Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231916
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114231916.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: S.. X. A., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom H., O. XX, zast. advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho
3 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
sp.zn. 13C/294/2014 z 28.9.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zrušil rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
Karloveskérameno8BratislavaspisovejznačkySR05145/14zodňa8.10.2014.ZrušilrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské
rameno8BratislavaspisovejznačkySR09461/14zodňa14.11.2014.Žalobcovipriznalvočižalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice I súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. z dôvodu neplatnosti rozhodcovských zmlúv
uzavretých spolu so zmluvami o úvere.

3. Vychádzal zo zistenia, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava vydal pod spisovou značkou SR 05145/14 dňa 8.10.2014

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova
25 Bratislava proti žalovanému S.. X. A., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 74 eur, úrok vo výške 32,90 eur, poplatok vo výške 184,28 eur, úrok vo výške 32 % ročne
zo sumy 74 eur od 17.7.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 258,28
eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Zároveň žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 142,23 eur a poplatok za upomienky vo výške 32 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 260,81 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

nároky uvedené vo výroku rozsudku spoločne v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy
k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to
pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednejsplátky riadne a včas. Predmetným rozsudkom bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť zostatok
nesplateného úveru poskytnutého žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.3.2012
v sume 350,00 eur. V ten istý deň, t.j. 15.3.2013 (správne 2012 - poznámka odvolacieho súdu) strany

sporu uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, z obsahu ktorej - čl. 2 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere č. 904600171 uzatvorenej dňa 15.3.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní
od doručenia rozhodcovského súdu podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

4. Rozsudkom toho istého Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 09461/14 zo dňa 14.11.2014 žalovaný (v tomto konaní žalobca) bol

zaviazaný zaplatiť žalobcovi (žalovaný v tomto konaní) istinu vo výške 1.000,00 eur, poplatok vo výške
183,60 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 1.000,00 eur od 2.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 1.183,60 eur od 16.11.2012 do zaplatenia. Zároveň mu uložil povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,00 eur, trovy mediačného konania vo výške 225,87 eur, poplatok
za upomienku vo výške 16,00 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 425,97 eur. Dlh povolil

žalovanémusplácaťvmesačnýchsplátkachpo180,00eur,splatnýchvždykuposlednémudňuvmesiaci
na účet žalobcu pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku
veriteľa vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 904600196, uzavretej 1.8.2012, na základe ktorej dlžníkovi
bol poskytnutý úver vo výške 1.000,00 eur. V ten istý deň bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, v
ktorej čl. 2 sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 904600196 uzatvorenej dňa

1.8.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).
Ajvtejtozmluvesanachádzapodpisdlžníka(žalobcu)otom,žebolpreduzavretímtejtozmluvyosobitne
poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

5. Predmetné rozhodcovské rozsudky dlžník (žalobca v tomto konaní) prevzal 2.12.2014, resp.
22.12.2014.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 45 ods. 1, 3, § 47 ods. 1 až 3, § 73 ods. 1 až 3 zák. č.

335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 OZ, § 497, § 502 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, prihliadajúc
na výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca sa v zákonnej lehote domáhal zrušenia
rozhodcovskýchrozsudkovprihliadajúcnato,žebolapodanádňa30.12.2014.Vzhľadomnaskutočnosť,
že v priebehu konania vstúpil do platnosti zák. č. 355/2014 Z.z., ex offo preskúmaval, či sú dané dôvody

na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 73 ods. 1 písm. c/, e/ až i/ a l/ zák. č. 335/2014 Z.z.,
teda zaoberal sa posúdením, či boli dojednané individuálne a ak neboli, či sú prijateľnou zmluvnou
podmienkou a jednak, či neboli naplnené niektoré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
ods. 1 písm. c/, e/ a i/ až l/ zák. č. 335/2014 Z.z.. Rozhodcovské doložky posúdil ako neprijateľné
zmluvné podmienky, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, výber rozhodcu, resp. zriadenie rozhodcovského súdu bolo výlučne
na žalovanom, pričom rozhodcovský súd je značne vzdialený od sídla žalobcu ako spotrebiteľa.
Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená ako štandardný predtlačený formulár, preto vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukazuje na jej nekalosť. Uzavrel, že žalobcasi v tomto prípade osobitne výslovne neželal rozhodcovský súd, zdôrazňoval, že žalobca vo svojej
svedeckej výpovedi poukázal na to, že nerozumel obsahu tejto rozhodcovskej doložky, ktorá mu nebola
zo strany žalovaného žiadnym spôsobom vysvetlená, i keď podpísal, že bol oboznámený s obsahom

