Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Csp/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316219665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316219665.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: T. A., V.. XX. XX. XXXX, P.

Š., Q.. R. XX, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO:
42 256 593, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31
340 890, zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, o zaplatenie
631,58 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 631,58 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 631,58 eura od 02. 01. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08. 12. 2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 631,58 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 28. 11. 2011 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o úvere č. 2176644311, pri ktorej vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda išlo
o spotrebiteľskú zmluvu. Namietal, že zmluva nebola v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa
a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ďalšími
predpismi spotrebiteľského právneho poriadku.

2. V prvom rade vytýkal nesprávne uvedenú výšku RPMN, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Rovnako tak bezúročnosť a bezpoplatkovosť spôsobilo to, že v zmluve nebola uvedená výška
splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj absentovala doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru.

3. Následne poukázal na ďalšie nedostatky zmluvy, ktoré síce v zmluve uvedené boli, avšak až za
podpisom žalobcu, teda bolo otázne ako bol s nimi oboznámený. Tieto ustanovenia zmluvy tak bolo
potrebné vnímať ako neprijateľné zmluvné podmienky a sankcionovať ich neplatnosťou, a teda ani v
tomto ohľade zmluva neobsahovala podstatné náležitosti a úver bolo potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Naviac poukázal na to, že konanie žalovaného v rozpore so zákonom potvrdila aj
skutočnosť, že pri podpise zmluvy so žalobcom dňa 22. 11. 2011 neboli v zmluve vyplnené zákonné

náležitosti, ale tieto boli následne do zmluvy doplnené až pri podpise zmluvy bankou o šesť dní neskôr
dňa 28. 11. 2011, čiže pri podpise zmluvy žalobca nemal dostatočné informácie, ktoré by viedli k jeho
správnemu rozhodnutiu, a tým bolo ovplyvnené aj jeho ekonomické správanie, ktoré využil žalovaný
vo svoj prospech. Okrem toho vytkol, že dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobneprevyšovala mieru z úrokov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda išlo o neplatný
právny úkon.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca toho názoru, že zmluva o úvere je neplatná,
alternatívne bezúročná a bez poplatkov, teda mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny a
suma 631,58 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadal vydať aj s úrokom z omeškania od
štvrtého dňa od doručenia žaloby žalovanému.

5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že zmluvu o úvere uzavrel so žalobcom
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj s ostatnými právnymi
predpismi, účinnými v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Okrem toho zdôraznil, že žalobca podstatným

spôsobom porušil podmienky splácania zmluvy o úvere, v dôsledku čoho žalovaný listom zo dňa 15.
06. 2016 vyhlásil žalobcovi predčasnú splatnosť úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. K absencii
náležitostí zmluvy o úvere uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
a to dobu trvania zmluvného vzťahu, ako aj bola dohodnutá jediná úroková sadzba. Rovnako tak poprel
tvrdenia žalobcu ohľadom napádanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov a mal za to, že uvedená

výška RPMN je vypočítaná správne a neodporuje dobrým mravom Zdôraznil, že do výpočtu sa zahrňuje
nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s poskytnutím úveru. Ohľadom náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSU poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 a mal za to, že
v Zmluve o úvere boli uvedené všetky náležitosti, ako aj bola uzatvorená písomne, preto mu nebolo
jasné, z akého dôvodu by mala byť zmluva bezúročná a bez poplatkov. S poukazom na uvedené ustálil,

že žalobca nepreukázal žiadne dôvody neplatnosti zmluvy o úvere, preto mu nárok na bezdôvodné
obohatenie nevznikol a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia dodal, že z predmetnej zmluvy vyplýva, že údaje v návrhu na
uzavretie sú iné, ako doplnené údaje v jej akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva bolo irelevantné, či

takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná, podstatná bola tá skutočnosť, že návrh
nebol prijatý bezvýhradne. Mal za to, že údaje uvedené v akceptácii neboli v zmluve uvedené pri
podpise zmluvy spotrebiteľom a boli do zmluvy vpísané až pri podpise veriteľom o niekoľko dní neskôr.
Zdôraznil, že v čase podpisu zmluva neobsahovala takmer žiadny podstatný údaj. Následne poukázal aj
na nesprávne uvedenú celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom a neplatne uzatvorené poistenie a taktiež

na rozdelenie splátok, pričom sa zaoberal aj rozhodnutím Súdneho dvora z 09. 11. 2016 č. C-42/15.
Záverom zotrval na svojej argumentácii ohľadom nesprávne uvedenej RPMN a trval na žalobe.

7. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žalobca a žalovaný, preto
súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP a to za prítomnosti ich právnych zástupcov a na

základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

8. Dňa 28. 11. 2011 strany sporu uzavreli Zmluvu o úver dostupná pôžička, v rámci ktorej žalobca
vyplnil v žiadosti výšku úveru 1.000 eur, minimálnu dobu splácania 70 mesiacov, čerpanie úveru v
hotovosti, splácanie úveru v hotovosti a taktiež si žalobca zvolil, že žiada o komplexný súbor poistenia a

spĺňa podmienky. Uvedené žalobca podpísal dňa 22. 11. 2011. Zároveň žalovaný akceptoval, že výška
úveru je 1.000 eur a v zmysle Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná
pôžička doplnil dátum konečnej splatnosti 17. 09. 2017, počet mesačných splátok 70, dátum prvej
platby do 17. 12. 2011, výška mesačnej splátky 31,52 eura, celková výška nákladov 945,25 eura, úrok
25,50%, priem. RPMN na trhu 26,10%, RPMN 32,20 %, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci,

poistenie komplexný súbor poistenia. Celkovú čiastku úveru pritom predstavoval súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj obchodné podmienky pre
úver dostupná pôžička.

9. Podaním zo dňa 07. 07. 2016 žalovaný vyrozumel žalobcu, že v zmluvnej dokumentácii uviedli všetky

náležitosti a to výšku ročnej zmluvnej úrokovej sadzby 25,5% z istiny, výšku mesačnej splátky 28 eur
plus poistenie úveru 3,62 eura mesačne, dátum prvej splátky 17. 12. 2011, dátum poslednej splátky 17.
09. 2017, RPMN 32,20% a ďalšie informácie, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Okrem
toho uviedol, že dňa 15. 06. 2016 bola žalovanému zaslaná výzva na splatenie celej dlžnej sumy spolu spríslušenstvom. Uviedol, že žalobca uhradil spolu 1.631,58 eura a žalovaný eviduje dlžnú istinu 405,88
eura, úroky 37,82 eura a poplatky 29,65 eura.

10. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 13. 01. 2017 vyplývalo, že žalobca uhradil 47 splátok, posledná
02. 08. 2016.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

14.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

15.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

22. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré
sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom

úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázaný vznik bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a

žalovaným, a to najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami a formulárom pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička. Následne z účtu žalobcu mal súd za
preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.000 eur, ktorú žalobca splácal do 02. 08. 2016,
avšak v dôsledku nedostatočnej platobnej disciplíny došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu 15. 06.2016. Zo správy žalovaného zo dňa 07. 07. 2016 vyplynulo, že žalobca uhradil spolu sumu 1.631,58
eura. Okrem toho dňa 02. 08. 2016 uhradil žalobca ešte sumu 28,76 eura. Poskytnutý úver sa žalobca
zaviazal uhradiť v 70 mesačných splátkach, avšak zaplatil 47 splátok, čo medzi stranami sporu nebolo

sporné. Výška mesačnej splátky uvedená v zmluve bola vo výške 31,62 eura, pričom v nej podľa správy
žalovaného bola zahrnutá výška mesačnej splátky 28 eur a tiež poistenie úveru 3,62 eura mesačne.
Uvedené vyplývalo aj z formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička,
avšak nie zo zmluvy o úvere, čo bolo vytýkané žalobcom, ako aj samotná skutočnosť týkajúca sa
uzatvorenia zmluvy o úvere a taktiež poistnej zmluvy. Naviac, žalobca namietal aj výšku RPMN a taktiež

výšku úrokovej sadzby a tiež náležitosti zmluvy o úvere.

31. Preskúmavajúc námietky žalobcu súd ustálil, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch;
uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 3 zákona).

Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje bankové služby
a tiež spotrebiteľský úver a žalobca bol spotrebiteľ, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia uvedenej
náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

32. V prejednávanej veci z obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti, najmä neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to i napriek
tomu, že žalovanému boli zrejmé, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Žalovaný sa bránil tým,

že v zmysle § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca mohol kedykoľvek požiadať o
amortizačnú tabuľku, avšak uvedeným nemožno podľa súdu zhojiť tú skutočnosť, že v zmluve o úvere
absentovala zákonom požadovaná náležitosť. Taktiež neobstojí výklad predmetného ustanovenia, ktorý
poskytol súdu žalovaný, pretože čo sa týkalo časti normy za poslednou čiarkou (v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského

úveru na účely jeho splatenia), uvedené sa podľa súdu týkalo slovného spojenia „prípadne poradie“
a nie aj časti týkajúcej sa povinnosti určenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Rovnako tak na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že dňa 9. novembra 2016 vydal
Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo veci C-42/15, predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie
podľa článku 267 ZFEÚ iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym

konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Q. P.. V prvom rade je
potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký
nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny
dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a v žiadnom prípade sa

nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže ide o spor medzi veriteľom a
spotrebiteľmi, priamy, či nepriamy účinok Smernice je v danom prípade vylúčený, a preto súd je povinný
riadiť sa výlučne ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré hotovostný úver poskytnutý žalovaným
považujú za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd musel námietku žalovaného
ohľadom existencie rozsudku vo veci C-42/15 vyhodnotiť za irelevantnú, ako ani nemohol priamo, či

nepriamo aplikovať Smernicu a musel sa riadiť zákonným znením, ktoré bolo platné a účinné v čase
uzatvárania zmluvného vzťahu, a teda bol ním rovnako ako súd viazaný aj žalovaný, ktorý ho však
neaplikoval do zmluvného vzťahu v stanovenom rozsahu, a preto musí niesť za toto opomenutie aj
zodpovednosť spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v úrokoch a poplatkoch. Naviac,
bolo potrebné konštatovať, že konanie žalovaného vykazovalo aj znaky aplikácie neprijateľnej zmluvnej

podmienky, keď napriek existencii zákonného ustanovenia, ako aj členenia splátok, ktoré mu boli
zrejmé už na počiatku zmluvného vzťahu, toto členenie žalobcovi neposkytol, čím mu zatajil dôležitú
informáciu, ktorá mohla ovplyvniť zmluvný vzťah. Rovnako tak neobstojí názor žalovaného o možnosti
vykladať ustanovenie zákona inak a to s poukazom na ďalšie ustanovenia, pretože znenie zákonnéhoustanovenia je podľa súdu jasné a výklad navrhovaný žalovaným je v neprospech spotrebiteľa, čo
žiadnym spôsobom nezhojuje jeho neprijateľné konanie.

33.Rovnakotaknekorektnepôsobíajspôsobuzatváraniazmluvyoúvere,kedyžalobcapodpíšežiadosť
o poskytnutie úveru a až následne žalovaný rozhodne, či a v akej výške a taktiež za akých podmienok
úver poskytne. V danom prípade došlo k akceptácii žalobcom navrhnutej sumy a teda žalobca bol s
podmienkami oboznámený prostredníctvom formulára, preto uvedené nekorektné konanie žalovaného
nespôsobilo neplatnosť celého zmluvného vzťahu, avšak taktiež mu nemožno poskytnúť takú ochranu,

ako žalovaný od súdu očakával.

34. Ďalšou namietanou skutočnosťou bola absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti
úveru, ako aj ďalšie nedostatky zmluvy, avšak v tomto ohľade súd sa taktiež nestotožnil s názorom
žalobcu a mal za to, že v zmluve je riadne uvedená doba trvania zmluvy a taktiež termín konečnej
splatnosti úveru. Okrem toho bolo potrebné poukázať aj na obchodné podmienky, ktoré boli žalobcovi

doručené, ako aj sa s nimi mohol oboznámiť na každej pobočke žalovaného a tiež prostredníctvom
internetovej stránky žalovaného, preto neobstojí, že by nebol oboznámený aj s ďalšími náležitosťami
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Naviac, neuvedenie ďalších vytýkaných
nedostatkov zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, ako ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a preto nebolo
nevyhnutné, aby boli uvedené priamo v zmluve. Zákon počíta pritom aj s možnosťou upraviť určité

podmienky zmluvného vzťahu v obchodných podmienkach, a preto sa žalobca neúčinne bráni tým, že
sa s nimi neoboznámil. Okrem toho, na to, aby súd považoval určitú zmluvnú podmienku za neprijateľné,
nestačí len jej nepodpísanie zmluvnými stranami, ale je potrebné, aby bolo naplnené aj znenie § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo žalobca žiadnym spôsobom v konaní neodôvodnil, ako ani súd pri
súdnej kontrole nezistil.

