Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221463
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7713221463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu DOBREX s.r.o., Michalovce,
Kpt. Nálepku 20, IČO: 17 077 524, zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Advokátska kancelária,
Košice, Slovenskej jednoty 8, IČO: 31 955 380, proti žalovanému Mesto Michalovce, Michalovce, Nám.
Osloboditeľov1015/30,IČO:00325490,ozaplatenie25.809,56euristinysprísl.,oodvolanížalovaného
proti rozsudku 20C/267/2013-253 z 25.10.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 25.809,56 eur s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo sumy 25.809,56 eur od 2.1.2009 do
zaplatenia ,do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku, II. úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%.

2. Konštatoval, že predmetom tohto sporu je po pripustení zmeny (rozšírenia) žaloby nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu - nájomného za

predmetné nehnuteľnosti, ktorých je žalobca vlastníkom, ktoré vzniklo za obdobie od 1.6.2008 do
21.12.2008 v sume 25.809,56 eur s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo sumy 25.809,56 eur od
2.1.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania. Žalobca si tento nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňuje na tom základe, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu (nájomnej zmluvy) v
spornom období od 1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. 7 mesiacov nehnuteľnosti vedené na LV č. 9492 k. ú.
Michalovce, ktorých je vlastníkom a takto sa na úkor neho obohatil. Pokiaľ ide o výpočet tejto sumy,
vychádzal z toho, že celková výmera nájomnej plochy je 10871 m2 x 4,070 eur, t.j. 44.244,97 eur za rok :

12 = 3.387,08 eur mesačne x 7 mesiacov, t.j. za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, čo predstavuje
sumu 25.809,56 eur. V priebehu sporu žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť,
ktorého obvyklý nájom predstavuje vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom sporu za
sporné obdobie sa nachádza pod miestnou komunikáciou na ulici Továrenskej a je nesporné, že
sa jedná o jedine možnú cestu do a z mesta Michalovce z Košíc a do Košíc, v prípade ak dôjde
k uzávierke nadjazdu ako príjazdu do mesta, že táto cesta je denne využívaná zamestnancami a
zákazníkmi spoločností, ktoré tam sídlia a preto nie je možné podľa jeho názoru aplikovať koeficienty

podobné, ako boli aplikované znalcom v znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca, pokiaľ ide o
užívanie nehnuteľnosti pod obchodným domom „DODO“. Trval na tom , že sa plánuje stavba diaľničného
privádzača, ktorý by sa mal napájať na predmetnú nehnuteľnosť, t.j. na cestu, ktorá sa nachádza na
nehnuteľnostiach, ktorá skutočnosť vyplýva z Územného plánu mesta Michalovce a zmien a doplnkovč. 5 na str. 16. Poukázal na to, že v spore boli predložené dva znalecké posudky a preto podľa jeho
názoru v zmysle sporového poriadku dostatočne preukázal svoj nárok voči žalovanému. Súd, vychádzal
z § 451 ods. 1,2, § 456 a § 563 Občianskeho zákonníka, vykonal dokazovanie výpisom z LV č.

9492, k.ú. Michalovce z 27.4.2009, výpisom z OR Okresného súdu Košice I oddiel: Sro vložka 533/
V (č.l. 6) týkajúceho sa žalobcu - DOBREX s.r.o., zo záverov právoplatného rozsudku tunajšieho
súdu z 1.10.2012 20C 138/2010-158 z 1.10.2012. Z odôvodnenia tohto rozsudku mu vyplynulo,
že žalobca sa v tejto veci žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2008 z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č.

