Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/284/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204890
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4418204890.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: Z. R., rodená G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. F., T. D. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, proti žalovaným: v 1. rade: lime finance, a.s., so sídlom Nitra, Janka Kráľa
104, IČO: 50377159, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Belicom, so sídlom Nitra, Štefánikova

trieda 79, v 2. rade: 1. konsolidačná, spol. s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 9, IČO: 439 873 97,
zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Brlášom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 9, v 3. rade: I.. I. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., Q. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom
Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra 2018 č. k. 18C/62/2018-25,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“)uznesenímzodňa23.októbra2018č.k.18C/62/2018-25(ďalejlennapadnuté
uznesenie) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328
ods. 2, § 331 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa 26.09.2018
sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a zároveň nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 3. rade predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť
záložným, alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu
nehnuteľnosti v katastrálnom území T. F., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu T. F.,
Katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape,
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 367 m2, parc.č.XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 36 m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a garáž so súp. č. XXXX

na parc. č. XXXX/X a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou.

4. Poukázal na to, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že z
dôvodov, ktoré uviedla v žalobe považuje dražbu nehnuteľností, ktoré boli v jej vlastníctve za neplatnú.
Má za to, že vykonaním napadnutej dobrovoľnej dražby boli porušené viaceré ustanovenia zákona.
Uviedla ďalej, že vo vydraženej nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Ide pritom o jej obydlie a obydlie jej

matky, majú tu trvalé bydliská obe a vzhľadom aj na vek jej matky nemajú inú možnosť bývania. O
to prísnejšie posudzovala a hodnotila okolnosti, za ktorých prišla o nehnuteľnosť, pričom nadobudlapresvedčenie, že dražba prebehla v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Je toho názoru,
že by v danej veci bolo žiaduce a nevyhnutné zabezpečiť, aby vydražiteľ, teda žalovaný v treťom rade
nenakladal s vydraženou nehnuteľnosťou do doby, kým sa nerozhodne spor o neplatnosti dražby a má

za to, že do tej doby by jej mala byť poskytnutá ochrana vo forme neodkladného opatrenia, ktorou bude
zabezpečené, aby vydražiteľ nenakladal s nehnuteľnosťou.

5. Zistil, že o prekážku litispendencie sa v tomto konaní nejedná. V konaní 15C 17/2018
sú na strane žalovaných uvádzané iné sporové strany, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

v uvedenom konaní smeroval proti zdržaniu sa výkonu záložného práva u nehnuteľností, ktoré sú
predmetom konania (a ktoré sú predmetom konania aj v konaní 18C 62/2018) a zdržania sa prenájmu
zálohu uvedených nehnuteľností v konaní 15C 17/2018 sú teda iné sporové strany a iný predmet
konania.

6.1. Žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V konaní

žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný v 3. rade zamýšľal predať sporné nehnuteľnosti, alebo
ich zaťažiť záložným, alebo vecným právom, alebo ich dať do prenájmu, preto, že súd nemal preukázané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na stráne žalobkyne, návrh v časti zákazu disponovať
nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným v 3.
rade zamietol.

6.2. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by v čase rozhodovania súdu mala žalobkyňa trvalý pobyt
na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Z registra REGOB mal preukázané, že žalobkyňa
má ako trvalý pobyt od 02.10.2018 registrovaný „T. F.“. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom neosvedčila
nevyhnutnú potrebu užívania spornej nehnuteľnosti, ani neosvedčila, že by ju žalovaný v 3. rade v

užívaní spornej nehnuteľnosti nejakým spôsobom rušil. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol aj v časti, v ktorej mal nariadiť, aby žalovaný v treťom rade strpel užívanie sporných
nehnuteľností žalobkyňou.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc zmenu napadnutého

uznesenia a nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Poukázala na samotné dôvody podanej
žaloby. Predovšetkým ako dôvod uvádzala obmedzenie možnosti širšej účasti záujemcov na dražbe
a vylúčenie verejnosti v dôsledku toho, že dražba zrejme nezačala v čase, na ktorý bola vyhlásená,
alebo že boli výsledky vopred predpripravené, čo je zrejmé zo samotnej notárskej zápisnice v časti opisu
priebehu dražby z hľadiska časového. Mala za to, že žaloba teda nie je zjavne bezdôvodne podaná.

