Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221317
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116221317.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: SVB „Prostějovská

45, 47, 49, 51, 53 a 55 Prešov" so sídlom Prostějovská 51, 080 01 Prešov, IČO: 42229308, zastúpený
JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom, číslo licencie SAK 4432, so sídlom Mukačevská 19, Prešov,
proti žalovanému: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., občan SR, zastúpený JUDr.
Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, o zaplatenie sumy 2.630,32 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.630,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.630,32 EUR od 11. 1. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 2.630,32 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.630,32 EUR odo dňa začatia

súdneho konania do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je Spoločenstvom vlastníkov bytov založenom v zmysle
zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvplatnomznení,právnickouosobou,
a je zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca uzavrel dňa
5. 4. 2012 ako dlžník so Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB), ako veriteľom, zmluvu
o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej tento veriteľ sa zaviazal

zabezpečiť otvorenie účtu v prospech žalobcu a žalobca ako dlžník mal oprávnenie čerpať úverové
prostriedky z bankového účtu a povinnosť ho splácať mesačnými splátkami vo výške 2.710,44 EUR za
predpokladu riadneho a včasného splácania tohto dlhu.

3. Úver bol žalobcovi poskytnutý v sume 589.361,15 EUR pre účely obnovy bytovej budovy pri úrokovej
sadzbe 1 % p.a. s jeho splatením v dobe 20 rokov od povinnosti úhrady prvej splátky. Žalobca mal
povinnosť v zmysle tejto zmluvy skolaudovať stavbu - obnovu bytovej budovy, pre ktorú bol poskytnutý

tento úver v lehote 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu v banke. V prípade, ak dôjde k nedodržaniu
tejto lehoty si zmluvné strany dohodli, že veriteľ zvýši úrokovú sadzbu poskytnutého úveru o 0,5 % p.a.
pre celý zostatok úveru, a to až do výšky 5 % p.a. (čl. IX bod 9.1 zmluvy ). Za žalobcu túto zmluvu
uzavrel žalovaný, v tom čase predseda spoločenstva a štatutárny orgán (bol ním do 25. 6. 2015). ŠFRBzaslal mailom zo dňa 6. 3. 2014 na mailovú adresu žalovaného správu, v ktorom ho ako štatutárny orgán
žalobcu, upozorňuje na zaslanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia ohľadne obnovy bytovej
jednotky vzhľadom na termín do 31. 5. 2014. ŠFRB upozornil žalobcu na predloženie kolaudačného

rozhodnutia v lehote do 31. 5. 2014, aj listom zo dňa 24. 4. 2014. Na tento list ŠFRB reagoval žalovaný
ako štatutárny orgán žalobcu, až listom zo dňa 23. 9. 2014, kedy požiadal ŠFRB o posunutie termínu
predloženia záverečnej faktúry od zhotoviteľa na preplatenie, ako aj kolaudačného rozhodnutia a v liste
opísal dôvody, pre ktoré tak robí. Na tento list žalobcu podpísaný žalovaným, ako aj neskorší list zo
dňa 19. 11. 2014 odpovedal ŠFRB listom zo dňa 27. 11. 2014, v ktorom uviedol, že nemôže akceptovať

dôvody, uvádzané v žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie kolaudačného rozhodnutia. ŠFRB,
listom zo dňa 25. 8. 2014 žalobcovi oznámil, že z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho záväzku predložiť
ŠFRB právoplatné kolaudačné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo dňa otvorenia bankového účtu,
zvyšuje počnúc 3. 11. 2014 úrokovú sadzbu o 0,5 % p.a. na výšku zvýšeného úroku 1,5 % p.a. zo zvyšku
nesplatenej istiny, čím sa výška mesačnej splátky zvýšila na sumu 2.830 EUR. Počnúc od 3. 11. 2014
až doposiaľ spláca žalobca úver ŠFRB vo zvýšenej mesačnej splátke v sume 2.830 EUR namiesto

pôvodnej výšky 2.710,44 EUR. Tento záväzok má charakter zmluvnej sankcie.