9492, k. ú. Michalovce na tých istých skutkových základoch ako v tomto spore. Čo sa týka námietok
žalovaného týkajúcich sa základu nároku žalobcu, t.j. či vôbec vznikol nárok žalobcovi na vydanie
bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe ako to tvrdí žalobca, súd poukázal na to,
že o tomto už jednoznačne rozhodol súd prvej inštancie označeným rozsudkom, ktorý bol potvrdený
rozsudkom odvolacieho súdu, že žalovaný aj označenom spore popieral svoju pasívnu legitimáciu a
tvrdil, že nie je vlastníkom predmetnej komunikácie - cesty, že táto neslúži všetkým občanom mesta,

ale len tým, ktorí sú účelovo viazaní na jej užívanie, avšak súd prvej inštancie po tom čo vykonal v
spore dokazovanie na základe ich výsledkov, dospel k záveru, že na strane žalovaného dochádza k
bezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobcuzdôvodu,ževôbecniejerozhodujúce,čijevlastníkomcesty
ale žalovaný ako obec má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetok a zabezpečuje
vlastnými príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu,

úpravu predmetných miestnych komunikácií a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácii majúcich
svoje sídla, resp. prevádzky na vstupe z týchto komunikácií a to ulici Pekárenskej a Továrenskej a
preto, ak nie je vo všeobecnoprávnej rovine, t.j. zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného
priestranstva, ktorým pozemky vo vlastníctve žalobcu sú a tieto patria tretej osobe, má to za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods.

2 Obč. zák., pretože aj keď existuje právny dôvod užívania tohto verejného priestranstva, nejde o
titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie, alebo strpenie užívania majetku
treťou osobou bolo poskytované bezplatne. Žalobca má jednoznačne obmedzené svoje vlastnícke
právo a musí strpieť obmedzenie tohto svojho vlastníckeho práva, keďže pozemky, na ktorých sa
nachádza verejné priestranstvo - miestna komunikácia sa nachádzajú v zastavanom území obce a

mesto nimi zabezpečuje plnenie svojich úloh a tieto komunikácie sú využívané hlavne občanmi mesta
Michalovce, avšak nielen nimi, preto mal súd za to, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi užívané
neobmedzeným okruhom užívateľom, avšak najmä obyvateľmi a občanmi mesta Michalovce, avšak
na úkor žalobcu, ktorý je povinný to strpieť, aj keď by mohol užívaním týchto pozemkov dosiahnuť iné
príjmy a iný účel, avšak žalovaný disponujúci majetkom žalobcu užívaním týchto pozemkov plní svoje

verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov tak, ako to má stanovené zákonom a preto
je jeho povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavujúce všeobecné pojatie právneho princípu,
ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Žalovaný disponujúci majetkom žalobcu
mohol užívaním jeho vlastníctva plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním verejných potrieb
občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom, ktorú by musel plniť iným spôsobom, resp.

by ju v danej lokalite , pokiaľ by nebolo vlastnícke právo žalobcu obmedzené, nemohol plniť vôbec.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu mu vyplynulo, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo jednoznačne preukázané a aj riadne vyhodnotené na základe vykonaného dokazovania, že na
predmetných nehnuteľnostiach v posudzovanom období ako aj v súčasnosti sa nachádza miestna
komunikácia, teda cesta, ktorá umožňovala obyvateľom mesta a nielen im vojsť do mesta Michalovce,

dostaviť sa na ich pracovné miesto, podnikateľom majúcimi svoje prevádzky na vstupoch predmetných
nehnuteľností a v súčasnej dobe je po tejto miestnej komunikácii zabezpečovaný jediný vstup do
mesta Michalovce z Košíc a že teda ide o verejné priestranstvo, ktoré je využívané nielen občanmi
mesta Michalovce, ale v prevažnej miere týmito občanmi a obyvateľmi mesta Michalovce. Okrem
toho dodal, že rozhodujúca je skutočnosť pre spôsob súčasného užívania komunikácie, lebo v konaní

bolo jednoznačne preukázané, že uvedené miestne komunikácie, ktoré sa nachádzajú na žalovaných
parcelách, sa aj využívajú ako miestne komunikácie aj v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalovaný vykonáva aj ich správu, že stará sa o ich údržbu, opravu, ktoré
povinnosti mu vyplývajú, o. i. aj zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon). Preto poukázal na § 3d ods. 3 cit. zák., z ktorého vyplýva, že miestne komunikácie sú vo

