Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205920
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118205920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: F. A., W.. XX. XX. XXXX, F. N. L.
XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 3 449,86 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 1.036,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 736,67 € od 21.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 87,46 € od 19.9.2018 do zaplatenia, zo sumy
127,44 od 24.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 42,48 € od 22.1.2019 do zaplatenia a zo sumy 42,48 od
25.1.2019 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.5.2018 sa pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 3.449,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3449,86
€ od 21.4.2018 do zaplatenia.

2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, bola dňa 15.1.2014 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s., na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej
viedol účet č. 0045284879. Žalovanej bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu
výpisu z kartového účtu mala schválený úverový rámec vo výške 2.400,- €, ktorý sa zaviazala splácať
štandardnoumesačnousplátkouvovýške80,-€.Žalovanásineplnilasvojepovinnosti.Predodstúpením
na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 15.4.2018 nový výpis z bankovej knihy s

konečným stavom ku dňu 31.3.2018 a s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.449,86 €. Nakoľko
žalovaná dlžnú sumu neuhradila v lehote splatnosti do dňa 20.4.2018, právny predchodca žalobcu si
uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpis z Bankmatky Quatro.

4. Žalovaná sa k žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 10.12.2018, napriek výzve súdu písomne
nevyjadrila.5.Vpriebehukonaniadošlokpostúpeniupredmetnejpohľadávkynažalobcu,otejtozmenesúdrozhodol
uznesením, č.k. 8Csp/97/2018-50, zo dňa 29.1.2019.

6. Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny vo výške
736,67 € (t.j. poplatky a sankčný úrok) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Nakoľko však v
priebehu konania došlo zo strany žalovanej k uhradeniu sumy v celkovej výške 299,86 € (platba zo dňa
18.9.2018 vo výške 87,46 €, platba zo dňa 23.11.2018 vo výške 127,44 €, platba zo dňa 21.1.2019 vo
výške 42,48 €, platba zo dňa 24.1.2019 vo výške 42,48 €), žalobca vzal žalobu späť aj v tejto časti.

Žalobca zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 2.413,33 €, úrok z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.713,19 € od 21.4.2018 do 18.9.2018, úrok z omeškania vo
výške 5 % p.a. zo sumy 2.625,73 € od 19.9.2018 do 23.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo
sumy 2.498,29 € od 24.11.2018 do 21.1.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.455,81
€ od 22.1.2019 do 24.1.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.413,33 € od 25.1.2019
do zaplatenia.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 145 ods.
2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 13. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami CSP súd konanie
v časti istiny a úroku z omeškania zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po jej doručení
žalovanej.

12. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej.
Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby ani
nezisťoval.

13. Na pojednávaní dňa 15.3.2018 súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, ako aj žalovanej, u ktorej považoval súd predvolanie
za doručené v zmysle § 112 CSP.

14. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
oboznámením s predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a
cenníkom VÚB, a.s..

15. Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná dňa
13.1.2014 vyplnila Žiadosť aktiváciu Bankmatky Quatro, ako to vyplýva so žiadosti. V čl. III. je uvedený
predschválený úverový rámec 2.400,- € so štandardnou mesačnou splátkou 80,- €. Žalovaná podpisom
tejtožiadosti/zmluvyvyhlásila,žepredjejpodpisomsaoboznámilasOP,ktorésúsúčasťoutejtožiadosti,

súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

16. Podľa článku V. zmluvy s názvom „Vyhlásenia klienta:“ sa nachádza nasledujúce ustanovenie:
Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaníkreditnejplatobnejkartyVÚB,a.s.vydávanejvspoluprácisCFH.Zostranybankybolažiadosťschválená
dňa 15.1.2014.

20. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.6.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlhu z
kreditnej karty Quatro Premium č. 0045284879.

17. Z výpisov z pôžičkovej karty za obdobie od 26.1.2014 do 31.3.2018 vyplýva, že žalovaná celkovo
vyčerpala sumu vo výške 2.400,- € a zaplatila 2.360,- €.

18. Po začatí konania žalovaná uhradila sumu vo výške 299,86 € (platba zo dňa 18.9.2018 vo výške
87,46 €, platba zo dňa 23.11.2018 vo výške 127,44 €, platba zo dňa 21.1.2019 vo výške 42,48 €, platba
zo dňa 24.1.2019 vo výške 42,48 €).

19. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. V danom prípade predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý nepochybne napĺňa charakteristiku

spotrebiteľského úveru v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona,
zároveň nespadá ani pod jeden z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru, ktoré sú uvedené v § 1
ods. 3 tohto zákona. Preto aj pre revolvingový úver je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1, 1, 2
a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

26. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

27. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

28. Údaj o RPMN nepochybne možno považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko

zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a teda je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je
možné vypočítať RPMN podľa počiatočných základných údajov v zmluve podľa rovnice obsiahnutej v
prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. Táto rovnica vyjadruje ekvivalent úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica o výpočte RPMN odpovedá na ročnom základe

celkovej súčasnej hodnote čerpania na jednej strane a celkovej súčasnej hodnote splátok a platieb
poplatkov na druhej strane. Pri výpočte RPMN pri revolvingovom úvere prostredníctvom kreditnej karty
sa použije predpoklad, že revolvingový úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a splatí sa v 12
rovnakých splátkach v mesačných intervaloch. Tento postup vyplýva z pokynov k vyplňovaniu hláseniao novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených na stránke Ministerstva financií SR. To, že
RPMNsadávypočítaťajpriúverochposkytnutýchkreditnoukartou,ažesatakajvypočítava,jenapokon
zrejmé zo štatistických údajov zverejňovaných opäť na stránke Ministerstva financií SR, kde sa uvádza

priemerná hodnota RPMN aj pri úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty. Súd sa preto
nestotožňuje s názormi žalobcu o nemožnosti výpočtu RPMN pri revolvingových úveroch a osvojil si
opačný názor, ktorý vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 17Co/2148/2012,
zo dňa 10.10.2012.

29.ZasplneniepovinnostíveriteľaohľadomúdajuoRPMNnemožnopovažovaťjehoindikatívnyvýpočet
v časti V. zmluvy, ktorý vychádza z celkom iných parametrov než boli dohodnuté účastníkmi zmluvy.
Konkrétne vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.1.2014, hoci zmluva bola uzavretá
neskôr. Navyše v tomto výpočte sa vychádzalo z výšky mesačnej splátky vo výške 200 €, hoci v tomto
konkrétnom prípade bola dohodnutá mesačná splátka len vo výške 80 €. Tento indikatívny výpočet
RPMN preto je potrebné považovať len za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods.

1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu.
30. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., a to
konečnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúveru.Vzmluveniejetermínkonečnejsplatnostiuvedenývôbec,čo

nie je dostačujúce vzhľadom na požiadavku zákonodarcu, aby termín konečnej splatnosti bol uvedený
ako kompletný časový údaj. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise
zmluvy informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú

splatnosť úveru. Navyše z údajov uvedených v zmluve, bez uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky,
ani nie je možné dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorý bude pozostávať z konkrétneho dňa,
mesiaca a roka. Tento záver súdu nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016
zn. C-42/15, pretože toto rozhodnutie sa netýkalo posúdenia nedostatku tejto náležitosti zmluvy o úvere
(dĺžkytrvaniazmluvyoúvere,resp.termínukonečnejsplatnostiúveru).Navyšezožiadnehoustanovenia

zmluvy ani iného zmluvného dokumentu nevyplýva dátum splatnosti čo i len jednej splátky úveru. Nebol
predložený splátkový kalendár, pričom aj v prípade, ak by bol predložený, musel by byť predložený
v podobe, v ktorej by mohol byť považovaný za súčasť zmluvy v zmysle zachovania jej obligatórnej
písomnej formy, t.j. opatrený podpismi obidvoch zmluvných strán, ktorý záver tiež nie je v rozpore so
záverom Súdneho dvora EÚ vysloveným v jeho rozhodnutí C-42/15, keďže súdny dvor v uvedenom

rozhodnutí konštatuje, že čl. 10 ods. 1,2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa
23.04.2008 treba vykladať tak, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči, pričom nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je

vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka
podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice.
Súd teda urobil právny záver v súlade v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ako
aj v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou uvedenou v zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného potom súd mal zato, že zmluva o úvere neobsahuje dátum

konečnej splatnosti úveru.

31. Ďalej v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 22,80 %. Na internetovej stránke
NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom
období ako je uzavretá zmluva. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov

poskytovaných pre domácnosti v období 01/14 (Zmluva uzavretá 15.1.2014) na obdobie do 1 roka (v
Zmluve uvedený počet splátok 12) bola úroková sadzba vo výške 6,92 %, čo znamená, že dohodnutá
úroková sadzba je viac ako trojnásobne vyššia. Preto súd nemá pochybnosti o tom, že úroková sadzba
úveru vo výške 22,80 % je neprimeraná odplata za úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s ust. § 39 Občianskeho zák., teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne

neplatný. O takýto stav pôjde vždy ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1 MCdo 1/2009, zo dňa 31.07.2009).
Neplatnosť dojednania úrokov v Zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celkua to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom súd
považoval zmluvu o úvere za neplatnú iba v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

33. V danom prípade súd dospel k záveru o chýbajúcich povinných údajoch zmluvy o revolvingovom

úvere a to RPMN vrátane predpokladov použitých pre jeho výpočet, ako aj termínu konečnej splatnosti
úveru. Úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový; žalovaná by mala teda
žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Keďže však žalovaná uhradila
viac (2.360,- € + 299,86 €) súd preto žalobu zamietol okrem istiny vo výške 1.036,53 €, vo vzťahu ktorej
bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 vety druhej CSP.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP a §
256 ods. 1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny vo výške 736,64 € čo súd zahrnul pod
neúspech žalobcu a žalovaná v časti istiny vo výške 299,86 €. Žalobca mal teda úspech v pomere k
pôvodne žalovanej sume v rozsahu 9 % a žalovaná v rozsahu 81 %. Miera úspechu žalovanej tak činí
72 % (81 - 9). Nakoľko žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol a žalovanej žiadne trovy v

priebehu konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.