Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/34/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808200967
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8808200967.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: T. B., M.. XX. X.

XXXX, A. Q. K. XXX/X, XXX XX F. M. A., proti žalovaným 1. I.. L. U., M.. XX. X. XXXX, A. Q. Č. XXX/
XX, XXX XX F. M. A., 2. I.. L. U., M.. XX. X. XXXX, Q. Č. XXX/XX, XXX XX F. M. A., 3. J. U., A. Q. Č.
XXX/XX, XXX XX F. M. A., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení I.. Ľ. U., A. Q. G. XX/XX, XXX XX F. M.
A., o určenie vlastníckeho práva, takto,

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovaným zrušenia osvedčenia o vydržaní

vlastníckeho práva vydané notárskym úradom T.. F. S. dňa 11.2.1998 pod číslom N 784/97 NZ
101/98 a dňa 2.3.1995 pod číslom N490/95 NZ 80/95 a rozdelenie majetkových podielov súdom,
zrušenia dedičského rozhodnutia 4D/169/2007, Dnot 85/2007 ako predčasné, zaviazať žalovaných k
mimosúdnemu vyporiadaniu so žalobcom, nariadiť správe katastra opravu podielov. Po poučení súdom,
aby spresnil žalobný návrh žalobca uviedol, že žiada aby súd určil, že osvedčenia vydané notárkou
F. S. dňa 11.2.1998 pod „číslom N 784/97 NZ 101/98 a dňa 2.3,1995 pod číslom N 490/95 NZ 80/95
sú neplatné a zároveň sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu

zapísaným na LV č. XXXX, č. XXX v podiele 1/2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v podiele
1/14. Žaloba sa týkala aj nehnuteľnosti zap. na LV č.XXX, k.ú. M. B. a nehnuteľnostiam zap. na LV č.
XXX k.ú. B. U. a to parcely č. XXX/X, ktorých sa týkali osvedčenia o vydržaní.

2. Žalovaní so žalobou žalobcu nesúhlasili a túto žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 29.9.2010 č.k. 4C/34/2008-326, ktorým žalobu žalobcu

zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17.5.2011 č.k. 6Co/84/2010-367 rozhodol tak, že výrokom I.
pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie, že osvedčenia o vydržaní nehnuteľností Nz 80/95, N 490/94
zo dňa 2. 3. 1995 a Nz 101/98, N 784/1997 zo dňa 11. 2. 1998 sú neplatné, v tejto časti zrušil rozsudok a

konanie zastavil. Výrokom II. pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX k. ú. M. B., liste vlastníctva č. XXX k. ú. B. U., v tejto časti zrušil
rozsudok a konanie zastavil. Výrokom III. nepripustil zmenu žaloby. Výrokom IV. potvrdil rozsudok v
časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných naLV č. XXXX, XXX k. ú. Č. v podiele jednej polovice. Posledným výrokom V. zrušil rozsudok v časti, v
ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX k. ú. Č. v podiele 1/14 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o zrušujúci

V. výrok, odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v súvislosti s nárokom žalobcu na určenie podielového
spoluvlastníctva v podiele 1/14 k parcelám zapísaným na LV č. XXX k. ú. Č. sa nestotožňuje s okresným
súdom. Žalobca rozhodne má naliehavý právny záujem na určení svojho podielu. Určovacia žaloba
je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.
V danom prípade žalobca na základe osvedčenia o dedičstve č. D 561/87 zo dňa 13. 10. 1997 mal

potvrdený podiel po poručiteľke W. N. v pozemnoknižnej zápisnici 713 v podiele 1/14. Notár prejednal
dedičstvo po poručiteľke vychádzajúc z pozemnoknižného stavu napriek tomu, že k pozemku č. XXX boli
v tom čase už ako vlastníci zapísaní žalovaná v 3. rade a právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade.
Práve z tohto dôvodu do katastra nehnuteľností už nebol zapísaný žalobca ako podielový spoluvlastník
týchto nehnuteľností v podiele 1/14, keďže by došlo k duplicitnému zápisu na liste vlastníctva. Práve táto
okolnosťnavyšedokazujenaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenívprospechžalobcu.Závery

prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal nadobudnutie spoluvlastníctva žiadnym zákonným
spôsobom a nepreukázal, aby žalovaní neužívali nehnuteľnosť 10 rokov, nepostačuje na zamietnutie
žaloby. Pre takýto záver súdu chýba a absentuje v odôvodnení rozsudku dostatok dôvodov, keďže v
odôvodnení rozsudku nie je dostatočne vysvetlené, ako k týmto záverom, predovšetkým na základe
akých dôkazov a akých hodnotiacich úvah súd dospel. Napadnutý rozsudok tak trpí nedostatkom

odôvodnenia v tomto smere. Úlohou súdu bude v zrušenej časti rozsudku (určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na LV 892 k.ú. Č.) posúdiť nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam
vo vzťahu k žalovaným a nadobudnutie vlastníckeho práva k podielu k týmto nehnuteľnostiam vo vzťahu
k žalobcovi. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu vyplýva, že existujú právne tituly, ktoré svedčia
o vlastníctve rôznych osôb k sporným nehnuteľnostiam. Je preto úlohou súdu, aby v prípade takejto