vlastníctve obcí a na ods. 6 cit. ust. a to, že vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú
povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa
§ 9 ods. l veta prvá cit. zák., závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez
prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Keďže súd prvého stupňa použil správny právny predpis,správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania tak
rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zo záverov označeného rozsudku, ktorým súd rozhodol v spore

sp. zn. 20C 138/2010, z ktorého bola vylúčená vec o nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto
sporu mu vyplynulo, že súd o ňom nerozhodol a tento vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že
obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, v ktorom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobcovi voči žalovanému nebolo predmetom znaleckého dokazovania, ktoré súd v označenom spore
nariadil, a z ktorého záverov pri stanovení výšky nároku uplatňovaného žalobcom z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia vychádzal. Súd preto na účely zistenia výšky bezdôvodného obohatenia za
toto sporné obdobie, od 1.6.2008 do 31.12.2008, ktoré predstavuje v danom prípade obvyklé nájomné
za užívanie predmetných nehnuteľností nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru
poľnohospodárstva, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy Ing. Jána Kormucíka, ktorému
uložilpovinnosť,abystanoviltrhovúcenumesačnéhonájomnéhozapredmetnénehnuteľnostizasporné
obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 s tým, aby vzal do úvahy pri určení ceny nájomného skutočnosť,

že na týchto pozemkoch je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia. Ustanovený znalec
vypracoval znalecký posudok č. 8/2015 (č.l. 39 a nasl.), zo záverov ktorého mu vyplynulo, že ročné
nájomné predstavuje sumu 34.341,49 eur za tieto nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 2.861,79 eur
mesačne s tým, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov predstavuje sumu 243.000,- eur s použitím
metódy polohovej diferenciácie. Žalobca namietal závery znaleckého dokazovania, poukazujúc na to, že

pri jeho vypracovaní vyhádzal len z informácii, ktoré mu poskytol žalovaný pri ohliadke na mieste samom
konanej dňa 5.2.2015, ktorej termín oznámil len žalovanému. Neprihliadal na jeho písomné oznámenie
doručené súdu 16.2.2015 ako ani telefonické informácie a namietal, že nedostatočná miestna znalosť
znalca sa prejavila najmä pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov pri východiskových hodnotách.
Žalobca mal vážne výhrady k tomuto znaleckému posudku č. 8/2015. Zároveň žalobca predložil na

podporu svojich tvrdení - výhrad k tomuto znaleckému posudku listinné dôkazy, a to podanie zo
16.2.2015, doručené súdu 16.2.2015 (č.l. 59), Žiadosť o posúdenie projektu - vyjadrenie Krajského
riaditeľstvaPZvKošiciach,KDIKošicez9.12.2011adresovanúSlovenskejspráveciestKošiceč.KRPZ-
KE-KDI-66-977/2011 týkajúci sa posúdenia projektovej dokumentácie dočasného dopravného značenia
počas rekonštrukcie nadjazdu v Michalovciach na štátnej ceste I. triedy č. 50 na ulici Močarianskej,

výňatok zo zápisnice MsZ Michalovce zo 14.2.2011 (č.l. 65) a stanovisko žalovaného zo 14.2.2011
(č.l. 62). Následne žalobca doplnil dokazovanie a predložil súdu Kúpnu zmluvu uzavretú 9.7.2014
medzi žalovaným ako predávajúcim a Ing. Mihaľom ako kupujúcim tvrdiac, že vychádzajúc z tejto
zmluvy je výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom sporu adekvátna. Poukázal na to, že
predmetom označenej zmluvy bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v lokalite mesta Západ, ktoré

boli využívané ako parkovisko, čím podľa jeho názoru z hľadiska verejného významu mali nižšiu hodnotu
ako predmetné nehnuteľnosti na ulici Továrenskej a Pekárenskej. Poukázal na to, že dohodnutá kúpna
cena predstavovala sumu 11.446,- eur pozostávajúca z pevnej sumy 980,- eur zvyšnú časť predstavuje
nájomné za užívanie uvedeného pozemku žalovaným vo výške 10.446,- eur za obdobie od 1.1.2011 do
31.3.2015, čo predstavuje výšku nájomného v sume 3,51 eur/m2/rok (3,51 eur x 700 m2 x 4,25 rok).

