Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229993
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214229993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.X.XXXX,
D. XXC, C., proti žalovaným: 1/ Hypo Collector, s.r.o., Jablonové 116, IČO: 46 526 382, zastúpený JUDr.
Danielom Mičiakom, advokátom, Vajnorská 100/B, Bratislava a 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 1,
Martin, IČO: 36 751 642, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36
715352,ourčenieneplatnostidražby,naodvolaniežalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
II č.k. 50C/353/2014-189, zo dňa 5.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba
vykonaná dňa 22.9.2014 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako dlžník a spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorili dňa 13.5.2009 zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 216.000 eur na
nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti dlžníkovi. V ten istý deň, teda dňa 13.5.2009, uzavrela
žalobkyňa ako záložca a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ aj zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto zmluvy bol záloh vo vlastníctve žalobkyne, nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území Q.P., obec BA - m. č. Ružinov, zapísaná na LV č. XXXX, a to
konkrétne byt č. XX - X.XC nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXXX a XXXXX, 1. poschodie, D.
V. XXC, parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súp. č. XXXXX, postavený na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX v podiele XXX/
XXXXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXXX
postavený na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX v podiele XXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel na
pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX o výmere 6.532 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v
podiele XXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 539
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel na
pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX o výmere 3.367 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v

podiele XXXX/XXXXXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“). Predmetnou zmluvou o zriadení záložného práva
bola zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.5.2009, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 216.000 eur. Oznámením
zo dňa 30.12.2013 bola žalobkyňa upovedomená o tom, že záložný veriteľ postúpil na základe zmluvyo postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13.12.2013 pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške
271.149,27 eura s príslušenstvom žalovanému 1/. Žalovaný 1/ na základe oznámenia zo dňa 31.4.2014
pristúpil k výkonu záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ vykonal dňa 22.9.2014

na návrh žalovaného 1/ dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Vydražiteľom nehnuteľností sa
stal udelením príklepu žalovaný 1/. Podľa žalobkyne bola zmluva o zriadení záložného práva neplatným
právnym úkonom, keďže bola uzatvorená neoprávnenými osobami. Jej neoddeliteľnou súčasťou bolo
totiž plnomocenstvo zo dňa 28.1.2009, udelené štatutárnymi zástupcami Slovenskej sporiteľne, a.s.
splnomocnencom, medzi ktorými vystupovali aj osoby podpisujúce zmluvu o zriadení záložného práva.

V predmetnom plnomocenstve, ktoré predstavovalo dvojstranný právny úkon, a pre ktorého platnosť sa
vyžadoval súhlas oboch zmluvných strán, absentovalo prijatie zastúpenia zo strany splnomocnených
osôb a tento nedostatok spôsobil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Pri neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o
zriadení záložného práva a ani k zákonnému vykonaniu dobrovoľnej dražby. Ďalej žalobkyňa poukázala
na to, že žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť a nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli

mesta Bratislava, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou pre územie mesta Bratislava. Pri stanovení ceny
nehnuteľnosti došlo navyše k výraznému podhodnoteniu ceny draženej nehnuteľnosti.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že plnomocenstvo je jednostranný
právny úkon, ktorý je perfektný okamihom, keď dôjde splnomocnencovi, a preto nebolo potrebné, aby

jeho súčasťou bolo aj vyhlásenie splnomocnenca o jeho akceptácii. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nešpecifikovala a nepreukázala tvrdenia o tom, akým spôsobom mal žalovaný 2/ neplniť svoje povinnosti
v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Žalovaný 2/ zverejnil oznámenie o dražbe na úradnej

tabuli Miestneho úradu Bratislava - Ružinov aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, zákonom predpísaným spôsobom. Nehnuteľnosť bola
náležite ohodnotená, keďže na určenie hodnoty predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok č.
24/2014 znalcom Ing. A. Ď., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 119.000 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa dňa
13.5.2009 uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvu o splátkovom úvere s výškou
úveru 216.000 eur. Na zabezpečenie tejto pohľadávky strany medzi sebou uzatvorili v ten istý deň
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Plnomocenstvom zo
dňa 28.1.2009 splnomocnila Slovenská sporiteľňa, a.s. na konanie v jej mene okrem iných subjektov aj

Ing. Ľ. Š. a Ing. A. E., ktoré pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv vystupovali v mene tejto spoločnosti.
Vklad záložného práva k týmto nehnuteľnostiam bol správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
povolený dňa 4.6.2009, právne účinky vkladu nastali dňa 4.6.2009. V zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.12.2013 nadobudol pohľadávku voči žalobkyni žalovaný 1/. V súlade s čl. IV.
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009, žalovaný 1/ ako záložný veriteľ,

žalobkyni listom zo dňa 31.1.2014 oznámil začatie výkonu záložného práva zriadeného k predmetným
nehnuteľnostiam, a to formou dobrovoľnej dražby. Následne žalovaný 2/ postupoval v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách, splnil všetky náležitosti, ktoré zákon na platnú dobrovoľnú dražbu vyžaduje
a napokon dňa 22.9.2014 došlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne.
Nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 119.000 eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 1/.