existencie viacerých titulov posúdil, ktorý z nich vo vzájomnej konkurencii obstojí. V týchto prípadoch sa
bude musieť súd zaoberať posudzovaním oboch titulov z hľadiska ich časovej postupnosti a právnych
účinkov. Na strane žalobcu prichádza do úvahy zdedenie podielu a na strane žalovaných vydržanie.
Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa tvrdeniami žalobcu práve o tom, že žalovaní nevydržali
vlastnícke právo k podielu, ktorý mu prináleží k nehnuteľnosti na základe zdedenia. Záver o oprávnenosti

vlastníctva žalovaných musí vyplývať zo skutkových zistení súdu, musí byť zistený predovšetkým titul
vstupudodržbynehnuteľnostíokolnostioprávnenostitejtodržby.Súdsamusíďalejvyporiadaťnáležitým
spôsobom s tvrdením žalobcu, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny zo strany právnych predchodcov
žalovaných, jeho právnej predchodkyni, ako aj s tvrdeniami žalovaných, že došlo k vyplateniu tejto
kúpnej ceny a vyvodiť z toho právne závery vo vzťahu k existencii, či neexistencii oprávnenej držby.

Súd sa musí dopracovať k vývoju vlastníckeho práva a pokiaľ došlo k vydržaniu vlastníckeho práva,
malo by byť zrejmé, ku ktorému obdobiu boli splnené podmienky vydržania. Súd tiež vysvetlí, prečo
považuje oprávnenú držbu za danú, ak na strane vydržiteľa bola vedomosť o existencii podielového
spoluvlastníctva.

6. Po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove ostala predmetom konania iba žaloba o určenie podielového
spoluvlastníctva v podiele 1/14 k parcelám zapísaným na LV č. XXX k. Ú.. Č..

7. Súd následne doplnil dokazovanie písomnými podaniami žalobcu z 23.10.2017 a 6.3.2018. Žalobca
ako aj žalovaní doplnili skutočnosti, ktoré považovali za podstatné vo svojich prednesoch na

pojednávaniach dňa 22.11.2018 ako aj dňa 11.3.2019. Súd tiež doplnil dokazovanie oboznámením listín,
a to odpoveďou Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor z 15.2.2019 s prílohami, a to odpisom
sp.zn. Pr 241/1961, ktorý je súčasťou spisového materiálu č.d. XXX/XX ako aj rozhodnutím Okresného
národného výboru, odboru priemyslu a miestneho hospodárstva v Michalovciach zo dňa 15.3.1961 číslo
PMH-XXXX/XXXX, ďalej správou Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.2.2019, správou Okresného

úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor zo dňa 14.2.2019 a správou Štátneho archívu v Košiciach,
pracovisko Michalovce, zo dňa 14.2.2019.

8. Súd následne opätovne vyhodnotil aj doposiaľ vykonané dôkazy, a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti s doplnenými dôkazmi a prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo.

9. Z notárskej zápisnice č. N 490/94, Nz 80/95 spísanej dňa 2.3.1995 vyplýva, že touto
notárskou zápisnicou vydanou JUDr. F. S. bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam k.ú. Č., a to parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 831 m2, a č. XXXX, zastavaná plochao výmere 862 m2, ktoré boli pôvodne zapísané vo vložke č. XXX k. ú. Č. ako parcely č. XX, XX, XX,
XXX a vo vložke č. XXX ako parcela č. XXXX/X v prospech I.. L. U., t.č. nebohého a jeho manželky J. U.,
žalovanej v 3. rade každý v l/2. Notárska zápisnica bola dňa 2.3.1995 doručená Katastrálnemu úradu

v Košiciach správe katastra Vranov n/T na prevedenie záznamu do katastra. Toto notárske osvedčenie
o vydržaní vlastníckeho práva bolo vydané podľa ust. § 56 zákona č. 323/92 Zb. a zákona č. 293/92
Zb. Žalovaná v treťom rade sa na základe tohto titulu stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností spolu
s manželom, ktorý následne dňa XX.X.XXXX zomrel, ako to vyplýva z dedičského osvedčenia o tomto
poručiteľovi sp.zn. 4D 169/2007 a následne podiel po nebohom zdedili jeho synovia a manželka.

10. Z identifikácie parciel a listov vlastníctva vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti pôvodne vedené
vo vložke XXX sú v súčasnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX.

11. Žalobca vo výpovedi uviedol, že bol opomenutý ako jeden z dedičov. Je dedičom po svojej matke W.
N.. Pokiaľ sa týka jej, všetko je v poriadku a toto isté malo nastať aj v dedičskom konaní po nebohom L.

