Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/229/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5810206213.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkýň: 1/ H. W.,

rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T., 2/ E. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, 3/
S. Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 4/ A. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
žalobkyne 1/ až 4/ v konaní právne zastúpené S.. I. D., advokátom, N. XXX, proti žalovaným: 1/ O. Z.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, A. J., 2/ U. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C.
XXX, 3/ K. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 4/ S. Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, Z., žalované 1/ až 4/ v konaní právne zastúpené S.. X. X., advokátom, M. H. XXXX/XX, A. J., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k rod. domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C., obec V. C., z r u š u j e .

II. Rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C., obec V.
C., p r i k a z u j e v celosti do vlastníctva žalovanej 1/.

III. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/, 3/, 4/ každej po 3.500,- Eur z titulu

primeranej náhrady do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ primeranú náhradu n e p r i s u d z u j e.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žalobkyne žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k rodinnému
domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C. a vyporiadať ho
tak, že dom bude v celosti prikázaný do vlastníctva žalovanej 1/ za náhradu po 3.500,- Eur pre každú z

nich. Žalobu zdôvodnili v podstate tým, že užívanie nehnuteľnosti spôsobuje medzi nimi nezhody pričom
k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo ani po písomnej výzve, ktorou
žalovanej 1/ navrhli, aby od nich podiely za uvedenú cenu odkúpila.

Žalované so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili, rovnako ako súhlasili s prikázaním domu
do vlastníctva žalovanej 1/. Nesúhlasili však s požadovanou výškou náhrady pre žalobkyne pretože pred
rekonštrukciou domu žalovanou 1/ mal dom v roku 2008 hodnotu 4.979 Eur (150.000,- Sk), z ktorej

vyplatila žalovaným 2/ až 4/ po 623 Eur, ktorú sumu navrhovali prisúdiť aj každej zo žalobkýň.Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníčok, svedka, videozáznamom, znaleckým
posudkom znalca X.. U., výpisom z listu vlastníctva a ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spisovom materiály zistil nasledovné:

Výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. V. C. potvrdzuje v konaní nespornú skutočnosť, že každá
z účastníčok konania je v podiele o veľkosti 2/16 spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele č. XXXX. Podľa predloženej fotodokumentácie a znaleckého posudku sa jedná
o samostatne stojaci trojpodlažný rodinný dom s ihlanovou strechou s troma izbami a príslušenstvom.

Parcela nie je vedená na liste vlastníctva.

Zo zhodných vyjadrení tak žalobkýň ako aj žalovaných vyplynulo, že ide o ich rodičovský dom, ktorý
žalovaná1/začalavroku2008rekonštruovaťpotom,čosaakosestrynedohodliposmrtiotcanaďalšom
osude domu. Počas celého konania vládla medzi účastníčkami zhoda v tom, že po zrušení podielového
spoluvlastníctva má byť dom prikázaný do vlastníctva žalovanej 1/. Spornou zostala výška primeranej

náhrady, ktorá by mala byť prisúdená žalobkyniam, keďže žalované 2/ až 4/ cestou svojho právneho
zástupcu výslovne uviedli, že nežiadajú náhradu za odstúpenie svojich podielov pretože už dohodnuté
čiastky dostali.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Rešpektujúc záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva určené uvedeným
ustanovením, súd po tom ako mal preukázané, že nedošlo k dohode účastníčok konania o zrušení a
vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k spornému domu v zákonom predpísanej písomnej forme
(§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom

uvedeným vo výroku rozsudku z nasledovných dôvodov:

Nedeliteľnosť sporného domu vyplýva z jeho stavebnotechnického vyhotovenia keďže sa jedná o
štandardný, klasický rodinný dom určený na bývanie jednej rodiny čo napokon potvrdzuje aj jeho
klasifikácia znalcom v znaleckom posudku ako jednobytového rodinného domu.

Vzhľadomnazhoduúčastníčokazáujemžalovanej1/onadobudnutiespornejnehnuteľnostiprichádzala
potom do úvahy v poradí druhá alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva vo forme prikázania domu za
primeranú náhradu do jej vlastníctva. I napriek zhodnej veľkosti podielov mal aj súd za to, že hľadisko
účelného využitia veci svedčí žalovanej 1/, ktorá dom pomerne zásadne zrenovovala a ktorá ho v

podstate sama so svojou rodinou fakticky užíva ako víkendový.

K otázke výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa viackrát vyjadrovala
judikatúrasúdov(viďnajmästanoviskoobčianskoprávnehokolégiaNSSR,publikovanépodR43/1997),
ktorá je v súčasnosti konštantnou v tom, že primeranú náhradu treba ponímať ako hodnotový ekvivalent

vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť
náhrady závisí nielen od vlastností veci ale aj od záujmu o ňu - od dopytu a ponuky v danom mieste a
čase a teda musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.

V rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva možno samozrejme vykonať aj jeho vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, kedy sa prihliada aj na to či a do akej miery spoločnú vec spoluvlastník zhodnotil
investíciami, avšak len na základe návrhu účastníka podľa § 79 ods. 1 O.s.p. alebo vzájomného návrhu
podľa § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p. Ak účastník počas konania návrh na takéto vyporiadanie nepodal a
nepodal ani vzájomný návrh, nemôže súd vyporiadanie v širšom zmysle vykonať. Nie je totiž možný taký

postup, keď by sa investície na vec premietli priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako primeranú
náhradupretožetátopohľadávkanazaplatenieprimeranejnáhradyvznikáažprávoplatnosťourozsudku.Preto pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do vlastníctva jednému
či viacerým spoluvlastníkom sa vždy vychádza z trhovej ceny veci v stave v akom je ku dňu
rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Takáto cena je základom pre určenie výšky primeranej náhrady

pre odstupujúcich spoluvlastníkov. Investujúci spoluvlastník má možnosť návrhom alebo vzájomným
návrhom požadovať zaplatenie určitej čiastky od ostatných spoluvlastníkov titulom zhodnotenia, o čom
súd rozhodne samostatným výrokom v meritórnom rozhodnutí, ktorým vyporiada spoluvlastníctvo.

Znalec X.. U. v znaleckom posudku č. XX/XXXX určil súčasnú všeobecnú hodnotu sporného domu

na čiastku 29.000,- Eur. Žalobkyne cestou právneho zástupcu spochybňovali správnosť posudku.
Nadbytočne predkladali potvrdenia realitných kancelárií z roku 2012 aká bola hodnota nehnuteľnosti
v roku 2008 keďže pre určenie výšky primeranej náhrady je rozhodujúcou súčasná trhová hodnota.
Žalovaná strana voči znaleckému posudku nemala žiadne výhrady a žiadala vychádzať z čiastky
12.700 Eur určenej znalcom ako súčasnej trhovej ceny nehnuteľnosti so zohľadnením jej stavu pred
rekonštrukciou.

Súd opierajúc sa o vypracovaný znalecký posudok vychádzal z toho, že súčasná trhová hodnota spornej
nehnuteľnosti v stave v akom sa v súčasnosti nachádza predstavuje znalcom určenú čiastku 29.000
Eur. Zásadný význam v tomto smere nemal fakt či bol dom daný do užívania v roku 1968 alebo v
roku 1956, z ktorého vychádzal znalec, keďže tento rozdiel, ako vysvetlil znalec, by predstavoval okolo

300 až 400 Eur v smere zvýšenia všeobecnej ceny. Znalecký posudok tak napriek výhradám žalobkýň
úplne presvedčivo bez zohľadnenia subjektívnych predstáv účastníčok dáva objektívnu odpoveď na
otázku, za akú cenu možno zrealizovať predaj či kúpu porovnateľného rodinného domu. Súd tu nemohol
vychádzať z čiastky navrhovanej žalovanou stranou pretože ako už bolo uvedené, rozhodujúci je stav
veciajejhodnotavčasevyporiadaniaanárokysúvisiaceslikvidáciouspoluvlastníctva(investície)musia

byť uplatňované v konaní kvalifikovaným procesným spôsobom k čomu zo strany najmä žalovanej 1/
nedošlo napriek tomu, že na to boli vytvorené podmienky počas celého konania. Za takýto relevantný
vzájomnýnávrhnemožnopovažovaťibaneformálnudeklaráciuopotrebevykonaťvyporiadanievširšom
zmysle a spísanie nominálnej hodnoty materiálu a prác vynaložených na rekonštrukciu bez akýchkoľvek
zodpovedajúcich tvrdení. Účastník má totiž v konaní nielen dôkaznú povinnosť ale aj povinnosť tvrdenia

(§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.).

Žalobkyne preto dôvodne vzhľadom na veľkosť svojich podielov (2/16) požadovali od žalovanej 1/
náhradu po 3.500 Eur za odstúpenie svojich podielov. V tomto konaní síce súd mohol prisúdiť
žalobkyniam i viac než požadovali (po 3.625,- Eur) pretože ide o konanie, v rámci ktorého z § 142

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu účastníčok, avšak pokiaľ žalovaná
1/ vykonala určité rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti, javilo sa súdu neprimeraným prisudzovať
žalobkyniam vyššiu sumu než požadovali. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ náhradu voči žalovanej 1/ neprisúdil
pretože od nej žiadnu náhradu nepožadovali.

O trovách konania bude s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na väčší počet účastníčok konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.