5. Námietky žalobkyne, že žalovaný 2/ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nezverejnil oznámenie
o dražbe, považoval súd prvej inštancie za nesprávne a účelové. Žalovaný 2/ ako dražobník zverejnil
oznámenie o dražbe v periodickej tlači „C. - N.“ č. XX, XX. Q., dňa XX.X.XXXX, a „C. - T. Č.. XX,
XX. Q., dňa 22.8.2014. Oznámenie o dražbe bolo takisto vyvesené na úradnej tabuli Miestneho úradu

Bratislava - Ružinov dňa 19.8.2014 a zvesené dňa 23.9.2014. K námietke žalobkyne, podľa ktorej
došlo pri stanovení ceny obydlia k jeho výraznému podhodnoteniu a bola hrubým spôsobom zanedbaná
odborná starostlivosť, uviedol, že hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu vo výške 119.000
eur znaleckým posudkom zo dňa 9.7.2014, č. 24/2014, ktorý vypracoval Ing. A. Ď.V., znalec v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Súd prvej inštancie nebol

oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom. Pri hodnotení
znaleckého posudku totiž platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti. Znalecký posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom, pričom v zmysle § 12 ods. 1 zákonao dobrovoľných dražbách pri dražbe nehnuteľnosti musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým
posudkom.

6. Ďalej uviedol, že plnomocenstvo je definované ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím
osobám. Uvedené vyplýva z jednoznačnej formulácie § 31 Občianskeho zákonníka ako aj z ustálenej
súdnej praxe (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cdo/870/2000). V
dôsledku týchto skutočností nebol potrebný ani súhlas, resp. prejav vôle splnomocnenca spočívajúci
v prijatí zastúpenia splnomocniteľa. Je potrebné rozlišovať plnomocenstvo ako jednostranný právny

úkon a dohodu uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. V danom prípade sa jedná
o jednostranný právny úkon splnomocniteľa v súlade s § 31 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného boli tvrdenia žalobkyne o neplatnosti plnomocenstva zo dňa 28.1.2009 právne nesprávne.
Žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach. V konaní došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj k vykonaniu dražby v zmysle
platnej právnej úpravy, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, súd prvej inštancie im v zmysle § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„C.s.p.“) priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zotrvala na argumentácii, že pri stanovení ceny draženej nehnuteľnosti došlo
k výraznému podhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a bola tak hrubým spôsobom zanedbaná odborná

starostlivosť. Dražobník, ktorý mal vedomosť o cenách porovnateľných nehnuteľností v danom čase a
mieste, mal so zreteľom na odbornú starostlivosť dohliadnuť na správne stanovenie ceny nehnuteľnosti,
a to aj s poukazom na to, že dražba predstavovala priamy zásah do práva žalobkyne na obydlie. Tým,
že došlo k podhodnoteniu ceny nehnuteľnosti a dražobník zanedbal svoje povinnosti, mala za to, že bol
daný dôvod vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Voči predmetnému znaleckému posudku nemala

v čase konania dražby zákonnú možnosť podať akékoľvek námietky a brániť sa tak voči zjavnému
podhodnoteniu ceny obydlia pod bežnú trhovú hodnotu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou,
ktorá dnes v § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje namietať znalcom určený odhad
hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa zotrvala aj na argumentácii, že v plnomocenstve zo dňa 28.1.2009
absentuje prijatie zastúpenia zo strany splnomocnených osôb. Tento nedostatok predstavuje závažnú

a podstatnú skutočnosť, ktorá spôsobuje neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu vykonaného zo
strany takto splnomocnených osôb, keďže prejav vôle splnomocnenca spočívajúci v prijatí zastúpenia
splnomocniteľa je obligatórnou náležitosťou plnomocenstva. Namietla, že súd prvej inštancie sa v tejto
súvislosti nevysporiadal s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 6/2013, zo
dňa 14.5.2014, podľa ktorého nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a

vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na nedôvodnosť tvrdenia žalobkyne, podľa
ktorého v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby došlo k hrubému zanedbaniu odbornej starostlivosti

žalovaného 2/ ako dražobníka, pretože dražobník v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách zaistil ohodnotenie predmetu dražby tak, že cena predmetu dražby bola určená znaleckým
posudkom. V predmetnej veci bol pre určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby vypracovaný
znalecký posudok č. 24/2014 znalcom Ing. A. Ď., ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetu dražby
na sumu 119.000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť a

zabezpečil zákonom predpísaným spôsobom riadny odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to
znaleckým posudkom znalca, ktorý je vo svojej činnosti nezávislý a vykonáva činnosť nestranne a
nezaujato. Pripomenul, že žalovaný 2/ ako dražobník nebol v žiadnom prípade oprávnený ani povinný
prehodnocovať správnosť znaleckého posudku, ktorý v danom prípade nebolo dôvodné spochybňovať.
Žalobkyňa do konania prvého kola dražby a ani následne v priebehu dražby nevzniesla žiadne

námietky voči znaleckému posudku a svoje tvrdenie o podhodnotení dražených nehnuteľností ničím
nekonkretizovala a neodôvodnila. Ak tvrdí, že v čase konania dražby nemala zákonnú možnosť podať
voči predmetnému znaleckému posudku akékoľvek námietky a brániť sa voči zjavnému podhodnoteniu
predmetu dražby, uvedené tvrdenie je nielen právne irelevantné, ale aj zavádzajúce a nesprávne,keďže § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, na ktorý žalobkyňa poukázala, bol do zákona
zavedený s účinnosťou odo dňa 1.6.2014, t. j. pred uskutočnením predmetnej dražby. Žalovaný 1/ sa
v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že hodnota

nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom, pričom súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť
odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom, pretože pri hodnotení znaleckého posudku platí,
že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Opätovne poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2013, sp. zn. 3Cdo 233/2010, v
ktorom súd skonštatoval, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za

správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby, a preto tvrdenia žalobkyne o podhodnotení nehnuteľnosti nemajú v danom prípade
žiadny význam. Nedostatky znaleckého posudku spôsobené znalcom by totiž nemohli mať za následok
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne o neplatnosti plnomocenstva
zo dňa 28.1.2009 je absolútne nesprávne. V zmysle legálnej definície plnomocenstva obsiahnutej v
Občianskom zákonníku je plnomocenstvo definované ako jednostranný právny úkon, ktorý je perfektný

okamihom, keď dôjde splnomocnencovi, a preto nie je potrebné, aby bolo súčasťou plnomocenstva
vyhlásenie splnomocnenca o jeho akceptácii. Z konania na základe splnomocnenia musí byť zrejmé, že
konajúca osoba koná v mene zastupovanej osoby, a že jej bolo na toto konanie udelené plnomocenstvo.
Žalobkyňou namietané plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon spoločnosti Slovenská sporiteľňa,
a.s. spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a je udelené platne. Skutočnosť, že splnomocnené

osoby toto plnomocenstvo prijali, nebolo potrebné potvrdiť písomne v plnomocenstve, navyše keď jeho
prijatie jasne vyplýva z konania splnomocnencov, ktorí na základe a v rozsahu oprávnenia udeleného
im plnomocestvom podpísali v mene splnomocniteľa zmluvu o zriadení záložného práva a žalobkyni
plnomocenstvo riadne predložili. K žalobkyňou citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.5.2014, sp. zn. 7MCdo 6/2013, uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týka odlišného

prípadu procesnej dohody o plnomocenstve na zastupovanie na súde udelenej advokátovi. Žalobkyňa
nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach a v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj k vykonaniu dražby v zmysle
platnej právnej úpravy.

10. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa v súvislosti so znaleckým posudkom opakovala svoje nepravdivé
tvrdenia, že nemala možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku. Už v konaní pred súdom prvej inštancie
v podaní zo dňa 13.2.2015 preukázal, že žalobkyňa prevzala znalecký posudok dňa 18.8.2014 a
žiadnenámietkyvočinemunepodala.Okremtvrdeniaopodhodnotenídraženejnehnuteľnostižalobkyňa

namietla plnomocenstvo, ktoré bolo udelené zamestnancom Slovenskej sporiteľne a.s. na podpis
záložnej zmluvy. S touto otázkou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysporiadal a žalovaný
2/ sa stotožňuje s tým, že išlo o jednostranný právny úkon podľa § 31 Občianskeho zákonníka a osoby,
ktoré uzatvárali zmluvu o záložnom práve, konali v súlade s týmto plnomocenstvom.

11. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že v záujme spravodlivého súdneho
procesu je potrebné skúmať, či súd prvej inštancie v prípade, že by sa rozhodol doplniť vlastné
dokazovanie o spracovanie nového znaleckého posudku pre účel zistenia skutkového stavu, by tak
nemohol dospieť k záveru ohľadom potreby určenia neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie by mal
posúdiť nie len skutočnosť, či výkon dražby splnil zákonnú formu, ale hlavne to, či práva žalobkyne

vlastniť nehnuteľnosť, garantované Ústavou Slovenskej republiky, neboli dotknuté v nevyhnutnej miere.
Dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne za podhodnotenú cenu oproti cene obvyklej v čase
a mieste dražby, predstavuje značný zásah do majetkových práv žalobkyne, a preto nie je možné
úspešne argumentovať, že zabezpečenie spravodlivého vysporiadania majetkových pomerov formou
stanovenia primeranej ceny nehnuteľnosti nespadá pod kompetenciu odbornej starostlivosti dražobníka

ani právomoci súdu. S ohľadom na uvedené a s odkazom na § 384 C.s.p. žalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia odhadu hodnoty
nehnuteľností. Účelom tohto dokazovania malo byť zistenie skutkového stavu veci v čase vykonania
dražby. Na odstránenie pochybností o prípustnosti nariadenia, prípadne doplnenia dokazovania v
odvolacom konaní poukázala na § 384 ods. 3 a § 366 písm. d) C.s.p. a uviedla, že z dôvodu zlej finančnej

situácie bez svojej viny nemohla uplatniť dôkaz - nový znalecký posudok v konaní pred súdom prvej
inštancie, pretože nemala v dispozícii potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie jeho spracovania.
Absencia nového znaleckého posudku má za následok odňatie práva na spravodlivý súdny proces a
odvolací súd by mal účinky tejto skutočnosti zohľadniť v jeho rozhodnutí.12. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ okrem skôr uvedených skutočností poukázala na
to, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je dôkaz o tom, že

zlá finančná situácia žalobkyne ohrozuje jej efektívne uplatnenie práva na súde a pretože si žalobkyňa
nemohla finančne dovoliť dať spracovať nový znalecký posudok, ignorovanie tejto skutočnosti môže
mať značne negatívny dopad na jej prístup k spravodlivému súdnemu procesu, ktorý je garantovaný
Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako
dôkaz podhodnotenia hodnoty nehnuteľností žalobkyne v dobrovoľnej dražbe dňa 22.9.2014 doložila

k replike osvedčenie o priebehu prvej dobrovoľnej dražby zo dňa 2.3.2012 (navrhovateľ dražby -
Slovenská sporiteľňa, a.s., dražobník - DUPOS dražobná, spol. s r.o.), ktoré osvedčuje, že podľa
znaleckého posudku č. 224/2011, zo dňa 16.12.2011, vyhotoveného Ing. A. X., znalcom v odbore
stavebníctva, bola všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti stanovená na sumu 130.000 eur a
najnižšie podanie dražby bolo stanovené na sumu 160.000 eur. Skutočná hodnota nehnuteľností v čase
dražbydňa22.9.2014,kdeaninešlooopakovanúdražbu,jezrejmeeštevyššiaakoodhadspomínaného