U.. Na dotaz súdu, v akom vzťahu je k nebohému uviedol, že je jeho bratrancom, majetkom bol reálne
nerozdelený. Mal za to, že celý U. majetok nebol rozdelený z toho dôvodu, že o získanie podielov,
tzv. amerických, prejavil snahu brat jeho matky, žiaden z týchto podielov nedovolil užívať mojej matke.
Na otázku súdu, či niektoré nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli, resp. sú aj predmetom
niektorých reštitučných nárokov uviedol, že nie. Predmetom reštitučného nároku bola len parcela XXX

k.ú. Č., vložka XXX a tá nie je predmetom tohto konania, uviedol, že počas života nebohého T. U.,
mal tento snahu získať pre seba tieto tzv. americké podiely. Preto ich nechal vyhlásiť za mŕtvych, v
skutočnosti sú mŕtvi a nič sa o nich nevie a ani o dedičoch. Na základe toho, že boli vyhlásení za mŕtvych,
potomkovia nie sú známi, rodičia zomreli dávno predtým, čiže v zmysle príslušných dedičských skupín,
a to tretej skupine má prináležať dedičstvo medzi dvoch dedičov, a to nebohého T. U. a nebohej jeho

matky W. N.. K deľbe na základe súdnych rozhodnutí v dedičskom konaní nedošlo. Uviedol, že došlo k
pochybnému prevodu na nebohého T. U., na nebohého I.. L. U., a to titulom vydržania osvedčeniami,
ktoré vydal notársky úrad T.. S.. Osvedčenia považuje za protiprávne, a to z dôvodu, že jeden zo
spoluvlastníkov nerozdeleného majetku žil v tejto obci, a to jeho nebohá matka W. N., ktorú osobne
notárka pozná. Keďže táto zomrela, ostali tu potomkovia, ktorí práve týmto dedičským rozhodnutím v

P. jej dedičský podiel zdedili a stali sa spoluvlastníkmi nerozdeleného spoluvlastníctva, každý vo svojej
nástupnosti. Uviedol, že parcely pod číslom XXXX a XXXX sú tie isté, ako na liste vlastníctva č. XXX,
zhodné parcelami evidovanými na LV č. XXXX, kde figurovala aj ako spoluvlastnícka jeho matka, nebohá
W. N. a ide o tie isté parcely pod číslom XX, XX, XX J. XXX. Po výstavbe rodinného domu I.. L. U., I..
Ľ. U. alebo niekto iný urobil zameranie tohto pozemku, a na základe toho boli zmenené čísla parciel

z XX, XX, XX, XXX na XXXX J. XXXX. Nemá na uvedené tvrdenia doklad, iba vychádza z dokladov,
ktoré predložili žalovaní ako príloha č. 4 a že pri vydržaní neboli predložené ucelené originály listov
vlastníctva, na ktorých bola uvedená aj jeho matka, a preto na základe uvedeného aj notárka rozhodla.
Preto osvedčenie o vydržaní považuje za protiprávne. Z vyjadrenia žalobcu ohľadom listu vlastníctva č.
XXX, parcely XX, XX, XX, XXX, ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke XXX vyplýva, že

doklady predložené žalovanými, teda kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi L. U. a jeho matkou nebola
podpísaná jeho matkou a nebola jej vyplatená ani suma 2.000,- Sk.

12. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že je synom nebohého L. U., vnukom T. U.. Uvedené
nehnuteľnosti zdedil po otcovi 7. novembra 2007 a že žalobu neuznáva.

13. Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplýva, že sa návrh týka aj nehnuteľností, na ktorých býva a v
tomto rodinnom dome, v ktorom býva už 45 rokov. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že v jednej štrnástine
má byť spoluvlastníkom po svojej matke, vie o tom, že jeho matke za túto čiastku vyplatili okolo 2.000,-
Sk a bližšie je to uvedené v ich písomnom vyjadrení.

14. Žalovaní v písomnom vyjadrení uviedli, že v roku 1964 vznikla evidencia nehnuteľností a v zápisoch
pozemnoknižných vložiek od 1.9. nebolo možné vykonávať žiadne zmeny. Na základe toho zákona sa
nemohli už vykonávať žiadne zmeny v pozemnoknižných vložkách. Vznikali listy vlastníctva, a preto
nemožno debatovať o parcelách XX až XXX alebo parcelách XXXX, XXXX. Tie možno identifikovať buď

geometrickým plánom, čo je najvyššia forma identifikácie a uvedené parcely boli prečíslované na XXXX,
XXXX, ktorých geometrický plán bol súčasťou osvedčenia o vydržaní, ktoré urobila notárka JUDr. S..15. Svedok L. N. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca je jeho brat a žalovaní sú jeho deti po bratrancovi
a matke. Jeho mama je zo 7 detí, 5 súrodencov matky odišlo do Ameriky a ostali tu dvaja, a to jeho mama
a ujo T. U.. Tieto pozemky sa nerozdelili, nakoľko nemali peniaze ani čas, boli otroci. Dohodli sa na tom,

že kto bude ktorú roľu užívať, avšak písomne nič nebolo dohodnuté. V dedičskom konaní po ich matke
sa so žalobcom dohodli a podelili si pozemky. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako bol vysporiadaný
podiel v 1/14 na liste vlastníctva č. XXX, ktorý žalobca mal zdediť po matke. Nemá vedomosť o tom, či
matka žalobcu zobrala za podiel od I.. L. U. nejakú sumu.

