Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, August 13, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207401
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816207401.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47 255 706, proti žalovanému: O. P., G..XX.XX.XXXX,
E. K. O. XX, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, o
zaplatenie sumy 399,89 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 399,89 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 310,27 eur od 04.10.2013 do
zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,48 eur od 04.11.2013 do zaplatenia, s 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,14 eur od 04.12.2013 do zaplatenia a trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní
od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO 35 703 469, a to na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a
ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v

nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytovane služby. Jednalo sa o mobilné
služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX
XXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť
ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby
faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.
Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma vo

výške 310,27 eur, doklad č.7309784360, splatná dňa 03.10.2013, suma vo výške 50,48 eur, doklad
č.73109778637, splatná dňa 03.11.2013, suma vo výške 39,14 eur, doklad č.737312184067, splatná
dňa 03.12.2013.3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žaloba zo dňa 20.09.2016 bola súdu doručená
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prílohami žaloby, Oznámením
o postúpení pohľadávky, faktúrou č. 7309784360, č. 7310977837, č. 7312184067, dohodou o zmene
zmluvy o pripojení zo dňa 02.03.2011, žiadosťou účastníka o zmenu zmluvy zo dňa 03.06.2013,
dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 29.6.2009, preberacím protokolom, dodatkom k zmluve
o pripojení zo dňa 29.06.2009, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 14.7.2011, odstúpením

od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2014, písomným podaním žalovaného z
29.11.2016, písomným podaním žalobcu zo dňa 6.7.2018, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok,
odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok, oznámenie o zániku postúpených pohľadávok,
identifikáciou jednotlivých faktúr podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete spoločnosti Slovak Telecom a.s., všeobecnými podmienkami, cenníkom pre poskytovanie
služieb spoločnosti Slovak Telecom, všeobecným povolením na čl. 1/2011, prílohou k všeobecnému

povoleniu č. 1/2011, všeobecným povolením č. 1/2014, prílohou k všeobecnému povoleniu č. 1/2014
a prílohu č. 2 k všeobecnému povoleniu, oznámením o postúpení pohľadávky s poštovým podacím
hárkom, písomným podaním žalobcu zo dňa 6.8.2018 a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledujúci stav:

6. Z dodatku zo dňa 29.06.2009 k zmluve o pripojení č. 910277373 uzavretom medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že predmetom dodatku je zmena pôvodného programu
služieb z pôvodného Relax 60 na nový program Vo Veľkom 100.

7. Z dodatku zo dňa 14.07.2011 k zmluve o pripojení č. 910277373 uzavretom medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že predmetom dodatku je zmena pôvodného programu
služieb z pôvodného Vo veľkom 100 na nový program Podľa seba 3N.

5. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému na sumu vo výške 310,27 eur faktúru č.
7309784360, splatnú dňa 03.10.2013, na sumu vo výške 50,48 eur faktúru č. 7310977837, splatnú dňa

03.11.2013, na sumu vo výške 39,14 eur faktúru č.7312184067, splatnú dňa 03.12.2013.

6. Z dohody o zmene zmluvy o pripojení č. 910277373 zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že predmetom dohody
bola výmena SIM karty.

7. Právny predchodca žalobcu listom „odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb “ oznámil
žalovanému, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 910277373 s účinnosťou od
05.09.2014.

8. Žalovaný v podaní doručenom súdu uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili

zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému vymedzené
elektronické komunikačné služby Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 399,89 eur za nezaplatené faktúry
č. 7309784360, 7310977837 a 7312184067, pričom podľa právneho zástupcu žalovaného pohľadávky
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27.08.2015. Z odstúpenia od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2014 podľa právneho zástupcu žalovaného vyplýva že

právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 12.09.2014 z dôvodu nezaplatenia
ceny za poskytnuté služby, odstúpením od zmluvy vznikol medzi stranami právny režim bezdôvodného
obohatenia. Právny zástupca žalovaného zároveň vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žaloba
zo dňa 20.09.2016 bola súdu doručená po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

9. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015 s prílohami ako aj Odovzdávacieho
protokolu zo dňa 04.09.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému, ktorá je predmetom konania. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému
oznámené listom zo dňa 04.09.2015.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06.07.2018 uviedol, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú
v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, IČO 35 763 469 a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpeniepohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované
listom zo dňa 04.09.2015.Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení, podľa
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v spojení s jej

dodatkom, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať v tejto
zmluve špecifikované služby v súvislosti s aktiváciou, zriadením pripojenia, poskytovaním a používaním
hlasových služieb, internetových a iných služieb prostredníctvom telefónneho čísla priradeného k
SIM karte a prostredníctvom koncového zariadenia v sieti právneho predchodcu žalobcu a v sieti
Internet. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä

riadne a včas platiť cenu za aktiváciu, zriadenie pripojenia, poskytovanie a používanie hlasových a
iných služieb v súvislosti s používaním vyššie uvedeného telefónneho čísla priradeného k SIM karte v
koncovomzariadení.NeoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvyboliVšeobecnépodmienkypreposkytovanie
verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „všeobecné
podmienky“) v spojení s Cenníkom pre poskytovanie služieb právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa
právny predchodca žalobcu a žalovaný zaviazali dodržiavať. Tieto všeobecné podmienky boli vydané

v súlade s §44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Žalobca ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu na svojom webovom sídle https://www.telekom.sk/
v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v spojení so Všeobecným povolením
1/2011 a č. 1/2014 vydaným Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb,
najmä v súvislosti s povinnosťou zverejňovania vybraných transparentných, primeraných a aktuálnych

informácií v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe, zverejňuje svojim zákazníkom, zmluvným
partnerom a záujemcom o jej služby, dostupné podmienky viažuce sa k jednotlivým službám a k
Zmluvám o poskytovaní verejných služieb. V jednotlivých záložkách sú umiestnené najmä Všeobecné
podmienky pre poskytovanie služieb verejnej siete, Osobitné obchodné podmienky a Cenníky. Tieto
dokumentyspoločnosťSlovakTelekom,a.s.aktualizujepodľaúčinnostiprípadnýchzmien.Žalobcaďalej

uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého
vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej
zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu - právny
predchodca žalobcu, zatiaľ čo druhá zmluvná strana - žalovaný zmluvu porušil. Okrem toho právny
predchodca žalobcu nepristupoval k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé

zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval poskytované služby a pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu
so žalovaným. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade neuhradenia ceny za poskytnutú službu,
nedochádza automaticky k deaktivácii poskytovaných služieb, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii
klienta". Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez deaktivácie
poskytovaných služieb a ukončenie zmluvného vzťahu. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije,

dochádza k úplnej deaktivácii poskytovaných služieb a ukončeniu zmluvného vzťahu. Potom už ďalšie
zapojenie klienta nie je možné. Ak teda právny predchodca žalobcu požadoval zaplatenie ceny za
poskytnuté služby ako i cenu za náklady na upomienku, podľa nášho názoru koná v súlade so zákonom
a mal by ju sú žalobcovi priznať. Právny predchodca žalobcu týmto postupom predchádzal konaniu,
ktoré by bolo pre žalovaného nepriaznivejšie. Zároveň nemožno od žalobcu požadovať, aby úkony

a činnosti súvisiace s porušovaním povinností žalovaným mal robiť bezodplatne, navyše keď s tými
má priame aj nepriame náklady. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9.
Novembra 2016 vo veci C 42/15 týkajúci sa spotrebiteľského úveru, pri ktorom je definovaný vyšší
stupeň práv spotrebiteľa, dlžníka, kedy podľa tohto rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získa. Žalobca poukázal na Unesenia Najvyššieho súdu SR
z 23. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009 Vznik bezdôvodného obohatenia možno teda spojiť len s
účinným odstúpením od zmluvy (v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia založeného na odstúpení
od zmluvy). Vedomosť o bezdôvodnom obohatení potom môže vzniknúť až potom, čo vznikne vedomosť