Po dražbe vydražiteľ zároveň už vyzval žalobkyňu, aby nehnuteľnosť vypratala a odovzdala do užívania
vydražiteľovi. K odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa neuznáva platnosť
dražby a predovšetkým z dôvodu, že s ňou v dome býva matka, ktorá má vysoký vek a nepriaznivý
zdravotný stav. Neodkladné opatrenie bolo namieste vydať aj z dôvodu, že vydražiteľ robí úkony, ktorými
ma snahu docieliť odovzdanie nehnuteľnosti, a to najmä odhlásenie žalobkyne a jej matky z trvalého

pobytu a odpojenie energii v dome.

8. Tieto skutočnosti sami o sebe osvedčujú potrebu dočasnej úpravy práv a povinnosti medzi stranami
sporu, kedy výsledok sporu nie je možné prejudikovať a úkony vlastníka smerujúce k držbe vydraženej
nehnuteľnosti by mohli mať nepriaznivejšie následky aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa blíži zimné

obdobie. Vydražiteľ podal žiadosť o odpojenie vody a tiež zrejme vypovedal zmluvu o dodávke elektrickej
energie, keďže žalobkyňa už obdržala takéto oznámenie z elektrární. Vydražená nehnuteľnosť je
obydlím žalobkyne a osôb ktoré mali v dome trvalý pobyt a napriek tomu, že vydražiteľ zrušil ich trvalý
pobyt k vydraženej nehnuteľnosti bola toho názoru že ochrana obydlia požíva ústavnoprávnu ochranu
rovnako ako ochrana vlastníckeho práva, pričom následky porušenia práva na ochranu obydlia sú z

hľadiska ich dopadu na dotknuté osoby iste závažnejšie ako následky porušenia práva na ochranu
vlastníckeho práva vydražiteľa.

9. Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril tak, že dňa 27.10.2018 mu bola doručená žaloba o
určenie neplatnosti dražby a medzičasom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

Vyjadroval sa k priebehu dražby a skutočnostiam, ktoré sa stali po skončení dražby po udelení príklepu
pričom navrhol vo veci samej rozhodnúť zamietnutím žaloby.10. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril a navrhol
žalobu vo veci samej zamietnuť, pričom poukazoval na priebeh dražby, na ktorej prišlo k vydraženiu
nehnuteľnosti.

11. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe a návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia vyjadril k priebehu
dražby a dôvodom podanej žaloby.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len "CSP") preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom
odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13.4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie
dostatočne neodôvodnil.

15. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosti existencie vzťahu žalobkyňou neplneného

zmluvného stavu, tvrdené skutočnosti, od ktorých žalobkyňa odvodzuje hroziacu ujmu, skutočnosti
sprevádzajúce realizáciu dražby zálohu (predtým) vo vlastníctve žalobkyne a skutočnosti existencie
potreby pomeriavať kolíziu zapísaného vlastníckeho práva a práva na obydlie.

16. Nariadením neodkladného opatrenia sa žalobkyňa okrem žiadaného zákazu (všeobecne

povedené) nakladania s nehnuteľnosťou žalovaným v 3. rade (vydražiteľom) domáhala aj strpenia
užívania nehnuteľnosti žalobkyňou. Dôvod smerujúci k navrhovanému strpeniu užívania nehnuteľnosti
žalobkyňou žalovaným v 3. rade, bezpochyby vyplýval z formálne vedeného vlastníctva nehnuteľností
žalovaným v 3. rade, ktorý ich získal vydražením, resp. príklepom licitátora na dražbe konanej dňa
30.8.2018. Aj z obsahu žaloby a taktiež z obsahu odvolania žalobkyne voči napadnutému uzneseniu

bezpochyby vyplýva, že „uvedomujúc“ si stav existencie zapísaného vlastníctva nehnuteľnosti, v
ktorej žalobkyňa bývala a býva ako vo svojom obydlí, sa žalobkyňa domáhala na základe
tvrdených skutočností ohľadne tvrdenej nezákonnosti priebehu dražby nehnuteľnosti toho, aby bolonariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého by bol zapísaný vlastník povinný strpieť užívanie
nehnuteľnosti.

17. Súd prvej inštancie prednostne konštatujúc vylúčenie nedostatku procesných podmienok
(litispendencia, resp. res iudicatae) založil zamietnutie neodkladného opatrenia na tom, že žalobkyňa
neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy smerujúce k založeniu, predaju alebo daniu
nehnuteľnosti do prenájmu žalovaným v 3. rade, a na tom, že žalobkyňa nepreukázala, že by mala na
nehnuteľnosti trvalý pobyt, resp. že nepreukázala rušenie v užívaní žalovaným v 3. rade.

18. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil preferenciu
ústavne garantovaného práva na vlastníctvo žalovaným v 3. rade pred právom na obydlie realizovaným
žalobkyňou z dôvodu, že vôbec nezhodnotil tvrdené a osvedčované dôvody neplatnosti dražby ako
dôvodu zakladajúceho hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne.

19. Odvolací súd v súvislosti s poukazom na krehký stav vlastníctva nehnuteľnosti (spojený s právom na
obydlie), ktorý bol zálohom v súkromnoprávnom vzťahu medzi rovnoprávnymi subjektmi tohto vzťahu
poukazuje na úvahu, podľa ktorej sa dobrovoľnou dražbou vážnym spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení
s čl. 20 Ústavy SR. Záložca počas trvania záložného práva podlieha vôli záložného veriteľa, ktorého

návrh na výkon záložného práva, plní na účely výkonu záložného práva funkciu kvázi exekučného titulu
s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. V takejto situácii je teda potreba zásahu súdnej moci
pri nútenom výkone súkromného práva podporovaná aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových
protokolov (napr. rozsudok vo veci Paulič ca. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy

v.Ukrajina (sťažnosť 47148/99 ).

20. V danej veci je nesporným faktom, že žalobkyňa (podľa tvrdení aj s chorou matkou) užívala
svoje nehnuteľnosti do konanej dražby odvodzujúc svoje oprávnenie od vlastníckeho práva, pričom
po konanej dražbe, užívala nehnuteľnosť fakticky, tvrdiac, že vykonaná dražba bola nezákonná. Od

nezákonnosti a neplatnosti dražby odvodzovala aj dôvodnosť návrhu na neodkladné opatrenie.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie o nezákonnosti vykonanej dražby a relevancia
konkrétnych zistení dožadujúcej sa strany, môžu viesť vo veci samej aj k vyhláseniu dražby za neplatnú.
Neplatnosť dražby v sebe zahŕňa tiež to, že vlastníctvo k nehnuteľnosti nenadobudol vydražiteľ. Ak by sa

ukázalo, že vlastníctvo nenadobudol vydražiteľ, potom z tvrdených skutočností o nezákonnosti dražby
musí podľa názoru odvolacieho vždy vyplývať, že pre objektívne a náležité posúdenie naliehavosti a
hroziacej ujmy (zásah do práva na obydlie), teda dôvodnosti pre rozhodnutie o takomto neodkladnom
opatrení musí predchádzať osvedčovanie dôvodnosti tvrdení o nezákonnosti vykonanej dražby. Nejde
samozrejme o vykonanie dokazovania v celej šírke. Ide skôr o vyvodenie predbežných záverov o

jednotlivých čiastkových tvrdených „pochybeniach“ subjektov zúčastniacich sa na procese dražby s tým,
že predbežne osvedčený záver o nezákonnosti dražby (a možných právnych dôsledkov) je samotnou
skutočnosťou zakladajúcou dôvodnosť potreby ochrany obydlia žalovanej a potreby bezodkladnej
úpravy neodkladným opatrením.

22. Vzhľadom na to, že rozhodujúcou skutočnosťou podporujúcou dôvodnosť neodkladného opatrenia
bola nezákonná dražba (teda tvrdené nezákonné zbavenie vlastníctva žalobkyne odhliadnuc od
dôvodnosti začatia dražby), je potrebné zistiť a konštatovať (v procese súdneho zisťovania
osvedčovania), či žalovaná osvedčila na základe tvrdených a osvedčovaných skutočností, že dražba
bola nezákonná, alebo ak aj len osvedčila, že dražba prebehla nie úplne v súlade so zákonom,

nespôsobujúc jej neplatnosť. Uvedené zistenia ale je potrebné predbežne vyhodnocovať v procese
zisťovania relevancie dôvodov pre potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