16. Z výpovede svedkyne JUDr. F.D. S. vyplýva, že notárske osvedčenie o vydržaní bolo robené v
čase platnosti zákona 293/92 spolu s notárskym poriadkom, s tým, že v predchádzajúcom období boli
podmienky pre osvedčenie o vydržaní miernejšie ako sú v súčasnosti. Postup bol taký, že navrhovateľ
predložilnotárovidokladypreukazujúceoprávnenosťtoho,žedržínejakúnehnuteľnosť.Nazákladetoho
potom notár vydal oznámenie, ktoré 60 dní viselo na notárskom úrade, následne ho zaslal príslušnému
obecnému alebo mestskému úradu s tým, že navrhovateľ musel preukázať ním navrhované skutočnosti

svedkami. V danom prípade to bol L. P. a T. P.. V tomto oznámení boli vyzývané dotknuté osoby,
aby podali námietky. Poukázal na to, že ak boli podané námietky, notár, ak boli bezpredmetné, vydal
osvedčenie o vydržaní, ale netýkalo sa to tohto prípadu. V danom prípade neboli podané žiadne
námietky. Lehota bola dodržaná a boli dodržané všetky podmienky, ktoré vyžadovali príslušné právne
predpisy. Podľa vtedy platného zákona, ak niekto do 10 rokov od vydržania nepodá žalobu na súd, držba

sa zapíše ako vlastníctvo. Právna predchodkyňa žalobcu mala možnosť v 10 ročnej lehote, prípadne on
ako jej dedič podať žalobu v lehote 10 rokov od vydania uvedeného osvedčenia o vydržaní v zmysle
príslušných právnych predpisov a že pri vydávaní obidvoch notárskych osvedčení o vydržaní neporušila
zákon č. 293/1992 Zb.

17. Z pripojeného dedičského spisu sp.zn. D561/87 Okresného súdu Michalovce po nebohej W. N.
vyplýva, že táto zomrela dňa 17.3.1986 avšak dedičské konania sa právoplatne skončilo až v roku
1997, kedy dňa 13.10.1997 po viacnásobnom zrušení dedičských rozhodnutí bolo vydané osvedčenie o
dedičstve,kdeboliprejednanéajpodielyporučiteľky vovložkeč.XXXk.ú.Č.,právoplatnosťrozhodnutie
nadobudlo dňa 29.10.1997. Správe katastra bolo doručené dňa 5.2.1998.

18. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/299/84 vyplýva, že pred súdom sa viedlo konanie o
zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, parcela č. XXX. Kde ako žalobca
vystupoval T. U. nebohý predchodca žalovaných a jedným zo žalovaných bola matka žalobcu W. N.,
kde z odvolania datovaného 3.8.1984 na čl. 10 tohto spisu proti rozsudku vyplýva, že matka žalobcu

uviedla, že sama odstúpila ako spoluvlastníčka týchto nehnuteľnosti v parcelách č. XX, XX, XX, XXX,
kú. Č. svoj spoluvlastnícky podiel v prospech jeho syna I.. L. U..

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.1961 vyplýva, že bola uzavretá medzi T. U., W. N. ako predávajúcimi a
kupujúcim L. U.. Aj keď na listine predloženej súdu podpis W. N. chýba, skutočnosť, že bola účastníkmi

právneho vzťahu podpísaná, vrátane W. N., vyplýva z overovacej doložky.

20. Žalobca v písomnom podaní z 24.11.2017 uviedol, že trvá na tvrdení, že všetky osvedčenia o
vydržaní boli vydané protiprávne a v zmysle zákona nemali byť návrhy notárkou ani prijaté. Žalovaní
predkladali súdu falošné tvrdenia počas celého súdneho konania. V písomnom podaní doručenom súdu

dňa 6.4.2018 žalobca uviedol, že pochybuje, že súd mieni napraviť chyby, ktorých sa dopustil vydaním
rozsudku, v ktorom protiprávne a zaujato zamietol žalobu, tým že prijal od žalovaných nevierohodné,
klamlivé a protizákonné doklady a tvrdenia a klientelisticky postupoval v dokazovaní pravdy.

21. Žalobca v na ostatnom pojednávaní zotrval na svojich námietkach, že kúpna cena 2000,- korún

nebola W. N. právnym predchodcom žalovaných vyplatená a že kúpnu zmluvu zo dňa 6.2.1961 W.
N. nepodpísala, nemohlo preto dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností právnym predchodcom
žalovaných.

22. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobca sa svojho

práva domáha bez predložených dôkazov. Dôkazy predkladala v konaní iba žalovaná strana. Všetky
skutočnosti, ktoré žalobca udáva, tvrdí, že má z počutia od svojej mamy, aj pokiaľ išlo o vyplatenie kúpnej
ceny. Žalovaný v 1. rade naopak z rozprávania svojho otca vie, že peniaze vyplatené boli.23. Žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že žiadajú žalobu žalobcu zamietnuť
v celom rozsahu. Podľa ich názoru iba oni v predmetnej veci predkladali súdu dôkazy, pričom žalobca,
ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva nepredložil žiadne dôkazy a aj tie, ktoré navrhol vyžiadať,

svedčia v jeho neprospech.

24. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonníka)
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak

26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

27. V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb (§ 125).

28. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

29. Ako vyplýva z § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa
použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

30. Zo záverov Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že úlohou súdu je v časti žaloby žalobcu, ktorou
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na LV XXX k.ú. Č., posúdiť nadobudnutie

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovaným a nadobudnutie vlastníckeho práva
k podielu k týmto nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalobcovi. V predmetnej veci existujú dva právne
tituly, ktoré svedčia o vlastníctve rôznych osôb k sporným nehnuteľnostiam. Súd sa musí zaoberať
posudzovaním oboch titulov z hľadiska ich časovej postupnosti a právnych účinkov, pričom na strane
žalobcu prichádza do úvahy zdedenie podielu a na strane žalovaných vydržanie.

