Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/2716/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807215990
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Beňadik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3807215990.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinnému: 1./ O. B., nar. XX.X.XXXX, R. armády XXXX/
XX, XXX XX N. a 2./ A. I., nar. XX.X.XXXX, XX. X. XX/X, XXX XX N., o vymoženie istiny 4.018,72 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu súd vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.11.2007, doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 19.11.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinným a to na základe exekučného titulu -
rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK- 684/06-MK vydaný dňa 13.12.2006 JUDr. Michalom Krnáčom,
rozhodcom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2007 a vykonateľnosť dňa 10.1.2007. Predmetným
exekučným titulom bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 121.068,- Sk spolu s 6

%ročnýmúrokomod21.11.2006aždozaplatenia,zmenkovúodmenuvovýške404,-Skanahradiťtrovy
rozhodcovského konania vo výške 1.500,- Sk a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.

Súdny exekútor dňa 6.2.2009 požiadal o ustanovenie opatrovníka povinnému v 2./ rade.

Podľa § 58 odst. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 odst. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod , pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu, Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 9.2.2006,

zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spo. s r.o. /
ďalej len zmluvné dojednania/, súd aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo vyhlásil exekúciu za
neprípustnú. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že i keď vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie a po tom, čo
zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú.

Podľa § 45 ods.1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní ( zákon č. 244/2002 Z.z.):
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné
skutočnosti. Dňa 9.2.2006 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným v 1./ rade ako dlžníkom,

zmluvu nazvanú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č.
8000016457“, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 84.024,- Sk
a povinný v 1./ rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 2.334,-
Sk v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Na zabezpečenie
pohľadávky oprávneného zo zmluvy vystavil povinný v 1./ rade dňa 6.2.2006 vlastnú blankozmenku.
Obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky dohodol s poviným v zmluvných ustanoveniach zmluvy.

Povinný v 2./ rade podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ - aval.

Podľa ustanovenia § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 9.2.2006, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi a dospel k záveru,
že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom

práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.“ ďalej len ako „Zmluvné dojednania“. Podľa bodu 2.1
Zmluvných dojednaní: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Sopludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2 je návrhom
na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť podpisom Dlžníka,

Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa.“ K platnému uzatvoreniu zmluvy došlo teda dňa 9.2.2006.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinní pri uzatváraní tejto zmluvy
konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by im boli
poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.

Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde
týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov“. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvnýchdojednaní je zrejmé, že povinní nemoholi individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
„na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver

bol povinným poskytnutý ako spotrebiteľom. Zmluva medzi oprávneným a povinnými má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z..

Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako „Zmluvy o revolvingovom úvere“,
ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu

na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu
účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah
medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom, ručiteľom (povinnými) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva.

Zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinnými / tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd/

je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi
účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku /
spotrebiteľský úver, resp. zmluva/, ku ktorému sa viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd tak posúdil
zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinnými vzhľadom na právny dôvod vzniku
záväzku /uzavretie spotrebiteľskej zmluvy/, za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa.

Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa, pred
nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením dlžníka ako
spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa
zákona povinný ( § 33 ZoRK).

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm.a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)

(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS“) na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3

Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm.q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods.3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymiustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny

vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že poviní si neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky v bode 17.2 Zmluvných dojednaním, kde rozhodca bez vypočutia

povinného vydal rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednaní, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o revolvingovom
úvere, konkrétne článku 17 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd v
takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody.

V zmluvných dojednaniach v bode 17.1 bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy
o revolvingovom úvere, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval
na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo
spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu Veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu

nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia
sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

Tusasúdzaoberalajtým,čijevôbecmožnévrámcispotrebiteľskejzmluvyplatnúrozhodcovskúdoložku
uzatvoriť. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 (predtým ods. 3) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z tejto zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie
de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu
a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť.

Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
32 Cdo 2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký
rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou
zmluvou rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní

predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu
obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V
tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ako rozhodcovská
doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia.

V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej

doložky podľa ktorej „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamitejtoZmluvyoRÚ,sporušením,ukončenímaneplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní
pred jedným v zmluvných dojednaniach uvedených rozhodcov ( JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana,JUDr. Marianna Mochnáčová, JUDr. Michal Krnáč) Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade
Veriteľ,čižeoprávnený,pretožetentozostavilznenierozhodcovskejdoložkyvosvojejvopredpripravenej

formulárovej zmluve.