rozhodcovskej zmluvy. Zdôrazňoval, že žalobca nemal žiadnu možnosť individuálne si túto zmluvnú
podmienkuvyjednať,nakoľkožalovanýakododávateľmalrozhodcovskúdoložkuvoprednaformulovanú
na predtlačenom formulári. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná,
nebola individuálne dojednaná medzi stranami sporu. Z uvedených dôvodov zrušil rozhodcovské
rozsudky. Keďže žalobca mal postavenie spotrebiteľa, dospel k záveru, že vzťahy medzi stranami sporu

je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Za nedôvodnú považoval námietku
žalovaného, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná včas poukazujúc na to, že
žalobca rozhodcovské rozsudky prevzal dňa 2.12.2014 a 22.12.2014, pričom žaloba bola podaná na
súde 30.12.2014. Neprihliadol ani na námietku miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného poukazujúc
na to, že miestna príslušnosť vyplýva z § 88 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak je účastníkom

rozhodcovského konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania
príslušný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko. V danom prípade má žalobca ako spotrebiteľ
bydlisko v obvode Okresného súdu Košice I.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal

právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%, keďže mal plný úspech v konaní.

8. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, keďže žalobca je od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
Namietal, že pri rozhodcovskom rozsudku „nejde o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný
záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu“,

že žalobcom uvádzané rozhodnutie Českého Ústavného súdu ČR IV.ÚS 174/2002 je prekonané a
neaktuálne, poukazujúc na nález ÚS ČR sp.zn. I.ÚS 3227/07 z 8.3.2011, časť ktorého citoval. Je podľa
neho nepochybné, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté medzi ním a žalobcom sú tzv. nevýhradnými
rozhodcovskými zmluvami, nakoľko umožňujú každej zmluvnej strane sa domáhať ochrany svojich práv
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská

zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Zdôrazňoval, že takýto právny názor bol vyslovený aj v uznesení KS Bratislava sp.zn. 14NcC/10/2011.
Aj podľa odbornej literatúry nevýhradná rozhodcovská doložka dáva možnosť spotrebiteľovi sa pred
podaním žaloby rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde. Poukazoval na
to, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských

úverov, aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere. Zdôrazňoval, že platné a
účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku nielen len lex specialis, ale aj lex posterior. Opakovane zdôrazňoval,
že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a
odbornej literatúry. Citoval § 372w zák. č. 335/2014 Z.z., časť rozhodnutí a to rozsudku Vrchného súdu v

Olomouci a rozsudky NS ČR. Poukazoval na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom
listepapieraoddeleneodsamotnýchzmlúvoúvere.Napokonpoukazovalnato,žežalobcamalmožnosť
v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, ako je to uvedené v čl. 2 ods. 3, čo
neurobil.

10. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 23.1.2017. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.12. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13.Rozsudok bolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa12.decembra2018o9,55hod.v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 6. decembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 C.s.p. a o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bol žalobca upovedomený aj
elektronickými prostriedkami v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Žalobca namietal v odvolaní dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci samej nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Žalovaný argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré

boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej a ktoré by umožňovali prijať iné závery a boli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, že rozhodcovská doložka (v danom prípade uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej
zmluvy) nebola individuálne dojednaná, keďže bola vopred žalovanou predformulovaná, vyplnená a
predložená žalobcovi na podpis v tom istom čase ako zmluva o úvere. Individuálnosť dojednaniazmluvnej podmienky predpokladá nielen jej uzavretie na osobitnom liste papiera, ale zároveň v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka tiež reálnu možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah a znenie
takejto podmienky. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také dojednanie,

ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní
so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená
s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto

podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53
ods. 3 OZ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. V posudzovanej
veci súd správne zistil, že žalobca ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nemal
možnosť výberu, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaný ako prvý. V takomto
prípade uplatnenie si práva žalovaného ako dodávateľa na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo

strany žalovaného ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011-19 z
24.2.2011, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

24. K odvolacím námietkam žalovaného a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku
možno doplniť, že rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté,
nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými
právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným
súdom spotrebiteľa, ak je v postavení žalovaného. V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli

alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Takého dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného
ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovskému súdu so sídlom v
Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska žalobcu viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009, ktorým bolo judikované, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza

sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov odvolacieho konania, tomuto však
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli, žalovaný v odvolacom konaní
nebol úspešný, nemá právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).