Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417200390
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417200390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky: C. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX S., t. č. Y. Z. n. o., N. XX/A, XXX XX D., a manžela: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XX, XXX XX S., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska
3, 949 01 Nitra, zastúpeného JUDr. Vladimírou Mituchovičovou, advokátkou so sídlom SNP 36, 940 01
Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletým deťom: D. N., nar. XX.XX.XXXX, D. N., nar. XX.XX.XXXX, a Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o

odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/5/2017-82 zo dňa 07.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva p
o t v r d z u j e .

Vo výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva a vo výroku o trovách konania odvolací súd tento rozsudok z r u š u j e a vec v
tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo C. N. a A. N., ktoré bolo

uzavreté dňa 21.10.2006, a zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv k trom maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva tak, že maloleté deti: D., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX,
a Z., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu mal. D. sumou 130 eur mesačne, mal. D. sumou 100 eur mesačne a mal. Z. sumou
80 eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravil. Matke uložil povinnosť
písomne informovať otca o zdravotnom stave mal. detí, o ich školských výsledkoch, záujmoch a zasielať

ich aktuálnu fotografiu, a to každý prvý deň v kalendárnom mesiaci. Rozsudok vo veci samej odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1, 3 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrh na rozvod je dôvodný, pretože manželstvo si neplní

zákonom stanovený účel. Vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené kvôli agresívnemu správaniu
zo strany manžela, ktorý bol dňa 29.01.2017 zobraný do väzby pre trestný čin týrania, ktorého sa
dopúšťal na svojej manželke. Vzhľadom na násilie, ktorého sa voči nej dopúšťal, odišla dňa 20.12.2016
aj s deťmi zo spoločnej domácnosti za pomoci neziskovej organizácie Centrum Slniečko so sídlomv Nitre, kde požiadala o pomoc a bola s nimi umiestnená v Bezpečnom ženskom dome na utajenej
adrese. Pri zverení detí do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal z aktuálneho stavu, aký bol v čase
rozhodovania, kedy bol otec vo väzbe. Konštatoval, že deti majú u matky vytvorené riadne podmienky,

pričom nemajú záujem o kontakt s otcom, lebo vnímajú násilie z jeho strany voči matke. Pri rozhodovaní
o vyživovacej povinnosti otca vo výške po 130 eur, 100 eur a 80 eur mesačne súd vychádzal z príjmu
matky, ktorý pozostáva z preddavku na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 240,80 eura mesačne, ktorý
jej bol priznaný od 01.01.2017. Prihliadol na schopnosti a možnosti otca pred nástupom do väzby, kedy
bol otec zamestnaný a jeho príjem dosahoval cca 700 eur v čistom a tiež prihliadol na výšku životného

minimanajednuplnoletúfyzickúosobu,ktoréjecca200eurmesačne,pričompoodrátanívýživného310
eur z jeho príjmu 700 eur, zostane otcovi 390 eur, čo je vyššia suma ako životné minimum. Pobyt otca vo
väzbe pre podozrenie z násilného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľke, nemôže
byt' na ujmu detí v oblasti výživného. Ak sa otec zbavil svojim úmyselným konaním, pre ktoré je vo väzbe
možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nemôže byť táto skutočnosť na
ťarchu dieťaťa. Styk otca s mal. deťmi súd za danej situácie, kedy je otec vo väzbe, neupravoval. Matke

uložil povinnosť písomne informovať otca o maloletých deťoch, pričom poukázal na ustanovenie § 24
ods. 4 Zákona o rodine a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých má byť rešpektované
právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý uviedol, že nesúhlasí

s rozvodom manželstva, pretože jeho manželka súd zavádza. Nesúhlasil ani so zverením detí do
jej osobnej starostlivosti, pretože sa nevie o ne postarať, a poukázal na psychiatrické liečenie, ktoré
absolvovala v rokoch 2003 až 2006, kedy jej bola stanovená konkrétna diagnóza. V trestnom konaní
bol iným znalcom spochybnený znalecký posudok č. 46/2017 a tento znalec uviedol, že ide o vážne
psychické ochorenie, ktoré netreba podceňovať, a bez užívania liekov sa nedá hovoriť o stabilizovanom

stave, pretože schizoafektívna porucha si vyžaduje celoživotnú liečbu. Rovnako nesúhlasil s výškou
výživného, lebo je nezamestnaný a je vo väzbe; manželka navyše nepreukázala, z akého dôvodu
požaduje také vysoké výživné. Výšku výživného považuje za neadekvátnu a domnieva sa, že manželka
sa snaží obohatiť na úkor svojich detí a nemá záujem zamestnať sa. Namietal, že nemal možnosť
vyjadrovať sa k dôkazom, namietať voči nim a dokazovať opak. Nebol v zákonnej lehote upovedomený