35. Vykonávajúc súdnu kontrolu zmluvných podmienok však súd musel ako nekalú obchodnú praktiku
vyhodnotiť aj nesprávne uvedenú celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom a taktiež s tým súvisiacu RPMN.
Je síce pravdou, že poistka nepatrí do celkovej čiastky úveru, avšak uvedené bolo v zmluve uvedené
drobným písmom, a preto súd vyhodnotil, že žalovaný nepostupoval správne, keď uviedol splátku

poistného do celkovej výšky mesačnej splátky, v dôsledku čoho spôsobil, že žalobca na splátkach mal
uhradiť vyššiu sumu ako bola suma uvedená v zmluve a taktiež ani RPMN nezodpovedala údajom
uvedeným v zmluve, čo spôsobuje taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvného vzťahu.

36. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že poistenie len sprostredkoval a sám nie je poskytovateľom

poistenia, nebolo možné súhlasiť s tým, že by došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy, a preto
ani žalovanému nevznikol nárok na úhradu poistného za 47 splátok. Bolo potrebné prihliadnuť na to,
že spôsob, akým žalobca dojednal poistenie, nemôže požívať právnu ochranu. Údaj o prijatí súboru
poistenia bol súčasťou zmluvy o úvere vopred pripravenej zo strany žalovaného, pričom neobsahoval
možnosť neprijatia poistenia, ale znenie uvedené v zmluve sa javilo tak, že žalobca pri uzatváraní zmluvy

si mal stanoviť jednu z alternatívnych možností z dvoch balíčkov poistenia. Súd tak mal pochybnosti o
skutočnom oboznámení sa žalobcu s obsahom poistenia a znením všeobecných poistných podmienok,
pričom priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu. Len samotné zaškrtnutie
vyznačenia poistného balíčka žalobcom do formuláru úverovej zmluvy v časti, ktorá splýva s ostatnými
bodmi zmluvy, nie je možné považovať za poistnú zmluvu platne uzatvorenú. Naviac, podmienky

poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne zmluva vôbec neupravovala, ako ani
žalobcovi nebolo vydané žiadne potvrdenie o poistení, teda vôbec nebolo zrejmé, čo zo splátok uhrádza
na základe zmluvy o úvere a čo na základe poistnej zmluvy, pritom podľa vyjadrenia žalovaného išlo o
dva zmluvné záväzky, a preto pôsobí ako nekalá obchodná praktika zo strany žalovaného, že tieto dve
zmluvy spojil do jednej splátky a následne tým uviedol žalobcu do omylu ohľadom celkovej sumy, ktorú

má na základe zmluvného vzťahu uhradiť a taktiež RPMN v takomto prípade vychádzala v neprospech
spotrebiteľa a to i napriek tomu, že bola bez poistenia správne vypočítaná.

37. Záverom súd prihliadol aj na to, že výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve 25,50% ročne
nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou
fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci november 2011 predstavovala 13,89 %. Keďže dohodnutá výška
úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšovala mieru z úveru obchodných bánk v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, prihliadnuc pritom aj na ostatné zmluvné podmienky a nedostatky, súd dospel kzáveru, že v časti určenia ročnej úrokovej sadzby je zmluva o úvere neplatná a to pre rozpor s dobrými
mravmi. Nakoľko išlo o neplatné zmluvné dojednanie, bolo treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo
obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahovala určenie výšky úrokovej sadzby, čo však s poukazom na

nedostatkyzmluvnýchnáležitosti,spôsobujúcichjejbezúročnosťabezpoplatkovosť,žiadnymspôsobom
nezmenilo tú skutočnosť, že žalovaný mal nárok len na náhradu istiny, ktorú poskytol žalobcovi.

38. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,
keď prijal plnenie nad rozsah poskytnutej sumy a to i napriek tomu, že zmluva o úvere neobsahovala

zákonnompožadovanénáležitosti,spôsobujúcejejbezúročnosťabezpoplatkovosť,akoajvčastiúrokov
a poistenia bola neplatná, preto ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 631,58 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 631,58 eura od 02. 01. 2017 (žalovaný žalobu prevzal dňa 29. 12. 2016, t.j.
štvrtý deň je 02. 01. 2017) do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako úspešnej

strane v spore, priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný a to
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.