o účinnom odstúpení od zmluvy. Subjektívna lehota sa potom počíta odo dňa, kedy oprávnená osoba
zistila, že k bezdôvodnému obohateniu sa došlo, čo znamená, že ak je dôvodom vzniku bezdôvodného
obohatenia odstúpenie od zmluvy, až odo dňa, kedy oprávnená osoba zistila, že odstúpenie od zmluvy
je účinné (skôr totiž skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení mať nemôže, nestačí si myslieť,
že odstúpenie od zmluvy sa niekedy môže stať účinným), vedomosť oprávnenej osoby teda z hľadiska

logikyasledučasuvznikneneskôr,akobudeodstúpeniedoručenéjehoadresátovi.Žalobcanamietol,že
z obsahu súdneho spisu vedeného v tejto veci dátum doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vôbec nevyplýva, z tohto potom, nevyplýva ani to, že by
sa tak stalo pred 20.9.2016. Namietame, že z obsahu súdneho spisu vedeného v tejto veci vedomosťprávneho predchodcu žalobcu o tom, že odstúpenie od zmluvy bolo účinné, nevyplýva. Namietame, že
z obsahu súdneho spisu vedeného v tejto veci dátum vzniku vedomosti právneho predchodcu žalobcu
o tom, že odstúpenie od zmluvy bolo účinné, nevyplýva, z tohto potom, nevyplýva ani to, že by sa tak

stalo pred 20.9.2014. Z obsahu súdneho spisu vedeného v tejto veci, nevyplýva ani to, či vôbec, na
akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy odoslané. Žalobca nemám vedomosť o tom, že
listina označená ako odstúpenie od zmluvy bola zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému
zasielané. Táto skutočnosť taktiež nevyplýva z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

11. V písomnom podaní zo dňa 6.8.2018 žalobca uviedol, že v rámci predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia žiada o oznámenie skutočnosti, kedy by súd považoval za potrebné, resp. vhodné
doložiť podklad, alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany žalobcu.V prípade, že žalovaný nárok žalobcu
spochybňuje, žiada aby toto špecifikoval, k tomuto sa žalobca vyjadrí. V prípade, ak by súd disponoval
úvahou, resp. právnym posúdením, podľa ktorých by bolo možné nároku žalobcu čo i len čiastočne

nevyhovieť, resp. kedy by bola žaloba podľa názoru súdu nedôvodná, žiadal, aby súd toto oznámil, k
tomuto sa chce žalobca tiež vyjadriť. Zo strany žalovaného neeviduje žiadnu platbu, ktorá by súvisela
s nárokom žalobcu tak, ako bol uplatnený.

12. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný uviedol, že nepopiera žalovaný, že došlo k

doručeniu odstúpenia od zmluvy žalovanému a poukazuje na § 151 Civilného sporového poriadku, kedy
sa uvedená skutočnosť má považovať za nespornú, popieranie vlastného dôkazu zo strany žalobcu
považuje za účelové. Poukázal na judikatúru v obdobných veciach, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/26/2012 zo dňa 20.12.2012 a zároveň rozsudok 6Co/94/2013 zo dňa 10.12.2013. Zotrval
na vznesenej námietke premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 43 s. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia posledného dodatku k
zmluve o pripojení č. 910277373, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

15. Ako vyplýva z § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

16. Ako vyplýva z § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

17. Podľa § 43 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na
dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

18. V zmysle § 43 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej
nemôžeposkytovaťverejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickej
neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvuo pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku
na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

19. Ako vyplýva z § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
ku dňu odstúpenia od zmluvy o pripojení č. 910277373, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

20. V zmysle § 44 ods. 12 NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia posledného dodatku k zmluve (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.29. Nepochybne zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

30. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

32. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

33. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola postúpená zmluvou
o postúpení na žalobcu, čo preukazuje jednak Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
03.09.2015 s prílohami, Odovzdávací protokol zo dňa 04.09.2015 ako aj Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.09.2015. Postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

34. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný
veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou

skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho
záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa
náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez
ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa
právnehonázoruodvolaciehosúdurelevantnýmoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi
jebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdjuakceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

35. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pripojení č. 910277373, pričom
žalobca predložil súdu iba dodatky k tejto zmluve uzavreté dňa 29.6.2009 a dňa 14.7.2011. Uzavretie
zmluvy o pripojení nebolo medzi stranami spornou skutočnosťou.