4. Žalobca poukázal na to, že v zmysle zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov spoločenstva z 30.
11. 2010 (čl. V ods. 11), predseda spoločenstva je povinný vykonávať svoju funkciu riadne, včas,
bezodkladne a v rámci svojich možností a schopností tak, aby konal v záujme spoločenstva, pre

spoločenstvo a v jeho mene, za neplnenie povinností je povinný znášať vyvodené dôsledky. V zmysle
čl. V ods. 10 zmluvy predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov v
dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Je
zrejmé, že právomoc podpisovať zmluvy za spoločenstvo má v zmysle zmluvy o spoločenstve iba
predseda.Zmluvnedojednanépovinnosti,ktorémalplniťžalobcavzmysleuzavretejzmluvyoposkytnutí

podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, mal výlučne iba žalovaný. Žalobca mal za to, že nekonaním
žalovaného, hoci aj z nedbanlivosti, došlo k uplatneniu zmluvnej sankcie voči žalobcovi a ten ju počnúc
mesačnou splátkou splatnou v mesiaci november 2014 začal splácať vo zvýšenej výške 2.830 EUR,
robí tak až doposiaľ a bude tak musieť splácať až do splatenia celého úveru. Ide teda o škodu, ktorú
v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy o spoločenstve je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť.

Táto povinnosť žalovaného vyplýva nielen z tejto zmluvy, ale aj zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v platnom znení ( § 7c ods. 4 ). Žalobca za obdobie od novembra 2014
do augusta 2016 uhradil na účet ŠFRB 22 zvýšených mesačných splátok, čím došlo k vzniku škody
žalobcovi v sume 2.630,32 EUR (2.830 EUR - 2.710,44 EUR x 22).

5. Žalobca predložil listinné dôkazy, a to: Výpis z registra spoločenstiev stiahnutý z internetovej stránky
MV SR, zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov z 30. 11. 2010, zmluvu o poskytnutí podpory vo forme
úveru č. XXX/XXX/XXXX, list ŠFRB zo dňa 22. 5. 2012 - oznámenie bankového spojenia k
úverovej zmluve, mail ŠFRB adresovaný žalovanému zo dňa 6. 3. 2014, list ŠFRB zo dňa 24. 4. 2014,
list žalobcu zo dňa 23. 9. 2014, list ŠFRB zo dňa 25. 9. 2014, list ŠFRB zo dňa 27. 11. 2014, výpisy

z úveru za obdobie od 10/2014 do 8/2016 (spolu 23 výpisov).

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24. 1. 2017 a uviedol, že
stavba nebola v lehote, ktorú požadoval ŠFRB, skolaudovaná. V predmetnej veci prebiehal súdny spor,
ktorý skončil zmierom. Do tej doby nemohol predložiť stavebnému úradu rozhodujúci doklad, a to:

„Odovzdávací protokol o ukončení stavby“ a nijako ovplyvniť vydanie kolaudačného rozhodnutia. So
žalobou nesúhlasil.

7. Žalobca na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval a poukázal na to, že sa žalobou domáha
voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, konkrétne opomenutím

konania, ktoré mal za žalobcu ako bývalý predseda bytového spoločenstva vykonať, vo vzťahu k
ŠFRB. Následkom nekonania žalovaného, hoci aj z nedbanlivosti, si žalobca nesplnil voči ŠFRB
zmluvnú povinnosť, a to predložiť tomuto fondu kópiu právoplatného kolaudačného rozhodnutia v
lehote najneskôr do 31. 5. 2014. Žalobca uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou TenOPP,
s.r.o., Čapajevova 21, 080 01 Prešov, IČO: 36483257, ktorá realizovala obnovu bytového domu na