Žalobca na obranu svojich tvrdení predložil súdu znalecký posudok č. 12/2015, ktorý vypracoval Ing.
Marián Furda dňa 24.2.2015 v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 90/2011, predmetom
ktorého bolo tiež určenie trhového obvyklého nájomného za obdobie od 1.1.2009 do 30.11.2012 tých
istých nehnuteľnosti (č.l. 97 - 107). Poukázal na jeho závery, ktoré porovnal so závermi znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Kormucíkom v tomto spore s tým, že poukázal na to, že tieto sa vo

viacerých kritériách rozchádzajú. Po tom čo bol vypočutý znalec Ing. Kormucík, žalobca trval aj
naďalej na námietkach voči znaleckému posudku vypracovanom v spore znalcom Ing. Kormucíkom a
po predložení znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Furdom v označenom spore predložil
žalobca v zmysle § 209 C. s. p. súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať č. 115/2016 z
19.9.2016. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že pokiaľ ide o obvyklé trhové nájomné za

predmetné nehnuteľnosti, ročné nájomné za 1 m2 je 4,070 eur a za výmeru týchto nehnuteľností 10.871
m2jeročnénájomné44.244,97euranájomzaspornéobdobieod1.6.2008do31.12.2008,t.j.za214dní
je 25.870,03 eur, zaokrúhlene 25.870,- eur (č.l. 150 spisu). Žalovaný tieto závery znaleckého posudku
namietal. Poukázal na to, že koeficienty, ktoré použil znalec sú neprimerané a to minimálne pokiaľ
ide o povyšujúce faktory a poukázal na to, že napr. v mestskej centrálnej zóne pri obchodnom dome

DODOje tento koeficient 3,973, pričom v lokalite Továrenskej ulice je 3,85. Na podporu svojich tvrdení
predložil znalecký posudok č. 41/2012 vypracovaný tiež znalcom Ing. Furdom na základe objednávky
COOP Jednota Michalovce 15.5.2012 (č.l. 176 a nasl.) týkajúci sa posudzovania obvyklého nájomného v
centrálnej zóne mesta Michalovce. Znova popieral tvrdenia žalobcu ako aj znalca, že sa jedná o účelovúkomunikáciu, ktorá v územnom pláne mesta je určená ako príjazdová komunikácia na budúcej diaľnici,
pričom podľa zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce to tak nie je.

3. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná .V
prvom rade pokiaľ ide o samotný základ nároku a to je, či vôbec žalovaný je pasívne legitimovaný v
tomto spore ako aj, či sa na úkor žalobcu žalovaný v spornom období obohatil tak, že užíval predmetné
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby uzavrel nájomnú zmluvu, poukázal na to, že táto
otázka už bola vyriešená v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20C 138/2010 z dôvodov

uvedených (ods. 16 odôvodnenia rozsudku). Vzhľadom na novú právnu úpravu platnú od 1.7.2016
(Civilný sporový poriadok) v zmysle § 193 C.s.p., o. i. uviedol , že nie je vhodné, aby v dvoch konaniach
súdy rozhodli odlišne o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, pretože
to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty (čl. 2 C.s.p.). Preto v tomto spore sa súd
zaoberal len otázkou, či žalobcom uplatňovaná suma bezdôvodného obohatenia za sporné obdobie je
dôvodná. Pri určení výšky obvyklého nájomného súd vychádzal zo záverov súkromného znaleckého

posudku č. 115/2016 z 19.9.2016 vypracovanom znalcom Ing. Mariánom Furdom, ktorý predložil v tomto
spore žalobca, zo záverov ktorého mu jednoznačne vyplynulo, že ročné nájomné za 1 m2 je 4,070 eur
a za výmeru týchto nehnuteľností 10.871 m2 je ročné nájomné 44.244,97 eur a za sporné obdobie od
1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. za 214 dní je obvyklé nájomné 25.870,- eur (č.l. 150 spisu). Poukázal na to,
že od 1.7.2016 platí Civilný sporový poriadok v zmysle, ktorého je na stranách sporu, akým spôsobom