31. Nakoľko bolo súdu uložené zaoberať sa posudzovaním týchto dvoch titulov z hľadiska časovej
postupnosti, súd skúmal, či u žalovaných boli splnené podmienky na vydržanie nehnuteľností, ku ktorým
je určenie vlastníctva predmetom tohto konania, v čase zdedenia predmetných nehnuteľností žalobcom.

32. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej
veci v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej
vlastníkom, pričom táto dobromyseľnosť je podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky
okolnosti veci.

33. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stanovil už Občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb., v § 115 a 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145. Podľa týchto ustanovení
vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného
držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

patrí, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Jeho dobromyseľnosť mohla založiť
skutočnosť, ktorá mohla v ňom vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľností. Medzi
požiadavkou dobromyseľnosti oboch uvedených právnych poriadkov bol rozdiel iba v tom, že obyčajové
právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby.

34. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti skoršiemu právnemu stavu, kedy
platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v
podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964. Bolo potrebné vychádzať zoskutočnosti, že po dátume 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním, a to ani
vtedy, keď vydržacia doba začala bežať pred 1.4.1964, tj. za účinnosti predchádzajúceho občianskeho
kódexu (porovnaj Nález ÚS ČR z 23. 8. 2000, sp. zn. II. ÚS 196/2000)

35. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa opätovne zaviedol inštitút
vydržania(§ 135a) a súčasne sa v ustanovení § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3 umožnilo pre vydržanie
započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým,
že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ

ide o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o tri roky u hnuteľných a 10 rokov u nehnuteľných
vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním
a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa
mohlozriadiťprávoosobnéhoužívania.Tuvšakvydržanienemalozanásledoknadobudnutievlastníctva
občanom, ale iba vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

36. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) podstatne rozšírila
spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila
vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

37. Pre uplatnenie inštitútu vydržania vyžaduje sa splnenie troch predpokladov. Prvým je existencia

spôsobilého predmetu vydržania, ďalším existencia oprávnenej držby a tretím je nerušené uplynutie
vydržacej doby. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

38. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred
1. 1. 1992. Držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne

prípustná bez obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene, nakoľko
sa nevzťahovala na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve.
Právna úprava v zmysle zákona č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31. 12. 1991 nekvalifikuje
odlišne, iba ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Účinky právnej skutočnosti, ktorá viedla
k vydržaniu, mohli nastať najskôr k 1. 1. 1992. Vlastnícke právo k pozemku vydržaním potom nadobudne

osoba, ktorá kedykoľvek po 1. 1. 1992 splní podmienky ustanovené § 134 Občianskeho zákonníka, zo
znenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by sa nemohlo prihliadať na dobu, počas ktorej mal oprávnený
držiteľ pozemok v držbe pred 1. 1. 1992 (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § 134
[Vydržanie] zákona 40/1964 Zb.).

39. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Č. v podiele 1/14 sú tak spôsobilým
predmetom vydržania, pričom dĺžku oprávnenej držby uvedených nehnuteľností pred 1.1.1992 je možné
zarátať do nevyhnutnej vydržacej doby.

40. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd považuje oprávnenú držbu za danú, hoci by oprávnený

držiteľ pozemku mal vedomosť o nemožnosti vydržania vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu,
nakoľko táto skutočnosť nie je pre účely započítania vydržacej doby sama o sebe rozhodujúcou.

41. Pre účely oprávnenej držby, ako jedného z predpokladov vydržania, sa vyžaduje, aby držiteľ bol
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dôležité je hlavne

posúdenie dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. Toto posúdenie preto musí vychádzať z
objektívnych skutočností, nielen zo subjektívneho presvedčenia držiteľa.

42. Oprávnenou držbou sa rozumie držba veci, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu vlastnícky patriacu. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie,

ale táto jeho dobrá viera v tom, že mu vec patrí, musí byť založená na objektívnych okolnostiach.

43. Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec
prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého
možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. mája

2016, sp. zn. III. ÚS 288/2016)

44.Zhľadiskadobromyseľnostidržbyakopodmienkynadobudnutiavlastníctvavecivydržanímjeprávne
relevantnoulentáskutočnosť,ktorámáobjektívneznakytitulu[prípadneajlendomnelého(putatívneho)]nadobudnutiavlastníctva. Domnelým(putatívnym)titulomnadobudnutiavlastníctvajeurčitáskutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva

vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské
rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
(b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je
zniektoréhodôvoduneplatná.(uznesenieNajvyššiehosúduSRz24.apríla2017,sp.zn.3Cdo17/2016)

45. V prejednávanom prípade takýmto domnelým titulom je kúpna zmluva zo 6. februára 1961, z
ktorej obsahu je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy bol predaj nehnuteľností pôvodne zapísaných v
pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. Č. pod poradovým číslom Q. v podiele 1/14 pričom sa jedná o
parcely č. XX, XX, XX J. XXX (v súčasnosti ide o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú.
Č.). Ako predávajúca je v zmluve označená W. N. rod. U. a ako kupujúci L. U.. Napriek tomu, že na súdu
predloženom origináli kúpnej zmluvy chýba vlastnoručný podpis W. N., z overovacej doložky vyplýva, že

podľa knihy na overovanie č. 5/1961 zmluvu podpísal T. U. J. W. N. D.. U. ako osoby národnému výboru
známe pred Miestnym národným výborom F. Č. dňa 7. februára 1961. V uvedenej súvislosti je však
potrebné uviesť, že nie je vylúčené, že v danom prípade sa jedná iba o jeden z viacerých rovnopisov
predmetnej kúpnej zmluvy, na ktorom podpis W. N. chýba.