Prostějovská 45,47,49,51,53 a 55 Prešov, na ktorú bol poskytnutý úver, citovanou úverovou zmluvou
zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania, sa viedol súdny spor na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 19Cb/5/2014 a bol ukončený uzavretím zmieru, ktorý schválil tento súd uznesením dňa 7.
11. 2014, avšak uviedol, že táto skutočnosť nemala vplyv pre konanie o tejto žalobe o náhraduškody. V danom konaní sa neriešili skutočnosti vo vzťahu k splneniu si povinnosti žalobcu z úverovej
zmluvy k ŠFRB. Poukázal na to, že obnova a bytového domu na Prostějovskej 45,47,49,51,53
a 55 Prešov sa mala realizovať na základe zmluvy o dielo č. 9/2011, uzavretej dňa 15. 11. 2011

medzi žalobcom ako objednávateľom (za žalobcu ju podpisoval žalovaný) a spoločnosťou TenOPP,
s.r.o., ako zhotoviteľom tak, že dielo sa malo začať realizovať v mesiaci november 2011 a malo byť
ukončené 31. 8. 2012. V uvedenej zmluve si zmluvné strany dojednali aj zmluvné sankcie v prípade
porušenia zmluvných povinností. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo vydanie stavebného povolenia,
ktoré na obnovu bytového domu bolo vydané Mestom Prešov dňa 21. 4. 2011 pod č. B 22970/2010-

Čj. Následne na financovanie tejto obnovy bytového domu žalobca (za žalobcu ju podpisoval žalovaný)
uzavrel so ŠFRB citovanú úverovú zmluvu, kde sa žalobca zaviazal, že skolauduje dielo - obnovu
bytového domu najneskôr do 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu v banke (16. 5. 2012), teda do 16.
5. 2014. Do tohto termínu sa žalobcovi skolaudovať stavbu nepodarilo a o kolaudačné rozhodnutie
bolo zo strany žalobcu požiadané až dňa 14. 10. 2014 a Mesto Prešov ho vydalo rozhodnutím č. B
17606/2014-Čj zo dňa 30. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2014. Po celý čas od

uzavretia zmluvného vzťahu so zhotoviteľom na realizáciu diela obnovy bytového domu, ako aj v čase,
kedy malo byť predložené právoplatné kolaudačné rozhodnutie na toto dielo a kedy ŠFRB začalo s
uplatňovaním sankcie voči žalobcovi za nesplnenie citovanej zmluvnej povinnosti, za žalobcu, ako jediný
štatutárny orgán zodpovedal žalovaný. Mal preto za žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k zhotoviteľovi
uplatňovať prípadne i zmluvné sankcie, ak zhotovitel' porušoval svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k

realizácii diela a konať tak, aby tento zhotovitel' dokončil dielo v zmluvne dohodnutom termíne. Obnova
bytového domu mala byť zrealizovaná podľa citovanej zmluvy o dielo skôr (31. 8. 2012), ako mal žalobca
v zmysle citovanej úverovej zmluvy povinnosť predložiť právoplatné kolaudačné rozhodnutie (16. 5.
2014). Žalovaný ako vtedajší štatutárny zástupca žalobcu mal teda relatívne dosť času, aby zabezpečil
od zhotoviteľa všetky podklady potrebné k tomu, aby podal žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia

v takom časovom predstihu, aby v lehote do 16. 5. 2014 bolo kolaudačné rozhodnutie vydané,
nadobudlo právoplatnosť a odoslané ŠFRB na preukázanie splnenia zmluvnej povinnosti.

8. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 5. 2017 poukázal nato, že v čase, kedy mala
byť stavba dokončená a právoplatne skolaudovaná, t. j. jar 2014, prebiehal na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 19Cb/5/2014 súdny spor medzi spoločnosťou TenOPP, s.r.o. - zhotoviteľom stavby (ako
žalobcom) a žalobcom (v predmetnom súdnom konaní žalovaným), ktorý bol ukončený až uznesením
Okresného súdu Prešov, č.k. 19Cb/5/2014-51 zo dňa 7. 11. 2014, ktorým bol schválený súdny zmier.
Kolaudačné rozhodnutie nebolo možné v stanovenom čase predložiť, keďže nedošlo k odovzdaniu
stavby. K odovzdaniu stavby došlo až po schválení súdneho zmieru, kedy došlo k ukončeniu zmluvného

vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o dielo č. 9/2011 zo dňa 15. 11. 2011 medzi spoločnosťou
TenOPP, s.r.o. ako zhotoviteľom stavby a žalobcom ako objednávateľom. Do tejto doby nebolo možné
predložiť ŠFRB kolaudačné rozhodnutie, nakoľko stavebný úrad nemohol vydať predmetné kolaudačné
rozhodnutie, keďže stavba nebola odovzdaná. Schválením súdneho zmieru, a teda až potom, čo
uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 19Cb/5/2014-51 zo dňa 7. 11. 2014 nadobudlo právoplatnosť,

došlo k odovzdaniu diela, a následne k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že v tom čase ako predseda spoločenstva a štatutárny orgán pri výkone svojej funkcie svoje
povinnosti plnil riadne, včas a bezodkladne a v rámci svojich možností a schopností tak, aby som
konal v záujme spoločenstva, pre spoločenstvo a v jeho mene. Nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť
skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané v termíne stanovenom ŠFRB, a teda do 31. 5.

2014. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Predložil uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 19Cb/5/2014-51 zo dňa 7. 11. 2014.

10. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je

strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu;
stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

11. Podľa § 149 CSP ,prostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnejobranysúnajmäskutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

16. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy civilného súdneho konania sa sporové veci na súdoch
prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti.

17. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 ods. 1 CSP
pre rozhodnutie vo veci je na stranách sporu.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako predseda spoločenstva a štatutárny orgán za
žalobcu ako dlžníka dňa 5. 4. 2012 podpísal so Štátnym fondom rozvoja bývania ako veriteľom zmluvu o

poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver
pre účely obnovy bytovej budovy pri úrokovej sadzbe 1 % p.a. s jeho splatením v dobe 20 rokov od
povinnosti úhrady prvej splátky.

19. Žalobca mal povinnosť v zmysle tejto zmluvy skolaudovať stavbu - obnovu bytovej budovy, pre ktorú

bol poskytnutý tento úver v lehote 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu v banke.

20. Zmluvné strany si dohodli, že ak dôjde k nedodržaniu tejto lehoty, že veriteľ ŠFRB zvýši úrokovú
sadzbu poskytnutého úveru o 0,5 % p.a. pre celý zostatok úveru, a to až do výšky 5 % p.a. (čl. IX bod 9.1
zmluvy s názvom sankcie a možnosť odstúpenia od úverovej zmluvy). Za žalobcu túto zmluvu uzavrel

žalovaný, v tom čase predseda spoločenstva a štatutárny orgán do 25. 6. 2015).

21.Termínnapredloženie kolaudačnéhorozhodnutia boldo 31.5.2014. Zlistu ŠFRB(č.listuspisu38)
mal súd preukázané, že ŠFRB vyzýval žalobcu, v danom čase zastúpeného žalovaným, na predloženie
kolaudačného rozhodnutia v lehote do 31. 5. 2014.

22. Listom zo dňa 23. 9. 2014 (č. listu spis 39) mal súd preukázané, že žalovaný ako štatutárny
orgán žalobcu, požiadal ŠFRB o posunutie termínu predloženia záverečnej faktúry od zhotoviteľa na
preplatenie ako aj kolaudačného rozhodnutia a v liste opísal dôvody pre ktoré tak robí. ŠFRB odpovedal
listom zo dňa 27. 11. 2014, v ktorom uviedol, že nemôže akceptovať dôvody, ktorými odôvodňoval

žalobca svoju žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie kolaudačného rozhodnutia, bol toho názoru,
že tieto dôvody boli spôsobené výberom nezodpovedného zhotoviteľa, prípadne stavebného dozoru,
čo bolo v kompetencii žalovaného, ktorý sanáciu škôd a sankcií, ktoré vznikli z dôvodu pochybenia
zhotoviteľa, resp. stavebného dozoru, mal mať ošetrenú v zmluvách, ktoré s nimi uzavrel. ŠFRB listom
zo dňa 25. 8. 2014 žalobcovi oznámil, že z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho záväzku predložiť ŠFRB

právoplatné kolaudačné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo dňa otvorenia bankového účtu, zvyšuje
počnúc 3. 11. 2014 úrokovú sadzbu o 0,5 % p.a. na výšku zvýšeného úroku 1,5 % p.a. zo zvyšku
nesplatenej istiny, čím sa výška mesačnej splátky zvýšila na sumu 2.830 EUR.23. Z výpisov z úveru za obdobie od 10/2014 do 8/2016 mal súd preukázané, že žalobca uhradil na účet
ŠFRB 22 zvýšených mesačných splátok, v sume 2.630,32 EUR (2.830 EUR - 2.710,44 EUR x 22).