preukážu svoje tvrdenia, že žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok, ktorý posudzoval v
zmysle§209C.s.p.asúdjehozáveryakceptoval.Zastávalnázor,ževyvrátilzáveryznaleckéhoposudku
vypracovaného znalcom Ing. Kormucíkom v tomto spore tak , ako to tvrdil žalobca. Súd považoval za
dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o nedostatky znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Kormucíkom a to jednak to, že znalec je z odboru pôdohospodárstva a nie stavebníctva, pretože aj

napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti sú vedené v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, je nepochybné,
že sa jedná o nehnuteľnosti, na ktorých je postavená stavba - pozemná komunikácia. Preto súd vzal
do úvahy pri určení obvyklého nájmu za sporné obdobie závery znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Furdom, ktorý dôkaz žalobca ako súkromný znalecký posudok predložil v tomto spore a žalovaný
svoje námietky voči jeho záverom žiadnym dôkazom nepreukázal. Zdôraznil, že listinný dôkaz, ktorý

predložil žalovaný a to znalecký posudok vypracovaný tiež znalcom Ing. Furdom, sa netýka určenia
obvyklého nájomného v lokalite, ktorá je predmetom tohto sporu, ale v centrálnej mestskej zóne, čo
s týmto sporom nesúvisí. V konaní mu bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný počas sporného
obdobia, t. j. od 1.6.2008 do 31.12.2008 užíval predmetné nehnuteľnosti, a keďže nebolo zistené, žeby
medzi nimi bola uzavretá zmluva o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, čo znamená, že žalovaný užíval

predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Týmto mu vzniklo bezdôvodné obohatenie, za ktoré
musí žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené.
Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade zodpovedá nájomnému, ktoré by žalovaný mal uhrádzať
žalobcovi za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. V tomto prípade súd pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia (obvyklého nájomného) vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku Ing. Furdu,

v ktorom určil znalec cenu obvyklého nájomného za predmetné nehnuteľnosti za sporné obdobie, t.j.
za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 vo výške 25.809,56 eur (4,070 eur x 10871 m2 = 44.244,97
eur za rok : 12 = 3.687,08 eur mesačne x 7 mesiacov) a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.809,56 eur. Citujúc znenie § 100 ods. 1, § 107 ods.
1 Obč. zák., sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol v priebehu sporu žalovaný a dospel

k záveru, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností nebolo
premlčané,žežalobcasinároknasúdeuplatnilzaspornéobdobie19.5.2010,t.j.vdvojročnejpremlčacej
lehote, že žalovaný sa užívaním pozemkov obohacoval každý deň, pričom žalobca sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedel vždy v ten, ktorý deň. Za každý deň bezdôvodného obohatenia teda žalobcovi
plynula premlčacia doba na uplatnenie práva na jeho vydanie za daný deň na súde. Vychádzajúc z § 517

ods. 1,2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, uviedol, že žalovaný svoj záväzok
nesplnil riadne a včas, že sa dostal do omeškania a z tejto právnej skutočnosti vznikol nárok žalobcom
pre priznanie úrokov z omeškania. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 10,50 % ročne zo žalovanej sumy od 2.1.2009, t.j. od nasledujúceho dňa po dni vzniku nároku

žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcom úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a
to vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. od nasledujúceho dňa po
splatnosti nájomného do zaplatenia v súlade s § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z., s tým, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania splatenia dlhu predstavovala 10,50% a súd mu priznal nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania v tejto výške z priznanej sumy od 2.1.2009 do zaplatenia. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného

týkajúce sa využitia predmetných nehnuteľností a ich významu, uviedol, že aj s týmito skutočnosťami
sa už zaoberal vo vyššie označenom súdnom spore. K námietke žalovaného, že v tomto prípade ide o
nárok, ktorý je potrebné posudzovať podľa zák. č. 66/2009 Z.z., pretože nejde o verejné priestranstvo
ako to definuje zákon a že v tomto prípade za jedná o náhradu za vecné bremeno, pretože cesty zo
štátu prechádzali na obce a mestá za základe zák. č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého bolo zriadené

