Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Er/72/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108209982
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2108209982.5

Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti povinnému: C. P., O.. XX.XX.XXXX, V.
L. F. XXXX/X, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Štefana
Rosívala 2, P. O. BOX 14, 841 06 Bratislava, o vymoženie sumy 63.389,49 EUR s príslušenstvom a
trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú voči U.. C. P., O.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXXX/X, XXX XX Z..

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
Trnava, obec Trnava, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Trnava - katastrálny odbor:
na LV č. 7330 ako

- Parcela registra „C“, a to pozemok - parcelné číslo 5671/75, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
652 m2, ktorého spoluvlastníkom je U.. C. P., O.. XX.XX.XXXX s podielom vo výške 1090/23430,

- Stavby, a to bytový dom so súpisným číslom 6465 - 242 b.j. - J. Slottu č. 5, 6, 7 stojaci na parcele č.
5671/75, ktorého spoluvlastníkom je U.. C. P., O.. XX.XX.XXXX s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo výške 1090/23430,

- Byty a nebytové priestory, a to byt č. 5 na 3. podlaží, vchod J. Slottu 5, ktorej výlučným vlastníkom je
U.. C. P., O.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXXX/X, XXX XX Z..

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 056413 zo dňa 16.05.2008 bol súdny exekútor JUDr.
Patricius Baďura v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave, č.k. II/2007-901-2 zo dňa 02.02.2008.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 48, veta prvá a druhá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už
začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Dňa 15.05.2013 bolo tunajšiemu súdu súdnym exekútorom oznámené, že Okresný súd Trnava
uznesením č.k. 25K/9/2013 zo dňa 15.03.2013 vyhlásil konkurz na majetok V. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B.
XXXX/XX, XXX XX Z.. V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s citovaným ustanovením
§ 48, veta prvá a druhá zákona o konkurze došlo voči V. F., O.. XX.XX.XXXX k zastaveniu exekučného
konania ex lege vyhlásením konkurzu.

Dňa 16.11.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh bývalej manželky povinného U.. C. P. na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V tomto návrhu U.. C. P. uviedla, že
dňa 31.10.2008 jej bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností - bytu č. 5,
zapísaného na LV č. 7330, vedenom Okresným úradom Trnava - katastrálnym odborom, okres Trnava,
katastrálne územie Trnava, ktorý sa nachádza na ulici J. Slottu 5 v Trnave, ktorý bol v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov povinného a U.. C. P.. Avšak súdnym rozhodnutím, ktoré vydal Okresný súd
Trnava pod sp. zn. 37C/51/2007 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2012, došlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov U.. C. P. a povinného. Na základe tohto rozhodnutia bol
vykonaný zápis v Katastri nehnuteľností SR a jediným vlastníkom exekvovanej nehnuteľnosti sa stala U..
C. P.. Podľa U.. C. P., keďže súdny exekútor naďalej vedie exekučné konanie predajom nehnuteľností,
dopúšťa sa tým porušovania ust. § 61a a § 134 Exekučného poriadku, podľa ktorých platí, že exekúciou
nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona nepodliehajú exekúcii alebo sú z
exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno
vykonať iba vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. U.. C. P. poukázala,
že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v jej výlučnom vlastníctve, a nie vo vlastníctve povinného, a
preto ďalšie trvanie exekúcie na jej majetok nie je dôvodné. Oprávnenosť exekúcie na majetok U.. C.
P. nemožno oprieť ani o ust. § 169 Exekučného poriadku, ktoré uvádza, že „pre pohľadávky, pre ktoré
bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti
neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti“. Ako vyplýva z tejto právnej normy, jej obsah sa dotýka iba
prípadu nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou na základe prevodu alebo prechodu vlastníckeho
práva. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepredstavuje takúto situáciu, keďže z jeho
samotnej právnej konštrukcie vyplýva, že každý z manželov je vlastníkom celej nehnuteľnosti vo veľkosti
podielu 1/1 od začiatku a teda pri vyporiadaní BSM nenadobúda nové vlastnícke právo k vyporiadavanej
veci. U.. C. P. v tejto súvislosti poukázala aj na právny názor Jána Lazara a kol. (Občianske právo
hmotné, časť 1, tretie doplnené a prepracované vydanie, 2006), podľa ktorého: „V porovnaní s dohodou
o zrušení podielového spoluvlastníctva podľa § 141 OZ, v prípade dohody o vyporiadaní BSM podľa
§ 149 ods. 2 OZ nejde o prevod vlastníckeho práva. Z teoretickej konštrukcie BSM totiž vyplýva, že
už pred jeho zánikom každému z manželov patrili spoluvlastnícke práva a povinnosti týkajúce sa celej
veci, teda ani jeden z manželov nemôže nadobudnúť do vlastníctva niečo, čo mu už patrilo predtým
ako bezpodielovému vlastníkovi“. Podľa súdnej judikatúry, napr. R 34/1971: „Pri vyporiadavaní podľa
ustanovení § 149 a 150 OZ nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu alebo prechodu
nehnuteľnosti“. U.. C. P. poukázala i na skutočnosť, že majetok v BSM je iba zábezpekou vymoženia
pohľadávky veriteľa. Navyše súdny exekútor môže postihnúť majetok a majetkové hodnoty, ktoré získal
povinný pri vyporiadaní spoločného majetku manželov ako protihodnotu za prenechanie nehnuteľnosti,
voči ktorej sa vedie exekúcia. Podľa U.. C. P.Y. došlo v tomto konaní k porušeniu zásady, že oprávnený
môže byť uspokojený výlučne z majetku vo vlastníctve povinného.