24. Súd vo veci realizoval výsluch žalovaného (č. listu spisu 96 až 98), ktorý uviedol, že sa
predmetnej rekonštrukcii bytového domu venoval nadštandardne. Uviedol, že sa týždenne nestretával
so stavebným dozorom, ako aj s členmi rady spoločenstva vlastníkov bytov a so zástupcami z každého
vchodu bytového domu. Poukázal na to, že došlo k problému zo strany dodávateľa následne prebehli
rokovania, ktoré nemohol ovplyvniť a následne súdny spor. Uviedol, že o všetkom boli zástupcovia

jednotlivých vchodov bytového domu informovaní. Žalovaný poukazoval na to, že fakticky reálne bolo
dielo dokončené na 95 %, až následne došlo k problémom. Uviedol, že ako stavebník požiadal o vydanie
kolaudačného rozhodnutia správny orgán a počítal s tým, že správny orgán ho vyzve na doplnenie
podkladov, následne až potom, ako bolo ukončené súdne konanie vydaním uznesenia 19Cb/5/2014-51
zo dňa 7. 11. 2014, bolo promptne vydané kolaudačné rozhodnutie.

25. Z návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia mal súd zistené, že toto bolo podané dňa 14. 10.
2014, pričom kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 30. 12. 2014, č. A. XXXXX/XXXX-
Č., a nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2014.

26. V danej právnej veci bol vypočutý svedok P. R., ktorý v predmetnom čase bol členom dozornej rady

spoločenstva vlastníkov bytov a rovnako stavebným dozorom pri realizácii uvedeného diela. Svedok
potvrdil, že rekonštrukcia prebiehala bez problémov následne však (č.l.sp. 114) prestali práce zo strany
zhotoviteľa postupovať a uviedol, že oslovil štatutárneho zástupcu zhotoviteľa, ktorý sa mu vyhýbal,
následne sa však dozvedel, že tento má problém so samotnou osobou žalovaného, pretože „údajne
nemal zaplatené nejaké faktúry, nejaké doplatky, ale tieto doplatky, nezaplatené faktúry súviseli s

realizáciou prác na Fraňa Kráľa, kde bol predsedom predstavenstva takisto p. B.“. Svedok uviedol, čo
sa však týka zaplatenia faktúr za zhotovené dielo na predmetnom bytovom dome na Prostějovskej ulici,
tieto boli riadne preplácané. Svedok uviedol, že dňa 5. 6. 2013 bol so žalovaným osobne za štatutárnym
zástupcom zhotoviteľa, kde sa rokovanie skončilo nezdarom, bol vyzvaný, aby ukončil dielo, on však
povedal, že nemal zaplatenú faktúru. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa svedok vyjadril,

kedy následne boli práce ukončené, svedok uviedol, že problém bol v tom, že spoločnosť zhotoviteľa
nechcela ukončiť práce a nemala záujem tvrdiac, že nie je zaplatená faktúra. Následne svedok uviedol,
že sám urobil zápis (zrejme tlačivo o odovzdaní diela), ktoré bolo potrebné predložiť k dokumentácii na
vydanie kolaudačného rozhodnutia, niekedy v auguste 2014 tento podpísal p. K. (štatutárny zástupca
zhotoviteľa), ktorý poskytol žalovanému a následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