vecné bremeno k pozemkom až do ukončenia pozemkovej reformy, súd poukázal na to, že zákon č.
66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na
ktorý sa žalovaný odvoláva nadobudol účinnosť 1. marca 2009, okrem článkov I, II a III, ktoré nadobudli
účinnosť 1. júla 2009, t.j. po spornom období, za ktoré si žalobca uplatňuje v tomto spore vydanie
bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže žalobca mal

vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%.
Po právoplatnosti rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 256 ods. 1 C. s. p.).

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

5. Uviedol, že má za to, že súd nedostatočne zhodnotil skutočnosť, že úrok z omeškania v nadväznosti
na základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 659/2007 Z. z. je 10,5 % len do 21. 1. 2009,
že potom sa základná úroková sadzba znižovala, že súd tieto skutočnosti nezobral pri rozhodovaní
do úvahy. Namietal skutočnosť, že súd priznal žalobcovi náhradu z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. Mal za to, že tu ide o vecne bremeno, ktoré vzniklo ešte pred nadobudnutím vlastníctva k
predmetným pozemkom žalobcom, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a
nemá charakter opakovaného plnenia, že nárok na náhradu neprechádza na ďalšieho vlastníka. Svoje
tvrdenie oprel o rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 13/2010-24 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 7Cdo 26/2014. Tvrdil, že súd sa nedostatočne zaoberal jeho námietkami voči znaleckému posudku,

ktorý vypracoval Ing. Furda a výška obvyklého nájomného 4,070 eur/m2 v predmetnom území je značne
nadhodnotená, čo namietali v konaní. Mal za to, že použité povyšujúce koeficienty sú neprimerané.
Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so

zákonom,takakojeuvedenévodôvodnenírozsudku,ods.21.Knámietkeohľadom titulubezdôvodného
obohatenia, že žalovaný má za to, že v tomto prípade vzniklo zákonné vecné bremeno v jeho prospech,
uviedol, že žalovaný argumentuje rozhodnutím ÚS SR ÚS 13/2010-24 a rozsudkom NS SR 7Cdo
26/2014, že k tejto argumentácií sa vyjadrili v konaní a vysporiadal sa s ním aj súd vo svojom
rozsudku v ods. 7 a 23. Poukázal na to, že z ust. zákona č. 66/2009 Z. z. jasne vyplýva, že tento

zákon sa vzťahuje v súlade s § 2, ods. 1 na prípady, kedy sa obec alebo vyšší územný celok stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom, že v danom prípade neprešlo na žalovaného vlastníctvo k stavbe
z vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov, a preto nie je možné aplikovať ust. zákona č. 66/2009 Z.
z. na žalovaného ako vlastníka stavby. Na základe toho je v tomto prípade vylúčený vznik zákonného

vecného bremena a premlčanie akéhosi jednorazového plnenia za zákonné vecné bremeno, nakoľko
tu žiadne zákonné vecné bremeno nevzniklo. Vzhľadom na to, že žalovaný svoju obranu v konaní
opieral o normy a judikatúru, ktorú nemožno aplikovať na skutkový stav v konaní, považoval túto jeho
argumentáciu za irelevantnú. K záverom znaleckého posudku vypracovanom Ing. Mariánom Furdom,
ktoré žalovaný považoval za značne nadhodnotené, uviedol, že v odôvodnení rozsudku v ods. 14.

a 15. sa súd v dostatočnej miere vysporiadal s vyjadreniami týkajúcich sa znaleckého dokazovania,
ako aj so samotnými závermi oboch znaleckých posudkov, ktoré boli predložené v konaní. Námietky
zo strany žalovaného, tak ako ich uviedol aj vo vyjadrení z 5.1.2017 boli nepodložené a nezakladali sa
na pravde. Zdôraznil, že doposiaľ žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôkazy na obhajobu svojich
tvrdení. Navrhol rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 C.s.p.a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny. Súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje,

na čom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní.