znaleckého posudku č. 224/2011, zo dňa 16.12.2011, keďže medzi 2.3.2012 a 22.9.2014 všeobecné
hodnoty nehnuteľností v obvode Bratislava II značne vzrástli. Preto jediný možný záver je ten, že trhová
cena nehnuteľností by v čase dražby prevýšila vydraženú hodnotu (119.000 eur) o finančnú čiastku
minimálne 41.000 eur, prípadne viac.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k replike žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola oprávnená v čase
konania dražby vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Žalobkyňa však voči vyhotovenému znaleckému
posudku námietky nepodala. K návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania pripomenul, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, medzi ktoré okrem iného patria aj návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré strana neuplatnila v
konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalobkyňa mala v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie niekoľko príležitostí navrhnúť znalecké dokazovanie, čo však neuskutočnila, a preto nie je daný
dôvod na doplnenie dokazovania v zmysle § 384 ods. 3 C.s.p. V danom prípade je absolútne irelevantné
tvrdenie žalobkyne o jej nepriaznivej finančnej situácii, pretože táto skutočnosť nemohla žalobkyni

znemožniťdanýnávrhuskutočniť.Kosvedčeniuopriebehudražby,ktorébolospolusprílohamipriložené
k replike žalobkyne, uviedol, že toto nemožno použiť v odvolacom konaní, keďže žalobkyňa mala
možnosť uvedené doklady predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade sa
navyše tieto doklady javia ako právne bezvýznamné, keďže sa netýkajú dražby, ktorej neplatnosti sa
žalobkyňa domáha v tomto konaní. Ako absurdné sa javí tvrdenie žalobkyne, ktorá s poukazom na

najnižšie podanie uvedené v oznámení o dobrovoľnej dražbe spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o.
(a nie všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalcom) dospela k záveru, že trhová cena v čase
dražbybyprevýšilavydraženúhodnotuofinančnúčiastkuminimálne41.000eur,prípadneviac.Záverom
poukázal na bod 1.3 predloženej notárskej zápisnice vyhotovenej JUDr. A. X., z ktorého je zrejmé, že na
konanie dobrovoľnej dražby, na ktorú poukázala žalobkyňa, sa nedostavil žiaden účastník, a táto bola

vyhlásená za neúspešnú. Vzhľadom na to, že o kúpu draženej nehnuteľnosti neprejavil záujem žiaden
účastník, najnižšie podanie stanovené vo výške 160.000 eur nebolo možné označiť za trhovú cenu
nehnuteľnosti. O tom, že vydražená nehnuteľnosť nebola podhodnotená svedčí v konečnom dôsledku
aj skutočnosť, že o jej vydraženie neprejavil záujem väčší počet účastníkov a na dražbe uskutočnenej
dňa 22.9.2014 sa zúčastnil len jeden účastník.

14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k replike žalobkyne uviedol, že námietky voči výške ceny stanovenej
znaleckým posudkom začala žalobkyňa vznášať až v súdnom konaní. Žalobkyňa voči znaleckému
posudku po jeho doručení dňa 18.8.2014 nijaké námietky nemala a v konaní pred súdom prvej inštancie
bez akýchkoľvek dôkazov iba tvrdila, že cena v znaleckom posudku bola podhodnotená. Za uvedených

okolností nie sú dané predpoklady na použitie § 384 C.s.p.

15. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení uviedla, že striktná interpretácia obmedzenia použitia dôkazných
prostriedkov z procesných dôvodov by bola neprimeraná z hľadiska zabezpečenia spravodlivého
súdneho procesu. Súd prvej inštancie na námietku žalobkyne ohľadom podhodnotenia ceny

nehnuteľnosti v dražbe neprihliadol, iba konštatoval, že súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť
odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom. Tieto argumenty považovala za absolútne
neadekvátne, keďže súd prvej inštancie nepodložil rozhodnutie v tejto časti žiadnymi inými argumentmi.
Ak má súd rozhodovať o určení hodnoty nehnuteľnosti, súdna judikatúra jasne poukazuje na nutnosťpripustenia iných dôkazných prostriedkov, akými sú napríklad vlastné výpočty, výpovede odborníkov
z oblasti predaja nehnuteľností alebo zdroje verejných informácií (kataster nehnuteľností). Je výlučne
v právomoci súdu určiť, ktoré dôkazy, aj z vlastného podnetu, budú účelné pri rozhodovaní vo veci

samej. Súd prvej inštancie nie len dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale predovšetkým
ignoroval princípy zakotvené v ustanoveniach C.s.p. V zmysle čl. 15 ods. 2 C.s.p. nemá žiaden dôkaz
predpísanú zákonnú silu, teda ani predložený znalecký posudok č. 24/2014. Ďalej poukázala na to, že
v čase doručenia oznámenia o dražbe č. XXXXXX zo dňa 13.8.2014, nemala vedomosť o možnosti

vyjadriť sa k určeniu všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľností a k obsahu znaleckého posudku
č. 24/2014, keďže o tejto možnosti poučená nebola. Dražobník nebol podľa § 17 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách povinný informovať predchádzajúceho vlastníka o možnosti podať sťažnosť
proti ohodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, nie
je však vylúčené a patrí do odbornej starostlivostí dražobníka, aby o tom predchádzajúceho vlastníka
poučil, čo však dražobník neuskutočnil. Preto nebolo možné stotožniť sa s názorom žalovaného 2/, že