27. Svedok E. K., štatutárny zástupca spoločnosti TenOPP, s.r.o. zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo
č. 9/2011 zo dňa 15. 11. 2011 (č.l. sp. 78 až 81) vo veci uviedol, že práce sa začali v jeseni roku
2011, pričom po príchode na stavenisko zistili, že práce na technológiách súvisiacich s technológiou
kotolne sú už čiastočne rozbehnuté a čiastočne vo forme záloh aj zaplatené. Uviedol, že zvyčajne

spoločnosť sa dojednáva s objednávateľom na harmonograme a na ďalších skutočnostiach aj vo
vzťahu ku subdodávateľom, aby nedochádzalo k zadávaniu úloh z dvoch strán. Poukázal na to, že v
danom prípade nastala situácia, že so subdodávateľmi rokoval aj žalovaný ako štatutárny zástupca
žalobcu (spoločenstvo vlastníkov bytov) a došlo k problému že po ukončení určitého objemu prác v
zmysle zmluvy dochádzalo k prieniku niektorých prác, ktoré boli vykonávané subdodávateľmi a už

boli zaplatené, následkom čoho dochádzalo k odúčtovaniu účtovaných prác, ktoré boli vykonávané
subdodávateľmi a naopak niektoré práce boli vykonané naviac. Pri poslednej fakturácii boli účtované
prácevykonávanésubdodávateľomanáslednečakalinazaplatenietejtofaktúry,ktoránebolazaplatená,
až následne zistili že spoločnosti subdodávateľa už bolo zaplatené priamo objednávateľom, napriek
neexistujúcej zmluve o dielo. Svedok poukázal na to, že to bol nesprávny postup objednávateľa, nakoľko

v danom prípade zo strany ŠFRB boli poskytnuté finančné prostriedky na presne určený účel a pre
hlavného dodávateľa (zmluva o poskytnutí podpory č.l.sp. 28 v čl. I základné podmienky je uvádzaný
práve zhotoviteľ spoločnosť TenOPP, s.r.o.), uviedol, že trvali na tom, aby boli stornované výplaty
faktúr jednotlivým subdodávateľom a finančné prostriedky vrátené, ak by bola zaplatená ich faktúra,
potom by sami vyplatili týchto subdodávateľov. Situácia bola taká, že práce neboli ukončené nakoľko

spoločnosti nebolo zaplatené. Písomne upozorňovali spoločenstvo vlastníkov bytov. Uviedol, že práce
boli pozastavené a ukončené práce boli len tie, ktoré boli zaplatené, neukončenie jednotlivých prác bolo
súčasťou dohody o zmieri.28. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 19Cb/5/2014-51 zo dňa 7. 11. 2014 bol schválený súdny
zmier s tým, že žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30.948,47 EUR s 8,75 % úrokmi
z omeškania ročne od 22. 12. 2012 do zaplatenia z titulu faktúry č. 1200043 zo dňa 6. 12. 2012 a

zaviazal sa uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Žalobca uznal nárok
žalovaného na zaplatenie sumy 42.089,32 EUR z titulu duplicitne uhradených faktúr č. FA 01120020 zo
dňa 26. 7. 2012, čo do čiastky 25.857.72 EUR; č. FA 01120019 zo dňa 18. 7. 2012 na sumu 13.207,98
EUR a č. FA 0120008 zo dňa 15. 5. 2012, čo do čiastky 3.023,62 EUR a zaviazal sa na sumu 42.089.32
EUR vystaviť žalovanému dobropisy do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Žalovanýuznalnárokžalobcunazaplatenienákladovzaelektroinštaláciuvovýške3.250EURazaviazal
sa ho zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Žalobca uznal nárok
žalovaného na zaplatenie pôžičky vo výške 7.000 EUR a zaviazal sa ho zaplatiť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Tým raz a navždy vysporiadali a urovnali všetky vzájomné
práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky vzniknuté ku dňu uzavretia zmieru zo zmluvy o dielo č. 9/2011
zo dňa 15. 11. 2011, vrátane jej dodatkov a zmluvný vzťah ukončili.

29. Podľa § 7c ods. 4 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „ZoVB a NB“), predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením
svojich právomocí.