8. Aj keď žalovaný vyslovene neuviedol odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podľa
ich obsahu podradiť pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu

prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní pôvodného žalobcu,
v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

14. Žalovaný pokiaľ sa týka zistenia skutkového stavu vytýkal súdu, že sa nezaoberal jeho námietkami
voči znaleckému posudku, ktorý vypracoval Ing. Furda, že výška obvyklého nájomného 4,070 eur/m2 v
predmetnom území je značne nadhodnotená, čo namietal i v konaní, že použité povyšujúce koeficienty
sú neprimerané.

15. K uvedeným výhradám je potrebné uviesť, že súd v odôvodnení rozsudku jednoznačne vysvetlil ,
na základe čoho sa priklonil k záverom uvedeným v súkromnom znaleckom posudku predloženom
žalobcom č. 115/2016 z 19.9.2016, z ktorého záverov vyplynulo, že pokiaľ ide o obvyklé trhové nájomnéza predmetné nehnuteľnosti je ročné nájomné za 1 m2 4,070 eur a že nájom za sporné obdobie od
1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. za 214 dní je 25.870,03 eur, zaokrúhlene 25.870,- eur. Súd prvej inštancie
vysvetlil , pokiaľ ide o námietky žalovaného k tomuto znaleckému posudku ohľadom toho, že tieto

koeficienty, ktoré použil znalec sú neprimerané a že na podporu svojich tvrdení predložil súdu znalecký
posudok č. 41/2012 vypracovaný tiež znalcom Ing. Furdom na základe objednávky COOP Jednota
Michalovce 15.5.2012. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalovaný svoje
námietky voči záverom súkromného znaleckého posudku Ing. Furdu nevyvrátil a že svoje námietky voči
záverom žiadnym dôkazom nepreukázal a že listinný dôkaz, ktorý predložil vypracovaný tiež znalcom

Ing. Furdom sa netýka určenia obvyklého nájomného v lokalite, ktorá je predmetom tohto sporu, ale v
centrálnej mestskej zóne, čo s týmto sporom nesúvisí. Je, o.i., potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť,
že znalec Ing. Furda vypracoval súkromný znalecký posudok č. 115/2016 dňa 19.9.2016 a že na
znalecký posudok, na ktorý poukazuje žalovaný , znalec Ing. Furda vypracoval 15.5.2012, ktorý sa
však týkal posudzovania obvyklého nájomného v lokalite, ktorá nie je predmetom tohto sporu, pričom
znalec Ing. Furda v súkromnom znaleckom posudku vypracoval, resp. urobil svoje závery vo vzťahu ku

konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu.

16. Výhrady žalovaného, že úrok z omeškania 10,5% úroková sadzba ECB bola len do 21.1.2009, že
následne základná úroková sadzba sa znižovala, s ktorými skutočnosťami sa súd nezaoberal a nebral
do úvahy, sú nedôvodné a nemajú žiaden právny význam. Úrok z omeškania súd správne posúdil ,

vychádzajúc z § 517 ods. 1,2 Obč. zák., lebo príslušný úrok z omeškania sa zisťuje a priznáva od času
a vo výške platnej v čase omeškania s plnením dlhu až do jeho zaplatenia.

17. S výhradami žalovaného, že v predmetnom spore ide o vecné bremeno, ktoré vzniklo ešte pred

nadobudnutím vlastníctva k predmetným pozemkom, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa s
nimi presvedčivo vysporiadal, že okrem toho základ nároku žalobcu (nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia) bol právoplatne ustálený a uzavretý v rozsudku súdu prvej inštancie 20C/138/2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/381/2012-191 z 26.9.2015, ktorými rozhodnutiami bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia 36.000,- eur istiny s prísl. ( i

keď za iné žalované obdobie).

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..

20. Žalobca mal aj v odvolacom konaní úspech, avšak v jeho vyjadrení k odvolaniu len opakuje
skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, preto trovy, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli
v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu, nemožno považovať za účelné. Žalovaný nemal v odvolacom
konaní úspech. Z týchto dôvodov stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).