23. Ak existuje osvedčené „riziko“, že dôsledkom nezákonnej dražby je táto neplatná, potom je viac
na mieste posudzovať potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy a neumožniť formálne zapísanému

vlastníkovi vykonávať dispozičné úkony (nakladať v najširšom zmysle) s nehnuteľnosťou, pretože sa
dôvodne dostáva do kolízie zapísané vlastníctvo vydražiteľa a vlastníctvo žalobkyne, ktorá o vlastníctvo
formálne prišla. Uvedené konštatovanie nie je zistením odvolacieho súdu v tomto prípade, pretože
uvedené závery nevyhodnocoval súd prvej inštancie.24. Vo všeobecnosti povedané, osvedčenie nezákonnosti zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
osobe vlastníka (vo všetkých jej prejavoch ako napr. fyzické donútenie, podvod alebo iné nezákonné

konanie a podobne) samo osvedčuje hrozbu ujmy na vlastníckom práve, teda aj v riziku ďalšieho
scudzovania alebo iného nakladania s nehnuteľnosťou, preto nariadenie neodkladného opatrenia v
podobe zákazu nakladania vydražiteľom alebo len čiastkového oprávnenia vyplývajúceho z vlastníctva
(triáda vl. oprávnení) spočívajúceho v užívaní veci (opačne povedané strpenie užívania) nie je vylúčené
a pre prípad zásahu do práva na obydlie oprávnenej osoby aj primerané. Čím je dôvodnosť rizika

nezákonných dôsledkov vykonanej dražby pre jej platnosť vyššia, tým je zvýšená opodstatnenosť
dôvodnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. V naznačenom význame súd prvej inštancie nepostupoval a ani okrajovo neuviedol, prečo v
tvrdených skutočnostiach (najmä, ktoré nie je treba preukazovať ďalšími dôkazmi a postačí ich právne
posúdenie) sprevádzajúcich dražbu, nezistil také možné pochybenie, ktoré by samo o sebe zakladalo

dôvodnosť podaného návrhu na zákaz nakladania vydražiteľom s nehnuteľnosťou.

26.Akztvrdeníosvedčovanýchdôkazmižalobkyňouvyplýva,žesúspôsobilé poichďalšom potrebnom
dokazovaní (najmä s predpokladom použitia ďalších prostriedkov procesného útoku) vo výsledku
možnosť konštatovať neplatnosť dražby, potom je na mieste zohľadniť, že žalobkyňa v predmetných

nehnuteľnostiach (so svojou matkou) realizuje právo na obydlie, a pomerať riziko zásahu do práva na
obydlie na jednej strane a práva na (zapísané) vlastníctvo vydražiteľa v situácii prebiehajúceho konania
o potencionálne neplatnej dražby na druhej strane a vyhovieť tomu právu, ktoré môže byť poškodené
z hľadiská následkov závažnejšie.

27. Pokiaľ ide o to, že žalobkyňa viac nemá vedený trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti odvolací
súd uvádza, že uvedená skutočnosť by (ale nie bez ďalšieho) mohla mať vplyv za situácie tvrdenej
existencie nájomného vzťahu žalobkyne k nehnuteľnosti, napr. na základe ústnej nájomnej zmluvy. V
tomtoprípadezpodstatyobsahužalobyžalobkyňatvrdínezákonnosťdražby,ktorájuzbavilavlastníctva,
preto samotný stav bez trvalého pobytu nemôže byť relevantným dôvodom pre neúspech návrhu.

Obydlie je širším pojmom ako trvalý pobyt, pričom „disponovanie“ s trvalým pobytom je v rukách
zapísaného vlastníka, či spoluvlastníka.

28. V ďalšom postupe sa súd prvej inštancie bude zaoberať tým, či na základe tvrdených a
osvedčovaných skutočností žalobkyňou o dražbe (spolu s tvrdeniami strán v konaní) sú tieto spôsobilé

(predbežne) založiť neplatnosť dražby a jej dôsledky, alebo naopak nie sú spôsobilé založiť neplatnosť
dražby. Po zodpovedaní uvedenej otázky bude na mieste vyhodnotiť, či zásahom do obydlia (napr.
aj vyprataním, alebo znemožňovaním riadneho užívania nehnuteľnosti), ktorý je oprávnený realizovať
vydražiteľ ako zapísaný vlastník nehnuteľnosti nehrozí vyššia ujma na tomto práve, v porovnaním s
právom zapísaného vlastníka, do ktorého práva bude zasiahnuté neodkladným opatrením na čas

do právoplatného skončenia konania o otázke platnosti (či neplatnosti) dražby vo veci samej. Nové
rozhodnutie dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP odôvodní.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).