, teda vystaval (nechal si vystavať) stavbu
s tým zámerom, že sa stáva jej vlastníkom.
U. byť pritom rozhodujúce, komu je adresované stavebné povolenie, keď rozhodnutie o stavebnom
povolení môže byť adresované napríklad len jednému stavebníkovi, i keď stavebníkov stavby v
občianskoprávnom zmysle bude viac.
E. mal na základe vykonaného dokazovania, z výpovedí svedkov (okrem svedkyne R. I.) ale aj

účastníkov konania jednoznačne preukázané, že v čase úmrtia K. E. st. bolo postavené už prvé
nadzemné podlažie. E., rovnako ako účastníci konania potvrdili, že v čase úmrtia otca účastníkov boli
postavené základy, pivnice a deka nad pivnicami. Z uvedeného teda je zrejmé, že v čase úmrtia K. E. st.
už bolo zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, pričom je bez významu skutočnosť, že
toto malo slúžiť len ako pivnice. E., že ide o nadzemné podlažie je preukázaná výpoveďou účastníkov,

ktorí uviedli, že podlaha pivnice je zarovno s pozemkom, ktorá skutočnosť vyplýva i z fotografií a plánu
predmetného domu (č.l. XXX, XXX, XXXa). D. nadzemným podlažím je v zmysle E najnižšie podlažie,
ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako X,Xm pod najnižšou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti
3m od stavby. Z uvedeného vyplýva, že v čase smrti K. E. st., uvedená nehnuteľnosť existovala ako vec
v právnom zmysle a mohla byť predmetom právnych vzťahov. D. ide o vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo

k predmetnej nehnuteľnosti, súd poukazuje na to, že nakoľko K. E. st. bol v čase výstavby predmetného
domu ženatý s G. E., rod. M., uvedenú nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom je nesporné, že G. E., napriek tomu, že nebola ako stavebník uvedená v stavebnom
povolení, bola spolu so svojim manželom stavebníkom v občianskoprávnom zmysle.
D. ide o nadobudnutie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva, súd mal na základe vykonaného

dokazovania jednoznačne preukázané, že pokiaľ ide o žalobcu, tento staval uvedenú nehnuteľnosť s
úmyslom mať stavbu (resp. jej časť) pre seba s tým, že sa stáva jej vlastníkom, resp. spoluvlastníkom.
D. ide o K. E. st., v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by tento staval predmetnú nehnuteľnosť
s úmyslom stavať ju priamo pre žalovanú. I keď svedkovia (G. N., D. D., G. R., A.. H. E., Y. D. a C. I.)
uviedli,žeK.E.st.uviedol,žemádvedetiachceimpostaviťdom,nemožnovylúčiť,žetútonehnuteľnosť

nestaval pre seba s tým, že svoj podiel až následne, v priebehu času, prevedie na žalovanú, príp.
svoje deti inak vyporiada. H. na uvedenú skutočnosť súd návrhu žalobcu o určenie, že nehnuteľnosť
v podiele ? pomeru k celku patrí do dedičstva po K. E. st., nar. nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. č. XXX/XX, F., vychádzajúc zo skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť
v čase úmrtia otca účastníkov konania už existovala ako vec v právnom zmysle, a teda mohla byť i

predmetom dedičského konania, vyhovel, keď podiel otca účastníkov na uvedenej nehnuteľnosti (po
vyporiadaní R.) predstavuje ?.
D. ide o určenie nehnuteľnosti do dedičstva matky účastníkov konania, a teda matkin podiel na uvedenej
nehnuteľnosti, súd v tejto časti žalobu zamietol. E. pritom vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ ide o matku
účastníkov, nie sú pochybnosti o tom, že táto uvedenú nehnuteľnosť stavala s úmyslom stavať ju pre

žalovanú, nie pre seba. F. záveru nasvedčuje skutočnosť, že matka, ktorá vybavovala administratívne
záležitosti ohľadne uvedenej nehnuteľnosti, tieto robila v mene žalovanej s úmyslom, aby uvedená
nehnuteľnosť bola zapísaná do spoluvlastníctva nielen žalobcovi ale aj žalovanej. E. mal preukázané
z výpovedí účastníkov konania, že všetky administratívne záležitosti ohľadom predmetného rodinného
domu vybavovala po smrti otca matka účastníkov, ktorá podávala aj žiadosť o vydanie obývacieho a

užívacieho povolenia, v ktorom ako žiadateľov uviedla žalobcu a žalovanú (viď spis G. č. XXX/XXXX-
XXX-A/XX (č.l. XXX-XXX, predovšetkým žiadosť o vydanie užívacieho a obývacieho povolenia ako aj
rukou písanú zápisnicu z komisionálneho jednania ohľadom tejto žiadosti). Je zrejmé, že úmyslom matky
bolo, aby uvedenú nehnuteľnosť vlastnila žalovaná a nie ona sama, z ktorého dôvodu má súd zato, že
v uvedenej časti (o určenie, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra

"C" č. XXXX/X, evidovaný E. katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. F., pod B1 na meno L.
A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, F., v podiele ?, patrí vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu ?-iny pomeru k celku do dedičstva po zomrelej G. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. č. XXX/XX, F.) návrh žalobcu nie je dôvodný, preto žalobu v tejto častizamietol. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa sám o administratívu
ohľadne nehnuteľnosti nezaujímal, rozhodnutia a úkony matky v súvislosti s uvedenou nehnuteľnosťou
akceptoval, a tieto začal napádať až po nezhodách, ktoré nastali medzi ním a žalovanou. D. ide o

podiel žalovanej na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti, súd mal preukázané, že táto sa tiež podieľala,
či už finančne alebo výkonom prác, keď tvrdenia žalovanej o finančnom prispievaní neboli v konaní
vyvrátené.E.žalobcapripustil,žežalovanásamohlamin.svojimpodielomzdedičstvapootcovipodieľať
na financovaní stavby, pričom nie je dôvod, vzhľadom na prax akú mali zaužívanú (všetky peniaze išli
matke a táto s nimi disponovala), aby financie, ktoré žalovaná následne získala, či už z dedičstva po K.

M. alebo z príjmu zo zamestnania, neboli rovnako odovzdané matke a použité na stavbu predmetného
rodinného domu.
V súvislosti so stavebným a následným konaním vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné
poukázaťnato,ževdanomprípadedošlokviacerýmpochybeniam,keďpoúmrtíK.E.st.akostavebníka
nedošlo k vyriešeniu právneho nástupníctva po menovanom (prerušeniu stavebného konania), keď
zároveň v dedičskom konaní bolo možné predediť i uvedenú nehnuteľnosť, keďže táto už existovala ako

vec v právnom zmysle, a teda bola spôsobilá byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. A. nesprávny
bol postup orgánov v rámci kolaudačného konania, keď ako stavebníka naďalej uvádzali K. E. st., ktorý v
tom čase však už účastníkom konania nemohol byť, keďže zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom kolaudačné
konanie začalo na základe žiadosti matky účastníkov konania zo dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti všetkým účastníkom konania zásadu "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva

patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod. R. preto predovšetkým povinnosťou účastníkov konania dbať o

svoje práva a zaujímať sa o právny stav týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti už v počiatkoch a priebehu
jej výstavby.
D. ide o náhradu trov konania, o tejto súd rozhodol podľa § 14X ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech a neúspech účastníkov bol rovnaký.
E. zároveň podľa § X48 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania, ktoré platil v súvislosti s

výsluchom svedkov Y. D., C. I. a R. I. dňa XX.XX.XXXX v mieste ich bydliska v F., ktoré predstavujú
cestovné náhrady v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla O. súdu U.. D. vyúčtovania
autoreferenta, v súvislosti s výsluchom svedkov dňa XX.XX.XXXX v F., vznikli výdavky v súvislosti s
použitím služobného motorového vozidla vo výške XX,XX € (U. - F. a späť XX km, cena pohonných hmôt
X,XX €/liter, skutočná spotreba X,XX l na XX km, základná náhrada za X km X,XXX €). Na náhradu trov

štátu zaviazal súd žalobcu a žalovanú podľa výsledkov konania, každého v ? vzhľadom na skutočnosť,
že svedkov, ktorých výsluch bol dňa XX.XX.XXXX navrhli tak žalobca (svedka C. I.) ako aj žalovaná
(svedkyne Y. D. a R. I.).
E. zároveň žalovanej uložil i povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu - vyhotovenie rovnopisov
podaní (žiadosť o informáciu a vyjadrenie k zmene žalobného návrhu č.l. XX-XX, vyjadrenie k návrhu zo

dňa XX.XX.XXXX č.l. XXX-XXX, návrh na vypočutie svedkov č.l. XXX-XXX, žiadosť o vypočutie svedkov,
žiadosť o pokračovanie v konaní č.l. XXX, žiadosť o odročenie pojednávania č.l. XXX-XXX) urobených
elektronickými prostriedkami, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, na účet O. súdu U. vo
výške X,XX €, v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku. D. určení výšky poplatku za vyhotovenie
rovnopisov podaní súd vychádzal z pol. XXa E. súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. XX/

XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych
predpisov. H. z citovaného ustanovenia súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov jednotlivých podaní
urobených elektronickými prostriedkami je X,XX € (žiadosť o informáciu a vyjadrenie k zmene žalobného
návrhu o počte X strán x X,XX € = X,XX €, vyjadrenie k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX o počte X strán x
X,XX € = X,XX €, návrh na vypočutie svedkov o počte X strán x X,XX € = X,XX €, žiadosť o vypočutie

svedkov, žiadosť o pokračovanie v konaní v počte X strana x X,XX €, žiadosť o odročenie pojednávania
o počte X strán x X,XX € = X,XX €, najmenej je však poplatok za každé podanie X,XX €, keďže ide o
ostatné podania, spolu teda 5 podaní x 1,50 € = 7,50 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon
rozhodnutia.