námietka žalobkyne k cene je procesne neprípustná z dôvodu omeškania. Ďalej uviedla, že v spracovaní
znaleckého posudku boli použité techniky, ktoré nie sú v súlade s predpismi (vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.). Oznámenie o dražbe bolo svojím obsahom v
rozporesozákonomodobrovoľnýchdražbách,keďževňomabsentovalaakospôsobzloženiadražobnej
zábezpeky banková záruka (nerešpektovanie § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Ďalej

boli výroky v oznámení o dražbe zmätočné v častiach o spôsobe zloženia dražobnej zábezpeky z
titulu nesprávneho uvádzania účastníka konania. V označenej časti bol použitý pojem navrhovateľ,
čo bolo zmätočné, pretože navrhovateľ reprezentuje len jedného z potenciálnych účastníkov dražby a
navyše jeho špeciálne postavenie vylučuje všetkých ostatných potenciálnych účastníkov. Nezákonné
obmedzenie okruhu účastníkov v oznámení o dražbe malo značne negatívny vplyv na aplikáciu princípu

voľnej súťaže vo výkone dražby. Žalovaný 2/ uviedol, že dal vypracovať znalecký posudok č. 24/2014
a týmto splnil s odbornou starostlivosťou jeho povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľností v dražbe.
Avšak nie je jasné, akým spôsobom žalovaný 2/ zadovážil pre výkon dražby predmetný znalecký
posudok, keďže objednávateľom znaleckého posudku je iný subjekt - Slovenská dražobná, spol. s
r.o. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že znalecký posudok č. 24/2014 obsahoval viaceré nedostatky.

Znalec mal uprednostniť spracovanie posudku podľa porovnávacej metodiky (preferovaná metodika
podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), avšak uvádzal, že nebolo možné zabezpečiť údaje o predaji troch
porovnateľných nehnuteľností. Metodika polohovej diferenciácie sa však má použiť výlučne tam, kde nie
je možné používať porovnávaciu metódu, ako je napríklad situácia, keď predmet ocenenia je atypický
alebo v mieste a čase predaja nie sú k dispozícii porovnateľné údaje. O takýto prípad však v danej

veci nešlo. Na základe uvedeného žiadala súd o zadováženie znaleckého posudku na určenie predajnej
ceny v čase a mieste predaja, prípadne výpoveď odborníka z odboru predaja nehnuteľností. Žalobkyňa
poukázalatiežnanesúladvohodnotenípozemkuasamotnéhobytuananesprávnepoužitiekoeficientov
pri hodnotení ich všeobecnej hodnoty.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 21.2.2019 v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.

17. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, ktorá poukazovala na neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva z dôvodu, že táto bola uzatvorená prostredníctvom neoprávnených
osôb, keďže plnomocenstvo zo dňa 28.1.2009 neobsahovalo podpis splnomocnených osôb ako
prejav súhlasu s udeleným splnomocnením. Z dikcie § 31 Občianskeho zákonníka jednoznačne
vyplýva, že plnomocenstvo predstavuje jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým

sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.
Obligatórnymi náležitosťami plnomocenstva sú označenie osoby splnomocniteľa a splnomocnenca,
rozsah splnomocnenia a podpis splnomocniteľa. Podpis splnomocnenej osoby teda nie je v zmysleprávnej úpravy Občianskeho zákonníka nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva, a preto
jeho absencia nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

19. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonanými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané,
že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2009, obdobne ako zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009, boli za zmluvnú stranu - Slovenskú sporiteľňu,
a.s. podpísané Ing. A. E. a Ing. Ľ. Š., obom splnomocneným konať v mene a na účet spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. plnomocenstvom zo dňa 28.1.2009. Predmetné plnomocenstvo spĺňa všetky

zákonné náležitosti tohto právneho úkonu v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka, založilo oprávnenie
Ing. A. E. a Ing. Ľ. Š. konať v mene a na účet spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., a preto bolo
možné konštatovať, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2009 a zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009 boli uzatvorené osobami oprávnenými
konať v mene príslušnej zmluvnej strany, a teda obe boli platne dojednané. Preto námietka žalobkyne
ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá podľa nej vylučovala možnosť postúpenia

pohľadávky z nej vyplývajúcej a zákonného vykonania dobrovoľnej dražby, bola celkom nedôvodná.

20. Správnosť vyššie uvedeného záveru nemohol spochybniť ani odkaz žalobkyne na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 6/2013, zo dňa 14.5.2014, ktoré síce poukazovalo
na nedostatky plnomocenstva, tieto však neboli primárnym následkom absencie podpisu splnomocnenej

osoby, ako tomu bolo v prejednávanej veci, a preto nebolo možné vychádzať zo záverov predmetného
rozhodnutia pri rozhodovaní tejto veci. V konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. 7MCdo 6/2013 sa súd zaoberal nedostatkom plnomocenstva spočívajúcim v tom, že z
neho nebol zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenej osoby, ktorý predstavuje obligatórnu náležitosť
plnomocentva podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak nebol zrejmý rozsah plnomocenstva,

potom nemohol byť určitý ani prejav, ktorým sa plnomocenstvo prijímalo. Keďže v prejednávanej veci
bol rozsah oprávnenia splnomocnených osôb nesporný, nebolo možné hovoriť o neurčitosti prejavu vôle
splnomocnených osôb, ktorým splnomocnenie prijali, keď po predložení plnomocenstva žalobkyni konali
pri podpisovaní zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v
mene a na účet splnomocniteľa, v jasne stanovených medziach oprávnenia splnomocniteľa zastupovať.

21. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, že v konaní bol daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby z dôvodu, že pri stanovení ceny draženej nehnuteľnosti došlo k výraznému podhodnoteniu ceny
nehnuteľností a dražobník zanedbal svoje povinnosti, keďže mal so zreteľom na odbornú starostlivosť
dohliadnuť na správne stanovenie ceny nehnuteľností, a to osobitne poukazom na to, že dražba

predstavovala priamy zásah do práva žalobkyne na obydlie; konkrétne konanie, ktorým malo z jeho
strany dôjsť k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo inej povinnosti v súvislosti
s výkonom predmetnej dražby však neuviedla. Žalobkyňa tiež namietala, že nemala voči predmetnému
znaleckému posudku, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností, v čase konania dražby zákonnú
možnosť podať akékoľvek námietky a brániť sa tak voči zjavnému podhodnoteniu ceny obydlia pod

bežnú trhovú hodnotu, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá v § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách umožňuje namietať znalcom určený odhad hodnoty nehnuteľnosti. Ani tieto
odvolacie námietky žalobkyne však nebolo možné považovať za dôvodné.

22. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný 2/ ako dražobník predmetných

nehnuteľností zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý nebol v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Keďže navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, vyhotovený znalecký
posudok bol žalobkyni riadne doručený s tým, že žalobkyňa bola ako vlastník predmetu dražby v zmysle
§ 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby oprávnená
do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti

ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Ak
by žalobkyňa takú námietku vzniesla, bol by dražobník povinný so vznesenými námietkami žalobkyne
písomne sa vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať žalobkyni ako
vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Takáto námietka zo strany žalobkyne však uplatnená
nebola, rovnako ako žalobkyňa nežiadala ani o vyhotovenie nového znaleckého posudku, napriek tomu,

že v prípade uvedenej žiadosti by bol dražobník povinný na účely vykonania dražby zabezpečiť nový
znalecký posudok od iného znalca. Z uvedeného vyplýva, že postup žalovaného 2/ ako dražobníka
pri ohodnotení predmetu dražby v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku
dňu konania dražby bol dodržaný a keďže žalobkyňa v priebehu dražby žiadne námietky voči postupudražobníka pri ohodnotení predmetu dražby ani v súvislosti so závermi znaleckého posudku, ktorý určil
cenu dražených nehnuteľností, nepodala, nemožno v konaní pred súdom žalovanému 2/ vytýkať, že v
priebehu dražby neprehodnotil správnosť znaleckého posudku, ktorý pri absencii aktívneho konania zo

strany žalobkyne nebolo dôvodné spochybňovať. Bez právneho významu bolo tiež tvrdenie žalobkyne,
podľa ktorej nemala v čase konania dražby žiadnu zákonnú možnosť podať akékoľvek námietky a brániť
sa voči podhodnoteniu ceny nehnuteľností, keďže v čase vykonania dražby jej toto oprávnenie explicitne
vyplývalo z účinného znenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.

23.Žalobkyňaspochybnilaohodnoteniedraženýchnehnuteľnostívznaleckomposudkuažvkonanípred
súdom prvej inštancie. V tejto fáze konania však v súvislosti s námietkou podhodnotenia ceny dražených
nehnuteľností nepredložila súdu žiaden listinný dôkaz, ktorý by výsledky znaleckého dokazovania
spochybňoval, ani nenavrhla súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie, ktorým by malo byť jej
konštatovanie preukázané. V odvolaní však namietala, že súd prvej inštancie správnosť odborných
záverov znaleckého posudku neskúmal, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré

navyše nesprávne právne posúdil.

24. K tejto časti procesnej argumentácie žalobkyne je primárne potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nebol oprávnený hodnotiť správnosť záverov
znaleckého posudku č. 24/2014 vypracovaného súdnym znalcom Ing. A. Ď., ako sa tejto skutočnosti

dovolávala žalobkyňa v podanom odvolaní. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady, že žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, vyjadrenej v čl. 15 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a v § 191 C.s.p.
vyplýva, že pri vykonávaní dokazovania a hodnotení výstupov tohto procesu sa má súd zaoberať
tým, či znalecký posudok má všetky formálne náležitosti, či závery uvedené vo vlastnom posudku sú
presvedčivé, odôvodnené a podložené obsahom vlastných nálezov, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu,

v akom mu bola zadaná, ako aj to, či závery znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami
ostatných vykonaných dôkazov, čo platí najmä v prípade, ak v konaní existujú dôvodné pochybnosti o
správnostizáverovznaleckéhoposudku.Zásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovvšaknemožnovžiadnom
prípade vykladať tak, že hodnoteniu podliehajú znalecké závery aj v zmysle ich odbornej správnosti.
Znalecké dokazovanie v konaní pred súdom prichádza do úvahy tam, kde je potrebné posudzovať

skutočnosti, od ktorých závisí rozhodnutie vo veci samej, a zároveň ide o otázky, na ktoré treba
vedecképoznatky.Hodnoteniesprávnostiodbornýchzáverovznaleckéhodokazovaniapretoneprináleží
všeobecnému súdu, ktorý s ohľadom na povahu skúmaných skutočností nedisponuje potrebnými
vedeckými poznatkami, ktoré by ho robili subjektom spôsobilým konfrontovať správnosť odborných
záverov znalca zapísaného v príslušnom znaleckom odbore či odvetví. Odborné závery znaleckého

dokazovania môžu byť kvalifikovane hodnotené v rámci (revízneho) znaleckého dokazovania, avšak v
konaní pred súdom prvej inštancie neboli prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by správnosť záverov
predloženého znaleckého posudku dôveryhodne spochybňovali a ani nebol podaný návrh žiadnej zo
strán sporu na nariadenie takého dokazovania, v dôsledku čoho nebolo pre prejednanie a rozhodnutie
vecinariadenievykonanianovéhoznaleckéhodokazovaniazostranysúduprvejinštancienevyhnutné,a

preto námietka žalobkyne, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal so správnosťou odborných
záverov predloženého znaleckého posudku, nebola dôvodná.

25. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, že v záujme spravodlivého procesu bolo v odvolacom konaní potrebné
skúmať, či mohol súd prvej inštancie v prípade, ak by sa rozhodol doplniť dokazovanie o spracovanie

nového znaleckého posudku, dospieť k záveru, že dražba je neplatná. V tejto súvislosti navrhla, aby
odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, pričom
prípustnosť znaleckého dokazovania odôvodňovala poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

26. K návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania v odvolacom konaní je primárne

potrebné poukázať na prejednací princíp a princíp koncentrácie konania, ktorými sa spravuje civilný
proces. Z prejednacieho princípu civilného konania vyplýva, že strany sporu sú povinné pravdivo
a úplne označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (povinnosť tvrdenia), a zároveň
podoprieť skutkové tvrdenia dôkazmi (dôkazná povinnosť), a to v súlade s princípom hospodárnosti
konania a podľa pokynov súdu (čl. 8 C.s.p.). Neunesenie dôkazného bremena v konaní pred civilným

súdom má za následok stratu sporu. Riadne splnenie uvedených povinností strán sporu však nie
je časovo neobmedzené, naopak, pre náležité naplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
sa vyžaduje, aby boli procesné úkony strán uplatnené, koncentrované v rámci určitej fázy konania,
s procesným následkom nedodržania včasnosti ich uplatnenia v podobe procesnej preklúzie právasporovej strany kvalifikovane uplatniť v konaní pred civilným súdom skutkové tvrdenie či dôkazný
návrh. Klasickým prípadom koncentrácie civilného procesu (v spojení s neúplným apelačným systémom
odvolacieho konania) je aj zákonom limitovaná možnosť účinne uplatňovať prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany v odvolacom konaní, keďže stranám sporu prislúchalo právo,
a zároveň povinnosť uplatňovať uvedené prostriedky v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia
argumentácia v podobe nových skutočností či dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom
stanovených predpokladov. V zmysle § 366 C.s.p. totiž možno prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty),

v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

27. Hoci žalobkyňa v žalobe namietala podhodnotenie ceny dražených nehnuteľností, v konaní pred

súdom prvej inštancie za účelom splnenia dôkaznej povinnosti vo vzťahu k tomuto skutkovému
tvrdeniu sama žiaden dôkaz nepredložila a ani neprejavila vôľu smerujúcu k zabezpečeniu predloženia
dôkazu, ktorý by správnosť záverov znaleckého posudku dôveryhodne spochybňoval, v dôsledku čoho
zostala v tomto štádiu konania námietka podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností iba vo sfére
nepodložených tvrdení žalobkyne. Zo strany žalobkyne nebol súdu prvej inštancie adresovaný ani návrh

na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia dražených nehnuteľností, a to napriek
tomu, že žalobkyňa bola preukázateľne súdom prvej inštancie poučená o potrebe uvádzať skutočnosti,
uplatňovať procesné návrhy a predkladať dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Návrh na doplnenie dokazovania odvolacím súdom bol zo strany žalobkyne uplatnený až v
odvolacej replike, v dôsledku čoho bolo potrebné tento návrh a jeho prípustnosť, resp. relevanciu pre

odvolacie konanie hodnotiť podľa podmienok zakotvených v § 384 C.s.p. a v § 366 C.s.p. V zmysle
uvedených zákonných ustanovení prichádza do úvahy doplnenie dokazovania na odvolacom súde v
prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou, za
podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní (v zmysle § 366 C.s.p.) alebo za účelom zistenia,

či sú v konaní splnené procesné podmienky. Preskúmaním rozhodnutia a konania predchádzajúcom
jeho vydaniu však dospel odvolací súd k záveru, že žiadna z vyššie uvedených podmienok doplnenia
dokazovania v odvolacom konaní splnená nebola.

28. Žalobkyňa odôvodňovala prípustnosť návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý nebol

uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, poukazom na § 366 písm. d) C.s.p. tým, že ho bez
svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej
situácie, ktorá jej neumožňovala uplatniť dôkaz - nový znalecký posudok v konaní pred súdom prvej
inštancie, pretože nemala k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie jeho spracovania, pričom
o nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne malo svedčiť i jej oslobodenie od súdnych poplatkov v

prejednávanej veci.