46. O tom, že zmluva bola uzavretá aj Helenou Fenikovou svedčia ďalšie listinné dôkazy, ktoré súd
vyžiadal na základe návrhu žalobcu.

47. Z odpisu sp.zn. Pr 241/1961, ktorý je súčasťou spisového materiálu č.d. XXX/XX je zrejmé, že
k registrácii vyššie uvedenej kúpnej zmluvy pre poplatkové účely na Štátnom notárstve došlo 29.

apríla 1961. V dokumente sa konštatuje, že právny úkon nemôže nadobudnúť platnosť dokiaľ nie je
registrovaný. Predmetný odpis sa zhoduje s prvopisom a bol vyhotovený 19.5.1961. Uvedený odpis
obsahuje doslovné znenie kúpnej zmluvy zo 6.februára 1961, pričom v závere sa nachádza aj odpis
overovacej doložky, kde je uvedené, že „Podľa knihy na overovanie č. 5/1961 podpísali T. U., člen JRD,
Č. č.d. XX, W. N. D.. U., domáca, Č. č.d. národnému výboru osobne známi, túto listinu pred národným

výborom Miestny národný výbor v Č. okres Michalovce dňa 7. februára 1961.“

48. Tak isto z rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru priemyslu a miestneho hospodárstva
v Michalovciach zo dňa 15.3.1961 číslo PMH-XXXX/XXXX je zrejmé, že na základe žiadosti o udelenie
privolenia prevodu nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 65/1951 Zb. kupujúceho L. U., Č. č.d.XXX, dal

Okresný národný výbor privolenie k prevodu nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici číslo
XXX kat. úz. Č., parciel č. XX, XX, XX J. XXX podľa kúpnej zmluvy uzavretej vo Vranove nad Topľou
dňa 6.februára 1961 medzi odpredávateľmi T. U. a W. N. a na druhej strane kupujúcim L. U.. Predmetné
rozhodnutie bolo doručované ( boli „upovedomení“) kupujúcemu L. U. ako aj predávajúcemu T. U. J. P..

49. Je iba ťažko možné si predstaviť, že v prípade absencie podpisu W. N. na kúpnej zmluve, a
teda neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, boli by vyššie uvedené štátne orgány (Štátne notárstvo,
Okresný národný výbor) rozhodovali o tomto právnom úkone spôsobom, ktorý je popísaný vyššie. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že tieto orgány považovali predmetnú kúpnu zmluvu za platnú, pričom
v žiadnom z dokumentov sa ani náznakom nekonštatuje absencia podpisu predávajúcej W. N. a v

každom z týchto dokumentov sa uvádzajú obaja predávajúci, pričom tieto orgány s oboma predávajúcimi
aj konali (overovacia doložka, konštatovanie prítomnosti pri podpise zmluvy, doručovanie rozhodnutia
obom predávajúcim).

50. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny 2000,- korún, z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že k

zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť pred podpísaním zmluvy, pričom vzhľadom na ďalšie vyššie popísané
úkony (overenie podpisov predávajúcich) je možné predpokladať, že k odovzdaniu finančnej čiastky
muselo dôjsť. V predloženom listinnom dôkaze sa uvedená skutočnosť deklaruje, bolo preto na
žalobcovi, aby preukázal opak.

51. „ ...v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z
akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva
bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností
spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesolako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho
vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako

vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké
právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 17/2010)

52. Naviac je potrebné dodať, že oprávnenej držby sa môže držiteľ chopiť aj na základe absolútne
neplatného právneho úkonu (pozri Ro NS ČR z 5. 2. 2003, sp. zn. 22 Cdo 1590/2001).

53. Uvedenú kúpnu zmluvu zo 6. februára 1961 súd považuje za titul vstupu do držby právneho
predchodcu žalovaných L. U..

54. V súvislosti s vydržaním podielu súd udáva, že vydržanie je síce pojmovo vylúčené medzi
podielovými spoluvlastníkmi, avšak v tom zmysle, že nemôže vydržať jeden spoluvlastník z titulu
užívania celej nehnuteľnosti podiely ostatných, ak má vedomosť o spoluvlastníctve. Avšak na
strane právneho predchodcu žalovaných bola titulom vstupu do držby kúpna zmluva zo 6. februára
1961, na základe ktorej mal nadobudnúť podiel 1/14 od právnej predchodkyne žalobcu. Uvedená

skutočnosť odôvodnene mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom predmetného
spoluvlastníckeho podielu (porovnaj napríklad R 65/1972, s. 241 ods. 5). Vzhľadom na uvedené súd
považuje oprávnenú držbu podielu 1/14 za danú.