o termíne pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.10.2017.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že nemá námietky a súhlasí so
zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, nenamietal výšku výživného a uviedol, že

pokiaľ je vo väzbe, matka by si mohla uplatniť výživné formou náhradného výživného. Matka sa riadne
stará o všetky tri deti, a preto je v ich záujme, aby jej boli zverené do starostlivosti. Otec bol zamestnaný,
mal príjem a svojím správaním a konaním sa ocitol v súčasnej situácii, ktorú si zavinil sám.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nikdy netrpela a netrpí vážnym psychiatrickým ochorením, čo bolo
skonštatované aj v znaleckom posudku v trestnom konaní, ktoré sa vedie proti manželovi za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Nesúhlasila s tvrdením manžela,
že sa nemal možnosť vyjadrovať v konaní, pretože na pojednávaní bol prítomný a vyjadroval sa ku
všetkým skutočnostiam.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania
s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci
urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o rozvode manželstva vecne

správny. Preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku týkajúcom sa rozvodu manželstva potvrdil.
Vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a
v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V danej právnej veci ide o konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v súlade s ustanovením § 23 a § 24 Zákona
o rodine. V konaní bolo preukázané, že manželka sa aj spolu s deťmi kvôli agresívnemu správaniu
manžela odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 20.12.2016 a voči manželovi sa vedie trestnéstíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Manžel v odvolaní
vyslovil nesúhlas s rozvodom manželstva s odôvodnením, že manželka súd zavádza, avšak toto svoje
tvrdenie podrobnejšie nezdôvodnil a neuviedol, v čom malo spočívať jej zavádzanie. Odvolací súd

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pred súdom prvej inštancie, ktorý má svoj podklad v
obsahu spisu, námietku manžela v časti odvolania smerujúceho proti rozvodu manželstva považoval za
neopodstatnenú. Odvolací súd sa totiž stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo
účastníkov konania je trvalo rozvrátené a neplní si svoj účel, preto rozsudok vo výroku o rozvode
manželstva potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

8. Vo vzťahu k námietkam o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode odvolací súd skúmal, či rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené tak,
aby bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do starostlivosti matky vzhľadom na tú
skutočnosť, že otec je vo väzbe a matka sa o deti riadne stará. Otec však v odvolaní namietal zdravotný
stavmatkystým,žetrpíduševnouporuchou,nadôkazčoho predložilajlekárskesprávy,naktorýchvšak

nie je uvedené meno osoby, ku ktorej sa vzťahujú. Tiež poukázal na stanovisko znalca prezentované
na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, v ktorej figuruje ako
obžalovaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Podľa jeho tvrdení znalec spochybnil znalecký
posudok č. 46/2017 vypracovaný znalcami Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol.
s.r.o. Poukazoval na závažnosť ochorenia matky a vysloviť pochybnosť o stabilizovaní jej zdravotného

stavu, keďže 12 rokov lieky neužíva. S ohľadom na obsah spisu otec túto argumentáciu prezentujúcu
matku ako nevhodnú osobu na zverenie mal. detí do jej starostlivosti predniesol otec prvýkrát až v
odvolacom konaní (§ 63 CMP). Matka v reakcii na tvrdenia otca o jej diagnóze uviedla, že v minulosti
bola hospitalizovaná, lebo trpela depresiami, keď ju zrazilo auto a bála sa to oznámiť polícii.

9. Vzhľadom na závažnosť tvrdení otca o zdravotnom stave matky, ktoré prezentoval v odvolacom
konaní, odvolací súd konštatoval, že je v najlepšom záujme detí, aby skutočnosti uvádzané otcom
boli predmetom ďalšieho dokazovania. Keďže okrem tejto okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že
ostatné výroky týkajúce sa maloletých detí nie sú dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nie sú ani
preskúmateľné, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia mal. detí do starostlivosti matky na čas

po rozvode a spolu s ním aj naň nadväzujúce výroky týkajúce sa určenia výšky vyživovacej povinnosti
otca, styku otca s mal. deťmi, povinnosti informovať otca ako aj výrok o trovách konania zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závislosti od rozhodnutia o zverení mal. detí do osobnej
starostlivosti sa odvíja aj ostatná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. j. aj výrok
o výživnom a o úprave styku a rovnako výrok o trovách konania, ktorý závisí od konečného rozhodnutia

súdu.

10. V tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu, bude nutné v prvoinštančnom konaní vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom vydania kvalifikovaného rozhodnutia a ďalšie dôkazy zamerať najmä
na dokazovanie ohľadne zdravotného stavu matky a na jej spôsobilosť vychovávať a starať sa o mal.

deti. Pokiaľ bude súd toho názoru, že matka je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal. deti a
rozhodne o ich zverení do jej osobnej starostlivosti, bude nutné aj pri určení vyživovacej povinnosti otca
voči mal. deťom doplniť dokazovanie.