36. Sporným však bolo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, či je nárok
žalobcu premlčaný, alebo nie.

37. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu odstúpenia od zmluvy (t. j. k 5.9.2014), podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

39. Podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
odstúpenia od zmluvy (t. j. k 5.9.2014), odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia
od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, akoaj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniapremlčízatriroky,aakideoúmyselnébezdôvodnéobohatenie,zadesaťrokovododňa,keď
k nemu došlo.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. V predmetnej veci si žalobca uplatňuje nárok zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb
č. 910277373 (§ 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) uzavretej so

žalovaným, ktorá je svojou povahou zmluvou o pripojení podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (dodatku). Zákon č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách bol s účinnosťou od 1.11.2011 zrušený zákonom č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, pričom zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o
poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. V súlade s ustanovením § 44 ods. 8 písm. b) zák.

č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy, teda
ku 5.9.2014, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu odstúpenia od zmluvy, odstúpením od zmluvyo poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň;
po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Ustanovenie § 44 ods. 12 je potom lex specialis k ustanoveniu § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
všeobecne účinky právneho úkonu odstúpenia od zmluvy upravuje spätne, t. j. ex tunc, keď ustanovuje,
že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade však osobitný právny predpis, ktorým je zák. č.351/2011
Z. z. vo svojom § 44 ods. 12 účinky odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravuje

odchylne od ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to s účinkami od právnej skutočnosti, ktorá
nastala teraz, t. j. ex nunc, keď ustanovuje, že odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane. V súlade s týmto osobitným s ustanovením § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011Z.z.,
boli aj v časti III. čl. 6. bode 9 Všeobecných podmienok žalobcu účinky odstúpenia od zmluvy upravené
tak, že odstúpením od Zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou sa Zmluva zrušuje ku dňu doručenia

písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak Podnik uvedie v odstúpení od
Zmluvyneskoršídeň,kuktorémusamázmluvazrušiť,zmluvasazrušíažktomutodňu.ZánikomZmluvy
zanikajú a rušia sa aj všetky právne vzťahy založené zmluvou, resp. vzniknuté na základe zmluvy.
Žalobca uviedol v odstúpení od zmluvy zo dňa 5.9.2014 deň účinnosti odstúpenia od zmluvy 12.9.2014.

46. Účinným odstúpením žalobcu od zmluvy, zrušila sa táto až od momentu odstúpenia. V prípade
zrušenia zmluvy, nastupuje režim ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, teda, že každý z
účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Znamená to, že právne vzťahy
účastníkov zo zrušenej zmluvy, sa následne spravujú ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451
a nasl. OZ). V tejto súvislosti porovnaj rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co/7/2017 zo dňa 24.

01. 2018.

47. V danom prípade, preto pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto začína plynúť odo dňa
keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. K bezdôvodnému obohateniu došlo, keď žalobca poskytol
pôvodnému žalovanému služby a tento za ne nezaplatil, čo bolo v mesiacoch august až november 2013,

takže trojročná objektívna doba uplynula v mesiacoch august až november 2016. Žaloba bola podaná na
súd dňa 28.9.2016, čiže počas plynutia objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že nárok z faktúry č. 7309784360 vo výške 310,27 eur za služby poskytnuté od 15.8.2013 do 14.9.2013,
bol premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe.

48. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tak táto začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. O tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu sa žalobca mohol najskôr dozvedieť doručením oznámenia o odstúpení
od zmluvy zo dňa 5.9.2014 pôvodnému žalovanému. Skutočnosť kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil, bola žalobcovi od počiatku známa. Žalobca však nepreukázal konkrétny dátum doručenia listu

obsahujúceho odstúpenie od zmluvy žalovanému, avšak odoslanie listiny obsahujúcej odstúpenie od
zmluvy žalovanému v konaní žalovaný nespochybnil.