55. Ďalšou takouto skutočnosťou, v prípade, že právna predchodca žalovaných bol si vedomý

existencie spoluvlastníctva, mohlo byť vyjadrenie W. N., že odstúpila svoj podiel spoluvlastníctva týchto
nehnuteľnosti v parcelách č. XX, XX, XX, XXX, kú. Č. v prospech I.. L. U. v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn.. 6C/295/84 (o uvedenom bližšie v odseku 64. rozsudku).

56. Tretím predpokladom vydržania je uplynutie vydržacej doby. V danom prípade, vzhľadom na vyššie

uvedené súd považoval za vstup do držby kúpnu zmluvu zo 6. februára 1961, pričom aj v prípade
pochybností ohľadne spôsobilosti predmetu vydržania (pozemok), aj keď vydržacia doba uplynula
právnemu predchodcovi žalovaných v 1. a 2. rade ako aj žalovanej v 3. rade pred 1.1.1992, účinky
právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu, mohli nastať najskôr k 1. 1. 1992. Vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Č. v podiele 1/14 vydržaním

potom nadobudli právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade ako aj žalovaná v 3. rade, nakoľko po 1.
1. 1992 splnili podmienky ustanovené § 134 Občianskeho zákonníka.

57. Pozemok (a to akýkoľvek pozemok, nielen pozemok v tzv. socialistickom spoločenskom vlastníctve)
nebol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva až do 1. 1. 1992, kedy nadobudla účinnosť

novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.

58.Podľa§872ods.6Občianskehozákonníkavšakmožnodovydržacejdobypodľa§134Občianskeho
zákonníka započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1. 1. 1992 (t. j. pred novelizáciou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb.), a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci nespôsobilej byť

predmetom vydržania pred týmto dňom (porovnaj Nález ÚS ČR z 23. 8. 2000, sp. zn. II. ÚS 196/2000).

59. Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné pre účely vydržania započítať aj
dobu, po ktorú vec držal pred 1. 1. 1992, a to i v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve (pozri Ro
NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 2273/98).

60. Vlastníkom nehnuteľnosti sa po 1. 1. 1992 stal štát, pokiaľ mal nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu desiatich rokov, pričom do vydržacej doby je potrebné započítať aj dobu oprávnenej
držby vykonávanej pred uvedeným dátumom. Oprávnenú držbu štátu si môže započítať aj jeho právny
nástupca (pozri Ro NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 306/2001) (Ro NS ČR z 26. 5. 2005, sp. zn. 22 Cdo

2139/2004).61. V danom prípade bolo úlohou súdu zaoberať sa posudzovaním oboch titulov nadobudnutia
vlastníctva strán sporu, a to jednak zdedením podielu na strane žalobcu a vydržaním na strane
žalovaných, z hľadiska ich časovej postupnosti a právnych účinkov.

62. Súd na základe vykonaného dokazovania uzatvára, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností
na strane žalovaných došlo najneskôr dňa 1.1.1992, pričom žalobca mal až na základe osvedčenia o
dedičstve č. D 561/87 zo dňa 13. 10. 1997 potvrdený podiel po poručiteľke W. N. v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXX k.ú. Č. (LV č. XXX) v podiele 1/14. K prejednaniu dedičstva tak došlo až po tom, čo

sporné nehnuteľnosti nadobudli žalovaná v 3. rade a právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade na
základe vydržania.

63. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nadobúdací titul žalobcu ohľadne sporných nehnuteľností
nemohol obstáť popri nadobúdacom titule žalovaných (vydržanie), preto je potrebné považovať ho za
neúčinný. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

64. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/299/84
vyplýva, že W. N., kde v odvolaní datovanom 3.8.1984 uviedla, že sama odstúpila svoj podiel
spoluvlastníctva týchto nehnuteľnosti v parcelách č. XX, XX, XX, XXX, kú. Č. v prospech I.. L. U..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/295/84 vyplýva, že sa viedlo konanie o zrušenie

spoluvlastníctvamedzižalobcomI..L.U.ažalovanými1.L.L.,X.L.U.,X.L.F.,X.L.G.U.,X.J.U.J.X.W.
N.. Toto konanie bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu z 22.4.1985, ktoré nadobudlo právoplatnosť
30.5.1985. Ak by aj uvedené konanie malo sa týkať nehnuteľností zapísaných na PKV č. XXX k.ú Č.
(LV č. XXX), ktorá skutočnosť by mala vplyv na dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaných
ohľadne držby predmetných nehnuteľností, z vyjadrenia W. N. je zrejmé, že svoj spoluvlastnícky

podiel odstúpila právnemu predchodcovi žalovaných v uvedenom konaní (zrejme na pojednávaní dňa
22.6.1984), pričom následne došlo k späťvzatiu žaloby z jeho strany a zastaveniu konania. Vzhľadom
na takéto vyjadrenie a následné späťvzatie žaloby mohli byť pochybnosti o oprávnenosti držby právneho
predchodcu žalovaných rozptýlené. Uvedené by tak zakladalo opätovnú dobromyseľnosť na strane
právneho predchodcu žalovaných a začiatok plynutia novej vydržacej doby po jej prerušení s tým, že

najneskôr by 10 ročná vydržacia doba uplynula 30.5.1995, teda 10 rokov od právoplatného zastavenia
konania. Aj za týchto okolností došlo by k vydržaniu predmetných nehnuteľností právnym predchodcom
žalovaných. Je potrebné poukázať na to, že oprávnená držba pozemku, ktorá je v rozpore s údajmi v
katastri nehnuteľností (contra tabulas), príp. v bývalej pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností,
je možná (Ro NS ČR zo 17. 11. 1999, sp. zn. 22 Cdo 837/1998). Uvedené je však iba hypotéza,

nakoľko nie všetky vyššie popísané okolnosti prípadu má súd za preukázané, pričom obsah celého spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 6C/295/84 sa nedochoval.

65. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predloženými, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej

len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

66. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov zo strany žalobcu,
nakoľko žalobca ani nepreukázal na aké skutočnosti majú byť títo vypočutí, ani neuviedol, či im majú

byť známe skutočnosti, ktoré chcel žalobca v konaní preukázať. Žalobca v tomto smere neuniesol
bremeno tvrdenia vo vzťahu k navrhovaným dôkazom, ktoré označil, keď neuviedol na aké skutočnosti
majú byť svedkovia vypočutí a v čom by mali ozrejmiť predmet konania. Svedok L. N. už naviac bol v
predmetnej veci vypočutý na pojednávaní dňa 26.1.2009, pričom uviedol, že nemá vedomosť o tom,
ako bol vysporiadaný podiel v 1/14 na liste vlastníctva č. XXX, ktorý žalobca mal zdediť po matke.

Zároveň svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, či matka žalobcu zobrala za podiel od I.. L. U.
nejakú sumu. Návrhy na vykonanie dokazovania súd zamietol aj v kontexte ďalších skutočností v záujme
hospodárnosti konania. Z postoja žalovaného na ostatnom pojednávaní bolo zrejmé, že z jeho strany
je snaha o obštrukcie v konaní, najprv poukazom na zhoršený zdravotný stav a nemožnosť z tohto
dôvodu vyjadriť sa k listinným dôkazom, ktoré súd vyžiadal práve na návrh žalobcu. Poukazoval pritom

na skutočnosti, ktoré nie sú relevantné pre rozhodnutie, že v prípade sa „vymenilo sedem sudcov“, že
žalovaní nemajú ďalšie dôkazy, že so spisom sa manipulovalo, pričom toto tvrdenie nepodložil ďalšími
skutočnosťami. Neskôr poukazom na nečitateľnosť predložených listín a po oboznámení obsahu listín
sudcom na pojednávaní žalobca navrhol ďalšie dôkazy, a to výsluch vyššie uvedených svedkov. Súduvedenékonaniažalobcupovažujezasnahuoddialiťrozhodnutievovecipozistení,žeprocesnásituácia
sa nevyvíja v prospech žalobcu. Súd si zároveň dovoľuje vysloviť výraznú pochybnosť o tom, že výsluch
navrhovaných svedkov vo vysokom veku na okolnosti spred viac ako takmer šesťdesiatich rokov by

vniesol viac svetla do prejednávaného prípadu a najmä, že by takto vykonaný dôkaz mohol významným
spôsobom spochybniť dobromyseľnosť na strane žalovaných respektíve ich právnych predchodcov, ako
jedného z predpokladov vydržania predmetných nehnuteľností tak, ako to bolo analyzované vyššie.

67. Súd taktiež nevidel dôvod na vyžiadanie originálov listín spisu č.d. XXX/XX iba z dôvodu tvrdenia

žalobcu o možnom sfalšovaní predmetných listín. Súdom vyžiadané listiny boli opatrené úradnou
pečiatkouadoložkouosúladesoriginálom.Súdpretospoukazomnaužuvedenúzásaduhospodárnosti
( Čl. 8 a Čl. 17 CSP) konania ani tomuto návrhu žalobcu nevyhovel.

68. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

69. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

70. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

72. Súd v predmetnej veci pôvodným rozsudkom z 29.9.2010 č.k. 4C/34/2008-326, žalobu žalobcu
zamietol. Následne Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17.5.2011 č.k. 6Co/84/2010-367 rozhodol tak,
že výrokom I. pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie, že osvedčenia o vydržaní nehnuteľností Nz

80/95, N 490/94 zo dňa 2. 3. 1995 a Nz 101/98, N 784/1997 zo dňa 11. 2. 1998 sú neplatné a v tejto časti
zrušil rozsudok a konanie zastavil. Výrokom II. pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX k. ú. M. B., liste vlastníctva č. XXX k. ú. B. U., v
tejtočasti zrušil rozsudokakonanie zastavil.VýrokomIII.nepripustil zmenužaloby.VýrokomIV.potvrdil
rozsudok v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, XXX k. ú. Č. v podiele jednej polovice.

73. Predmetom konania ostala iba žaloba o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX k. ú. Č. v podiele 1/14.

74. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, toto procesne zavinil žalobca, nakoľko vzal žalobu v
uvedenej časti späť na pojednávaní dňa 26.4.2011 bez udania dôvodu. Vo zvyšnej časti bola žaloba
žalobcu zamietnutá.

75. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože konanie bolo čiastočne zastavené a vo zvyšku súd

žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní boli plne úspešní žalovaní, ktorým patrí nárok na
priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z ich celkových trov konania.

76. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné

poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaní sa
zriekli práva na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, že im nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.