29. Hoci sa žalobkyňa dovoláva prípustnosti doplnenia dokazovania poukazom na to, že jej nepriaznivá
finančná situácia neumožňovala zabezpečiť spracovanie znaleckého posudku, a teda bez vlastnej
viny nemohla uplatniť návrh na vykonanie dokazovania už v konaní pred súdom prvej inštancie,

túto skutočnosť nemožno považovať za prekážku uplatnenia prostriedkov procesnej obrany v konaní
pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ nepriaznivá finančná situácia žalobkyni neumožňovala, aby na
vlastné náklady zabezpečila vypracovanie súkromného znaleckého posudku na účely jeho použitia
v súdnom konaní, potom bola oprávnená navrhnúť súdu prvej inštancie, aby nariadil vykonanie
znaleckého dokazovania. Podanie procesného návrhu na vykonanie dokazovania totiž nepredstavuje

úkon, ktorý by bol spoplatnený ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o trovy dôkazov, ustanovenie
§ 253 C.s.p. síce umožňuje súdu uložiť strane, ktorá navrhuje vykonanie dôkazu, povinnosť zložiť
preddavok na trovy dôkazu, uloženie tejto povinnosti však nie je absolútne a v každom prípade
nevyhnutné. Povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania

totiž súd v zmysle § 253 ods. 2 C.s.p. neuloží, pokiaľ bolo strane, ktorá navrhla vykonanie znaleckého
dokazovania, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ako tomu bolo aj v prípade žalobkyne,
hoci táto o oslobodenie požiadala až po vyhlásení napadnutého rozsudku), keďže takýto subjekt nie
je možné zaťažiť preddavkovou povinnosťou. Uvedeným ustanovením sa teda zabezpečuje prístup kspravodlivosti všetkým stranám civilného konania bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu a eliminujú
prípady, v ktorých by mohla nepriaznivá finančná situácia strany sporu potenciálne deformovať rovnosť
strán pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v konaní pred civilným súdom.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedostatok finančných prostriedkov strany sporu nepredstavuje
prekážku oprávnenia strany efektívne sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhať nariadenia
znaleckého dokazovania, a preto bez ďalšieho nezakladá dôvod prípustnosti novôt podľa § 366 písm. d)
C.s.p. Keďže žalobkyňou uvádzaný dôvod pre doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom nespĺňal

požiadavky podľa § 384 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 366 písm. d) C.s.p., návrhu žalobkyne na nariadenie
znaleckého dokazovania pred odvolacím súdom nebolo možné vyhovieť.

31. Rovnaký právny záver ohľadom oneskoreného uplatnenia prostriedkov procesného útoku zo strany
žalobkyne bolo potrebné prijať aj vo vzťahu k predloženiu notárskej zápisnice, ktorou bol osvedčený
priebeh prvej dobrovoľnej dražby zo dňa 2.3.2012 a oznámenia o dobrovoľnej dražbe (keďže uvedené

listiny predložila žalobkyňa až spolu s odvolacou replikou) a obdobne aj vo vzťahu k podstatnej časti
argumentácie žalobkyne uvedenej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.1.2019. V predmetnom vyjadrení
žalobkyňa okrem skôr uvádzaných, hoci rozsiahlejšie a podrobnejšie špecifikovaných námietok voči
rozsahu vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcej potrebe doplnenia dokazovania na odvolacom
súde, namietala predovšetkým to, že nebola dražobníkom poučená o možnosti vyjadriť sa k obsahu

znaleckého posudku č. 24/2014, ďalej formálne nedostatky vo výkone dražby a v spracovaní znaleckého
posudku, nedostatky oznámenia o dražbe (absencia spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky vo forme
bankovej záruky, nesprávne uvedenie účastníkov dražby), nejasný spôsob zaobstarania znaleckého
posudku pre osobu objednávateľa znaleckého posudku, ktorá nebola totožná s osobou dražobníka,
nedostatky v spracovaní znaleckého posudku (nesprávna aplikácia metódy ohodnotenia nehnuteľností,

nesúlad v ohodnotení pozemku a samostatného bytu), a pod. Vyššie označené námietky žalobkyne
predstavovali skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to napriek
tomu, že žalobkyňa preukázateľne mala opakovanú možnosť uviesť predmetné skutkové tvrdenia už vo
fáze predchádzajúcej odvolaciemu konaniu. V prejednávanej veci nebol zo strany žalobkyne označený
a ani na základe vykonaného preskúmania odvolacieho súdu zistený žiaden dôvod, pre ktorý by bolo

možné v odvolacom konaní konštatovať, že vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne spĺňali niektorú z
podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p. Predmetné skutkové tvrdenia
žalobkyne nesmerovali k poukazu na nedostatky v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 366
písm. a) až c) C.s.p., ani vo vzťahu k nim žalobkyňa nepreukázala, že ich bez svojej viny nemohla
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 366 písm. d) C.s.p., a preto odvolací súd na

tieto námietky žalobkyne v rámci posudzovania správnosti záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie prihliadať nemohol.

32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, bolo možné v odvolacom konaní konštatovať vecnú správnosť jeho výrokov. Súd prvej inštancie

sa dostatočne vysporiadal s procesnou argumentáciou strán sporu, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre náležité posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného podanou žalobou a zistený skutkový
stav správne právne posúdil. Svoje závery jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku odôvodnil,
čím zároveň naplnil požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie teda nebolo zistené žiadne pochybenie, ktorým by došlo k

porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, ako tvrdila žalobkyňa v podanom odvolaní. Odvolací
súd tiež pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
To platí zvlášť v prípade, ak podstatná časť argumentácie strany sporu je založená na tvrdeniach

prezentovaných vo fáze civilného procesu, ktorá neumožňuje súdu na tieto argumenty prihliadať. Preto
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd, viazaný odvolacími dôvodmi, objasnil skutkový a právny
základ rozhodnutia a vysporiadal sa s dôvodnosťou všetkých riadne uplatnených odvolacích dôvodov
strany sporu, bez potreby osobitného vyjadrovania sa k posudzovaniu námietok, na ktoré nebol v
zmysle príslušných ustanovení C.s.p. oprávnený prihliadať, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je

realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).