30. Podľa § 7c ods. 1 ZoVB a NB - Orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie,
d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

31. Podľa § 7c ods. 2 ZoVB a NB - Predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva

a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá
je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru
v dome a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto
zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda

navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie a) rozpočet spoločenstva na príslušný
kalendárny rok, b) ročnú účtovnú závierku spoločenstva, c) výšku mesačných úhrad za plnenia, d)
výšku mesačných platieb za správu, e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, f) výšku
príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, g) vyúčtovanie úhrad za plnenia, h) podanie návrhu na
exekučné konanie,12ab) i) vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome

na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

32. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 7c ods. 4 ZoVB a NB, zodpovedá predseda za
škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome ako aj tretím osobám,
ktoré boli spôsobené porušením jeho povinností alebo prekročením jeho právomoci. Ide teda o druh

zodpovednosti, za ktorú zodpovedá výlučne iba predseda spoločenstva. Pri posudzovaní zodpovednosti
predsedu spoločenstva sa uplatnia všetky základné predpoklady vzniku škody v zmysle všeobecnej
právnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Základnými predpokladmi
občianskoprávnej zodpovednosti sú: a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody, c/ zavinenie.

33. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

34. Podľa § 442 ods. 1,3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda

sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.36. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 7c ods. 4 ZoVB a NB sa teda uplatní len v prípade, ak sú
naplnené špeciálne predpoklady na vznik tejto zodpovednosti. Základným predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je porušenie povinností predsedu alebo prekročenie jeho právomoci, ktoré mu vyplývajú

zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo aj z iných právnych predpisov vzťahujúcich
sa na správu domu. Táto zodpovednosť sa uplatní aj vtedy, keď predseda poruší iné svoje povinnosti,
ktoré mu ukladá zmluva o spoločenstve alebo stanovy spoločenstva.

37. Rozsah právomoci predsedu je daný zákonom v ustanovení § 7c ods. 2 ZoVB a NB. Základné

povinnosti predsedu spoločenstva sú upravené aj § 7 ods. 8, § 5 ods. 2, § 7c ods. 7 citovaného zákona.
Istotne medzi ďalšie jeho povinností patria aj vykonávanie správy majetku vlastníkov sledovanie úhrad
za plnenia, vykonávanie bankových operácií, zabezpečenie údržby a opráv spoločných častí a zariadení
v dome, zabezpečenia revíznych správ atď. Ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov nakoľko, podľa čl. V. bodu 11 - Predseda spoločenstva je povinný vykonávať svoju
funkciu riadne, včas, bezodkladne a v rámci svojich možností a schopností tak, aby konal v záujme

spoločenstva, pre spoločenstvo a v jeho mene. Za neplnenie povinností je povinný znášať vyvodené
dôsledky.

38. Pokiaľ ide o všeobecnú občianskoprávnu zodpovednosť, aj tu jedným zo základných predpokladov
existencia protiprávneho konania, t. j. porušenie právnych povinností. Porušením právnych povinností je

taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor úkonu s právnym predpisom je daný
nielen vtedy, ak dochádza priamo k porušeniu právneho predpisu, ale aj vtedy, ak sa právny predpis
obchádza. V konkrétnom prípade žalobca mal za porušenie povinností to, že žalovaný ako štatutárny
zástupca nekonal v mene žalobcu včas, aby zabezpečil vydanie kolaudačného rozhodnutia a jeho

predloženie ŠFRB do 31. 5. 2014, ktorá povinnosť vyplývala zo zmluvy uzatvorenej so ŠFRB.

39. Hmotnoprávnym rámcom vymedzujúcim povinnosti orgánov spoločenstva v danej oblasti je zákon
č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a zmluvy v zmysle, ktorej bol žalovaný povinný vykonávať svoju
funkciu riadne, včas, bezodkladne a v rámci svojich možností a schopností tak, aby konal v záujme

spoločenstva. Súd má za to, že právna povinnosť bola charakterizovaná príkazom postupovať určitým
spôsobom, ktorý je vymedzený širšie a to termínmi „konať za spoločenstvo, vykonávať funkciu riadne,
včas, bezodkladne, v rámci svojich možností“.