11. Z obsahu celého spisu nie je zrejmé, aké sú konkrétne výdavky mal. detí a nie sú ani ničím

preukázané. Nie je zrejmá ich výška jednotlivo pre každé dieťa, pričom sú uvedené len veľmi všeobecne
bez bližšej špecifikácie. Nie je zrejmá výška výdavkov spojených s návštevou školy. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd dopracoval k jednotlivým výškam výživného, čím odôvodňuje rozdiel
30 eur na výživnom medzi staršou a mladšou dcérou, medzi ktorými je len jednoročný vekový rozdiel.
Súd priznal výživné mal. deťom v takej výške, akú matka v návrhu požadovala. Avšak ani matka ničím

nezdôvodnila, z čoho pri stanovení výživného vychádzala. V návrhu uviedla, že výdavky na stravu,
ošatenie a drogériu predstavujú cca 150 eur. Na zaplatenie výdavkov v škole, dopravu a lieky spotrebuje
cca 120 eur mesačne, čo spolu predstavuje 270 eur. Súd priznal všetkým trom deťom na výživnom
spolu 310 eur mesačne, avšak mal sa zaoberať aj rozsahom vyživovacej povinnosti zo strany matky v
nadväznosti na jej schopnosti a možnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je zrejmé, prečo

matka nepracuje, keďže vzhľadom na vek detí, ktoré navštevujú základnú školu, by sa mohla zamestnať
a tak sa podieľať na uspokojovaní potrieb svojich detí, ktoré budú s pribúdajúcim vekom aj v budúcnosti
rásť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do
času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Rodičia prispievajú na výživu podľa svojich schopností,možností a majetkových pomerov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na druhej
strane skutočnosť, že otec sa nachádza vo väzbe a momentálne je nezamestnaný, nemôže mať za
následok, aby súd určil len minimálne výživné (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Jeho súčasná

situácia, či ekonomické pomery ho nezbavujú bez ďalšieho zodpovednosti za výživu maloletých detí,
voči ktorým má stále zákonnú vyživovaciu povinnosť. Stanovenie minimálneho výživného by malo za
následok ohrozenie zabezpečenia základných životných potrieb maloletých detí, pretože nie je možné
ponechať prevažne na matku, ktorá sa o deti sama aj osobne stará, aby uspokojovala všetky ich potreby
len zo svojho príjmu, ktorý v súčasnosti predstavuje 240,80 eura mesačne.

12. Námietku otca o nemožnosti vyjadrovať sa k dôkazom, namietať voči nim a dokazovať opak,
odvolací súd považoval za neopodstatnenú, pretože otec bol prítomný na pojednávaní dňa 07.12.2017,
kedy sa k návrhu navrhovateľky vyjadroval a predniesol záverečnú reč, z čoho vyplýva, že dané právo
mu nebolo zo strany súdu odňaté. S námietkou otca o tom, že nebola zachovaná päť dňová lehota
na prípravu pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 19.10.2017 sa odvolací súd síce stotožnil, avšak

vzhľadom na to, že pojednávanie sa neuskutočnilo, nemožno konštatovať, že u neho došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Pri vytýčení nového termínu pojednávania bude potrebné, aby súd nielen
zabezpečil eskortu otca, ale mu aj oznámil v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 178 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) termín pojednávania.

13. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v nadväznosti na doložené listinné dôkazy a písomné vyjadrenie
matky k odvolaniu nanovo posúdi, či maloleté deti sa na čas po rozvode manželstva zveria do osobnej
starostlivosti matky, a následne po doplnení dokazovania nasmerovaného na posúdenie schopností a
možností oboch rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou ako aj na posúdenie odôvodnených
potrieb maloletých detí rozhodne aj o výživnom a o ostatných právach. V novom rozhodnutí rozhodne aj

o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP). Svoje rozhodnutie odôvodní
tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP) na podklade
výsledkov vykonaného dokazovania.

14. Odvolací súd v závere poznamenáva, že v tomto prípade konštatoval zrejmú nesprávnosť v

záhlaví napadnutého rozsudku, spočívajúcu v absencii uvedenia ustanoveného kolízneho opatrovníka
maloletých detí, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že maloleté deti v predmetnom konaní zastupuje
ako kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. V záhlaví rozsudku nebola
uvedená ani skutočnosť, že manžel, resp. otec maloletých detí sa t. č. nachádza v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra. Tieto nesprávnosti v novom rozhodnutí bude

potrebné doplniť správnymi údajmi v rámci povinných náležitostí rozsudku súdu (§ 220 ods. 1,2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).