Dňa 12.06.2014 bolo na tunajší súd prostredníctvom súdneho exekútora doručené vyjadrenie
oprávneného k návrhu U.. C. P., v ktorom uvádza, že v prípade U.. C. P. nie je naplnený žiaden z
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) alebo písm. g) Exekučného poriadku.
Nehnuteľnosť nie je vecou vylúčenou z exekúcie, ani vecou nepodliehajúcou exekúcii, nakoľko § 57
ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na veci uvedené v § 114 a § 115 Exekučného poriadku (hnuteľné veci).
Napriek skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného, podlieha exekúcii
v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, preto exekúcia nie je neprípustná a možno
ju vykonať. Exekučné konanie EX 247/08 sa vedie pre pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva.
Nehnuteľnosť v čase vzniku pohľadávky, pre ktorú je vedené toto exekučné konanie, patrila do BSM.
Oprávnený zároveň navrhol, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka, a to U.. C. P., do konania na
strane povinného.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na pripustenie ďalšieho účastníka, a to U.. C. P., do
konania na strane povinného, nakoľko v tomto štádiu konania by bolo rozhodovanie o pripustení U.. C.
P. do konania na strane povinného nehospodárne. Zároveň je potrebné uviesť, že účastníctvo manžela
alebo bývalého manžela povinného vzniká postihnutím vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Nevyžaduje sa osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, resp. bývalému manželovi. Účastníctvo
manžela, resp. bývalého manžela povinného trvá od jeho vzniku počas celého exekučného konania,
prípadne do zastavenia exekúcie v časti veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 37C/51/2007-166 zo
dňa 21.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2012, došlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov U.. C. P. a povinného. Na základe tohto rozhodnutia bol vykonaný
zápis v Katastri nehnuteľností SR a jediným vlastníkom exekvovanej nehnuteľnosti sa stala U..
C. P.. Účastníkom exekučného konania pre určitý úsek môže byť i bývalý manžel povinného,
avšak iba v prípadoch, pokiaľ nedošlo do začatia exekučného konania (t.j. do doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sa
exekučné konanie síce začalo oprávnene, ale v jeho priebehu dôjde k vyporiadaniu BSM jednou
z hmotnoprávnych skutočností ustanovených Občianskym zákonníkom, od momentu nastania tejto
hmotnoprávnej skutočnosti je exekúcia neprípustná. Ako už bolo spomenuté, i po rozvode manželstva
možno postihnúť exekúciou veci, ktoré tvorili BSM. Tunajší súd je však toho názoru, že to je možné
iba do doby, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade došlo
medzi povinným a jeho bývalou manželkou U.. C. P. k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a nehnuteľnosť, voči ktorej sa vedie v tomto konaní exekúcia a ktorá predtým patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva, sa stala výlučným vlastníctvom bývalej manželky povinného U.. C. P.,
a preto už nemožno túto nehnuteľnosť postihnúť exekúciou. Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno
vykonať iba vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. U.. C. P. preukázala,
že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v jej výlučnom vlastníctve, a nie vo vlastníctve povinného, a
preto ďalšie trvanie exekúcie na jej majetok nie je dôvodné. Oprávnenosť exekúcie na majetok U.. C.
P. nemožno oprieť ani o ust. § 169 Exekučného poriadku. Ako vyplýva z tejto právnej normy, jej obsah
sa dotýka iba prípadu nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou na základe prevodu alebo prechodu
vlastníckeho práva. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepredstavuje takúto situáciu, keďže
z jeho samotnej právnej konštrukcie vyplýva, že každý z manželov je vlastníkom celej nehnuteľnosti
vo veľkosti podielu 1/1 od začiatku a teda pri vyporiadaní BSM nenadobúda nové vlastnícke právo k
vyporiadavanej veci.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).