40. Popri porušení povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon navyše ukladá v ust. § 415 OZ všeobecnú

povinnosť(tzv.generálnuprevenciu)každémupočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,na
majetku a na iných hodnotách. Je teda všeobecnou povinnosťou každého počínať si v konkrétnej situácii
natoľko pozorne a obozretne, aby nespôsobil škodu inému. Nedodržanie tejto povinnosti je rovnako
porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 OZ

41.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žetermínukončeniazmluvyodielobol31.8.2012,kolaudačné
rozhodnutie bolo potrebné ŠFRB predložiť do 31.5.2014. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia
bol na príslušnom stavebnom úrade podaný až dňa 14.10.2014. Svedok P. R. uviedol, že potvrdenie
potrebné ku kolaudačnému rozhodnutiu vyhotovil sám a potvrdené bolo zhotoviteľom v auguste 2014,
tedaeštepreduzatvorenímzmierurozhodnutím č.k.19Cb/5/2014-51zodňa07.11.2014.Ztohovyplýva,

že súdne konanie vo veci sp.zn. 19Cb/5/2014, nebolo prekážkou pre vedenie kolaudačného konania,
ako to tvrdil žalovaný. Navyše z výpovede svedka E. K. vyplynulo, že bol problém zo strany samotného
objednávateľa (vtedy zastúpeného žalovaným) pri dojednávaní subdodávok, keďže dochádzalo k
obchádzaniu zhotoviteľa s ktorým mal objednávateľ uzatvorenú zmluvu.

42. Následkom protiprávneho konania žalovaného došlo k uplatneniu zmluvnej sankcie zo strany ŠFRB
voči žalobcovi a ten ju počnúc mesačnou splátkou splatnou v mesiaci november 2014 začal splácať vo
zvýšenej výške 2.830 EUR, čo bude tak musieť splácať až do splatenia celého úveru. Ide teda o škodu,
ktorú v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy o spoločenstve je žalovaný povinný žalobcovi
nahradiť. Súd z výpisov z účtu mal preukázané, že žalobca za obdobie od novembra 2014 do augusta

2016 uhradil na účet ŠFRB 22 zvýšených mesačných splátok, čím došlo k škode v sume 2.630,32 EUR
(2.830 EUR - 2.710,44 EUR x 22), z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.43. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

44. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

45. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)

veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré mu možno pričítať. Ak dlžník svoj
dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom
čase nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. Pre určenie momentu, do
ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník
splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený

právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne
zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu škody resp. postihovým
právom čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalobca je povinný škodu nahradiť
resp. zaplatiť uplatnenú sumu prvý deň potom čo ho poškodený o splnenie požiadal. Dlžník zodpovedá
za omeškanie, ktoré spočíva v jeho subjektívnych okolnostiach. V prípade čiastočného splnenia dlhu

dochádza len k čiastočnému omeškaniu dlžníka ohľadne zvyšku dlhu.

47. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

48. Čas plnenia nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody nebol dohodnutý a ani čas plnenia tohto
typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade s ust. §
563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po
tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal.

49. Žalobca neprodukoval dôkaz o tom, že žalovaného na plnenie jeho záväzku požiadal pred jeho
uplatnením na súde žalobou, preto súd mal preukázanú skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný až
doručením žaloby a z týchto dôvodov priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení
žaloby, t. j. 11. 1. 2017.

50. Podľa § 517 ods. 2 OZ, patrí žalobcovi popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania. Jeho výška je
5,05 % ročne a vyplýva z ustanovenia § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
od 11. 1. 2017 (od nasledujúceho dňa od doručenia žaloby) až do zaplatenia, a to zo základu, ktorým
je suma 2.630,32 EUR.

51.Vozvyšku,(včastiúrokuzomeškaniazaobdobieodzačatiasúdnehokonania,t.j.od 19.10.
2016 do 10. 1. 2017 a v časti výšky úroku z omeškania 0,05 % ročne, o ktorú výšku prevyšuje uplatnený
úrok z omeškania (zákonný úrok z omeškania podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od 1. 1. 2009 (nar. vlády
586/2008 Z. z.) sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB
(tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 5 percentuálnych bodov), súd žalobu zamietol.

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Žalobca bol v konaní čo do základu plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške v zmysle vyššie citovaných ustanovenie rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.