Dohodastránotom,žespormedzinimipredložiakprejednaniuarozhodnutiusúkromnýmosobámalebo
rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca
nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v

zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Uvedené zároveň naznačuje, že Veriteľov výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako
Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské
doložky, kde vystupujú opakovane rovnaký rozhodcovia (obdobne v konaniach vedených na tunajšom

súde pod sp.zn.: 9Er/2789/2009, 9Er 2790/2009, 9Er 312/2010, 9Er 289/2010 a pod.). V tomto smere sa
preto vynárajú aj určité pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov určených v takto predtlačených zmluvných
dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ by zrejme takto určený rozhodca posudzoval
prípadné spory vzniknuté z týchto zmlúv tak, že by neboli celkom v súlade s predstavou, s akou boli tieto
zmluvy zostavované, o ktoré sa opierajú žaloby v rozhodcovskom konaní, bolo by pre veriteľa dlhodobo

výhodnejšie obrátiť sa na iného rozhodcu, ktorý s Veriteľom zaujíma zhodný výklad práva. Prípadná
argumentácia opierajúca sa o zákonnú možnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to predpojatosť ustanoveného rozhodcu namietať z dôvodov, o ktorých
sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie, podľa názoru súdu neobstojí. Ak by aj druhá strana - dlžník
- spotrebiteľ osobu rozhodcu namietal, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber

náhradného rozhodcu znova na Veriteľovi, teda oprávnenom.

Podľa ustanovenia rozhodcovskej doložky upravenej v článku 17 bod 17.2.1 Zmluvných dojednaní: „V
prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude
môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu

Veriteľ.“ Tu si Veriteľ znovu uzurpuje právo rozhodcu vybrať, bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť
sa k tomu vyjadriť, čo považuje súd za výrazne jednostrannú a pre spotrebiteľa poškodzujúcu úpravu
rozhodcovskej doložky. Veriteľ čiže oprávnený si v danej veci poisťuje nielen situáciu v prípade,
ak na strane vopred určených rozhodcov dôjde k zmene pomerov znemožňujúcich im výkon funkcie
rozhodcu od uzatvorenia doložky k vzniku sporu, ale aj prípad, kedy k sporu už došlo, kde je na strane

spotrebiteľ, ktorý je na rozdiel od väčšiny aktívnym, a doručil v stanovenej lehote rozhodcovi žalobnú
odpoveď, kedy rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok na základe vykonaného dokazovania. Takýto
rozsudok totižto možno preskúmať v súlade s podmienkami uvedenými v čl. 17.2 ods. 17.2.1 písm. f)
Zmluvných dojednaní. Rozhodcovský rozsudok podľa citovaného ustanovenia pritom preskúmava iný
rozhodcauvedenývčlánku17.2ods.17.2.1Zmluvnýchdojednaní,t.j.znovulenrozhodcaktoréhovybral

oprávnený.

V predmetnej veci vydal rozsudok JUDr. Michal Krnáč, ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca,
ktorého si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok,
ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností

uvedených žalobcom. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci, pretože rozhodca súčasne doručoval
žalovanému výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň doručil ihneď aj rozhodcovský rozsudok.
Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k
návrhu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,

C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.
s I-10421, bod 25).Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo

veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorombolariešenápredbežnáotázka,ktorásatýkalavýkladusmernice93/13/EHSzodňa05.04.1993o
neprijateľnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchvtomzmysle,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez
návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku

vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené
v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Podľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníjerozhodcovskýrozsudokmožnézapodmienok

ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak
dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej
doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej
povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje
na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je
odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a

dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom
prípade od „možnosti“ výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber
rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej
upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú

rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je
nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred
výlučne v každej situácii Veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného
rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť
rýchleho vyriešenia sporu.

Výpočet neprijateľný podmienok môže a má dopĺňať judikatúra. Súdny dvor v prípade Pannon GSM
Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve
uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo

predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky
tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako
aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva)
kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej
neplatnosti.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa

ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne

uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výbermedzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolaniarozhodcovskéhokonaniadodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú

doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak
práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom

základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Nakoľko exekúcia bola zastavená, súd o návrhu na ustanovenie opatrovníka nerozhodoval.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo. V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.