49.Žalobcasámuviedoldeňúčinnostiodstúpeniaodzmluvyvodstúpeníodzmluvy,atodňom12.9.2014
v súlade s časťou. III. čl. 6. bode 9 Všeobecných podmienok žalobcu. Dvojročná subjektívna premlčacia

doba začala plynúť v danom prípade najneskôr 13.9.2014 a uplynula dňa 13.9.2016. Pretože žalobu
podal žalobca na súde až dňa 28.9.2016, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nárok
žalobcu je premlčaný v celom rozsahu.

50. Ak by súd vychádzal aj z ďalšieho názoru na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v

obdobnom prípade (pozri rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co/7/2017 zo dňa 24. 01. 2018),
odstúpením žalobcu od zmluvy listom zo dňa 5.9.2014 sa zmluva uzavretá so žalobcom nezrušila od
začiatku, ale až okamihom odstúpenia žalobcu od zmluvy, t. j. dňom nasledujúcim po dni doručenia
oznámenia o odstúpení žalovanému. Z listiny Odstúpenie od zmluvy zo dňa 5.9.2014 potom vyplýva,
že žalobca túto zasielal žalovanému na jeho poslednú známu adresu. Všeobecné podmienky žalobcu

obsahujú v časti VIII bode 4 fikciu, podľa ktorej v prípade pochybností sa písomnosť považuje za
doručenú uplynutím štyroch kalendárnych dní od jeho odoslania. Súd mal preto za to, že ak by žalobca
dal list obsahujúci odstúpenie od zmluvy na prepravu hneď na druhý deň, najneskôr mohlo sa považovať
oznámenie žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 5.9.2014 za doručené 11.9.2014, kedy najneskôrmohol teda aj žalobca dosiahnuť vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu pôvodného
žalovaného na jeho úkor. Pretože potom žalobu podal žalobca na súde dňa 28.9.2016, uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba, takže nárok žalobcu je potrebné považovať aj v tomto prípade

za premlčaný v celom rozsahu.

51. Súd poukazuje aj na ďalší názor vyslovený v obdobnej veci v rozsudku Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017, podľa ktorého je potrebné za deň účinnosti odstúpenia od
zmluvy považovať práve tento deň doručenia, v prípade absencie iného dôkazu o doručení odstúpenia

a nepopieraní tejto skutočnosti žalovaným. V danom prípade sa žalobca (právny predchodca žalobcu)
o prípadnom bezdôvodnom obohatení z predmetnej Zmluvy o poskytovaní verených služieb dozvedel
v deň odstúpenia od zmluvy, teda dňa 5.9.2014. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť
6.9.2014 a uplynula 6.9.2016. Za danej dôkaznej situácie, keď žalobca nepredložil dôkaz o inom
dátume doručenia listiny odstúpenia žalovanému, pričom žalovaný doručenie odstúpenia nerozporuje,
je potrebné považovať za deň účinnosti odstúpenia deň, kedy sa žalobca (jeho právny predchodca) o

odstúpení dozvedel, teda 5.9.2014 respektíve, kedy sám túto účinnosť v odstúpení od zmluvy uviedol
(12.9.2014). Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných,
a to aj z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže
byť na ujmu spotrebiteľa.

52. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

53.Vzhľadomnaprávnepostaveniesubjektovprávnehovzťahu,vyplývajúcehozuzavretejzmluvy,ktorá
je zmluvou spotrebiteľskou, súd aplikoval ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

54. Súd preto žalobu žalobcu, vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, ako

nedôvodnú zamietol.

55. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto

ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa chce vyjadriť k odlišnému názoru súdu, je potrebné uviesť,
že takúto možnosť má strana sporu na pojednávaní, kde súd predbežne právne nárok posúdil. Nie je
povinnosťou súdu tento predbežný právny názor žalobcovi zasielať na vyjadrenie.

57. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že bol

v konaní úspešný žalovaný, ktorému patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z
jeho celkových trov konania.61. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.